bifurkácia

bifurkácia [lat.] — rozdvojenie, rozvetvenie;

1. lek. miesto rozdelenia jedného útvaru alebo štruktúry na dve časti, resp. vetvy. V anatomickej terminológii napr. miesto, kde sa priedušnica rozdeľuje na dve priedušky ‒ rozdvojenie priedušnice (bifurcatio tracheae);

2. ped. diferencovanie vyučovania, pri ktorom sa od určitého ročníka delia triedy na vetvy s posilnením niektorých vyučovacích predmetov alebo sa trieda delí na dve skupiny, pričom v každej z nich sa súčasne vyučujú rozličné predmety. Cieľom je, aby sa žiakom umožnilo posilniť vyučovanie predmetov, ktoré zodpovedajú ich záujmom, potrebám alebo študijnému zameraniu;

3. stav. rozvetvenie rovnovážneho stavu zaťažených mechanických sústav; vyskytuje sa pri tenkostenných konštrukciách (→ stabilita stavebnej konštrukcie), ktoré sú namáhané prevažne tlakom, napr. priamy kovový prút stláčaný silou pri určitej veľkosti zaťaženia vybočí v priečnom smere;

4. hydrol. rozvetvenie vodného toku na dve ramená, ktoré sa už nespájajú, ale ústia samostatne do rieky, jazera alebo do mora.