banková škola

Text hesla

banková škola, angl. banking school, aj ekonomická škola, banková zásada, bankový princíp, angl. banking principle — označenie názorového prúdu v 1. pol.19. stor. v diskusii o regulácii bankoviek emitovaných Anglickou bankou proti stúpencom tzv. školy obeživa (currency school). Banková škola hlásala teóriu, podľa ktorej sa vydávanie peňazí nemá obmedzovať zákonnými opatreniami. Vyžadovala vydávanie bankoviek podľa potrieb národného hospodárstva. Predstavitelia bankovej školy John Fullarton (*asi 1780, †1849) a Thomas Tooke (*1774, †1858) pripisovali rozhodujúcu úlohu v riadení peňažného obehu bankovému aparátu. Argumentovali tým, že bankový systém sám osebe môže najlepšie posúdiť potrebu bankoviek pre ekonomiku. Potrebná je len priama konvertibilita bankoviek na zlato, ktorá automaticky zabezpečuje, že banky budú púšťať do obehu správne množstvo bankoviek zodpovedajúce potrebám verejnosti a stavu ekonomiky. Banková škola prisudzovala veľký význam konkurencii, ktorá mala byť zárukou, že emisia bankoviek nevybočí z uvedeného rámca. Ďalej popierala, že by vláda mohla regulovať peňažnú ponuku, keďže nemá žiadny vplyv na zmenky a bankové vklady. Napriek tomu, že pri koncipovaní zákona o bankovej licencii z 1844 boli názory bankovej školy odmietnuté a zvíťazil vplyv školy obeživa, niektoré jej myšlienky (napr. o význame vkladov a nástrojov úveru pre monetárnu politiku) boli obhájené ďalším vývojom finančníctva.

Text hesla

banková škola, angl. banking school, aj ekonomická škola, banková zásada, bankový princíp, angl. banking principle — označenie názorového prúdu v 1. pol.19. stor. v diskusii o regulácii bankoviek emitovaných Anglickou bankou proti stúpencom tzv. školy obeživa (currency school). Banková škola hlásala teóriu, podľa ktorej sa vydávanie peňazí nemá obmedzovať zákonnými opatreniami. Vyžadovala vydávanie bankoviek podľa potrieb národného hospodárstva. Predstavitelia bankovej školy John Fullarton (*asi 1780, †1849) a Thomas Tooke (*1774, †1858) pripisovali rozhodujúcu úlohu v riadení peňažného obehu bankovému aparátu. Argumentovali tým, že bankový systém sám osebe môže najlepšie posúdiť potrebu bankoviek pre ekonomiku. Potrebná je len priama konvertibilita bankoviek na zlato, ktorá automaticky zabezpečuje, že banky budú púšťať do obehu správne množstvo bankoviek zodpovedajúce potrebám verejnosti a stavu ekonomiky. Banková škola prisudzovala veľký význam konkurencii, ktorá mala byť zárukou, že emisia bankoviek nevybočí z uvedeného rámca. Ďalej popierala, že by vláda mohla regulovať peňažnú ponuku, keďže nemá žiadny vplyv na zmenky a bankové vklady. Napriek tomu, že pri koncipovaní zákona o bankovej licencii z 1844 boli názory bankovej školy odmietnuté a zvíťazil vplyv školy obeživa, niektoré jej myšlienky (napr. o význame vkladov a nástrojov úveru pre monetárnu politiku) boli obhájené ďalším vývojom finančníctva.

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Banková škola [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/bankova-skola