Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 101 – 150 z celkového počtu 2339 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Akathistos

Akathistos [-tis-] — byzantský cirkevný hymnus na počesť Bohorodičky. Spieval sa postojačky, odtiaľ názov (starogr. kathidzó = sedím, akathistos = bez sedenia). Skladá sa z úvodného kondaku (→ kontakion), z 24 strof zoradených v alfabetickom akrostichu a z tzv. pozdravov. Dogmatické, epické, dramatické i lyrické prvky tvoria účinný poetický celok. Jeho autorom je pravdepodobne Roman Sladkopevec. Slovenský liturgický preklad (1992) vznikol z cirkevnoslovanskej predlohy; spieva sa pri gréckokatolíckych a pravoslávnych bohoslužbách na 5. sobotu Veľkého pôstu.

akče

akče [tur.] — turecká strieborná minca, základná menová jednotka v Osmanskej ríši do konca 17. stor. Vznikla podľa vzoru mince nazývanej asper, razenej v Trapezuntskom cisárstve. Na averze aj reverze bola len legenda. Na Slovensku túto mincu používala turecká okupačná správa v 16. a 17. stor. Obsah striebra v nej sa časom menil, čím sa menila i jej hodnota.

akcelerácia vývinu

akcelerácia vývinu, vývinové zrýchlenie —

1. zrýchlenie rastu jednotlivca v priebehu vnútromaternicového vývinu, v prvom roku života, pred pubertou a počas nej (prepubertálna a pubertálna akcelerácia);

2. zrýchlenie telesného a intelektuálneho vývinu mládeže ako dôsledok zmien sociálneho a civilizačného rozvoja, ktoré sa prejavuje od narodenia dieťaťa po dospelosť. Pri intelektuálnej akcelerácii sa dosahuje kvalitatívne vyšší stav (napr. etapy vývoja rozumových schopností alebo emocionálneho vývoja) skôr než u predchádzajúcej generácie. Zrýchlenie telesného vývinu mládeže znamená, že dnešná mládež je v porovnaní s mládežou predchádzajúcich generácií v každom vekovom období priemerne o niekoľko centimetrov vyššia, má väčšiu hmotnosť, skôr sa jej prerezáva trvalý chrup a skôr sa u nej objavujú sekundárne pohlavné znaky. Za hlavné príčiny akcelerácie vývinu sa považujú kvalitnejšia výživa (väčšie množstvo živočíšnych bielkovín, pestrejšia a vyváženejšia strava) a zlepšenie hygienických podmienok i zdravotnej starostlivosti. Vo vyspelých krajinách sa v súčasnosti pozoruje spomaľovanie až zastavenie tohto procesu. Na Slovensku sa napr. posledných 20 rokov nemení vek vstupu dievčat do menarché.

akcent

akcent [lat.] — dôraz, zdôraznenie;

1. jaz. → prízvuk;

2. hud. a) prízvuk, dôraz na tóny v rámci taktu. Pri pravidelnom akcente sa zdôrazňujú (akcentujú) ťažké doby taktu, napr. v 3/4 takte prvá doba, v 4/4 takte prvá a tretia doba, v 6/8 takte prvá a štvrtá doba; nepravidelný akcent je na ľahkej dobe. Posunutím akcentu z ťažkej doby na ľahkú vzniká synkopa. Podľa spôsobu, akým sa tóny akcentujú, sa rozlišuje dynamický akcent je najdôležitejší, nepravidelný dynamický akcent sa označuje znakmi alebo skratkami (—, >, ˄, rf, rfz, sf, sfz); tónický akcent (melodický, intonačný akcent) – akcentovaný tón znie o trocha vyššie; agogický akcent – akcentovaný tón trvá o trocha dlhšie. Všetky druhy akcentu sa môžu vyskytovať súčasne; b) aj druh melodickej ozdoby vo francúzskej hudbe 17. a 18. stor.;

3. polygr. diakritické (rozlišovacie) znamienko nad obrazom písma; v slovenčine mäkčeň (č), dĺžeň (á), prehlasovacia dvojbodka (ä) a vokáň (ô); v dôsledku akcentov dosahuje slovenský písmový súbor 120 písmových znakov. V cudzích jazykoch je to napr. vlnovka nad písmenom – tilda (ñ, ã).

akcia

akcia [lat.] — podujatie, čin; organizovaná činnosť; hist. označenie konkrétneho prípadu represívneho postupu mocenských orgánov totalitného režimu v Československu proti tzv. nepriateľským živlom používané od februára 1948 až do konca 80. rokov 20. stor. Napr. akcia P – nútený prechod gréckokatolíkov k pravoslávnej cirkvi (1950), akcia Turiec – likvidácia skupiny V. Žingora (1949), akcia Duben – likvidácia Bielej légie (1951), akcia B, akcia K ap.

akcia

akcia [lat.] — druh cenného papiera, v ktorom sa vyjadruje majetkový podiel jeho majiteľa (držiteľa, akcionára) v akciovej spoločnosti podľa výšky sumy uvedenej na ňom. Potvrdzuje veľkosť účasti majiteľa akcie na základnom imaní akciovej spoločnosti. Akcia je vystavená na určitú pevnú sumu, menovitú hodnotu, pričom počet a menovité hodnoty akcií sú určené stanovami akciovej spoločnosti. Pri založení akciovej spoločnosti sa podielnici (zakladatelia) zaväzujú vložiť určitý kapitál, preto im vydajú dočasný list, po ktorého splatení dostanú akciu (→ emisia). Akcia v klasickej (materializovanej) podobe sa skladá z plášťa akcie, ktorý osvedčuje vlastnícky podiel na akciovom kapitáli, a z kupónového hárka obsahujúceho rad kupónov oprávňujúcich majiteľa každoročne inkasovať podiel na zisku vo forme dividendy. Súčasťou kupónového hárka je i talón, poukážka slúžiaca na získanie ďalšieho kupónového hárka. Akciu možno splatiť v peniazoch alebo v iných majetkových hodnotách, napr. v tovare, v nehnuteľnostiach alebo prevedením celého podniku (→ aport). Tieto hodnoty sa ocenia a akcionár dostane v akcii zodpovedajúcu sumu.

Akcia dokazuje právo akcionára na podiel na zisku, na účasť na rokovaniach a na hlasovaní na valnom zhromaždení, ako aj nárok na podiel z výťažku, prípadne z likvidácie spoločnosti (likvidačná kvóta). Rozsah týchto práv sa však v jednotlivých krajinách i pri jednotlivých typoch akcií odlišuje. Majiteľ akcie nemá právo zastupovať a riadiť spoločnosť ani žiadať vrátenie svojho podielu (okrem likvidačnej kvóty). Môže však akciu predať (napr. prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi na burze cenných papierov). Trhová cena akcie – burzový kurz, sa tvorí na základe dopytu a ponuky, ako aj pod vplyvom národnej a medzinárodnej hospodárskej a politickej situácie, všeobecnej úrokovej miery, očakávanej výnosnosti cenného papiera, termínu splatnosti dividendy (pokiaľ existuje) a intervencie štátnych orgánov. Burzový kurz ovplyvňujú aj burzové špekulácie. Vlastník akcie ručí za záväzky spoločnosti len do výšky menovitej hodnoty akcie, resp. do výšky pôvodne vloženého kapitálu; pri likvidácii má postavenie vlastníka, a tak sa najprv uspokoja nároky veriteľov a potom sa prebytok realizovaného majetku spoločnosti rozdelí medzi akcionárov. S akciami sa obchoduje na mimoburzových a burzových trhoch. Akcie sú nielen nástrojom financovania podnikov, ale aj prostriedkom investovania voľných finančných prostriedkov a burzových špekulácií. Špekulatívny charakter akcií viedol k zákonným úpravám akciového práva.

Podľa obsahu a rozsahu práv akcionára sa rozoznávajú kmeňové, prioritné a zamestnanecké akcie. Vlastníctvo kmeňových akcií poskytuje majiteľovi všetky práva, ktoré vyplývajú z vlastníckych práv: právo účasti na valnom zhromaždení, hlasovacie, informačné a predkupné právo, právo na likvidačný zostatok. Vo svete i na Slov. majú kmeňové akcie najvyšší podiel na trhu. Majiteľ prioritných akcií nemá na valnom zhromaždení hlasovacie právo, má však vopred zaručenú dividendu. Prioritní akcionári môžu nadobudnúť hlasovacie právo v prípade, ak im nebola vyplatená dividenda. Nárok na dividendu nezaniká, prenáša sa do ďalších rokov (kumulatívna dividenda). Pri bankrote alebo likvidácii spoločnosti sú majitelia prioritných akcií uprednostnení pred kmeňovými akcionármi. Zamestnanecké akcie sa vyplácajú zamestnancom vo firme napr. aj namiesto odmien. Ich majitelia nemajú hlasovacie právo. Akcie nie sú obchodovateľné, nie je možný ich prevod na iný subjekt, nepodliehajú dedičskému konaniu. V prípade zmeny zamestnávateľa ich spoločnosť odkupuje naspäť od bývalého zamestnanca. Na Slovensku Obchodný zákonník (od 2002) nepripúšťa emisie zamestnaneckých akcií.

Akcia bez uvedenia menovitej hodnoty (angl. no-par stock) je nepravá akcia. Veľkosť základného kapitálu nie je vopred známa. Pri akcii je uvedený len percentuálny údaj, podiel základného kapitálu. Akcia grátis je druh akcie vydávanej pre akcionárov zdarma; nahrádza výplaty dividend v hotovosti. Akcie grátis predstavujú ďalšie nové akcie spoločnosti a o ich hodnotu sa zvyšuje likvidita a akciový kapitál spoločnosti. Táto forma dodatočnej emisie akcií sa niekedy používa aj na odčerpanie prostriedkov z rezervného fondu a na zníženie jeho výšky. Akcia na majiteľa (fr. au porteur), akcia na doručiteľa, je druh akcie, ktorú možno previesť z osoby na osobu. Nie je na nej uvedené vlastníkovo meno. Právami súvisiacimi s touto akciou disponuje jej držiteľ; opak: akcia na meno (fr. au nom) je dokument o podielnictve na akciovej spoločnosti znejúci na meno akcionára alebo aj na dve či viac osôb; druh prevediteľnej akcie, pri ktorom sa prevod realizuje rubopisom s uvedením názvu (mena) a sídla nadobúdateľa a dňa účinnosti prevodu. V súčasnosti sa akcie emitujú na Slovensku aj vo svete len na meno. Účty s dematerializovanými akciami sa evidujú v centrálnom depozitári v každom štáte. Zabraňuje sa tým praniu špinavých peňazí a daňovým únikom.

Z hľadiska rizikovosti spoľahlivá akcia (angl. blue chip) je cenný papier označovaný americkým burzovým výrazom ako prvotriedna akcia. Patrí spoločnostiam s pravidelne vyplácanou dividendovou návratnosťou, s kvalitnou riadiacou činnosťou a s perspektívou ďalšieho rastu. Blue chips sú súčasťou burzových indexov.

Cyklické akcie sú akcie, ktorých cena rastie počas ekonomickej konjunktúry a prudko klesá počas recesie. Rastové akcie sú akcie nových spoločností s výrazným rastovým potenciálom, napr. IT spoločností prinášajúcich nové technológie. Neutrálne akcie majú nízke cenové výkyvy (nízku volatilitu), neovplyvňuje ich ekonomický cyklus (akcie potravinárskych spoločností, výrobcov tabaku a alkoholu).

Verejne obchodovateľné akcie sú akcie, s ktorými sa obchoduje na burze cenných papierov alebo na mimoburzovom trhu. Spoločnosť s takýmito akciami musí mať históriu a pri vstupe na trh podlieha kotačnému procesu (kotácia). Akcie menších akciových spoločností (úzky okruh vlastníkov), resp. novozaložených akciových spoločností nie sú verejne obchodovateľné a prevod akcií na iný subjekt sa môže zrealizovať len so súhlasom ostatných vlastníkov, resp. valného zhromaždenia.

akcia B

akcia B — čistky organizované začiatkom 50. rokov 20. stor. totalitným režimom v Československu s cieľom vysídliť politicky a triedne nežiaduce osoby z Prahy, Brna, Bratislavy a ďalších väčších miest. Uskutočňovali sa už krátko po komunistickom štátnom prevrate vo februári 1948 (→ Február 1948), nemali však taký masový charakter ako v neskorších rokoch. Akcia B sa pripravovala od začiatku 1952 a fakticky prebiehala od leta 1952 do jesene 1953. Na Slovensku bolo jej ťažisko v Bratislave, no uskutočnila sa vo všetkých krajských mestách a väčšine okresných miest. Z Bratislavy v jej priebehu nútene vysídlili 678 rodín. Ucelený prehľad za celé Slovensko neexistuje, išlo však o tisícky nespravodlivo postihnutých rodín.

akcia K

akcia K

1. (K – kláštory) — nútené sústredenie príslušníkov mužských rádov do vopred určených kláštorov organizované v 50. rokoch 20. stor. totalitným režimom v Československu. O akcii, ktorá mala za cieľ oslabiť katolícku cirkev, rozhodlo vedenie KSČ a organizovala ju Štátna bezpečnosť. Začala sa v noci z 13. na 14. apríla 1950 a skončila sa v noci z 3. na 4. mája 1950. Celkove bolo na Slovensku zo 75 kláštorov vysťahovaných 1 037 rehoľníkov, pričom 99 tzv. najnebezpečnejších bolo sústredených v trestnom tábore. Obdobný zásah pod názvom akcia R (rehole) sa uskutočnil 29. – 31. 8. 1950 aj proti ženským rádom;

2. (K – kulaci) — celoštátne zamerané vysídľovanie tzv. dedinských boháčov alebo kulakov vrátane ich rodinných príslušníkov z miesta ich dovtedajšieho bydliska. Akcia sa začala 1. 11. 1952 a pokračovala až do septembra 1953. Podľa oficiálnych údajov postihla na Slovensku 309 rodín, ktoré boli väčšinou nútene vysťahované do českých krajín. Skutočné počty postihnutých však boli vyššie, pretože nie všetky prípady boli centrálne evidované, prípadne vysťahovanie pokračovalo aj po oficiálnom ukončení celej akcie.

akciová spoločnosť

akciová spoločnosť, a. s., účastinná spoločnosť, ú. s. — právnická osoba, druh kapitálovej spoločnosti. Jej orgánmi sú valné zhromaždenie, predstavenstvo a dozorná rada. Akciová spoločnosť môže byť založená s cieľom podnikať alebo s iným cieľom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje. Vzniká zápisom do obchodného registra. Jej vzniku predchádza založenie spoločnosti na základe zakladateľskej listiny alebo na základe zakladateľskej zmluvy, výzvy na upisovanie akcií a konania ustanovujúceho valného zhromaždenia. Pri založení spoločnosti bez výzvy na upisovanie akcií zákon vyžaduje splatenie celého základného imania zakladateľmi. Ustanovujúce valné zhromaždenie rozhoduje o založení spoločnosti, schvaľuje stanovy a volí orgány spoločnosti. Jej základné imanie, ktorého hodnota v SR musí byť od 2009 aspoň 25 000 eur, je rozvrhnuté na určitý počet akcií s uvedenou menovitou hodnotou. Spoločnosť zodpovedá za záväzky celým svojím majetkom, majiteľ akcií (akcionár) neručí za záväzky spoločnosti.

Akcionári sa na riadení spoločnosti zúčastňujú len v obmedzenej miere, a to v závislosti od vlastného podielu na kapitáli akciovej spoločnosti, na zisku sa podieľajú pomerom zodpovedajúcim počtu svojich akcií (dividendy). Pri hlasovaní na valnom zhromaždení a pri obsadzovaní kľúčových miest v riadiacich orgánoch má rozhodujúci vplyv vlastník kontrolného balíka akcií. Štatutárnym orgánom, ktorý riadi činnosť akciovej spoločnosti a zastupuje ju navonok, je predstavenstvo (správna rada). Jeho členov volí valné zhromaždenie alebo, ak to určujú stanovy, dozorná rada. Dozorná rada je orgánom akciovej spoločnosti dohliadajúcim na pôsobnosť predstavenstva a činnosť spoločnosti. Jej členov volí valné zhromaždenie spomedzi akcionárov, prípadne aj spomedzi zamestnancov. Členovia predstavenstva aj dozornej rady dostávajú za túto činnosť odmenu (tantiémy).

Akciová spoločnosť môže byť zrušená v dôsledku uplynutia obdobia, na ktoré bola zriadená, alebo uznesením valného zhromaždenia, príp. zlúčením s inou spoločnosťou, ďalej na základe rozhodnutia súdu, resp. v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti. Zánik spoločnosti nastáva výmazom z obchodného registra. Od 2017 je možné v SR založiť aj nový podtyp akciovej spoločnosti, a to jednoduchú spoločnosť na akcie.

Modifikáciou právnej úpravy akciovej spoločnosti v súlade s právom Európskej únie je európska akciová spoločnosť (lat. Societas Europea), ktorú je možné založiť v ktoromkoľvek členskom štáte Európskej únie. Jej základné imanie musí byť najmenej 120 000 eur, zapisuje sa do obchodného registra toho štátu, v ktorom má sídlo. Zápis i výmaz sa uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie.

Výsadná (monopolná) akciová spoločnosť bola organizačnou formou podnikov zahraničného obchodu na Slovensku do 1953, neskôr nahradená podnikmi zahraničného obchodu. Zamestnanecká akciová spoločnosť (angl. Employee Stock Ownership Plan, ESOP) je hospodárska jednotka (firma, spoločnosť) s akciami vo vlastníctve zamestnancov. Jedna z možných foriem privatizácie usilujúca sa využiť zamestnanecký potenciál zainteresovaním pracovníkov na chode firmy a hospodárskych výsledkoch. Vo vyspelých krajinách, najmä v malých a stredných podnikoch, môžu zamestnanci nakúpiť akcie za výhodných podmienok. Zmiešaná akciová spoločnosť zabezpečuje štátnu kontrolu nad využitím zahraničného a domáceho súkromného kapitálu na obnovu a rozvoj hospodárstva.

Prvé akciové spoločnosti vznikli v 17. stor. V rôznych oblastiach sveta platia na pôsobenie akciových spoločností rozdielne právne normy (→ limited, → incorporated).

akciový index

akciový index — indikátor vývoja cien (burzových kurzov) akcií (cenných papierov) na akciovom trhu (burze cenných papierov). Predstavuje štatistickú veličinu, ktorá odráža zmeny v portfóliu zastúpených cenných papierov v indexe. Väčšinou sa používa vážený aritmetický priemer jeho jednotlivých cenných papierov a ich cien. Konštrukcia akciového indexu zodpovedá určitým matematicko-štatistickým algoritmom. Zostavuje sa z vybraných akcií celého trhu (All Share) alebo sa špecializuje podľa odvetvového princípu, resp. investičnej stratégie. Konštrukcia indexu môže byť na princípe trhovej kapitalizácie (cena akcie × trhový podiel), pričom vedúce miesto v indexe majú firmy s najvyššou trhovou kapitalizáciou, alebo na princípe tzv. cenového váženia, alebo najvyššej ceny, čo znamená, že vedúce postavenie majú firmy s najvyššou cenou akcie na trhu. Zmiešaná konštrukcia indexu je zriedkavá. Najvýznamnejšie a zároveň najstaršie svetové akciové indexy sú Dow Jones Industrial Average 30 (DJIA 30) a Standard and Poor´s 500 (S and P 500) v USA, NIKKE 225I v Japonsku, DAX v Nemecku, FTSE 100 v Spojenom kráľovstve. Eurozóna má osobitný index EUROSTOXX 50. Slovenský akciový trh reprezentuje akciový index SAX.

akčné výbory Národného frontu

akčné výbory Národného frontu — represívne orgány bez zákonného podkladu, ktoré po komunistickom štátnom prevrate vo februári 1948 (→ Február 1948) uskutočňovali v Československu politicky motivované čistky v politických stranách, záujmových organizáciách, verejnej správe, štátnom a hospodárskom aparáte a kultúrnych inštitúciách. Po vytvorení Ústredného akčného výboru Národného frontu v Prahe 23. 2. 1948 a následne aj v Bratislave sformovali komunisti tisícky akčných výborov Národného frontu v krajoch, okresoch, obciach, závodoch, úradoch a i. Čistky sa uskutočňovali najintenzívnejšie od konca februára do zač. apríla 1948, ale pokračovali aj neskôr. Národné zhromaždenie prijalo 21. 7. 1948 zákon o úprave niektorých pomerov na ochranu verejných záujmov, podľa ktorého sa spätne legalizovali všetky opatrenia a rozhodnutia akčných výborov Národného frontu, a to aj vtedy, keď neboli v súlade s právnym poriadkom. Akčné výbory Národného frontu v závodoch, inštitúciách a úradoch už vtedy splnili svoje poslanie a zanikli na rozdiel od akčných výborov Národného frontu v ústredí, krajoch, okresoch a obciach, ktoré až do 1954 pôsobili ako koordinačné orgány na presadzovanie politiky režimu v okruhu svojej pôsobnosti.

Akidos, Ambróz

Akidos, Ambróz, 12. 10. 1894 Odesa, Ukrajina – 9. 11. 1960 Ružomberok — slovenský maliar. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Odese, od 1919 žil vo Viedni, neskôr v Taliansku, vo Švajčiarsku a vo Francúzsku, od 1929 v Brne (Brnianske predmestie, 1930). R. 1937 sa usadil v Ružomberku; motívy čerpal najmä z liptovského prostredia (Ružomberok v zime, 1942). Tvoril prevažne krajinomaľby a sociálne ladené portréty (Cigánka, 1933) ovplyvnené impresionizmom a expresionizmom (O. Kokoschka, M. Chagall a i.).

Ákošovci

Ákošovci (Ákoš), aj Ákosovci (Ákos) — uhorský veľmožský rod. Jeho najstarší, podľa mena známy príslušník komes Akusis žil v 12. stor. a bol popredným dvoranom uhorského kráľa Štefana II. Meno Ákošovci pravdepodobne pochádza z tur. aq quš (biely sokol). Majetky rodu boli na viacerých miestach v Uhorsku, na Slovensku najmä v Gemeri (Plešivec, Brzotín a i.). Už na prelome 13. a 14. stor. mal rod na Slovensku viacero vetiev; boli to najmä Bubekovci, Štítnickovci a Mičkbánovci, z ktorých mnohí zastávali aj vysoké dvorské funkcie.

akreditácia

akreditácia [lat. > fr.] — zjednotenie dôvery, poverenie vykonávať určitú činnosť;

1. proces potvrdenia povereného vedúceho diplomatickej misie vysielajúceho štátu ako jeho oficiálneho reprezentanta v prijímajúcom štáte počas prijatia u hlavy prijímajúceho štátu alebo u ministra zahraničných vecí. Vedúci diplomatickej misie (veľvyslanec, vyslanec, príp. chargé d’affaires) začína výkon funkcie odovzdaním poverovacích listín hlave prijímajúceho štátu alebo ministrovi zahraničných vecí na slávnostnej audiencii a od tohto okamihu je vysielajúci štát viazaný jeho výrokmi a konaním;

2. novin. poverenie vyslaného redaktora zastupovaním média na podujatí alebo v určitej krajine. Podľa mediálneho zákona môžu na území Slovenska vyvíjať činnosť pracovníci zahraničných spravodajských agentúr a stáli zahraniční spravodajcovia iba vtedy, ak sú akreditovaní na ministerstve zahraničných vecí. Akreditovaní žurnalisti majú zo zákona právo na pomoc štátnych orgánov potrebnú na riadne vykonávanie ich činnosti. Ak akreditovaný žurnalista poruší zákonom chránené záujmy spoločnosti alebo medzinárodné dohody, môže ministerstvo zahraničných vecí akreditáciu zrušiť. Akreditáciu potrebujú spravidla aj vyslaní korešpondenti odchádzajúci do zahraničia na určité obdobie na významné udalosti (štátne návštevy, konferencie, kongresy, festivaly, medzinárodné športové podujatia a i.); vykonávajú ju u organizátorov podujatia. Akreditáciu môžu vyžadovať aj organizátori domácich podujatí, ak sú obmedzené ich kapacity (napr. z priestorových príčin);

3. ped. overenie spôsobilosti verejnej pedagogickej inštitúcie vykonávať pedagogickú činnosť alebo overenie spôsobilosti právnickej alebo fyzickej osoby organizovať vzdelávanie na základe akreditácie vzdelávacieho programu (→ Akreditačná komisia).

Akreditačná komisia

Akreditačná komisia — poradný orgán vlády Slovenskej republiky v oblasti správy vysokého školstva. Jeho úlohou je sledovanie, posudzovanie a nezávislé hodnotenie úrovne vzdelávania, vedeckej alebo umeleckej činnosti na vysokých školách a fakultách v Slovenskej republike. Akreditačná komisia je oprávnená pri plnení svojich úloh požadovať od ústredných orgánov štátnej správy, vysokých škôl a fakúlt potrebné informácie, podklady a súčinnosť. Členov komisie (21 osôb) vymenúva vláda na obdobie 6 rokov spomedzi významných osobností s vysokou odbornou úrovňou, morálnym kreditom a autoritou.

akronym

akronym [gr.] — skratka, pomenovanie utvorené zo začiatočných hlások alebo slabík. Napr.: OSN – Organizácia Spojených národov, SĽUK – Slovenský ľudový umelecký kolektív, NR SR – Národná rada Slovenskej republiky. Niektoré akronymy sa v kontexte chápu ako stabilné celky, ktoré sa môžu skloňovať, napr. v SĽUK-u, niektoré sú neohybné, napr. v OSN.

Aksakov, Konstantin Sergejevič

Aksakov, Konstantin Sergejevič, 10. 4. 1817 Nové Aksakovo – 19. 12. 1860 ostrov Zakynthos — ruský publicista, spisovateľ, historik a filológ. S bratom Ivanom Sergejevičom Aksakovom (*1823, †1886) patrili k popredným predstaviteľom a ideológom slavianofilstva. Aksakov idealizoval ruskú a slovanskú patriarchálnu spoločnosť, odmietal názory tzv. západníkov. Bol zástancom niektorých buržoázno-liberálnych reforiem a zrušenia nevoľníctva v Rusku.

Aksakov, Sergej Timofejevič

Aksakov, Sergej Timofejevič, 1. 10. 1791 Ufa – 12. 5. 1859 Moskva — ruský prozaik, prekladateľ, ideológ slavianofilstva. Pochádzal zo starého šľachtického rodu. Jeho statok Abramcevo pri Moskve sa stal centrom slavianofilstva. Zo začiatku sa venoval prekladateľskej činnosti (Sofoklés, Molière). Vo svojich dielach sa zaoberal tematikou spojenia človeka s prírodou a dedinského prostredia s rodinou. Jeho črty o poľovníkoch a rybároch, napr. Rozprávanie a spomienky poľovníka na rôzne poľovačky (Rasskazy i vospominanija ochotnika o raznych ochotach, 1855), sa stali základom filozofickej podstaty jeho najvýznamnejších diel – autobiografickej románovej dilógie Rodinná kronika (Semejnaja chronika, 1856) a Detské roky Bagrova-vnuka (Detskije gody Bagrova-vnuka, 1858, slovensky 1960), zachytávajúcich životný štýl ruského statkárstva na prelome 18. a 19. stor., ktoré sa stali základom žánru ruskej románovej kroniky (N. S. Leskov, M. J. Saltykov-Ščedrin, M. Gorkij a i.). Autor memoárov o N. V. Gogoľovi Príbeh mojej známosti s Gogoľom (Istorija mojego znakomstva s Gogolem, posmrtne 1890), L. N. Tolstom, M. Gorkom a i.

aksamietnica

aksamietnica [gr.], Tagetes — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Jednoročné alebo trváce byliny pochádzajúce z tropickej Ameriky. Má perovito zárezové až perovito zložené protistojné listy, kvety v úboroch (jednotlivé alebo usporiadané vo vrcholíkoch), plod nažka. Patrí sem okolo 50 druhov, na Slovensku sa ako letničky pre žlté a oranžové úbory kvitnúce až do jesenných mrazov pestujú napr. aksamietnica vzpriamená (Tagetes erecta) a aksamietnica rozložitá (Tagetes patula) a ich kultivary.

Aksamitka

Aksamitka — jaskyňa na Slovensku vo vých. časti Pienin pri obci Haligovce. Vchod sa nachádza vo vých. svahu Tupého vrchu vo výške 750 m n. m. Puklinová jaskyňa má 3 hlavné chodby dlhé 330 m so slabou a značne zničenou kvapľovou výzdobou. R. 1874 prvý paleolitický nález v Uhorsku (aurignacien), nálezy neolitického a stredovekého osídlenia. Nazvaná podľa bratríckeho veliteľa P. Aksamita z Lidéřovic a Kosova. Národná prírodná pamiatka (1979).

Aksamit z Lidéřovic a Kosova, Petr

Aksamit z Lidéřovic a Kosova, Petr, ? – 21. 5. 1458 pri Blatnom Potoku, dnes Sárospatak, Maďarsko — veliteľ bratríckych žoldnierskych vojsk operujúcich na Slovensku. Spočiatku pôsobil vo vojsku J. Jiskru z Brandýsa a stal sa kapitánom hradu Plaveč. Neskôr sa osamostatnil a viedol bojové akcie najmä na vých. Slovensku. Bratrícke hnutie za jeho velenia dosiahlo najväčší rozmach (→ bratríci). Padol v bitke pri Blatnom potoku (Sárospatak), v ktorej zvíťazili oddiely kráľa Mateja I. Korvína.

Aksionov, Vasilij

Aksionov, Vasilij, 20. 8. 1932 Kazaň, Tatársko – 6. 7. 2009 Moskva — ruský prozaik a dramatik. R. 1979 bol zakladateľom a autorom nezávislého almanachu Metropol, v ktorom vydal kontroverznú divadelnú hru Štyri temperamenty (Četyre temperamenta), 1980 musel opustiť Rusko, bol zbavený občianstva (do 1990); do 2004 žil v USA, neskôr striedavo vo Francúzsku a v Moskve. V 60. rokoch 20. stor. v novele Kolegovia (Kollegi, 1960, slovensky 1962; aj rovnomenná divadelná hra, sfilmovaná 1962), v románoch Hviezdny lístok, Zviozdnyj bilet, 1961, slovensky 1965; sfilmovaný pod názvom Môj mladší brat, Moj mladšij brat, 1962) a Je čas, priateľ môj (Pora, moj drug, pora, 1964) zobrazil prostredníctvom mládežníckeho žargónu a slangu kritické postoje svojej generácie. Neskôr vo svojich dielach využíval prelínanie reálnych a ireálnych prvkov, grotesknosť, absurdnosť a paródiu (novela Pomaranče z Maroka, Apeľsiny iz Marokko, 1963, slovensky 1965; divadelná hra Vždy na predaj, Vsegda v prodaže, 1965; novela Sudy osudu, Zatovarennaja bočkotara, 1968; kniha pre deti Môj dedko – pomník, Moj deduška – pamiatnik, 1972). V USA vydal v ruštine autobiografický román Spálenina (Ožog, 1976) a utopický román Ostrov Krym (O. K., 1979). V 90. rokoch 20. stor. využíval postmodernistickú poetiku (trilógia Moskovská sága, Moskovskaja saga, 1989 – 93, sfilmovaná 2004; Nový sladký štýl, Novyj sladostnyj stiľ, 1996). Autor románu Voltairovci a voltairiánky (Voľteriancy i voľterianki, 2004), za ktorý získal Ruskú Bookerovu cenu, knihy spomienok Zrenička oka (Zenica oka, 2005), románov Moskva-kva-kva (M.-kva-kva, 2006; slovensky 2008), Vzácne krajiny (Redkije zemli, 2007), Tajomná vášeň. Román o šesťdesiatnikoch (Tainstvennaja strasť. Roman o šestidesiatnikach, 2009) a i. Nositeľ viacerých ocenení.

Alabán, František

Alabán, František, aj Ferenc, 25. 2. 1951 Husiná, okres Rimavská Sobota — literárny historik a kritik maďarskej literatúry na Slovensku. Od 1974 pôsobil na Vysokej škole pedagogickej, resp. na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (1990 – 96 vedúci Katedry maďarského jazyka a literatúry, 1994 – 96 prodekan fakulty), 1996 – 2015 na Filologickej fakulte, resp. na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (1998 – 2007 vedúci Katedry hungaristiky, 2004 – 05 dekan Filologickej fakulty), od 2015 na Univerzite J. Selyeho v Komárne; 2006 profesor. Zaoberá sa dejinami maďarskej literatúry v Maďarsku a na Slovensku po 1948 i vzťahmi medzi nimi. Autor štúdií Výberová bibliografia maďarskej literárnej kritiky v Československu (A csehszlovákiai magyar irodalomkritika válogatott bibliográfiája, 1976), Pokračovanie a zmena (Folytatás és változás, 1984), V blízkosti literatúry (Irodalomközelben, 1992), Po stopách dvoch básnikov (Két költő nyomában, 1995), Hodnota a osobitosť literatúry (Irodalmi érték és sajátosság, 2003), Preklad a jazyková kultúra (2014) a Metamorfózy kultúrnej identity (A kulturális identitás metamorfózisai, 2016).

Alabastrová jaskyňa

Alabastrová jaskyňa — jaskyňa na Slovensku v Belianskych Tatrách, súčasť Belianskeho krasu. Nachádza sa v masíve Bujačieho vrchu, 1 390 m n. m. Vznikla v gutensteinských strednotriasových vápencoch ako vrstevno-rútivá jaskyňa. Dĺžka chodieb je 300 m. Výplň tvoria zvetrané kvapľové útvary.

Alba Iulia

Alba Iulia [ju-] — mesto v Rumunsku na rieke Mureš 270 km severozápadne od Bukurešti, administratívne stredisko judeţa Alba; 64-tis. obyvateľov (2011). Priemysel kožiarsky, potravinársky, vinársky, obuvnícky, výroba stavebných materiálov.

V staroveku dácke sídlo (→ Apulum). V 9. až 11. stor. sa okolo neho (slovanský názov Balgrad) vytvorilo miestne rumunské kniežatstvo pripojené ako komitát Alba k Uhorsku. V 16. – 17. stor. hlavné mesto Sedmohradského (Transylvánskeho) kniežatstva, kolíska rumunského národného hnutia a literatúry písanej v rumunskom jazyku. R. 1715 premenované na Karlsburg podľa cisára Karola VI., ktorý tam 1716 – 36 dal vybudovať pevnosť. V Albe Iulii bolo 1. 12. 1918 vyhlásené pripojenie Sedmohradska k Rumunsku.

Alberty, Július

Alberty, Július, 19. 8. 1925 Vyšná Pokoradz, dnes súčasť Rimavskej Soboty — slovenský historik a pedagóg. Profesor a prvý dekan Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici (1964 – 73), jeden zo spoluzakladateľov modernej regionálnej historickej vedy na Slovensku. Autor, spoluautor a zostavovateľ viacerých regionálnych monografií a prác (Pohorelské železiarne, 1982; Očová, história a súčasnosť, 1999; Gemer – Malohont a Rimavská Sobota 1848 – 1918, 2008), historickej práce Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry, 3. zv. (spolu s P. Uhorskaiom, 2002), ako aj prác z didaktiky dejepisu (Metodika dějepisu jako učebního předmětu, 1964; Didaktika dejepisu, 1992) a i.

Albínov

Albínov — miestna časť obce Sečovce.

Albrecht, Alexander

Albrecht, Alexander, 12. 8. 1885 Arad, Rumunsko – 30. 8. 1958 Bratislava — slovenský skladateľ, dirigent a pedagóg, otec J. Albrechta. Študoval na Hudobnej akadémii v Budapešti hru na klavíri u Istvána Thomána (*1862, †1940) a B. Bartóka a skladbu u Hansa Koesslera (*1853, †1926). Od 1908 organista v Dóme sv. Martina, učiteľ hry na klavíri a teoretických predmetov v Mestskej hudobnej škole v Bratislave, od 1921 jej riaditeľ a dirigent Dómu, súčasne dirigent Cirkevného hudobného spolku (Kirchenmusikverein), s ktorým predviedol oratóriá J. Haydna, Mozartovo Rekviem, Beethovenovu Missu solemnis, 9. symfóniu a i. Dirigoval aj verejné koncerty rozhlasového orchestra. Na jeho tvorbu poznamenanú intímnou lyrikou vplývali skladatelia J. Brahms, P. Hindemith, R. Strauss, B. Bartók a čiastočne aj francúzski impresionisti. Diela: 2 symfonické básne Šípková Ruženka (1921) a Túžby a spomienky (1935), Variácie pre trúbku a orchester (1946), Humoreska pre orchester (1949), Klavírne kvinteto (1913), Sonatína pre 11 nástrojov (1925), Život Márie pre soprán, zbor a orchester na texty R. M. Rilkeho (1928), Koncertantná suita pre violu a klavír (1952), vokálne a inštrumentálne skladby.

Albrecht, Ján

Albrecht, Ján (Hansi), 7. 1. 1919 Bratislava – 20. 11. 1996 tamže — slovenský violista, pedagóg a muzikológ, syn A. Albrechta. Študoval v Bratislave hru na husliach u T. Gašpareka na konzervatóriu a hru na viole u Rudolfa Hoffmanna (*1903, †?) na VŠMU, ktorú absolvoval 1954 interpretáciou Koncertu pre violu a orchester B. Bartóka (prvé predvedenie v ČSSR). Od 1947 člen orchestra SND, od 1955 pedagóg na Vysokej škole pedagogickej, neskôr na Filozofickej fakulte UK a na VŠMU v Bratislave; 1995 profesor. Venoval sa problémom interpretácie starej hudby a estetike hudby. R. 1973 založil a viedol súbor Musica aeterna zameraný na interpretáciu renesančnej a barokovej hudby. Všestranná osobnosť slovenského hudobného života, ktorá v sebe spájala hudobnú minulosť s najživšou súčasnosťou v úzkej väzbe na ostatné druhy umenia. Autor knižných diel Podoby a premeny barokovej hudby (1982), Eseje o umení (1986), Duchovný svet krásna (Die Geisteswelt des Schönen, 1995), ako aj početných článkov a štúdií.

Albrecht I. Medveď

Albrecht I. Medveď (der Bär), okolo 1100 asi Bernburg – 18. 11. 1170 Stendal — markgróf, syn askaniovskeho grófa Otta von Ballenstedt (*asi 1070, †1123), zakladateľ vlády Askaniovcov na slovanskom území, z ktorého neskôr vzniklo Brandenbursko. R. 1124 dostal do léna lužickú marku (v držbe do 1131) a 1134 za účasť na kráľovskej výprave do Itálie sev. marku. Tam sa spriatelil so slovanským kniežaťom Pribyslavom-Henrichom, po ktorého smrti (1150) zdedil územie Havolanov. Vládu si upevnil pozvaním nemeckých kolonistov a obnovením dvoch biskupstiev, ktoré tam od povstania Slovanov (983) existovali len formálne. Hoci bol verným prívržencom štaufovskej kráľovskej dynastie, nepodarilo sa mu udržať si Saské vojvodstvo v boji s Henrichom Levom (z rodu Welfovcov), ktorý ho získal 1142.

aldrín

aldrín, C12H8Cl6 — kontaktný insekticíd, polycyklický chlórovaný uhľovodík. Biela až hnedá kryštalická látka s teplotou topenia 104 – 105,5 °C, nerozpustná vo vode, rozpustná vo väčšine organických rozpúšťadiel. Aldrín je veľmi účinný proti pôdnym škodcom a kobylkám, vzhľadom na vysokú toxicitu a chemickú stálosť sa však v 70. rokoch 20. stor. prestal používať. Na Slovensku je zakázaný. Nazvaný podľa K. Aldera.

aldrovandka

aldrovandka, Aldrovanda — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď rosičkovité. Bezkoreňové byliny rastúce vo vode (ponorené plávajú pri hladine). Patrí sem jediný druh aldrovandka pľuzgierkatá (Aldrovanda vesiculosa) s rozkonárenou, okolo 30 cm dlhou stonkou, s čiarkovitými listami usporiadanými po 6 – 8 v praslenoch a s päťpočetnými bielymi kvetmi, plod tobolka; v súčasnosti už na Slovensku pravdepodobne nerastie. Nazvaná podľa U. Aldrovandiho.

aleatorika

aleatorika [lat.] — kompozičná metóda založená na využívaní prvkov náhody. Vznikla v 50. rokoch 20. stor. ako protiklad k prísne organizovanej tradičnej hudbe. Je založená na zámere skladateľa už v partitúre globálnym zápisom umožniť interpretovi slobodnú interpretáciu v oblasti rytmu, zvuku a farby a jej cieľom je dosiahnuť zvukovú podobu závislú od interpreta. Základnými variantmi aleatoriky sú náhodnosť sledu jednotlivých tónov za sebou alebo súčasne znejúcich tónov, ale aj náhodnosť poradia jednotlivých formových úsekov.

Malá aleatorika určuje základné znaky priebehu skladby a náhode prenecháva iba detailné prvky, veľká aleatorika ponecháva voľnej improvizácii i podstatné znaky skladby, čím sa umožňuje vznik neobmedzeného množstva odlišných variantov tej istej skladby. Aleatorika skladby alebo jej aleatorické úseky tak dostávajú možnosť mnohých rozdielnych interpretačných podôb závislých od zvukovej predstavivosti dirigenta a hráčov. Príklady prvotnej aleatoriky je možné nájsť v dielach J. Cagea a jeho amerických nasledovníkov, v európskej hudbe v dielach K. Stockhausena, P. Bouleza a i. V 60. rokoch 20. stor. sformulovali nový typ aleatoriky skladatelia poľskej školy, najmä W. Lutosławski v dielach Benátske hry a Tri poémy na H. Michauxa, K. Serocki, H. M. Górecki a K. Penderecki (v diele Tren a i.) a rozvíjali ju ďalší poľskí, ale aj európski skladatelia. Na Slovensku k prvým skladateľom uplatňujúcim aleatorickú techniku patria I. Zeljenka, P. Kolman, L. Kupkovič a i.

Alef štúdio

Alef štúdio — slovenská filmová spoločnosť so sídlom v Bratislave. Založená 1992 na tvorbu a výrobu hraných, dokumentárnych, publicistických, vzdelávacích a výchovných filmov, dabing filmových a televíznych diel a produkčné služby pre slovenských a zahraničných partnerov. S podporou medzinárodného fondu Eurimages realizovala koprodukčný film režiséra D. Hanáka Papierové hlavy (1995), vyrobila cyklus filmových portrétov 100 plus známych a neznámych osobností Slovenska. R. 1996 prešla organizačnými zmenami a vznikli tri samostatné spoločnosti – ALEF Film & Media Group, ALEF JO Filmštúdio a ALEF SALVO FILM.

Alegría, Ciro

Alegría, Ciro, 4. 11. 1909 Quilca – 17. 2. 1967 Lima — peruánsky spisovateľ. Autor realistických sociálne angažovaných románov s rozsiahlymi lyrickými pasážami, folklórnym bohatstvom a indiánskymi legendami, ktoré zachytávajú situáciu domorodých Indiánov v dôsledku vyvlastňovania ich pôdy. Ich budúcnosť videl v prekonaní tradičného spôsobu života a v politicko-triednom uvedomení.

Autor románov Zlatý had (La serpiente de oro, 1935), Hladní psi (Los perros hambrientos, 1939; sfilmovaný 1977, réžia Luis Figueroa), Šíry a cudzí svet (El mundo es ancho y ajeno, 1941; slov. 1978; prvý slovenský preklad Cválajúci tieň, 1962), Lazar (Lázaro, 1973), zbierok poviedok Súboj rytierov (Duelo de caballeros, 1962), Kamenný milodar (La ofrenda de piedra, 1969), Sedem vešteckých poviedok (Siete cuentos quirománticos, 1978), Slnko jaguárov (El sol de los jaguares, 1979) a memoárov Kubánska revolúcia: osobné svedectvo (La revolución cubana: un testimonio personal, 1971) a Cez trápenie k šťastiu (Mucha suerte con harto palo, 1976).

Alekšince

Alekšince — obec v okrese Nitra v Nitrianskom kraji v juž. časti Nitrianskej pahorkatiny, 160 m n. m.; 1 682 obyvateľov (2015). Písomne doložená 1156 ako Alexu, 1275 Elekchy, 1773 Elecske, Alaxinetz, Alaxincze, 1786 Elecschke, Alaxince, 1808 Elecske, Alakssince, 1863 Eletske, 1873 – 1913 Elecske, 1920 Alekšince. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Po 2. svetovej vojne bola v obci vybudovaná tehelňa a chovné rybníky. Archeologické nálezy: halštatské a rímsko-barbarské sídlisko, ranostredoveké radové pohrebisko a sídlisko. Stavebné pamiatky: klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Anny z 1802, klasicistický kaštieľ zo začiatku 19. stor.

alektória

alektória, Alectoria — rod lichenizovaných vreckatých húb, rad lekanorotvaré. Kríčkovitá zelená alebo žltozelená lichenizovaná huba dlhá 3 – 50 cm s hladkými, na priereze okrúhlymi konárikmi, zvyčajne tenšími ako 1 mm. Rastie na zemi alebo na kôre stromov. Patria sem napr. druh alektória rozkonárená (Alectoria sarmentosa), kriticky ohrozený druh lichenoflóry Slovenska vyskytujúci sa na stromoch vo výške 1 000 – 1 500 m n. m, a alektória bledožltá (Alectoria ochroleuca) zvyčajne rastúca na zemi nad hornou hranicou lesa.

álen

álen [nem.], aalen, aalenien — geol. spodný stupeň (vek) strednej jury (→ doger); stanovil ho 1864 švajčiarsky geológ a paleontológ Karl David Wilhelm Mayer-Eymar (*1826, †1907) vo Württembersku (Nemecko). Významnými skamenelinami álenu sú amonity (→ amonitotvaré) Ludwigia murchisonae, Leioceras opalinum a Graphoceras concavum. Na Slovensku je doložený v murchisoniových a opalinových vrstvách bradlového pásma.

Aleš, Mikoláš

Aleš, Mikoláš, 18. 11. 1852 Mirotice pri Písku – 10. 7. 1913 Praha — český maliar a kresliar. R. 1869 – 76 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe u profesora Josefa Matyáša Trenkwalda (*1824, †1897) a Jana Sweertsa (*1820, †1879). Maľoval obrazy s historickou tematikou (→ historická maľba), ovplyvnený J. Matejkom: Stretnutie Jiřího z Poděbrad s Matejom Korvínom (1877 – 88), dekorácie vo foyeri Národného divadla v Prahe (1879), sgrafitá, historické kresby, ilustrácie českých ľudových piesní, rozprávok, povestí a kníh F. L. Čelakovského a A. Jiráska. Vytvoril typy ľudových postáv, popri J. Mánesovi najvýraznejší predstaviteľ národnej školy českého maliarstva 19. stor. presadzujúci národný patriotizmus. R. 1886 – 96 uverejnil 388 ilustrácií pranierujúcich politické pomery v Uhorsku. Spolupracoval so slovenským humoristickým časopisom Černokňažník, ilustroval slovenské piesne (Nad Tatrou sa blýska, Ja som bača veľmi starý), pre mozaikovú výzdobu Spoločenského domu v Skalici vytvoril tri kartóny.

Alexandreis

Alexandreis, Alexandreida — literárnohistorický názov veršovaných a prozaických diel o živote macedónskeho kráľa Alexandra III. Veľkého a jeho výpravách; vyjadruje ideál stredovekého šľachtického hrdinu, ktorý sa riadi kresťanským mravným kódexom. Obľúbený v antickej literatúre i v stredovekých literatúrach. Pôvodnou predlohou bol starogrécky román od neznámeho autora, z ktorého čerpala byzantská literatúra; západoeurópske literatúry čerpali z latinského spracovania, najmä z historického diela Curtia Rufa a z prepracovanej gréckej predlohy od Julia Valeria (4. stor.) a archipresbytera Leona (Leo Archipresbyter Neapolitanus, aj Leone di Napoli, 10. stor.). Na pôvodné latinské veršované spracovanie francúzskeho spisovateľa Gautiera de Châtillon nadväzovali literárne spracovania tejto témy v jednotlivých národných literatúrach: v nemeckej literatúre napr. od Ulricha von Eschenbach (*asi 1250, †po 1300), v českej literatúre patrí verzia Alexandreidy k prvým dielam v českej literatúre písaným v národnom jazyku, v slovenskej literatúre poviedka O živote a smrti Alexandra Veľkého (De vita et morte Alexandri, koniec 15. stor.) i školské hry (napr. hra o Alexandrovi Macedónskom, ktorú 1755 predviedli jezuiti v Banskej Štiavnici).

Alexy, Jakob Eduard

Alexy, Jakob Eduard, 14. 12. 1916 Červený Kláštor, okres Kežmarok – 23. 7. 1987 Kulmbach, Bavorsko — nemecký spisovateľ, editor a učiteľ. Študoval v Kežmarku a v Bratislave, pôsobil ako učiteľ v Dolných Držkovciach (dnes súčasť Veľkých Držkoviec) a v Topoľčanoch. Od 1947 žil v Nemecku. Autor štúdií o ľudových zvykoch na Spiši, hier Sedliak, tvorca počasia (Der Bauer als Wettermacher, 1952), V našom meste (In unserer Stadt, 1952), U nás v maštali (Bei uns im Stall, 1970). Spoluautor diela Nemecká ľudová hra v Čechách, na Morave a na Slovensku (Das deutsche Volksschauspiel in Böhmen, Mähren und der Slowakei, 3 zväzky, 1984 – 86).

Alexy, Janko

Alexy, Janko, 25. 1. 1894 Liptovský Mikuláš – 22. 9. 1970 Bratislava — slovenský maliar, spisovateľ a publicista.

R. 1919 – 25 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe u prof. V. Bukovaca, M. Pirnera a M. Švabinského, 1919 absolvoval študijný pobyt v Paríži. R. 1920 zostavil album reprodukcií Obrázky zo Slovenska, 1930 získal ateliér v budove Matice slovenskej, 1930 – 33 spolu s M. A. Bazovským, neskôr i so Z. Palugyayom, vytvorili tradíciu putovných výstav, na ktorých popularizovali a propagovali slovenské výtvarné umenie. R. 1933 – 37 organizoval umeleckú kolóniu v Piešťanoch. Patril k medzivojnovej generácii slovenských umelcov ovplyvnených G. Mallým a M. Benkom, ktorí sa usilovali o súdobú modernú štylizáciu a výraz typicky slovenských motívov (Slovenská madona, 1929, Dievča s krčahom, 1932, Poludnie na holiach, 1938). Autor komorných diel, krajín, zátiší i dekoratívne-monumentálnej tvorby (farebné mozaikové okná v Divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave, 1952). Zaslúžil sa o rekonštrukciu Bratislavského, neskôr i Trenčianskeho a Spišského hradu (kniha Tam ožila sláva, 1970). Priekopník slovenskej tapisérie. Autor impresionisticky ladených poviedok a románov, zväčša s autobiografickými prvkami. Zhromaždil životopisné údaje o niektorých slovenských výtvarníkoch (Osudy slovenských výtvarníkov, 1948).

Alexy, Július

Alexy, Július, 19. 6. 1926 Krompachy, okr. Spišská Nová Ves — slovenský ekonóm. R. 1953 – 91 pôsobil na Chemickotechnologickej fakulte SVŠT (dnes Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU) v Bratislave, 1969 – 70 dekan fakulty, 1972 profesor. Patrí k zakladateľom uplatňovania matematických metód v ekonomike, v praxi aj v pedagogickom procese. Hlavné diela: Ekonomika chemického priemyslu (1957), Operačná analýza v podnikovej praxi (1967), Systémová a operačná analýza v riadení podnikov (1986), Technicko-ekonomické rozbory podnikov (1989), Finančná a ekonomická analýza (2005), Trh práce a manažment ľudských zdrojov (2003), Manažment znalostí a organizačné správanie (2011).

Alexy, Karol

Alexy, Karol, 8. 2. 1816 Poprad – 10. 5. 1880 Viedeň — slovenský sochár, tvorca a priekopník drobnej plastiky. Študoval na Umeleckopriemyselnej škole vo Viedni, od 1843 v Mníchove, v Drážďanoch a v Norimbergu. Navštívil Taliansko a Francúzsko. R. 1852 – 61 žil v Londýne, od 1867 pôsobil v Pešti, od 1879 na penzii vo Viedni. R. 1841 vytvoril model anglickej kráľovnej na koni, 1844 terakotový model kráľa Mateja I. Korvína. Autor búst L. van Beethovena, F. Schuberta, C. M. von Webera, L. Kossutha a Ľ. Baťána. Jeho tvorba je poznačená klasicizmom.

Alexy, Tibor

Alexy, Tibor, 22. 7. 1929 Padarovce, okres Rimavská Sobota — slovenský urbanista. Od 1955 pôsobil na Fakulte architektúry SVŠT (dnes STU) v Bratislave; 1986 DrSc., 1987 profesor. Získal viaceré ocenenia v urbanistických súťažiach: historické jadro Bratislavy (1966, s kolektívom, 1. cena), Bratislava-Petržalka (1967, s kolektívom, 1. cena), Viedeň-Juh (1971, s kolektívom, 2. cena) a i. Autor teoretickej práce Rekonštrukcia sídel (1983).

Alfa

Alfa — slovenské vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry. Vzniklo 1952 v Bratislave ako pobočka vydavateľstva s názvom Státní nakladatelství technické literatury, 1955 samostatné Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, 1967 premenované na Alfa. Zameriavalo sa na vydávanie učebníc pre vysoké, stredné priemyselné a učňovské školy a odborné učilištia i neperiodických publikácií z oblasti ekonómie, prírodných a technických vied, organizácie práce a jazykovedy, ako aj technických a odborných časopisov. V 80. rokoch 20. stor. vydávalo ročne okolo 500 titulov v úhrnnom náklade vyše 2 mil. výtlačkov. Zaniklo koncom 1993.

algofytikum

algofytikum [lat. + gr.] — eratém (éra) vývoja morských rastlín (prevažne siníc a rias) počas kambria, ordoviku a silúru (prvohory). Začiatok algofytika určujú prvé nálezy skamenených rastlinných zvyškov v kambriu (vek 3,4 – 3,7 mld. rokov), jeho koniec prvé nálezy skamenených cievnatých rastlín počas silúru (vek asi 430 mil. rokov), keď ho vystriedalo paleofytikum (v staršej terminológii nazývané pteridofytikum; → papraďorasty). V súčasnosti sa na označenie algofytika používajú na Slovensku termíny eofytikum alebo thalasofytikum.

Alijevová, Fazu

Alijevová (Alijeva), Fazu, 5. 12. 1932 Giničutľ – 1. 1. 2016 Machačkala — dagestanská avarská spisovateľka. Písala po avarsky aj po rusky. Jej básnická i prozaická tvorba je charakteristická ženskou reflexívnosťou a lyrizmom. Ústrednou témou je osud ženy vrchárky, v ktorej mikrosvete je konfrontovaný súčasný a historický Dagestan. Hlavné diela: Okamih (ruský preklad Mgnovenije, 1967), Voľba (ruský preklad Vybor, 1976), Hojivé slová (ruský preklad Celebnyje slova). V slovenskom preklade vyšiel cyklus 14 noviel pod názvom Rosa padá na každé stebielko (1976).

aliterácia

aliterácia [lat.] — zvuková zhoda, opakovanie rovnakej hlásky alebo skupiny hlások na začiatku slov vo verši alebo vo vete; príznačná pre ľudovú poéziu a pre modernú pieseň. Častý prvok slovenskej romantickej poézie:

Veje vetrík, veje.

Hej, hore háj.

(S. Chalupka)

Dolu, ovce, dolu, dolu dolinami.

(J. Botto)

Poprosí, poleje, postelie šabľami.

(J. Kráľ)