Blanco Fombona, Rufino

Text hesla

Blanco Fombona [-co], Rufino, 17. 6. 1874 Caracas – 16. 10. 1944 Buenos Aires — venezuelský básnik a esejista. Jeho dielo je pozoruhodným pokusom o symbiózu kostumbrizmu, realizmu a modernizmu. Po štúdiách na vojenskej akadémii pracoval v štátnom aparáte a v diplomatických službách, za svoj kritický postoj k politickej korupcii bol viackrát väznený a neskôr donútený k exilovým pobytom v USA a v Európe (skúsenosti z tohto obdobia opísal v denníkoch Cesta nedokonalosti, Camino de imperfección, 1933; Dva a pol roka nepokoja, Dos Años y Medio de Inquietud, 1942 a i.). R. 1910 – 14 žil v Paríži a 1914 – 36 v Madride, po návrate bol vymenovaný za guvernéra štátu Miranda, neskôr za veľvyslanca v Uruguaji, kde pripravoval vydanie zobraných spisov.

Jeho raná básnická zbierka Drobné lyrické skladby (Pequeña ópera lírica, 1904), je ovplyvnená modernizmom. Zbierka Spevník nešťastnej lásky (Cancionero del amor infeliz, 1918) naznačila, že jeho poézia najmä výlučnou orientáciou na americkú skutočnosť modernizmus v mnohom presahuje, čo sa odrazilo už v zbierke poviedok Americké poviedky (Cuentos americanos, 1904).

Jeho prózy zachytávajúce širokú panorámu venezuelskej spoločnosti sa vyznačujú psychologickou kresbou. Autor románov Muž zo železa (El hombre de hierro, 1905) o rozpore jedinca s dravou kapitalistickou podnikavosťou, Muž zo zlata (El hombre de oro, 1914) o moci peňazí a ich vplyve na formovanie osobnosti, S mitrou v ruke (La mitra en la mano, 1927), politického pamfletu Hrdinská maska (La máscara heroica, 1923) a i.

Dielami Hispanoamerické písma a vzdelanci (Letras y letrados de Hispano-América, 1908), Veľkí spisovatelia Ameriky 19. stor. (Grandes escritores de América (Siglo XIX), 1917) či Modernizmus a modernistickí básnici (El modernismo y los poetas modernistas, 1929) sa pričinil o šírenie povedomia o hispanoamerickej literatúre vo svete.

Text hesla

Blanco Fombona [-co], Rufino, 17. 6. 1874 Caracas – 16. 10. 1944 Buenos Aires — venezuelský básnik a esejista. Jeho dielo je pozoruhodným pokusom o symbiózu kostumbrizmu, realizmu a modernizmu. Po štúdiách na vojenskej akadémii pracoval v štátnom aparáte a v diplomatických službách, za svoj kritický postoj k politickej korupcii bol viackrát väznený a neskôr donútený k exilovým pobytom v USA a v Európe (skúsenosti z tohto obdobia opísal v denníkoch Cesta nedokonalosti, Camino de imperfección, 1933; Dva a pol roka nepokoja, Dos Años y Medio de Inquietud, 1942 a i.). R. 1910 – 14 žil v Paríži a 1914 – 36 v Madride, po návrate bol vymenovaný za guvernéra štátu Miranda, neskôr za veľvyslanca v Uruguaji, kde pripravoval vydanie zobraných spisov.

Jeho raná básnická zbierka Drobné lyrické skladby (Pequeña ópera lírica, 1904), je ovplyvnená modernizmom. Zbierka Spevník nešťastnej lásky (Cancionero del amor infeliz, 1918) naznačila, že jeho poézia najmä výlučnou orientáciou na americkú skutočnosť modernizmus v mnohom presahuje, čo sa odrazilo už v zbierke poviedok Americké poviedky (Cuentos americanos, 1904).

Jeho prózy zachytávajúce širokú panorámu venezuelskej spoločnosti sa vyznačujú psychologickou kresbou. Autor románov Muž zo železa (El hombre de hierro, 1905) o rozpore jedinca s dravou kapitalistickou podnikavosťou, Muž zo zlata (El hombre de oro, 1914) o moci peňazí a ich vplyve na formovanie osobnosti, S mitrou v ruke (La mitra en la mano, 1927), politického pamfletu Hrdinská maska (La máscara heroica, 1923) a i.

Dielami Hispanoamerické písma a vzdelanci (Letras y letrados de Hispano-América, 1908), Veľkí spisovatelia Ameriky 19. stor. (Grandes escritores de América (Siglo XIX), 1917) či Modernizmus a modernistickí básnici (El modernismo y los poetas modernistas, 1929) sa pričinil o šírenie povedomia o hispanoamerickej literatúre vo svete.

Zverejnené v júli 2001.

citácia

Blanco Fombona, Rufino [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-22]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/blanco-fombona-rufino