Bielik, Paľo

Text hesla

Bielik, Paľo, pseudonym Ján Bukva, 11. 12. 1910 Senica (dnes mestská časť Banskej Bystrice) – 23. 4. 1983 Bratislava — slovenský filmový a divadelný herec, režisér, scenárista, jeden zo zakladateľov slovenskej národnej kinematografie.

Začínal ako ochotník v Banskej Bystrici, kde ho objavil Karel Plicka a odporučil režisérovi Martinovi Fričovi na stvárnenie postavy Jánošíka v rovnomennom filme (1936). V rokoch 1939 – 42 bol členom SND, 1942 – 43 pôsobil ako režisér krátkych dokumentárnych filmov v mesačníku LÚČ, 1943 – 45 v spoločnosti Nástup. Jeho dokumentárne filmy Hlavátky (1943) a Na ostrove kormoránov (1944) priniesli do populárno-vedeckého žánru moderný filmový výraz. Počas SNP nakrúcal s kameramanom Karolom Krškom reportážne zábery, z ktorých vznikol dokumentárny film Za slobodu (1945).

Ako herec účinkoval vo filmoch Hordubalové (1937), Hrdinové hranic (1938), Varuj...! (1946; prvý slovenský povojnový hraný film, v spolupráci s Martinom Fričom ho zároveň aj režíroval), Čapkovy povídky (1947) a i. Po režijnom debute Vlčie diery (1948), v ktorom si zahral epizódnu úlohu, sa už venoval predovšetkým réžii.

V období schematizmu v 50. rokoch nakrútil okrem budovateľských agitiek aj výraznú protivojnovú drámu Štyridsaťštyri (1957) a príbeh muža osamoteného v boji proti fašizmu Kapitán Dabač (1959). V týchto filmoch sa vykryštalizovala jeho poetika založená na dramatickom príbehu a hrdinskom pátose. Jeho dominantnou témou bol protivojnový odboj v individualizovaných osudoch dramatických postáv. V 60. rokoch prešiel k ornamentálnej farebnej ilustrácii histórie vo filmoch Jánošík I – II (1962 – 63) a Majster kat (1966).

V roku 1971 o ňom nakrútil režisér Vojtech Andreánsky filmový medailón.

Text hesla

Bielik, Paľo, pseudonym Ján Bukva, 11. 12. 1910 Senica (dnes mestská časť Banskej Bystrice) – 23. 4. 1983 Bratislava — slovenský filmový a divadelný herec, režisér, scenárista, jeden zo zakladateľov slovenskej národnej kinematografie.

Začínal ako ochotník v Banskej Bystrici, kde ho objavil Karel Plicka a odporučil režisérovi Martinovi Fričovi na stvárnenie postavy Jánošíka v rovnomennom filme (1936). V rokoch 1939 – 42 bol členom SND, 1942 – 43 pôsobil ako režisér krátkych dokumentárnych filmov v mesačníku LÚČ, 1943 – 45 v spoločnosti Nástup. Jeho dokumentárne filmy Hlavátky (1943) a Na ostrove kormoránov (1944) priniesli do populárno-vedeckého žánru moderný filmový výraz. Počas SNP nakrúcal s kameramanom Karolom Krškom reportážne zábery, z ktorých vznikol dokumentárny film Za slobodu (1945).

Ako herec účinkoval vo filmoch Hordubalové (1937), Hrdinové hranic (1938), Varuj...! (1946; prvý slovenský povojnový hraný film, v spolupráci s Martinom Fričom ho zároveň aj režíroval), Čapkovy povídky (1947) a i. Po režijnom debute Vlčie diery (1948), v ktorom si zahral epizódnu úlohu, sa už venoval predovšetkým réžii.

V období schematizmu v 50. rokoch nakrútil okrem budovateľských agitiek aj výraznú protivojnovú drámu Štyridsaťštyri (1957) a príbeh muža osamoteného v boji proti fašizmu Kapitán Dabač (1959). V týchto filmoch sa vykryštalizovala jeho poetika založená na dramatickom príbehu a hrdinskom pátose. Jeho dominantnou témou bol protivojnový odboj v individualizovaných osudoch dramatických postáv. V 60. rokoch prešiel k ornamentálnej farebnej ilustrácii histórie vo filmoch Jánošík I – II (1962 – 63) a Majster kat (1966).

V roku 1971 o ňom nakrútil režisér Vojtech Andreánsky filmový medailón.

Zverejnené v júli 2001. Aktualizované 22. februára 2021.

citácia

Bielik, Paľo [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-04-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/bielik-palo