Avignon

Text hesla

Avignon [-ňon] — mesto v južnom Francúzsku v metropolitnom regióne Provence-Alpes-Côte d’Azur na úpätí vápencovej vyvýšeniny južne od sútoku Durance a Rhôny, administratívne stredisko departementu Vaucluse; 92-tis. obyvateľov (2017). Obchodné stredisko (obchod s ovocím, so zeleninou a s vínom). Priemysel papiernický, textilný, potravinársky, energetický. Dopravná križovatka, riečny prístav. Rozvinutý cestovný ruch. Múzeum Calvet so zbierkami obrazov, antických predmetov a prác umeleckých kováčov. V meste sa každoročne koná letný divadelný festival (Festival d’Avignon; založený 1947 režisérom J. Vilarom). Asi 25 km severozápadne od mesta sa na brehu Rhôny nachádza obrovský jadrový komplex Marcoule (v prevádzke od 1956).

Mesto vzniklo ako obchodná osada v doline Rhôny na jej východnom brehu na skale nazývanej Rocher-des-Doms. Najstaršie osídlenie je archeologicky doložené z obdobia okolo 4000 pred n. l. V staroveku tu bolo fenické, grécke a keltské osídlenie, 49 pred n. l. rímske mesto Avenio. Od 5. stor. historicky doložené biskupstvo, 1475 – 1801 a od 1822 arcibiskupstvo. V ranom stredoveku bolo mesto obsadené Burgundmi, Východnými Gótmi a Frankmi, v 8. stor. sa muselo brániť pred Arabmi, 879 pripadlo Burgundsku a v 11. stor. Rímsko-nemeckej ríši. V 12. stor. to bolo významné obchodné centrum. V albigénskych vojnách 1209 – 29 stálo na strane albigéncov, 1226 sa po dlhom obliehaní vzdalo Ľudovítovi VIII., boli zbúrané mestské hradby a postupne stratilo samostatnosť, 1290 pripojené k Provensalsku, 1348 predané pápežovi Klementovi VI. V období 1309 – 76 bolo sídlom pápežov (Klement V., Ján XXII., Benedikt XII., Klement VI., Inocent VI., Urban V., Gregor XI.) a 1378 – 1403 protipápežov (Klement VII., Benedikt XIII.). V tomto období sa stalo významným kultúrnym centrom (→ avignonská škola) a jedným z najbohatších miest Európy, 1303 – 1791 tam pôsobila významná univerzita. Súčasťou pápežských majetkov bolo mesto až do roku 1791, keď bolo pripojené k Francúzsku.

[IMG-2]

Centrum mesta si zachovalo stredoveký charakter s množstvom pôvodných stredovekých sakrálnych i profánnych stavieb a s hradbami s viacerými baštami (prvé hradby vybudovali Rimania, v 12. – 13. stor. vznikli nové hradby, ktoré dal v 1. polovici 14. stor. pápež Inocent VI. prestavať a rozšíriť). Centrum mesta bolo 1995 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Najvýznamnejšou pamiatkou je Pápežský palác (fr. Palais des Papes), rezidencia pápežov vybudovaná na skale Rocher-des-Doms a jedna z najrozsiahlejších stredovekých hradných stavieb v Európe. Bol vybudovaný v neskorogotickom štýle vo dvoch stavebných fázach na mieste staršieho arcibiskupského paláca z 13. stor. Skladá sa z dvoch prepojených častí, Starého paláca (fr. Palais-Vieux) a Nového paláca (fr. Palais-Nouveau aj Palais Neuf). Starý palác začal budovať pápež Benedikt XII. (1335 – 39, výzdoba ukončená 1341) a stavbu viedol staviteľ a architekt Pierre Poisson (aj Peysson) z Mirepoix (†1338). Svojou architektonickou štruktúrou pripomína opevnený kláštor (Benedikt XII. bol cisterciánsky mních). Tvoria ho budovy usporiadané okolo vnútorného nádvoria s otvorenými lodžiami (pripomína kláštorný rajský dvor) a niekoľko mohutných veží (napr. donjon nazývaný Tour de Trouillas z 1340). Jadrom Starého paláca bola Veža pápežov (fr. Tour des Papes, v súčasnosti nazývaná Anjelska veža, fr. Tour des Anges; budovaná od 1335), v ktorej sa nachádzajú súkromné pápežské komnaty, knižnica i časť klenotnice. Nový palác dal vybudovať pápež Klement VI. v rokoch 1342 – 52. Pozostáva z niekoľkých veží a budov postavených okolo veľkého čestného dvora (fr. Cour d’honneur, v stredoveku nazývaný Grande Cour). Stavbu viedol staviteľ a architekt Jean du Louvres nazývaný aj Jean de Loubières (†?1357). Z architektonického hľadiska sú najvýznamnejšími časťami Nového paláca Veľká kaplnka (1342 – 52) a Veľká audienčná sála (fr. La salle de la Grande Audience). Palác sa vyznačuje pomerne strohou architektúrou. Okrem funkcie pevnosti (hradu) sa tam nachádzali aj reprezentačné a audienčné komnaty (konalo sa tam konkláve), súkromné pápežské komnaty, kancelárie pápežskej kúrie, obytné priestory pápežskej družiny, kaplnky, knižnica, jedálne i kuchyne, sklady, zbrojnica a záhrady. Čiastočne sa zachovala bohatá pôvodná maliarska výzdoba interiérov, ktorú vytvorili talianski a francúzski umelci (návrhy výzdoby niekoľkých miestností vytvoril predstaviteľ sienskej maliarskej školy S. Martini). Počas pontifikátu Klementa VI. riadil výzdobu paláca taliansky maliar Matteo Giovanetti (*okolo 1322, †1368), ktorý spolu so svojou dielňou namaľoval fresky v Kaplnke sv. Martiala (1344 – 45) a v Kaplnke sv. Jána (1347 – 48) i v audienčných a reprezentačných komnatách (nezachovali sa). Z umeleckého hľadiska sú najvýznamnejšie fresky, ktoré okolo 1343 – 55 namaľoval francúzsky umelec v Jelenej komnate (fr. Chambre du Cerf) vo veži Garde-Robe a ktoré zobrazujú lovecké motívy v krajine. Pápež Inocent VI. dal v 2. polovici 14. stor. vybudovať nové krídlo známe ako Rím (nezachovalo sa) a pápež Urban V. na východnej strane paláca rozsiahlu záhradu (nezachovala sa). Počas francúzskej revolúcie bol palác vyrabovaný a v 19. stor. výrazne poškodený (slúžil ako kasárne a väzenie), reštaurovaný od 2. polovice 19. stor., dnes slúži ako múzeum.

[IMG-1]

Ďalšie stavebné pamiatky: románska katedrála Notre-Dame-des-Doms nachádzajúca sa na skale Rocher-des-Doms vedľa Pápežského paláca (vysvätená 1101, do súčasnej podoby prestavaná v 2. polovici 12. stor., prestavaná aj v 14. – 16. stor., barokovo upravená v 17. stor.; v interiéri hrobka pápeža Jána XXII. zo 14. stor.), čiastočne zachovaný kamenný románsky most Saint-Bénézet (1177 – 85, zachovali sa 4 z pôvodných 22 oblúkov, medzi druhým a tretím oblúkom je Chapelle Saint-Bénézet a pod ňou Kaplnka sv. Mikuláša, obidve do súčasnej podoby upravené v 16. stor., most bol v 17. stor. do značnej miery deštruovaný, čím jeho funkcia zanikla), gotický palác Petit Palais (14. – 15. stor., od 1976 sídlo múzea so zbierkou talianskeho a francúzskeho gotického a renesančného maliarstva a sochárstva), ruiny augustiniánskeho Opátstva sv. Rufa (koniec 11. stor.), gotická bazilika Saint-Pierre (1348 – 1524), gotický kostol Saint-Didier d’Avignon (1355 – 59, na mieste staršieho kostola zo 7. stor.), gotický kostol Saint-Agricol d’Avignon (1321 a 15. stor., na mieste staršieho kostola z 660 – 700), kláštorný kostol celestínov (14.– 15. stor.), kostol Saint-Symphorien-les-Carmes (založený 1267), barokový bývalý jezuitský kostol (17. stor., dnes lapidárium), neskorogotický mestský palác Palais du Roure (15. stor.), baroková kaplnka Chapelle de la Visitation d’Avignon (17. stor.), baroková kaplnka Chapelle du Verbe Incarné (17. stor.), baroková kaplnka Chapelle d’Oratoire (18. stor.), barokovo-klasicistické divadlo Ancienne comédie d’Avignon (1785 – 87), viaceré barokové mestské paláce (napr. Hôtel des Monnaies, 1. polovica 17. stor.), budova opery (19. stor.), radnica z 19. stor. (prestavaná z pôvodnej stredovekej radnice, z ktorej sa zachovala veža) a i.

Na druhom brehu Rhôny leží mesto Villeneuve-lès-Avignon založené 1292 Filipom IV. Pekným na mieste staršieho osídlenia a kláštora Saint-André z 10. stor. Zachovala sa tam mohutná gotická pevnosť Saint-André (14. stor., jej súčasťou bol kláštor Saint-André), ruiny kartuziánskeho kláštora zo 14. stor., veža Filipa IV. Pekného zo 14. stor., ktorá pôvodne chránila most Saint-Bénézet, a ďalšie pamiatky.

Text hesla

Avignon [-ňon] — mesto v južnom Francúzsku v metropolitnom regióne Provence-Alpes-Côte d’Azur na úpätí vápencovej vyvýšeniny južne od sútoku Durance a Rhôny, administratívne stredisko departementu Vaucluse; 92-tis. obyvateľov (2017). Obchodné stredisko (obchod s ovocím, so zeleninou a s vínom). Priemysel papiernický, textilný, potravinársky, energetický. Dopravná križovatka, riečny prístav. Rozvinutý cestovný ruch. Múzeum Calvet so zbierkami obrazov, antických predmetov a prác umeleckých kováčov. V meste sa každoročne koná letný divadelný festival (Festival d’Avignon; založený 1947 režisérom J. Vilarom). Asi 25 km severozápadne od mesta sa na brehu Rhôny nachádza obrovský jadrový komplex Marcoule (v prevádzke od 1956).

Mesto vzniklo ako obchodná osada v doline Rhôny na jej východnom brehu na skale nazývanej Rocher-des-Doms. Najstaršie osídlenie je archeologicky doložené z obdobia okolo 4000 pred n. l. V staroveku tu bolo fenické, grécke a keltské osídlenie, 49 pred n. l. rímske mesto Avenio. Od 5. stor. historicky doložené biskupstvo, 1475 – 1801 a od 1822 arcibiskupstvo. V ranom stredoveku bolo mesto obsadené Burgundmi, Východnými Gótmi a Frankmi, v 8. stor. sa muselo brániť pred Arabmi, 879 pripadlo Burgundsku a v 11. stor. Rímsko-nemeckej ríši. V 12. stor. to bolo významné obchodné centrum. V albigénskych vojnách 1209 – 29 stálo na strane albigéncov, 1226 sa po dlhom obliehaní vzdalo Ľudovítovi VIII., boli zbúrané mestské hradby a postupne stratilo samostatnosť, 1290 pripojené k Provensalsku, 1348 predané pápežovi Klementovi VI. V období 1309 – 76 bolo sídlom pápežov (Klement V., Ján XXII., Benedikt XII., Klement VI., Inocent VI., Urban V., Gregor XI.) a 1378 – 1403 protipápežov (Klement VII., Benedikt XIII.). V tomto období sa stalo významným kultúrnym centrom (→ avignonská škola) a jedným z najbohatších miest Európy, 1303 – 1791 tam pôsobila významná univerzita. Súčasťou pápežských majetkov bolo mesto až do roku 1791, keď bolo pripojené k Francúzsku.

[IMG-2]

Centrum mesta si zachovalo stredoveký charakter s množstvom pôvodných stredovekých sakrálnych i profánnych stavieb a s hradbami s viacerými baštami (prvé hradby vybudovali Rimania, v 12. – 13. stor. vznikli nové hradby, ktoré dal v 1. polovici 14. stor. pápež Inocent VI. prestavať a rozšíriť). Centrum mesta bolo 1995 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Najvýznamnejšou pamiatkou je Pápežský palác (fr. Palais des Papes), rezidencia pápežov vybudovaná na skale Rocher-des-Doms a jedna z najrozsiahlejších stredovekých hradných stavieb v Európe. Bol vybudovaný v neskorogotickom štýle vo dvoch stavebných fázach na mieste staršieho arcibiskupského paláca z 13. stor. Skladá sa z dvoch prepojených častí, Starého paláca (fr. Palais-Vieux) a Nového paláca (fr. Palais-Nouveau aj Palais Neuf). Starý palác začal budovať pápež Benedikt XII. (1335 – 39, výzdoba ukončená 1341) a stavbu viedol staviteľ a architekt Pierre Poisson (aj Peysson) z Mirepoix (†1338). Svojou architektonickou štruktúrou pripomína opevnený kláštor (Benedikt XII. bol cisterciánsky mních). Tvoria ho budovy usporiadané okolo vnútorného nádvoria s otvorenými lodžiami (pripomína kláštorný rajský dvor) a niekoľko mohutných veží (napr. donjon nazývaný Tour de Trouillas z 1340). Jadrom Starého paláca bola Veža pápežov (fr. Tour des Papes, v súčasnosti nazývaná Anjelska veža, fr. Tour des Anges; budovaná od 1335), v ktorej sa nachádzajú súkromné pápežské komnaty, knižnica i časť klenotnice. Nový palác dal vybudovať pápež Klement VI. v rokoch 1342 – 52. Pozostáva z niekoľkých veží a budov postavených okolo veľkého čestného dvora (fr. Cour d’honneur, v stredoveku nazývaný Grande Cour). Stavbu viedol staviteľ a architekt Jean du Louvres nazývaný aj Jean de Loubières (†?1357). Z architektonického hľadiska sú najvýznamnejšími časťami Nového paláca Veľká kaplnka (1342 – 52) a Veľká audienčná sála (fr. La salle de la Grande Audience). Palác sa vyznačuje pomerne strohou architektúrou. Okrem funkcie pevnosti (hradu) sa tam nachádzali aj reprezentačné a audienčné komnaty (konalo sa tam konkláve), súkromné pápežské komnaty, kancelárie pápežskej kúrie, obytné priestory pápežskej družiny, kaplnky, knižnica, jedálne i kuchyne, sklady, zbrojnica a záhrady. Čiastočne sa zachovala bohatá pôvodná maliarska výzdoba interiérov, ktorú vytvorili talianski a francúzski umelci (návrhy výzdoby niekoľkých miestností vytvoril predstaviteľ sienskej maliarskej školy S. Martini). Počas pontifikátu Klementa VI. riadil výzdobu paláca taliansky maliar Matteo Giovanetti (*okolo 1322, †1368), ktorý spolu so svojou dielňou namaľoval fresky v Kaplnke sv. Martiala (1344 – 45) a v Kaplnke sv. Jána (1347 – 48) i v audienčných a reprezentačných komnatách (nezachovali sa). Z umeleckého hľadiska sú najvýznamnejšie fresky, ktoré okolo 1343 – 55 namaľoval francúzsky umelec v Jelenej komnate (fr. Chambre du Cerf) vo veži Garde-Robe a ktoré zobrazujú lovecké motívy v krajine. Pápež Inocent VI. dal v 2. polovici 14. stor. vybudovať nové krídlo známe ako Rím (nezachovalo sa) a pápež Urban V. na východnej strane paláca rozsiahlu záhradu (nezachovala sa). Počas francúzskej revolúcie bol palác vyrabovaný a v 19. stor. výrazne poškodený (slúžil ako kasárne a väzenie), reštaurovaný od 2. polovice 19. stor., dnes slúži ako múzeum.

[IMG-1]

Ďalšie stavebné pamiatky: románska katedrála Notre-Dame-des-Doms nachádzajúca sa na skale Rocher-des-Doms vedľa Pápežského paláca (vysvätená 1101, do súčasnej podoby prestavaná v 2. polovici 12. stor., prestavaná aj v 14. – 16. stor., barokovo upravená v 17. stor.; v interiéri hrobka pápeža Jána XXII. zo 14. stor.), čiastočne zachovaný kamenný románsky most Saint-Bénézet (1177 – 85, zachovali sa 4 z pôvodných 22 oblúkov, medzi druhým a tretím oblúkom je Chapelle Saint-Bénézet a pod ňou Kaplnka sv. Mikuláša, obidve do súčasnej podoby upravené v 16. stor., most bol v 17. stor. do značnej miery deštruovaný, čím jeho funkcia zanikla), gotický palác Petit Palais (14. – 15. stor., od 1976 sídlo múzea so zbierkou talianskeho a francúzskeho gotického a renesančného maliarstva a sochárstva), ruiny augustiniánskeho Opátstva sv. Rufa (koniec 11. stor.), gotická bazilika Saint-Pierre (1348 – 1524), gotický kostol Saint-Didier d’Avignon (1355 – 59, na mieste staršieho kostola zo 7. stor.), gotický kostol Saint-Agricol d’Avignon (1321 a 15. stor., na mieste staršieho kostola z 660 – 700), kláštorný kostol celestínov (14.– 15. stor.), kostol Saint-Symphorien-les-Carmes (založený 1267), barokový bývalý jezuitský kostol (17. stor., dnes lapidárium), neskorogotický mestský palác Palais du Roure (15. stor.), baroková kaplnka Chapelle de la Visitation d’Avignon (17. stor.), baroková kaplnka Chapelle du Verbe Incarné (17. stor.), baroková kaplnka Chapelle d’Oratoire (18. stor.), barokovo-klasicistické divadlo Ancienne comédie d’Avignon (1785 – 87), viaceré barokové mestské paláce (napr. Hôtel des Monnaies, 1. polovica 17. stor.), budova opery (19. stor.), radnica z 19. stor. (prestavaná z pôvodnej stredovekej radnice, z ktorej sa zachovala veža) a i.

Na druhom brehu Rhôny leží mesto Villeneuve-lès-Avignon založené 1292 Filipom IV. Pekným na mieste staršieho osídlenia a kláštora Saint-André z 10. stor. Zachovala sa tam mohutná gotická pevnosť Saint-André (14. stor., jej súčasťou bol kláštor Saint-André), ruiny kartuziánskeho kláštora zo 14. stor., veža Filipa IV. Pekného zo 14. stor., ktorá pôvodne chránila most Saint-Bénézet, a ďalšie pamiatky.

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Avignon [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-09-27]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/avignon