Beothukovia

Beothukovia, vlastným menom Beothuk — severoamerický indiánsky kmeň zo severovýchodného cípu Severnej Ameriky z ostrova Newfoundland.

Žili kočovným spôsobom života v kužeľovitých vigvamoch pokrytých brezovou kôrou, organizovaní boli v patrilineárnych rodoch. Zaoberali sa najmä lovom (sobov karibu, tuleňov, vtákov), rybolovom a zberom (bobúľ, mäkkýšov, kôrovcov). Z remesiel bolo významné spracovanie kostí, kože (na odevy; plášte, mokasíny, rukavice) a brezovej kôry (napr. na stavbu až 6 m dlhých kanoe, ktorými sa dokázali plaviť aj na otvorenom oceáne). Boli známi ako veľmi bojovný kmeň, ako aj tým, že si počas jarných obradov sviatku obnovy života farbili červeným okrom nielen celé telo, ale i odev, vigvamy, kanoe a predmety dennej potreby. Podobne pomaľovávali i novonarodené deti na znak prijatia, privítania do kmeňa. Tento zvyk sa pokladá za prvotný zdroj neskoršieho označovania Indiánov za červených ľudí, t. j. červenokožcov. Ich úhlavnými nepriateľmi boli Abenakiovia, Mikmakovia a Inuiti, naopak, veľmi priateľské vzťahy mali s Innuami a Naskapiami.

Predpokladá sa, že prvými Európanmi, s ktorými prišli po prvýkrát do kontaktu, boli v 11. stor. Vikingovia, ďalšími boli až koncom 15. stor. Angličania a začiatkom 16. stor. Portugalčania a Francúzi. Po konfliktoch s európskymi kolonistami (vyhýbali sa im, odmietali napr. aj strelné zbrane, neprijali ich ani vtedy, keď im ich za odplatu ponúkali v rámci výmenného obchodu), ako aj s Mikmakmi, ktorí sa od polovice 18. stor. na popud Francúzov (ako ich záštita pred Beothukmi) usádzali na južnom a západnom pobreží ostrova, boli zatlačení hlboko do vnútrozemia a ich počet prudko poklesol (z približne 5-tis. v 15. stor. na menej ako 80 začiatkom 19. stor.). Napriek tomu, že v roku 1810 vydala britská vláda ostrova oficiálnu vyhlášku o ochrane kmeňa, ktorá mala zabrániť jeho úplnému zániku, hon na Beothukov pokračoval. V roku 1823 ich zostávalo už len 14. Pátranie vykonané počas roka 1827 už ich prítomnosť na ostrove neodhalilo. Predpokladá sa, že zvyšok Beothukov, ktorý prežil, utiekol na pevninu, kde splynul s Innuami a Naskapiami. Od roku 1829 sa kmeň oficiálne pokladá za zaniknutý (posledným známym Beothukom bola žena známa ako Shanawdithit, *asi 1801, †1829, zajatá osadníkmi v roku 1823).

Jazyk Beothukov (beothuk) sa pokladá za izolovaný (na základe podobnosti niektorých slov býva niekedy zaraďovaný medzi algonkinské jazyky). Zanikol v 19. stor. (alebo začiatkom 20. stor.). Ich pôvodný spôsob života na ostrove dokumentuje napr. Boyd's Cove Beothuk Site Museum (založené v roku 1981) v meste Boyd's Cove.