avignonská škola

avignonská škola [-ňon-] — súhrné označenie umelcov pôsobiacich v 14. – 15. stor. v Avignone.

Ako prvá avignonská škola sa označuje skupina talianskych a francúzskych umelcov (maliarov a sochárov), ktorí pôsobili v Avignone v 14. stor. a zaslúžili sa o rozšírenie elegantného dekoratívneho maliarskeho štýlu, ktorý vznikol v Siene (tzv. sienska škola), do súdobej francúzskej umeleckej tvorby. Pracovali predovšetkým pre pápežský dvor (podieľali sa na výzdobe Pápežského paláca) a pre kardinálov (najvýznamnejším patrónom umenia bol kardinál Giacomo Gaetani Stefaneschi, *okolo 1270, †1343). Najvýznamnejším z nich bol S. Martini, predstaviteľ maliarstva sienskej školy, ktorý strávil v Avignone posledné roky života (fresky v katedrále Notre-Dame-des-Doms). Jeho následovníkom bol Matteo Giovanetti (*okolo 1322, †1368) pochádzajúci z Viterba, ktorý pôsobil v Avignone v období 1342 – 53 a so svojou dielňou vytvoril rozsiahle freskové cykly v Pápežskom paláci. Významným umelcom bol aj anonymný maliar a iluminátor, historikmi umenia označovaný ako Majster kódexu sv. Juraja (pôsobil okolo 1320 – 30), ktorý pracoval v Ríme a v Avignone. Sochárske diela prvej avignonskej školy sa zachovali len fragmentárne (napr. Náhrobok pápeža Benedikta XII.).

Ako druhá avignonská škola sa označujú maliari, ktorí v Avignone pôsobili v 15. stor. Vďaka vplyvom súdobého nizozemského maliarstva a talianskeho umenia si vytvorili originálny dramatický štýl s množstvom realistických detailov. Najvýznamnejšími predstaviteľmi boli Enguerrand Quarton (*1410, †1466), ktorý namaľoval oltárny obraz Korunovanie Panny Márie Sv. Trojicou (1453 – 54), a Nicolas Froment, ktorý sa v Avignone usadil v roku 1468. Najslávnejším dielom druhej avignonskej školy je Pieta z Villeneuve-lès-Avignon (okolo 1450), ktorej autorstvo nie je presne známe (podľa niektorých historikov umenia bol jej autorom E. Quarton, podľa iných N. Gonçalves).