blokovomultiplexný kanál

blokovomultiplexný kanál — inform. špeciálny prípad vstupno-výstupného prenosového kanála zavedeného spoločnosťou IBM v 70. rokoch 20. stor. Používal sa na pripojenie rýchlych vstupných a výstupných zariadení (disky, magnetické pásky) k počítaču. Bol charakteristický prenášaním vždy celého bloku slabík pri prenose údajov medzi pamäťou počítača a vstupným (resp. výstupným) zariadením. V danom časovom okamihu blokovomultiplexný kanál umožňoval realizovať jediný prenos bloku bajtov a súčasne pripravovať viacero prenosov údajov medzi vstupnými a výstupnými zariadeniami a pamäťou.