Bandrowski-Kaden, Juliusz

Bandrowski-Kaden, Juliusz, aj Kaden–Bandrowski, 24. 2. 1885 Rzeszów – 8. 8. 1944 Varšava — poľský prozaik a publicista. Vyšiel z poetiky modernizmu, o čom svedčia romány Nešikovník (Niezguła, 1911) a Prach (Proch, 1913) i zbierka poviedok Zamestnania (Zawody, 1911). Počas 1. svetovej vojny vstúpil do légií J. Piłsudského a stal sa propagátorom jeho snáh a ideí. Po vojne pôsobil vo významných politických a kultúrnych funkciách. V románe Oblúk (Łuk, 1919; sfilmovaný 1987, réžia Jerzy Domaradzki) pranieroval atmosféru Krakova počas 1. svetovej vojny. V ďalšej literárnej tvorbe analyzoval problém politickej moci a jej vplyvu na formovanie ľudskej psychiky a spoločenských vzťahov: v románe Generál Barč (Generał Barcz, 1923) opísal formovanie obnoveného poľského štátu a morálnu legitimitu jeho vládnucej vrstvy. Vo svojom najrozsiahlejšom románe Čierne krídla (Czarne skrzydła, 2 časti, časopisecky 1925 – 26, knižne 1928 – 29; slov. 1983; sfilmovaný 1963, réžia Ewa Petelská, Czeslaw Petelski) vykreslil metódou karikatúry vykorisťovanie sliezskych baníkov zahraničnými investormi a ich úzku spoluprácu so skorumpovanou políciou. Román Matúš Bigda (Mateusz Bigda, 1933) je obrazom poľského parlamentarizmu. Verným zobrazením sociálnych a politických rozporov dospel ku kritike kapitalistického vykorisťovania, v ktorej uplatnil prvky naturalistickej a expresionistickej prózy. Zomrel na následky zranenia počas Varšavského povstania.