atenuácia

atenuácia [lat.] — oslabenie;

1. mikrobiol. akýkoľvek postup, ktorého aplikáciou sa zníži, prípadne odstráni patogenita mikroorganizmu, baktérie a vírusy strácajú schopnosť vyvolať ochorenie, zachovávajú si však schopnosť vyvolať špecifickú imunitu. Atenuácia sa dosahuje teplom, vysušením, pôsobením chemických látok alebo kultiváciou v tkanivách odlišných od tkanív prirodzeného hostiteľa, dlhodobým preočkovaním na kultivačných pôdach, kuracích embryách, tkanivových kultúrach a pod. Atenuované (oslabené) kmene, ktoré stratili svoju virulenciu, ale zachovali si imunizujúce antigény, sa používajú pri príprave očkovacích látok proti infekčným chorobám (mumps, kiahne, detská obrna, osýpky, rubeola);

2. molek. biol. mechanizmus expresie biosyntézy operónu zabezpečujúci syntézu aminokyseliny (napr. trp-operón). Regulácia prebieha na úrovni mRNA a jej úroveň závisí od koncentrácie syntetizovanej aminokyseliny v bunke. Zvyšovaním koncentrácie aminokyseliny sa formujú atenuátorová i terminačná slučka (pri nízkej koncentrácii sa netvoria) a spomaľuje sa jej syntéza. Pri maximálnej koncentrácii aminokyseliny dochádza k úplnému zastaveniu jej syntézy až dovtedy, kým nenastane jej odbúranie v bunke.