Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 351 – 400 z celkového počtu 2339 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Baba

Baba — vrch na Slovensku v Malých Karpatoch, 527 m n. m. Budovaný paleozoickými kryštalickými horninami, v ktorých sa nachádzajú ložiská antimónu a pyritu. Porastený prevažne bukovými lesmi. Sedlom pod Babou prechádza významná cestná komunikácia spájajúca Záhorskú nížinu a Podunajskú nížinu. Turistické a rekreačné stredisko s horským hotelom a chatami, využívané po celý rok, najmä na zimné športy.

Babala, Jozef

Babala, Jozef, 3. 3. 1930 Bratislava – 1. 9. 1993 tamže — slovenský lekár, patológ. R. 1955 – 93 pôsobil na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, 1993 profesor, expert na univerzite v Tunise (1984 – 86). Spočiatku sa zaoberal patológiou vyvíjajúceho sa plodu a výskumom placenty vo vzťahu k rôznym rizikovým faktorom, neskôr histologickým určovaním času vnútromaternicového odumretia plodu. Člen viacerých slovenských a medzinárodných odborných spoločností. Spoluautor prác Výživa a pankreas (1974), Úloha vitamínu C v katabolizme cholesterolu a v aterogenéze (The Role of Vitamin C in Cholesterol Catabolism and Atherogenesis, 1974).

Babčák, Vladimír

Babčák, Vladimír, 22. 2. 1951 Prešov — slovenský právnik. Od 1975 pôsobí na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 1994 – 96 riaditeľ jej Inštitútu pre verejnú správu, od 2001 vedúci Katedry finančného práva a daňového práva, 2003 – 07 rektor UPJŠ; 2002 profesor. Zaoberá a teoretickým a praktickým skúmaním problémov rozpočtového práva, financovania podnikateľských subjektov a daňového práva. Autor a spoluautor 7 vedeckých monografií, viacerých kapitol vo vedeckých monografiách, vysokoškolských učebníc a učebných textov, vedeckých štúdií a odborných článkov v domácich a zahraničných odborných časopisoch a zborníkoch. Hlavné diela: Daňové (exekučné) konanie (2005), Daňové právo Slovenskej republiky (2010), Finančné právo na Slovensku a v Európskej únii (2012), Daňové právo na Slovensku (2015). Člen viacerých domácich a zahraničných vedeckých a redakčných rád, nositeľ viacerých vyznamenaní.

Babčan, Ján

Babčan, Ján, 8. 4. 1928 Závodie, dnes mestská časť Žiliny – 26. 12. 2016 Bratislava — slovenský geochemik. R. 1952 – 67 pracovník Ústavu pre výskum rúd v Kutnej Hore, od 1967 pôsobil na Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, 1973 – 81 riaditeľ Geologického ústavu Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (dnes Ústav laboratórneho výskumu geomateriálov) v Bratislave; 1978 DrSc., 1981 profesor.

Špecializoval sa na fyzikálnu a analytickú geochémiu, zaoberal sa technológiou nerastných surovín a experimentálnym modelovaním geochemických procesov. Autor vysokoškolských učebníc, vedeckých a odborných štúdií: Základy fyzikálnej geochémie (1984), Vývoj v anorganickej prírode (1987), Neživý svet (2008), Skleníkové systémy a prírodné javy (2011) a i.

Babčan, Stanislav

Babčan, Stanislav, 23. 8. 1946 Solčany, okres Topoľčany — slovenský architekt. Pracovník Stavoprojektu Nitra a Agrokomplexu –výstavníctvo Nitra. R. 1991 – 93 a 2008 – 11 hlavný architekt mesta Nitra. Dielo: Pavilón Agrokomplexu (Nitra, 1979), Západoslovenská koliba AX (Nitra, 1993), Kaplnka sv. Gorazda (Močenok, 1994) a i.

Bábi, Tibor

Bábi, Tibor, vlastným menom Tibor Poczkody, 30. 10. 1925 Báb, okres Nitra – 23. 6. 1978 Bratislava — maďarský básnik a prekladateľ na Slovensku. Predstaviteľ filozoficky ladenej, politicky a spoločensky angažovanej lyriky úzko spätej s osudovými peripetiami maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku. V básnických zbierkach Toto je tvoj ľud (Ez a te néped, 1954) a Vlasť moja, vlasť moja (Hazám, hazám, 1955) sa vyrovnával s pocitom života na obidvoch stranách štátnej hranice a s pocitom straty vlasti, pričom sa vyjadroval v ostrých kontrastoch. Ďalšie zbierky: Sťahovavé vtáča (Vándormadár, 1960), V tieni desaťtisíc rokov (Tízezer év árnyékában, 1964), Pieseň prameňa (A forrás éneke, 1965), Slza pod drobnohľadom (Könny a mikroszkóp alatt, 1966). Autor reportáží Z Európy do Európy (Európából Európába, 1973), sociografickej práce Tvár vernosti (A hűség arca, 1974) a zbierky čŕt a poviedok Prameň a potok (Patak és forrás, 1976). Nositeľ Ceny Imreho Madácha (1967).

Babia hora

Babia hora, poľ. Babia Góra — vrch na hranici Slovenska a Poľska v Oravských Beskydách, 1 725 m n. m. Budovaný prevažne hrubozrnnými eocénnymi vrstvami pieskovcov. Vo vrcholovej časti stopy ľadovcovej a periglaciálnej modelácie. Súčasť CHKO Horná Orava (na území Slovenska) a NP Baiogórski Park Narodowi (na území Poľska; vyhlásený 1954, rozloha 33,9 km2). Prítomnosť vzácnych rastlinných spoločenstiev a druhov.

Babia hora

Babia hora — pohorie v slovensko-poľskom pohraničí, v rámci geomorfologického členenia Slovenska predstavujúce geomorfologický oddiel v sev. časti Oravských Beskýd. Flyšové pohorie budované eocénnymi vrstvami pieskovcov a ílovcov so str. až hlboko rezaným reliéfom. Najvyšší vrch Babia hora, 1 725 m n. m. Najvyššia časť pohoria leží v chladnej klimatickej oblasti s priemernou teplotou vzduchu v januári -8 °C a s priemerným ročným úhrnom zrážok 1 200 – 1 600 mm. Prechádza ním európska rozvodnica medzi Baltským morom a Čiernym morom. Na jeho území sú vyvinuté jedľovo-bukový, smrekový, kosodrevinový a alpínsky vegetačný stupeň. Výskyt typickej západokarpatskej fauny (medveď, rys, tetrov a i.). Babia hora je súčasťou CHKO Horná Orava. Vyhľadávaná turistická oblasť.

Babie

Babie — obec v okrese Vranov nad Topľou v Prešovskom kraji v juž. časti Nízkych Beskýd, 215 m n. m.; 241 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1332 – 35 ako Babapateca, Babapataka, 1773 Bábafalva, Babafalu, Babje, 1786 Babafalva, Babíč, 1808 Bábafalva, Babjé, 1863 – 1902 Bábafalu, 1907 – 13 Bábafalva, 1920 Babie.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pálením vápna, výrobou kolomaže a spracovaním kože a kožušín. Depot z mladšej bronzovej doby. Stavebné pamiatky: ranogotický evanjelický a. v. kostol (1332 – 35), zrubové a hlinené domy so slamenou strechou (19. stor.), rímskokatolícky Kostol všetkých svätých (1995 – 97).

Babij, Oles

Babij, Oles, 17. 3. 1897 Seredňa, Halič, dnes Ivanofrankivská oblasť – 2. 3. 1975 Chicago, Illinois — ukrajinský spisovateľ a literárny vedec. Po štúdiách v Prahe (1924 – 29) žil na Slovensku, po 2. svetovej vojne v Nemecku a USA. Spoluzakladateľ skupiny symbolistov Mytusa. Autor básnických zbierok Poézia (Poeziji, 1923), Križovatky (Perechresťa, 1930), Po žatve (Požnyvja, 1937), Žatva (Žnyva, 1946), zbierok noviel Hnev (Hniv, 1922) a románov Prvé hliadky (Perši steži, 1937), Dve sestry (Dvi sestry, 1938) a i.

bábika

bábika — napodobňovacia hračka motivujúca detské predstavy spojené s prejavmi materstva a rodičovstva. Pravdepodobne známa už v prehistórii. V ľudovom prostredí na Slovensku sa zhotovovala z najjednoduchších materiálov jednoduchými technickými prostriedkami. K najobľúbenejším patrili handrové bábiky, ktoré v oblečení často naznačovali regionálne črty kroja. Drevené bábiky sa tvarovali z upravených samorastov, vyrezávali z tenších kmeňov, kolíkov, alebo sa vyrábali sériovo sústružením (Spišská Belá). Ako bábiky slúžili i drobné dekoratívne keramické figúrky (Pukanec). Deti na juhozáp. Slovensku si robili bábiky z navlhčených kukuričných listov.

Babín

Babín — obec v okrese Námestovo v Žilinskom kraji v juhozáp. výbežku Oravskej kotliny, 680 m n. m.; 1 417 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1564 ako Babinowo, 1619 Babina, 1773, 1786, 1808, 1863 – 1913 Babin, 1920 Babín.

Obyvatelia sa živili salašníctvom, chovom dobytka, výrobou drevených predmetov a podomovým obchodom. Stavebné pamiatky: klasicistická kaplnka z 1. pol. 19. stor., rímskokatolícky Kostol zoslania Ducha Svätého z 1933 (architekt M. M. Harminc) so zariadením zo starého dreveného kostola z 1666, zrubové podmurované a podpivničené domy s vysokým štítom, na cintoríne kamenné kríže a náhrobníky s reliéfnou výzdobou z 19. a zo zač. 20. stor.

Babiná

Babiná — vrch na Slovensku vo Volovských vrchoch (Slovenské rudohorie) vých. od Dobšinej nad ohybom Hnilca, 1 278 m n. m. Budovaný starými horninami rakovskej skupiny (fylity, kvarcity) a paleovulkanitmi (melafýry, diabasy, spility). Prevládajú smrekové porasty.

Babiná

Babiná — obec v okrese Zvolen v Banskobystrickom kraji v juhozáp. časti Pliešovskej kotliny na vých. úpätí Štiavnických vrchov, 415 m n. m.; 534 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1254 ako Babusceky, 1270 Babasceky, 1351 Babazeky, 1773 Babina, 1786 Babina, Babasék, 1808 Bábaszék, Babina, 1863 Babaszék, 1873 – 1913 Bábaszék, 1920 Babiná.

R. 1254 dostala mestské výsady ako banské mesto, neskôr poľnohospodárska obec; obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Archeologické nálezy z neskorej bronzovej doby. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Matúša (pôvodne románsky z 50. rokov 13. stor., upravený 1754 a 1771, gotický zvon z 1358), murovaný ľudový dom z 19. stor., evanjelický a. v. kostol z 1939.

Babindol

Babindol — obec v okrese Nitra v Nitrianskom kraji v centre Žitavskej pahorkatiny, 205 m n. m.; 727 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1271 ako Bybyndal, 1339 Babundal, 1773 Babindall, 1786, 1808 Babindal, 1863 – 73 Babindál, 1877 Bábindál, 1882 Babindál, 1888 – 95 Babindal, 1898 – 1907 Bábindal, 1913 Babindál, 1920 – 75, 1996 Babindol.

R. 1976 – 96 pričlenená k obci Klasov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Rímskokatolícky Kostol sv. Imricha (1909).

Babinec

Babinec — obec v okrese Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji v juhových. časti Slovenského rudohoria, 419 m n. m.; 71 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1407 ako Babalwska, 1413 Babaluchka, 1427 Babafalva, 1773 Babaluska, Babincz, 1786 Babalucschka, Babinz, 1808 Babaluska, Babiněc, 1863 – 1902 Babaluska, 1907 – 1913 Babarét, 1920 Babinec, 1927 – 73 Babínec, 1973 Babinec.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Archeologické nálezy: dve žiarové pohrebiská kyjatickej kultúry, depot bronzových predmetov z neskorej bronzovej doby. Stavebné pamiatky: klasicistický evanjelický kostol a zvonica z konca 18. stor.

Babiše

Babiše — miestna časť obce Kolárovice.

bábka

bábka — hmotný objekt plastických tvarov alebo konkrétny predmet, vec, ktorou bábkoherec vytvára javiskovú postavu. Pohybovou animáciou a hovoreným slovom sa iluzívnymi alebo antiiluzívnymi postupmi premieňa na znak dramatickej postavy. Bábka môže byť trojrozmerná, plošná, tieňová, prstová alebo kombinovaná. Može byť ovládaná zhora (marioneta), zdola (maňuška, javajka, tyčová bábka), zozadu (čierne divadlo) a v priestore (totemová bábka, krošňová bábka).

Na Slovensku používali kočovní bábkari marionety ovládané zhora drôtom a niťami uviazanými na vahadle. Pohyby nôh, rúk, hlavy i úst bábok umožňovala ich kĺbová konštrukcia. Bábky si bábkari zhotovovali zväčša sami, ale hlavičky vyrezávali ľudoví rezbári (známy bol majster Ilčík z Piargu, František Brezňanský z Hodruše, Móric Foukal z Liskovej, Jozef Matušík z Rajca a i.; na objednávku ich však zhotovovali aj českí rezbári). S jedným súborom okolo 20 bábok dokázali bábkari zahrať až do 40 hier. Niektorí mali viacero súprav bábok rôznych veľkostí. Menšie (približne 40 cm) boli ľahšie, prenosné a vedel ich ovládať jeden bábkar, väčšie (80 – 120 cm) si vyžadovali javisko široké až do 4 m. Po 1912 sa k nám z Čiech dostali prvé sériové, tzv. Alšove bábky, neskôr bábky, ktoré vyrábali firmy Král, Münzberg, Storch a Troll. Hralo sa s nimi v rodinných a školských divadielkach a po 1918 v mnohých ochotníckych bábkarských súboroch. Deti si zhotovovali bábky napr. aj zo zemiakov alebo mali prstové bábky – maňušky. V ľudových vianočných bábkových hrách sa používali tyčové bábky, ktoré boli ovládané zospodu a konštruované len na pohyb v priestore.

V období 1950 – 60 vznikli profesionálne bábkové divadlá, do ktorých prešli (z obdobia ľudového a ochotníckeho bábkarstva, 2. pol. 19. stor. – 1950) marioneta a maňuška. S. V. Obrazcov priniesol nový typ bábky – javajku, ktorá sa používala najmä v 60. rokoch 20. stor. Profesionálne bábkové divadlo začalo postupne používať nové výrazové prostriedky (napr. masky), rozvinulo nové techniky bábok (napr. čierne divadlo, luminiscenčné divadlo), bábku manekýna, neskôr divadlo predmetu (objekt). Bábka začala ustupovať z javísk bábkových divadiel v 80. rokoch 20. stor., v súčasnosti ju často nahrádza samotný herec vo forme štylizovaného herectva ovplyvneného bábkovým divadlom. Bábka sa v súčasnosti chápe v širšom význame ako hrajúci objekt, ktorý môže mať figuratívnu i nefiguratívnu podobu. Funkcia bábky ako náhrady herca sa zmenila. Bábka v inscenácii funguje buď ako dramatická postava, alebo ako výtvarno-dramatický artefakt s viacerými funkciami a s rozličným vzájomným vzťahom herec – bábka/objekt.

babka

babka

1. zhrubnutá nadzemná časť viniča (Vitis), tzv. staré drevo, z ktorého vyrastá dvojročné drevo a na ňom plodonosné výhonky;

2. zhrubnutá podzemná časť chmeľu medzi koreňovou sústavou a nadzemnou časťou, na ktorej sú spiace očká udržiavajúce si niekoľko rokov plnú životaschopnosť;

3. drobná česká a uhorská stredoveká i novoveká strieborná alebo medená minca najnižšej hodnoty (pol denára). Tri babky tvorili 1548 jeden grajciar. Na Slovensku rozšírená od 16. stor. Objavuje sa vo viacerých ľudových úsloviach ako výraz označujúci neveľkú hodnotu (napr. kúpiť niečo za babku, t. j. kúpiť lacno).

Babkov

Babkov — miestna časť obce Lietavská Svinná-Babkov.

bábkové divadlo

bábkové divadlo — špecifický druh divadelného umenia, v ktorom bábkoherec prostredníctvom hmotného objektu (bábka, predmet, ale aj tieň, svetlo, farba) vytvára umelecký obraz človeka a sveta. Je syntetickým umením využívajúcim výrazové prostriedky iných druhov umenia. Realizuje sa vykrytým (iluzívnym) alebo odkrytým (antiiluzívnym) vodením bábkok a objektov, ale aj striedaním obidvoch spôsobov. Prítomnosť živého herca alebo herca v maske v konfrontácii s neživým hmotným objektom vytvára nové vyjadrovacie prostriedky. Bábkové divadlo používa rôzne druhy bábok, techniku čierneho divadla a luminiscenčného divadla, masky, objekty ap. Má starú tradíciu predovšetkým v ázijských kultúrach (India, Indonézia, Cejlón, Čína, Japonsko, Thajsko, vo Vietname vodné bábkové divadlo).

Najstaršia zmienka o bábkach (nie však ešte o bábkovom divadle) v Európe pochádza z 1175 – 85 z kódexu Hortus deliciarum od abatiše Herrad z Hohenburgu. Bábky sa využívali ako zábavky potulných hercov. Použitie bábok ako hercov v bábkovom divadle, keď bábka predstavuje dramatickú postavu, pochádza z obdobia baroka. Koncom 16. stor. vznikali bábkové scény v Taliansku, odkiaľ sa rozšírili do Anglicka. Prvá stála scéna vznikla 1573 v Londýne. V jednotlivých krajinách má bábkové divadlo populárne bábkové typy (Polichinell, Mr. Punch, Pulcinella, Guignol, Petruška, Karagöz, Kasperl, Vitéz László, Kašpárek, Gašparko). Na Slovensku ho v stredoveku rozširovali potulní igrici, v cirkevných obradoch sa bábky používali v pašiových hrách.

Od 2. pol. 18. stor. účinkovali na Slovensku nemecké a rakúske kočovné spoločnosti, ktoré hrávali aj s bábkami (→ kočovní bábkari), v 1. pol. 19. stor. hrávala na Slovensku maďarská rodina Hinczovcov, od 2. pol. 19. stor. prichádzali českí a moravskí kočovní bábkari (Josef Dubský, Ignác Prášek, Vincent Vertheim, Antonín Maleček, Antonín Homolka a i.). Priekopníkom slovenského kočovného bábkového divadla bol Ján Stražan, ktorý začal vystupovať 1878, na rodinnú tradíciu nadviazal V. Stražan a 1945 aj jeho syn Jozef Stražan st. (→ Stražanovci). Od začiatku 20. stor. hrávali na slovenskom vidieku aj ďalší kočovní bábkari, o. i. z rodiny Anderlovcov: Eva Anderlová, neskôr aj jej manžel Michal Václav Anderle, Pavol Nosálek (*1885, †1971) s Karolom Kuníkom (*1884, †1957), neskôr bratia Anderlovci. Po 1918 prišla na Slovensko česká inteligencia, ktorá šírila bábkové divadlo v ochotníckych krúžkoch, spolkoch a združeniach. Bábkové divadelníctvo metodicky zastrešovalo Ústredie slovenských ochotníckych divadiel v Martine, kde vychádzali aj texty bábkových hier.

Profesionálne bábkové divadlá vznikali na Slovensku po 1950 väčšinou z najlepších ochotníckych súborov v Žiline a v Nitre (1950, 1951), Bratislave (1957), Košiciach (1959) a Banskej Bystrici (1960). Agentúrne bábkové divadlá vznikali po 1980, súkromné po 1990 (Divadlo Piki Pezinok, Divadlo Neline, Teatro Tatro a i.). Po 2000 vzniklo niekoľko ďalších súkromných bábkových divadiel, z ktorých najvýznamnejšie je Dezorzovo lútkové divadlo, ktoré hrá súčasné pôvodné bábkové hry pre dospelých v posttradičnom štýle. Každý druhý rok sa uskutočňuje medzinárodný festival Bábkarská Bystrica a národná prehliadka slovenských profesionálnych súborov Bábková Žilina. Staré divadlo K. Spišáka v Nitre organizuje každý rok festival divadelných škôl a divadiel krajín V4 Stretnutie. Výchovu umeleckého dorastu zabezpečuje od 1989 Katedra bábkarskej tvorby VŠMU v Bratislave, ktorá pripravuje bábkohercov, režisérov, dramaturgov, scénografov a technológov bábkového divadla v študijnom programe Bábkarská tvorba. Významní pedagógovia: J. Mokoš, J. Uličiansky, E. Farkašová, Ida Hledíková (*1958), Mária Mikulová (*1951), Helena Čertíková (*1952), Andrej Pachinger (*1946), H. Cigánová, Peter Cigán (*1945), Pavel Uher (*1948), Marta Žuchová (*1942, †2009) a i.

Bábkové divadlo Žilina

Bábkové divadlo Žilina — prvé slovenské profesionálne bábkové divadlo. Vzniklo 1950 z ochotníckej scény v Žiline. K jeho umeleckej profesionalizácii prispel režisér a dramaturg V. Predmerský, ktorý sa od 1961 s dramaturgom Jaroslavom Pivkom (*1929, †2008), ako aj s externými režisérmi a výtvarníkmi zameriaval na javiskovú syntézu divadla masiek a hereckého i bábkového prejavu. Na nové inscenačné postupy nadviazal režisér Ján Hižnay (*1943, †2004), neskôr Milan Tomášek (*1927, †2013) a K. Brožek, ktorí v spolupráci s dramaturgom J. Mokošom a výtvarníčkou H. Cigánovou obohatili jeho tvorivý obraz, využívajúc postupy obradového divadla. Od 1994 režisér Anton Šulík ml. (*1964) s dramaturgom Nikitom Slovákom (*1968) nastúpili etapu hľadania výrazových prostriedkov súboru smerujúcich však k činohernému prejavu.

V súčasnosti je Bábkové divadlo Žilina bábkovým divadlom s mladým profesionálnym súborom, spolupracuje s výraznými režisérskymi osobnosťami bábkového divadla (Katarína Aulitisová, Peter Palik, E. Farkašová). Je dynamickým telesom preferujúcim súčasné bábkové divadlo pre deti a mládež, ktoré využíva súčasné divadelné postupy. Súčasný súbor sa formoval pod vedením Bibiány Tarasovičovej, Jany Eliášovej a Petra Tabačka. Divadlo organizuje autorskú súťaž Artur a festival Bábková Žilina.

babôčka

babôčka [rus.] — jednotný názov rodov Nymphalis, Araschnia, Inachis, Vanessa, Aglais a Kallima z triedy hmyz (Insecta), rad motýle (Lepidoptera), čeľaď babôčkovité (Nymphalidae). Stredne veľké denné motýle s pestrofarebnými krídlami a zakrpatenými prednými nohami. Vyskytujú sa v záhradách, na lúkach, poliach a v riedkych presvetlených lesoch.

Na Slovensku žije napr. babôčka pávooká (Inachis io, synonymum bábočka chmeľová, pávie oko denné) s veľkými kresbami na obidvoch krídlach, babôčka brestová (Nymphalis polychloros), ktorej húsenice žijú na breste a vŕbe, a babôčka pŕhľavová (Aglais urticae) ohnivočervenej farby. Babôčka admirál (Vanessa atalanta) patrí do skupiny ťažných motýľov. Je pravým kozmopolitom, podniká ďaleké cesty, vystupuje aj vysoko do hôr, v Tatrách až nad 2-tis. m n. m. Dospelý motýľ vyhľadáva ovocie spadnuté na zem a poranené stromy, z ktorých cicia šťavu.

Na Slovensku babôčka zimuje výnimočne, populácie sú obnovované každoročne migráciami z juhu. Trvalo sa vyskytuje iba na juh od Álp (v oblasti okolo Stredozemného mora), v Malej Ázii, ale aj v Severnej a Strednej Amerike. V Európe migruje až do oblasti polárnej kružnice. Druh babôčka sieťkovaná (Araschnia levana) je známy sezónnou dvojtvárnosťou, jarné motýlie generácie majú žltohnedé sfarbenie s čiernymi škvrnami, letné sú čierne so žltobielymi pásikmi.

babôčkovité

babôčkovité [rus.], Nymphalidae — čeľaď z triedy hmyz (Insecta), rad motýle (Lepidoptera). Stredne veľké až veľké denné motýle s pestrofarebnými krídlami s rôznymi škvrnami, pásikmi a očkami, pri niektorých tropických druhoch na ich spodnej strane s mimetickým sfarbením. Predné nohy obidvoch pohlaví sú zakrpatené a husto ochlpené. Húsenice sú štíhle, kukly hranaté. Sú rozšírené najmä v trópoch, na Slovensku sa vyskytuje 77 druhov (napr. z rodu babôčka).

Bábsky les

Bábsky les — národná prírodná rezervácia v obci Báb v miestnej časti Veľký Báb v okrese Nitra; vyhlásená 1966, rozloha 30,4 ha. Zriadená na ochranu vzácneho zvyšku prirodzeného lesného spoločenstva na černozemi v poľnohospodársky intenzívne využívanej krajine.

Babušíková, Oľga

Babušíková, Oľga, 19. 4. 1940 Nitra – 14. 9. 2011 Bratislava — slovenská lekárka v odbore nádorová imunológia. R. 1962 – 69 pracovníčka Ústavu experimentálnej medicíny SAV, 1969 – 2011 Ústavu experimentálnej onkológie SAV; 1990 DrSc. Zaoberala sa detekciou povrchových a vnútrobunkových štruktúr pomocou monoklonových protilátok a prietokovej cytometrie, ako aj imunofenotypizáciou leukemických a lymfómových buniek z teoretického i z praktického hľadiska. Skúmala minimálne zvyškové špecifické leukemické znaky. Členka viacerých slovenských a medzinárodných odborných spoločností. Autorka vyše 150 odborných štúdií, spoluautorka vysokoškolských učebných textov Základy klinickej imunológie (1994).

Báč

Báč, maď. Bacsfa — obec v okrese Dunajská Streda v Trnavskom kraji v záp. časti Žitného ostrova, 126 m n. m.; 552 obyvateľov, 27,7 % slovenskej, 70,7 % maďarskej národnosti (2015).

Písomne doložená 1319 ako Bochfolua, 1321 Boch, 1406 Bachfalua, 1773 Bacsfalva, 1786 Bacschfalu, 1808 Bácsfa, Bácsfalva, 1863 Bácsfa, Bácsfalu, 1873 – 95 Bácsfa, 1898 – 1920, 1927 – 48 Bačfa, Bacsfa, 1938 – 45 Bacsfa, 1948 Báč.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Stavebné pamiatky: ranobarokový rímskokatolícky Kostol sv. Antona Paduánskeho (1660 – 70), ranobarokový františkánsky kláštor a konvent (1660 – 70), socha sv. Antona Paduánskeho (1674), klasicistický kaštieľ (zač. 19. stor., zrekonštruovaný 2006 – 07), kalvária (1867).

Bača, Jozef

Bača, Jozef, 15. 10. 1935 Hlohovec — slovenský strojársky technológ. R. 1958 – 85 pôsobil na STU v Bratislave, od 1985 v Trnave; 1997 profesor, 2008 emeritný profesor. Zaoberal sa problematikou tvárnenia kovov, výskumu a výroby bimetalických nástrojov. Autor a spoluautor vedeckých a odborných článkov a vysokoškolských učebníc, v odbore vlastní 24 patentov.

Bačala

Bačala — miestna časť obce Veľká Dolina.

Bačka

Bačka, maď. Bacska — obec v okrese Trebišov v Košickom kraji vo vých. časti Košickej kotliny, 102 m n. m.; 651 obyvateľov, 4,5 % slovenskej, 84,5 % maďarskej národnosti (2015).

Písomne doložená 1214 ako Becheka, 1299 Bachka, 1323 Buchka, 1332 Bachka, 1773 Bacska, 1786 Bacschka, 1808 Bácska, Báčka, 1863 Bácska, 1873 – 77 Bacska, 1882 Bácska, 1888 Bacska, 1892 – 95 Bácska, 1898 – 1913 Bacska, 1920 Bačka, 1927 – 38 Bačka, Bacska, 1938 – 45 Bacska, 1945 – 48 Bačka, Bacska, 1948 Bačka.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Imricha (pôvodne gotický z pol. 15. stor., barokovo prestavaný v 18. stor., upravený v 19. – 20. stor. a 2013 – 14), klasicistická kúria (koniec 18. stor., upravená v 2. pol. 19. stor.), reformovaný kostol (1. pol. 19. stor., prestavaný zač. 20. stor.).

Bačkov

Bačkov — obec v okrese Trebišov v Košickom kraji v záp. časti Východoslovenskej nížiny a vých. úpätí Slanských vrchov, 200 m n. m.; 679 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1320 ako Bacskov duo, Nagy Bacskov, Kis Bacskov, 1321 Nagy Bachkow, 1355 Nogbochkou, 1458 Bachko, 1773 Bacska, Bacžkow, 1786 Bacschko, 1808 Bacsko, Bačkow, 1863 – 1913 Bacskó, 1920 Bačkov.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, pálením drevného uhlia a povozníctvom. V katastri obce existoval v stredoveku hrad (pravdepodobne 2. pol. 13. stor.), ktorý bol 1688 zbúraný cisárskymi vojskami. Počas 2. svetovej vojny bola obec 26. 11. 1944 vypálená ustupujúcimi nemeckými vojskami. Národná prírodná rezervácia Bačkovská dolina – významné hniezdisko vzácnych dravých vtákov. Archeologické nálezy: ranostredoveké sídlisko z 8. – 11. stor. Stavebné pamiatky: drevená zvonica (okolo pol. 19. stor., upravená 2007), gréckokatolícky Chrám sv. Michala archanjela (1970), rímskokatolícky Kostol sv. Antona Paduánskeho (20. stor.).

Bačkovík

Bačkovík — obec v okrese Košice-okolie v Košickom kraji vo vých. časti Košickej kotliny, 269 m n. m.; 516 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1323 ako Bagak, 1427 Nagy-Bagyok, Kys Badoch, 1430 Nogh Bagh-Kys Bagh, 1630 Bagiok, 1773 Bátyok, Baczkowig, 1786 Battyok, Bacskovik, 1808 Bátyok, Bačkowík, 1863 – 1913 Bátyok, 1920 Bačkovik, 1927 Bačkovík.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Stavebné pamiatky: klasicistický evanjelický a. v. kostol z 1837.

Baco, Peter

Baco, Peter, 9. 4. 1945 Opatová, dnes súčasť Trenčína — slovenský politik (člen zaniknutej strany HZDS, resp. ĽS – HZDS), poľnohospodársky odborník. R. 1973 – 85 a 1990 – 92 predseda Poľnohospodárskeho družstva v Nemšovej, 1986 – 91 riaditeľ odboru vedeckotechnického rozvoja a súhrnného plánu Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SR (dnes Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR), 1992 – marec 1994 minister poľnohospodárstva a výživy SR poverený riadením Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SR, december 1994 – 1998 minister pôdohospodárstva SR, 1998 – 2002 poslanec Národnej rady SR za HZDS, 2004 – 09 poslanec Európskeho parlamentu. Nositeľ štátneho vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra I. triedy (1998).

Bacová, Viera

Bacová, Viera, 2. 11. 1934 Budmerice, okres Pezinok — slovenská ekonómka. Od 1959 pôsobila na Vysokej škole ekonomickej (dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave; 1996 profesorka. R. 1994 – 98 členka Akreditačnej komisie, poradného orgánu vlády SR. Zaoberala sa otázkami národohospodárskej teórie a politiky, najmä vedecko-technickej a investičnej. Z tohto aspektu analyzovala makroekonomické rozhodovacie procesy a ich účinnosť.

Autorka početných statí, odborných článkov a diel, napr. Technický rozvoj a ekonomický rast (1970), Investície v ekonomike ČSSR (1977), Efektívnosť vedecko-technického rozvoja (1981), Cieľovo-programový prístup vo vedecko-technickom rozvoji (1988), Makroekonomické rozhodovacie procesy (1995).

Báčovce

Báčovce — miestna časť obce Hontianske Tesáre.

Bacúch

Bacúch — obec v okrese Brezno v Banskobystrickom kraji vo vých. časti Horehronského podolia, 629 m n. m.; 973 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1563 ako Bazuch, Batzuch, Watzuch, 1808 Baczuch, 1863 Bazuch, 1882 Bacuch, 1888 – 1913 Vacok, 1920 Bacúch.

Obyvatelia sa zaoberali ťažbou železnej rudy a hutníctvom, neskôr prácou v lesoch a na píle, pltníctvom, povozníctvom a tkaním plátna i súkna. Ojedinelé archeologické nálezy z neskorej kamennej doby. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Jozefa (1863, upravený 1936), zrubové a murované domy so šindľovou strechou (koniec 19. a zač. 20. stor). V Bacúšskej doline technicko-kultúrne pamiatka: hrádza vodnej nádrže (J. Paussinger, 1880), nad ňou prameň B. Němcovej, prírodná rezervácia Bacúšska jelšina (vyhlásená 1967, rozloha 4,3 ha) zriadená na ochranu smrekovo-jelšového porastu na alúviu horného toku Hrona.

bacuľka

bacuľka, Fruticicola — rod z triedy ulitníky (Gastropoda), vetva Sigmurethra, čeľaď bacuľkovité. V Európe sa vyskytuje jediný druh bacuľka obyčajná (Fruticicola fruticum) so sivobielou až svetlohnedou guľovitou ulitou často s hnedou páskou na obvodnici. Nenáročný lesný druh, žije v nížinách, na medziach, v krovinách a v priekopách pri ceste. Vyskytuje sa na celom území Slovenska, najmä v lužných lesoch v Podunajsku, v horských lesoch len na vápenatých podkladoch.

bacuľkovité

bacuľkovité, Bradybaenidae čeľaď z triedy ulitníky (Gastropoda), vetva Sigmurethra. Druhovo veľmi bohatá, rozšírená v str., vých. a juhových. Ázii, ale i v tropickej Afrike a v Severnej a Južnej Amerike. V Európe (vých. a str.) žije iba jeden druh, ktorý sa vyskytuje aj na Slovensku (→ bacuľka).

Bacúrov

Bacúrov — obec v okrese Zvolen v Banskobystrickom kraji v severozáp. časti Pliešovskej kotliny na úpätí Štiavnických vrchov, 450 m n. m.; 164 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1255 ako Villa Bochorou, 1401 Bachur, 1773 Buczor, 1786 Buczur, Batzurowa, 1808 Baczur, Bacurowá, 1863 – 88 Bacur, 1892 – 1920 Bacúr, 1927 Bacúrov.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V 1. pol. 20. stor. rozšírená výroba chrbtových košov. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Šimona a Júdu (16. stor., zbarokizovaný 1790, zvony zo 16. stor.), drevená zvonica z konca 19. stor.

Badalík, Ladislav

Badalík, Ladislav, 26. 5. 1938 Jacovce, okres Topoľčany – 17. 2. 2014 Bratislava — slovenský lekár, epidemiológ. Od 1962 pôsobil v Slovenskom ústave pre doškoľovanie lekárov (neskôr premenovaný na Inštitút pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov, ILF, dnes Slovenská zdravotnícka univerzita, SZU) v Trenčíne, od 1968 v ILF v Bratislave, od 1977 vedúci Kabinetu metodiky a pedagogiky a od 1985 vedúci Katedry medicínskej pedagogiky ILF, od 1992 riaditeľ Školy verejného zdravotníctva pri Inštitúte pre ďalšie vzdelávania pracovníkov v zdravotníctve v Bratislave (IVZ, dnes SZU), 2003 – 2013 pôsobil na Lekárskej fakulte UK v Bratislave; 1983 DrSc., 1986 profesor.

Zaoberal sa epidemiológiou tuberkulózy a mykobakterióz. Založil Oddelenie klinickej epidemiológie v Národnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach, vybudoval Katedru medicínskej pedagogiky ILF a prvú Školu verejného zdravotníctva v Bratislave. Expert Svetovej zdravotníckej organizácie, člen viacerých odborných spoločností a edičných rád. Spoluautor kníh Epidemiológia (1983) a Rakovina pľúc (1992), spoluautor a zostavovateľ diela Vademecum medici (1995), autor viac ako 300 prác prevažne z oblasti epidemiológie, tuberkulózy a medicínskej pedagogiky.

Baďan

Baďan — obec v okrese Banská Štiavnica v Banskobystrickom kraji v eróznej kotlinke Štiavnických vrchov, 440 m n. m.; 203 obyvateľov (2015); miestne časti Baďan, Klastava.

Písomne doložená 1245 ako villa Bagun, 1262 Badon, 1773 Bagyan, 1786 Bagyon, 1808 Bagyán, Baďany, Badjany, 1863 Bagyan, 1873 – 88 Bagyán, 1892 – 1913 Bagyan, 1920 Baďan, Baďany, 1927 Baďan.

R. 1971 k nej bola pričlenená obec Klastava (písomne doložená 1245 ako Kalazta, 1285 Chasyta, Chazyta, Thazyta, 1290 Kalescita, 1342 Kalazytha, 1773 Klaszita, Klasittau, Klositawa, 1786 Klaszita, Klasitawa, 1808 Klaszita, Klasytawa, 1863 – 88 Klaszita, 1892 – 1913 Kalászi, 1920 Klastava, Klasytava, 1927 – 71 Klastava).

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Archeologické stopy osídlenia z mladšej kamennej a mladšej bronzovej doby. Stavebné pamiatky: neskororenesančný evanjelický kostol (pôvodne kamenná románska rotunda z 12. stor. so zachovanou kupolovou klenbou, v 15. stor. bola k jej vých. strane pristavaná neskorogotická loď s pravouhlým presbytériom; upravený 1685 a v 19. stor.). V obci sa narodil literárny historik P. Valaský.

Bádice

Bádice — obec v okrese Nitra v Nitrianskom kraji na severozáp. úpätí pohoria Tribeč; 321 obyateľov (2015).

Písomne doložená 1291 ako Beed, 1773 Bééd, Beadicze, 1786, 1808 Béd, Beadice, 1863 – 73 Beéd, 1877 – 1913 Béd, 1920 Badice, Beadice, 1927 – 39 Bádice, 1945 – 48 Bádice, Béd, 1948 – 60 Bádice.

Patrila Nitrianskemu hradu, od 1379 Lefantovským a Nitrianskemu biskupstvu. V 15. stor. pracoval v obci mlyn patriaci pavlínskemu kláštoru v Lefantovciach (dnes Horné Lefantovce). V 16. stor. tam mali majetky Forgáčovci. R. 1664 bola obec poplatná Turkom. R. 1960 – 2002 bola súčasťou novovytvorenej obce Podhorany. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Rodisko F. J. Turčeka. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol Panny Márie Kráľovnej (1903).

Badín

Badín — obec v okrese Banská Bystrica v Banskobystrickom kraji na vých. svahoch Kremnických vrchov, 374 m n. m.; 1 928 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1232 ako Badun, 1295 Badyn, 1424 Bagyon, 1773, 1786 Badin, 1808 Badin, Badín, 1863 Badin és Tridubi, 1873 – 1902 Badin, 1907 – 13 Erdőbádony, 1920 Badín. Po 1808 k nej bola pričlenená obec Tri Duby (doložená 1808 Tri Dubi, Tři Duby, Try Duby).

Pôvodne osada kráľovských hájnikov, neskôr poddanská obec zvolenského hradného panstva. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, neskôr tkáčstvom. V 19. stor. tam boli otvorené hnedouhoľné bane, ktoré zanikli v 1. pol. 20. stor. V katastri obce je prírodná rezervácia Badínsky prales. Archeologické sídliskové nálezy z neskorej laténskej doby a z 9. – 10. stor. Stavebné pamiatky: gotický rímskokatolícky Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej (1397, prestavaný 1765 a 1893 – 94) s renesančným opevnením (1636), neogotický evanjelický a. v. kostol (1865), drevená zvonica (1859). Pamätník SNP (1975), pamätná tabuľa A. H. Krčméryho, ktorý tam pôsobil (od 1874) a zomrel.

Badínsky prales

Badínsky prales — národná prírodná rezervácia v Kremnických vrchoch v katastri obce Badín v Banskobystrickom kraji vo výške 700 – 800 m n. m.; rozloha 30 ha, vyhlásená 1913 (jedna z najstarších chránených lokalít na Slovensku). Zriadená na ochranu pralesovitých klimaxových spoločenstiev bukového vegetačného stupňa (porasty buka lesného s občasným výskytom jedle bielej a smreka obyčajného). Žije tam vzácny živočíšny druh piskor vrchovský (treťohorný relikt).

Bagin, Anton

Bagin, Anton, 10. 9. 1923 Ilava – 21. 1. 1992 Bratislava — slovenský historik, rímskokatolícky teológ. Od 1967 pôsobil na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave; 1972 profesor. Autor monografických prác z cirkevných dejín, umenia a literatúry, a regionálnej histórie. Dielo: Dubnica nad Váhom (1967, zostavovateľ a spoluautor), Cirkevné dejiny I. – II. (1969), Dedičstvo otcov. K 1100. výročiu smrti sv. Cyrila a k 100. výročiu založenia Spolku sv. Vojtecha (1970, zostavovateľ a spoluautor), Apoštolé Slovanů Cyril a Metoděj a Velká Morava (1982), Cyrilometodské kostoly a kaplnky na Slovensku (1985), Apoštoli Slovanov Cyril a Metod a Veľká Morava (1987), Dóm sv. Martina v Bratislave (1990, spoluautor), Sv. Vojtech (1991, spoluautor), Spolupatróni Európy; Co-Patrons of Europe (1992), Život Gorazda (1992), Cyrilometodská tradícia u Slovákov (1993), Ilava (zostavovateľ a spoluautor, 1991) a i.

bahniarka

bahniarka — jednotný názov rodov Limonia, Pedicia a Limnophila z triedy hmyz (Insecta), rad dvojkrídlovce, podrad komáre (Nematocera), čeľaď bahniarkovité. Na Slovensku sa vyskytuje napr. druh bahniarka močiarna (Limnophila fuscipennis) dlhá 9 – 12 mm, ktorá žije najčastejšie na nivách a lúkach v blízkosti vôd a jej larvy na brehoch potokov a vodných priekop.