atrakcia

atrakcia [lat.] —

1. niečo zaujímavé, príťažlivé; pútavá zábava;

2. jaz. defektná syntaktická konštrukcia, ktorá vyniká asimiláciou zvukových foriem. Mnohé atrakcie sú natoľko petrifikované, že ich gramatickú defektnosť už nepociťujeme, napr.: širší ako dlhší (širší ako dlhý), pre mňa za mňa (hoci, nech), zle-nedobre (veľmi zle), hory-doly (vrchy a doliny);

3. práv. aj atrahovanie — v právnom poriadku, náuke a praxi oprávnenie (atrakčné právo) spravidla najvyššieho orgánu súdnej moci vyžiadať si zo závažných dôvodov od každého nižšieho súdu prvého alebo druhého stupňa ktorúkoľvek vec, aby o nej sám rozhodol alebo aby nariadil rozhodnúť o nej ktorémukoľvek inému súdu toho istého alebo vyššieho stupňa. Súd rozhodujúci o veci sa potom spravuje predpismi o konaní platnými pre súd, od ktorého bola vec vyžiadaná. V tomto vymedzení predstavuje atrakcia veci druh delegácie, jeho osobitosť však spočíva v tom, že sa mení aj vecná a funkčná príslušnosť súdu. V súčasnosti slovenské súdne procesné poriadky neupravujú právo atrakcie súdnej veci.