Bachelard, Gaston

Bachelard [bašlár], Gaston, 27. 6. 1884 Bar-sur-Aube – 16. 10. 1962 Paríž — francúzsky epistemológ a estetik, profesor na parížskej Sorbone. Venoval sa gnozeologickej problematike modernej vedy, najmä fyziky. Teóriu relativity, kvantovú mechaniku, ale aj nové koncepcie v matematike a v chémii považoval za prejav nového racionalizmu, nového vedeckého ducha. Vznikom týchto teórií nastávajú vo vývine vedeckého poznania zlomy (ruptúry), diskontinuita. Vzniká nenewtonovská fyzika a nelavoisierovská chémia, keď už predtým vznikla neeuklidovská geometria. Filozofia na to musí reagovať vytvorením nedescartovskej a nekantovskej epistemológie. Ak doteraz vektor poznania smeroval od reality k rozumu, v modernej vede sa jeho smer obracia. Ak klasická veda vychádzala z danej reality, moderná veda založená na novom racionalizme si svoju vedeckú realitu vytvára (napr. elementárne častice). Svoju epistemológiu Bachelard vysvetlil najmä v prácach Nový duch vedy (Le nouvel esprit scientifique, 1934) a Racionálny materializmus (Le matérialisme rationnel, 1953). V estetických prácach sa opieral najmä o archetypovú psychológiu C. G. Junga, neskôr o svojsky pochopenú fenomenológiu. Prvý prístup reprezentuje napr. jeho Psychoanalýza ohňa (La psychanalyse de feu, 1937), druhý prístup Poetika priestoru (La poétique de l’espace, 1957). Ovplyvnil formovanie francúzskeho štrukturalizmu i postmoderny.