autorská reč

autorská reč — reč rozprávača v umeleckej próze vyslovená pôvodcom (autorom) ako vlastný rečový prejav; súčasť literárneho diela skladajúceho sa z reči postáv a reči autora. Autor vyjadruje svoj vzťah k priebehu deja prostredníctvom postáv (polopriamou rečou, nevlastnou priamou rečou, zmiešanou rečou, priamou rečou postáv a vlastnou autorskou rečou). Uplatňuje rozprávací slohový postup, realizuje sa rozprávaním buď v 3., alebo v 1. osobe. Pri rozprávaní v 3. osobe stojí autor mimo postáv a pri rozprávaní v 1. osobe je sám hlavnou postavou v texte. Ako dominujúci prostriedok epiky, prostredníctvom ktorého autor rozvádza dej, opisuje prostredie, charakterizuje postavy, komentuje ich konanie, uvádza ich reč, resp. vyslovuje svoje myšlienky a úvahy, je monologickou formou textu. Táto podoba autorskej reči využíva 3. osobu, preto sa označuje ako er-forma. V 3. osobe je autorská reč koncipovaná v minulom čase, pričom ide v podstate o gnómický čas. Uplatňuje sa v nej spisovná podoba a nespisovné prvky sa uvádzajú v úvodzovkách ako citáty. Je príznačná pre klasickú prózu. V modernej próze sa autor stáva jednou z postáv, takže autorská reč sa uskutočňuje z hľadiska postavy. Priame rozprávanie autora v 1. osobe (ja-rozprávanie) sa nazýva ich-forma a realizuje sa v prítomnom čase. Keďže v tomto prípade je autor jednou z postáv, jeho reč (hoci ako reč rozprávača) máva aj nespisovné prvky. V lyrike sa autorská reč stotožňuje s lyrickou výpoveďou s konkrétnym lyrickým textom.