beh

beh — prirodzený lokomočný pohyb človeka, základné a najstaršie telesné cvičenie. Hlavná súčasť atletiky a väčšiny pohybových hier. Charakterizuje ho pravidelné opakovanie základného cyklu pohybu – bežeckého kroku, pri ktorom sa na rozdiel od chôdze rytmicky strieda oporná a bezoporná (letová) fáza. Beh rozvíja svalstvo takmer celého tela, posilňuje srdcovo-cievny a dýchací systém, zvyšuje látkovú premenu, kladne vplýva na nervový systém, rozvíja rýchlostné a vytrvalostné schopnosti, otužuje organizmus a upevňuje vôľové vlastnosti.

Bežecké disciplíny tvoria podstatnú časť programu atletických pretekov. Konajú sa na štadióne, v hale, na ceste a v teréne. Behy na štadióne sa delia na behy na krátke (100, 200, 400 m), stredné (800, 1 000, 1 500, 3 000 m) a dlhé vzdialenosti (5 000, 10 000, 21 000 m, maratón), prekážkové behy (50, 60, 100, 110, 400, 3 000 m cez prekážky) a štafetové behy.

Rozlišujú sa dva spôsoby behu:

šliapavý beh — je zameraný na prekonanie pokojovej zotrvačnosti (pri štarte) alebo na zvýšenie rýchlosti na trati. Je charakteristický značným predklonom tela (došľapuje sa za priesečník ťažnice bežca), vysokou frekvenciou krokov (viac ako 5 krokov za sekundu), silnou prácou paží a došľapom na prednú časť chodidla. Tento spôsob je veľmi náročný (bežci dosahujú rýchlosť viac ako 10 m/s);

švihový beh — bežec sa zameriava na udržanie rýchlosti. Dôraz sa kladie na ekonomickosť bežeckých pohybov (čo najmenšie výkyvy ťažiska tela). Telo je vzpriamené (bežecký luk), paže pracujú v malom rozsahu (pomáhajú udržiavať rovnováhu), došľap sa vykonáva podľa dĺžky trate na prednú časť chodidla s prechodom na celé chodidlo až na pätu s nasledujúcim prechodom do odpichu.