auspície

auspície [lat.], lat. auspicia, lat. jednotné číslo auspicium — v starovekom Ríme znamenia bohov; náboženské úkony, ktorými sa zisťovala vôľa bohov na základe rôznych znamení. Božiu vôľu vykladali auguri, ktorí sledovali (lat. auspex = pozorovateľ, vykladač znamenia) prírodné úkazy (blesky), let vtákov (najmä orlov) alebo správanie posvätných zvierat chovaných na tieto pozorovania (kurence). Prenesene záštita; → sub auspiciis.