Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 9 z celkového počtu 9 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Hoban, James

Hoban [houben], James, asi 1758 Callan, grófstvo Kilkenny, Írsko – 8. 12. 1831 Washington — americký architekt írskeho pôvodu.

R. 1785 emigroval do USA. R. 1785 – 87 pôsobil vo Philadelphii, neskôr v Charlestone, kde navrhoval súkromné rezidencie a verejné budovy (State House, 1789, dnes súd), od 1792 vo Washingtone. R. 1792 vyhral súťaž na projekt sídla amerického prezidenta Prezidentov dom (angl. President’s Palace; práce ukončené 1803; → Biely dom) vo Washingtone. Podieľal sa aj na jeho prestavbe po požiari 1814 (ukončené 1820) i na viacerých verejných stavbách (napr. spolupracoval na stavbe Kapitolu) a súkromných rezidenciách vo Washingtone.

hofer

hofer [nem.] — v minulosti nájomník bytu u majetného roľníka vykonávajúci potrebné hospodárske práce, zvyčajne príslušník najchudobnejšej sociálnej vrstvy bez vlastného domu a pôdy (poľnohospodársky robotník, sluha, sezónny robotník, nádenník, neskôr i príležitostný robotník v mimoroľníckych zamestnaniach).

Holbæk

Holbæk [-bek] — prístavné mesto v Dánsku v zátoke zálivu Isefjord v regióne Sjælland, administratívne stredisko okresu (kommune) Holbæk; 29-tis. obyvateľov (2019). Priemysel potravinársky (mäsový, mliekarenský), strojársky, lodný, papiernický, nábytkársky, stavebných materiálov. Pôvodne trhové mestečko založené 1250 alebo 1288. Obyvatelia sa zaoberali rybolovom a stavbou lodí. Neorománsky kostol (1869 – 72), múzeum (hrazdená budova, 1670), staré farmárske domy.

Hniezdne

Hniezdne — obec v okrese Stará Ľubovňa v Prešovskom kraji v doline Popradu na rozhraní Levočských vrchov a Spišsko-šarišského medzihoria, 534 m n. m.; 1 442 obyvateľov (2019).

Obec písomne doložená 1286 ako Gnezda, Knysen, 1288 Gnezna, 1303 Knezin, 1408 Gnezda, Knysna, 1786 Gnazda, Kniesen, 1808 Gnézda, Kniesen, Gňazda, Gňazdy, 1863 Gnezda, 1873 – 1913 Gnézda, 1920 Gniazda, 1927 – 48 Gňazdá, 1948 Hniezdne.

Spočiatku bola závislá od mestského práva Podolínca, neskôr patrila k ľubovnianskemu hradnému panstvu, od 1410 bola v držbe kráľa Žigmunda Luxemburského, ktorý ju 1412 povýšil na slobodné kráľovské mesto. R. 1412 – 1772 bola spolu s ďalšími obcami v poľskom zálohu, 1778 – 1876 patrila do správneho obvodu 16 spišských miest. Archeologické nálezy zo stredného paleolitu.

Stavebné pamiatky: neskororenesančné a barokové meštianske domy (17. – 18. stor.), klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Bartolomeja apoštola (zač. 19. stor.; vznikol úplnou prestavbou staršieho, pôvodne renesančného kostola), radnica (1880). V 19. stor. vznikli pri sírnom minerálnom prameni kúpele, 1928 zanikli.

Hollókő

Hollókő — obec v severnom Maďarsku v župe Nógrád v blízkosti hranice so Slovenskom 102 km od Budapešti; 329 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1264. V Hollókő je zachovaná tradičná ľudová architektúra etnika Plavcov (Palócov; 58 domov zo 17. – 18. stor.; dnes skanzen), 1988 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Zrúcaniny gotického hradu (13. – 15. stor., zrekonštruovaný 1960 – 97), rímskokatolícky kostol (1889).

Hódmezővásárhely

Hódmezővásárhely [-šárhej] — mesto v juhovýchodnom Maďarsku v župe Csongrád v doline Tisy 25 km severovýchodne od Segedínu na mieste vysušeného jazera Hód; 44-tis. obyvateľov (2018). Priemysel strojársky, odevný, kožiarsky, drevársky, nábytkársky, stavebných materiálov (tehelne), potravinársky; remeslá (hrnčiarstvo a i.). Dopravná križovatka. Termálne kúpele.

Územie dnešného mesta Hódmezővásárhely a okolia bolo obývané už od prehistorického obdobia, významné archeologické nálezisko potiskej kultúry. Hódmezővásárhely vznikol spojením viacerých osád, 1552 obsadený Turkami, 1556 spustošený. R. 1873 dostal mestské práva, koncom 19. stor. štvrté najväčšie mesto Maďarska. R. 1950 – 62 centrum župy Csongrád.

Stavebné pamiatky: ruiny gotického kostola (13. – 14. stor.), zvyšky mestských hradieb, barokový reformovaný kostol (1714 – 21), barokový rímskokatolícky Kostol Sv. Trojice (1752 – 58, neobarokovo upravený v 2. pol. 19. stor.), eklektická radnica (1893, podľa návrhu M. Ybla), secesná budova reformovaného gymnázia (1897), barokové a klasicistické mestské domy a kúrie, neobaroková budova banky, synagóga (1852 – 57, secesne prestavaná 1906), klasicistická budova galérie Alföldi (1820 – 22, pôvodne škola). Múzeum Jánosa Tornyaia (1904) uschovávajúce o. i. archeologické nálezy, napr. známu antropomorfnú nádobu potiskej kultúry, tzv. venušu z Kökénydombu.

Hodonín

Hodonín — mesto v Česku v Juhomoravskom kraji v Dolnomoravskom úvale na pravom brehu Moravy na hranici so Slovenskom, administratívne stredisko okresu Hodonín; 25-tis. obyvateľov (2019). Stredisko obchodu a služieb úrodnej poľnohospodárskej a ťažbovej (ťažba lignitu, ropy a zemného plynu) oblasti. Priemysel strojársky, drevársky, potravinársky, tabakový (od 1783), stavebných materiálov (1911 najväčšia tehelňa v strednej Európe), energetický (tepelná elektráreň, výkon 355 MW). Dopravná križovatka, cestný a železničný hraničný priechod, prístavisko na turistickej vodnej ceste Baťov kanál.

Mesto vzniklo pri vodnom hrade z 11. stor., spomínané 1169 ako castellanus de Godonin, od 1228 mesto, ktoré spolu s hradom tvorilo obrannú pevnosť na česko-uhorskom pohraničí, niekoľkokrát dobyté a vypálené. Jeho rozvoju výrazne pomohlo napojenie na železnicu (1841 bola spojazdnená tzv. Severná Ferdinandova dráha, 1891 spojenie s Holíčom). R. 1978 získalo štatút kúpeľného mesta. Rodisko T. G. Masaryka.

Stavebné pamiatky: zámok (17. stor., na mieste hradu z 11. stor., barokovo upravený v 18. stor., sídlo Masarykovho múzea), barokový farský Kostol sv. Vavrinca (1780 – 86), baroková Kaplnka Sv. kríža (1720 – 22), secesná mestská radnica (1904), Dom umenia (1913, prestavaný 1941, galéria výtvarných umení), socha T. G. Masaryka (1931). Kúpele pri prameňoch jodobrómových vôd zamerané na liečenie cievneho a obehového systému. Zoologická záhrada. V okolí vinohrady.

Holdoš, Ladislav

Holdoš, Ladislav, 14. 5. 1911 Ružomberok – 9. 9. 1988 Bratislava — slovenský politik. Pôvodne bankový úradník. Od 1935 člen KSČ, 1936 – 39 pôsobil v tzv. interbrigádach v španielskej občianskej vojne na strane republikánov. R. 1939 – 40 príslušník československého vojska vo Francúzsku, 1940 – 43 účastník protifašistického francúzskeho odboja. Začiatkom 1943 zatknutý, vyšetrovaný a prevezený do koncentračného tábora Buchenwald, kde zostal až do oslobodenia. Po návrate bol pražským vedením KSČ poverený, aby na Slovensku ako tzv. internacionalista posilnil pozície V. Širokého na čele KSS proti tzv. nacionalistom G. Husákovi a L. Novomeskému. Ako aktívny účastník štátneho prevratu vo februári 1948 sa stal generálnym tajomníkom Národného frontu a patril k rozhodujúcim gestorom pofebruárových čistiek. R. 1945 – 51 člen Predsedníctva a sekretariátu ÚV KSS, 1945 – 51 poslanec Národného zhromaždenia, 1945 – 48 poslanec SNR, 1945 – 46 jej podpredseda. R. 1950 – 51 povereník – predseda Slovenského úradu pre veci cirkevné. Začiatkom 1951 bol zatknutý a brutálne vyšetrovaný. Pôvodne mal byť súdený ako tzv. demoralizovaný interbrigadista, nakoniec bol však zaradený do procesu s tzv. slovenskými buržoáznymi nacionalistami a v apríli 1954 odsúdený na 13 rokov väzenia. R. 1957 prepustený a 1963 rehabilitovaný. R. 1957 – 63 pracovník Novinárskeho študijného ústavu v Bratislave, 1963 – 69 Historického ústavu SAV. R. 1969 – 70 československý veľvyslanec na Kube, 1970 bol za svoje politické postoje v 1968 vylúčený z KSČ. Po vynútenom návrate domov dožil v ústraní.

Holub, Emil

Holub, Emil, 7. 10. 1847 Holice, okres Pardubice – 21. 2. 1902 Viedeň — český cestovateľ, pôvodne lekár. R. 1872 odcestoval do Južnej Afriky, kde strávil sedem rokov. Počas tohto obdobia uskutočnil tri prieskumné výpravy na území Transvaalu a Kapska, prebádal tok rieky Zambezi a jej okolie. Robil predovšetkým klimatické merania, navštívil a opísal Viktóriine vodopády, zaoberal sa zberom prírodnín a etnografického materiálu rôznych afrických kmeňov. Pri návrate do Európy (1879) priviezol so sebou množstvo zbierkových predmetov a zameral sa na publikačnú a prednáškovú činnosť na území celého Rakúsko-Uhorska. R. 1883 zorganizoval druhú výpravu, počas ktorej mal podľa plánu prejsť naprieč africkým kontinentom (z Južnej Afriky do Egypta). Expedícia však musela čeliť nespočetným problémom (zdravotným i technickým) a bola predčasne ukončená. Po návrate domov 1887 Holub pokračoval v spracúvaní zbierok a v publikačnej a prednáškovej činnosti, usporiadal výstavy (1891 vo Viedni, 1892 v Prahe), nepodarilo sa mu však získať stály muzeálny priestor na umiestnenie rozsiahleho zozbieraného materiálu. Jeho zbierky sú v súčasnosti umiestnené na viacerých miestach, najmä v Náprstkovom múzeu Národneho múzea v Prahe a v Pamätníku Dr. Emila Holuba v Holiciach (založený 1964). Autor cestopisov Sedm let v jižní Africe (1880) a Druhá cesta do jižní Afriky. Z Kapského Města do země Mašukulumbů (1889).