Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 3 z celkového počtu 3 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

detský domov

detský domov — zariadenie sociálnych služieb poskytujúce nevyhnutnú sociálnu (stravovanie, bývanie, zaopatrenie) starostlivosť a zabezpečujúce výchovnú, ako i ďalšiu starostlivosť (napr. poradenstvo) nahrádzajúcu prirodzené rodinné prostredie deťom od narodenia po dosiahnutie plnoletosti, resp. až po osamostatnenie, najdlhšie do veku 25 rokov.

Do detského domova možno prijať dieťa iba na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená a výchovné opatrenia neviedli k náprave, ak z iných vážnych príčin nemôžu rodičia výchovu dieťaťa zabezpečiť, ak dieťa nemožno zveriť do výchovy iného občana ako rodiča, do pestúnskej starostlivosti, do výchovy opatrovníka alebo osvojiť ho. Starostlivosť v detskom domove je organizovaná v skupinách (zariadenia internátneho typu), v rodinách (na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti vo vlastnom rodinnom prostredí) a v samostatných skupinách, ktoré poskytujú starostlivosť a výchovu blízku rodinnému prostrediu najmä samostatným stravovaním a hospodárením s vyčleneným rozpočtom a môžu byť zriadené v samostatnom byte alebo v rodinnom dome.

Predchodcami detských domovov boli sirotince, ktoré v roku 1949 prešli pod správu štátu. V roku 1997 boli k detským domovom pričlenené aj dojčenské ústavy, ktoré poskytovali zdravotnú a výchovnú starostlivosť deťom od narodenia do veku 1 roka. Zariadenie poskytujúce starostlivosť deťom s telesným postihnutím, duševnými poruchami alebo s poruchami správania od narodenia do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo do ukončenia vzdelania za osobitných podmienok, resp. do ukončenia prípravy na povolanie, najdlhšie do veku 25 rokov, sa nazýva domov sociálnych služieb pre deti.

derviš

derviš [perzsky] — príslušník mystického islamského bratstva vyznačujúci sa asketickým spôsobom života, cvičením vo viere, rozjímaním a celoživotnou cestou za poznaním; v neskoršom období aj pejoratívne označenie žobrákov.

Na Blízkom východe sa derviši začali objavovať v 8. – 10. stor. a postupne sa združovali okolo významného učiteľa (arabsky taríka; aj vo význame cesta poznania) do voľných skupín, v 11. – 12. stor. do inštitucionizovaných dervišských rádov. Dervišov charakterizoval skromný odev, zvyčajne zo záplat (arab. chirka) alebo z hrubej vlny (arab. súf, z čoho je odvodený názov súfizmus), a charakteristická pokrývka hlavy (arab. tádž). Celibát pre dervišov nebol povinný, smeli uzavrieť manželstvo a žiť v rádovom útulku, ale spravidla putovali, žobrajúc od jedného rádového domu k druhému.

dervišské rády

dervišské rády — islamské mystické bratstvá dervišov, ktorí sa v rádových domoch a útulkoch na svojej celoživotnej ceste za poznaním venovali pod vedením predstavených a zároveň učiteľov (arabsky šajch, pír) duchovným a extatickým cvičeniam, meditácii a sebazdokonaľovaniu. Dervišské rády nie je možné stotožňovať s kresťanskými rádmi.