banská miera

Text hesla

banská miera — v minulosti územie, na ktorom banská vrchnosť prideľovala vyhradené ložiská nerastov uchádzačom o ťažbu. Pôvodné banské miery udeľovali a príslušné územia vymeriavali banskí majstri, od 16. – 17. stor. banské súdy, od vydania Všeobecného banského zákona banské kapitanáty, po nich banské hajtmanstvo v Bratislave a 1940 – 53 obvodné banské úrady.

V stredoslovenských banských mestách mala šachtová banská miera pôvodne tvar obdĺžnika s dĺžkou strany 112 m a s celkovou plochou 12 544 m2. Štôlňová banská miera bola obdĺžnikového tvaru s rozmermi 252 × 84 m a s celkovou plochou 21 168 m2. Podľa nariadenia Dvorskej komory z 1792 dolnouhorská (t. j. stredoslovenská) banská miera mala mať obdĺžnikový tvar, rozmery 448 × 122 m a plochu 51 478 m2 , čím sa líšila od hornouhorskej (t. j. východoslovenskej) banskej miery. Všeobecný banský zákon (1854) zaviedol jednotné banské miery. Jednoduchá banská miera mala plochu 45 116 m2 a jej kratšia strana nesmela merať menej ako 106 m. Dve jednoduché banské miery ležiace vedľa seba dlhšou stranou dávali dvojitú banskú mieru s dĺžkou každej strany minimálne 212 m. Banská miera siahala do nekonečnej hĺbky. Viac banských mier tvorilo banské pole. Banská miera sa vymeriavala od jedného pevného bodu na ložisku (zarážkového bodu), zaniesla sa do banskej mapy a zapísala sa do banskej knihy údelov. Zvyšok plôch medzi banskými mierami, na ktorý nebolo možné položiť celú banskú mieru, nazývaný prebytok, sa zapožičiaval najmä vlastníkom susedných mier. Banská miera sa v teréne vytyčovala pomocou pevných bodov. Na dobývanie nerastov vyskytujúcich sa iba na povrchu, napr. v pieskových nánosoch, náplavoch a starých odvaloch, sa prideľovala povrchová miera. V súčasnosti banské miery a banské pole nahradil dobývací priestor.

Zverejnené v auguste 1999.

Banská miera [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-09]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/banska-miera