bankovka

bankovka [tal.] — úverový peniaz vydávaný emisnou bankou; spolu s mincami základný nástroj hotovostného peňažného obehu. Pre obdobie vzniku bankoviek je charakteristická ich väzba na zlato; vyvinuli sa z potvrdeniek (depozitných listov), ktoré dosvedčovali, že u zmenárnika boli zložené plnohodnotné peniaze (zlaté mince alebo zlato). Bankovky boli prvýkrát použité okolo 1000 n. l. v Číne.

Zmenky na banku vydávané do obehu na základe poskytovania bankového úveru sa nazývajú pravé bankovky. Prvé pravé bankovky boli vydané 1661 vo Švédsku. Bankovky mohli spočiatku vydávať všetky banky, a tak existovalo veľa druhov bankoviek, čo sťažovalo ich voľný obeh. Štát preto začal poverovať ich vydávaním iba jednu banku. Emisia bankoviek sa centralizovala v emisných (centrálnych) bankách.

V štandardných ekonomikách majú centrálne banky výhradné právo (monopol) na emisiu bankoviek a mincí, okrem nich ich nemôže emitovať žiadny iný subjekt. V rámci eurozóny emituje bankovky Európska centrálna banka, mince vydávajú členské krajiny. V ekonomickej literatúre sa možno stretnúť s pojmom štátovky. Tieto emitoval v určitých historických obdobiach štát a boli kryté jeho aktívami. Mali nútený obeh a boli emitované v nízkych menovitých hodnotách.