Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 2 z celkového počtu 2 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

dobro

dobro — štvor- až osemstrunová verzia gitary s 12-palcovým kovovým rezonátorom akusticky zosilňujúcim zvuk. Vyrobená Ján Dopjerom v 30. rokoch 20. stor. ako medzičlánok medzi akustickou a elektrickou gitarou. Pomenovanie nástroja vzniklo spojením prvých písmen názvu firmy DOpyera BROthers (Bratia Dopjerovci, 1929), pričom inšpiráciou bol aj slovenský význam tohto slova. Jeho výroba trvala nepretržite do začiatku 2. svetovej vojny a pokračovala po roku 1962. Neskôr sa z názvu nástroja stalo synonymum pre všetky rezofonické gitary bez ohľadu na výrobcu alebo značku. Dobro obohatilo najmä skupinu nástrojov country and western hudby, neskôr zľudovelo a začalo sa používať vo folklóre po celých USA.

Od roku 1992 sa v Trnave uskutočňuje festival Dobrofest, kde sa každoročne v auguste prezentujú hudobníci v hre na rezofonických hudobných nástrojoch rôznych konštrukcií vo všetkých druhoch populárnej hudby. Počas Dobrofestu 1996 bolo v Dome hudby Západoslovenského múzea v Trnave založené prvé múzeum rezofonických hudobných nástrojov v Európe.

Dobraczyński, Jan

Dobraczyński [-čiň-], Jan, pseudonym Eugeniusz Kurowski, 20. 4. 1910 Varšava – 5. 3. 1994 tamže — poľský prozaik a publicista. V tvorbe a činnosti sa programovo hlásil ku katolicizmu a ideovým snahám katolíckeho ľavicového združenia PAX. V rokoch 1928 – 29 študoval právo a 1929 – 32 navštevoval Vyššiu obchodnú školu vo Varšave, od 1935 žil v Lubline, kde prednášal na katolíckej univerzite, 1938 sa vrátil do Varšavy. Počas 2. svetovej vojny bol dôstojníkom Armie Krajowej, zúčastnil sa Varšavského povstania (1944), následne bol väznený v koncentračnom tábore. V roku 1945 sa vrátil do Poľska, angažoval sa v mierovom hnutí. Od roku 1958 bol členom Poľského PEN Clubu a v rokoch 1966 – 70 členom predsedníctva Zväzu poľských spisovateľov.

Debutoval v roku 1937 štúdiou o G. Bernanosovi Románopisec Bernanos (Bernanos powieściopisarz). Do literatúry vstúpil ovplyvnený vojnovými zážitkami románmi V rozbúranom dome (W rozwalonym domu, 1946; slov. 1948) a Votrelci (Najeźdźcy, 2 zväzky, 1946 – 47). Jeho dielo je charakteristické tradičným naratívom, rozoberá v ňom metafyzické otázky, ktoré objasňuje prostredníctvom katolíckej morálky. Osobitý druh jeho prózy tvoria diela na rozhraní románov a esejí s biblickou a inou náboženskou tematikou: Vyvolenci hviezd (Wybrańcy gwiazd, 1948) o Jeremiášovi, Svätý meč (Święty miecz, 1949; slov. 2001) o Pavlovi z Tarzu, Nikodémove listy (Listy Nikodema, 1952; slov. 1975), Púšť (Pustynia, 1955) o Mojžišovi, Otcov tieň (Cień Ojca, 1977; slov. 1999) o sv. Jozefovi, Magdaléna (Magdalena, 1988), Tak si vážim svojich priateľov (Tak traktuję moich przyjaciół, 1990) o sv. Tereze Jornetovej (Jornet, *1843, †1897).

V románoch Kľúč múdrosti (Klucz mądrości, 1951) a Prišiel som rozdeliť (Przyszedłem rozłączyć, 1959) tematizuje kresťanstvo v Európe a Ázii na prelome 12. a 13. stor. V románe Prelievať more (Wyczerpać morze, 1961) prognózuje vývoj katolíckej cirkvi v budúcnosti. Zaoberal sa aj poľskými dejinami: romány Kostol v Chocholowe (Kościół w Chochołowie, 1954) o Chocholowskom povstaní, Piaty zákon (Piąty akt, 1962) o R. Trauguttovi, Pred bránami Lipska (Bramy Lipska, 1976) o J. Poniatowskom, Samson a Dalila (Samson i Dalila, 1979; slov. 1987) o Jánovi III. Sobieskom. Je autorom zbierok poviedok Manna a chlieb. Biblické príbehy (Manna i chleb. Opowieści biblijne, 1954) a Stretnutia na Jasnej hore (Spotkania jasnogórskie, 1979), zbierok esejí Násilníci (Gwałtownicy, 1951), Knihy, idey a človek (Książki, idee i człowiek, 1955), Veľkosť a svätosť (Wielkość i świętość, 1958), ako aj spomienkovej prózy Hra na vybíjanú (Gra w wybijanego, 1962). Prekladal z francúzskej literatúry (F. Mauriac).