Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 4 z celkového počtu 4 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Chvalšiny

Chvalšiny — obec v Česku v Juhočeskom kraji v okrese Český Krumlov; 1,2 tis. obyvateľov (2018). Písomne doložená 1281.

Stavebné pamiatky: neskorogotický Kostol sv. Márie Magdalény (1487 – 1507, loď zaklenutá hviezdicovou klenbou, vrcholný príklad tzv. rožmberskej neskorej gotiky, zachoval sa aj unikátny neskorogotický strmý krov, celý kostol bol upravovaný v 17. – 19. stor.), budova dekanátu (pôvodne renesančná, prestavaná v 18. stor.), domy na námestí sú v jadre neskorogotické, neskôr prestavované. Múzeum Schwarzenberského plavebného kanála (1999 – 2000).

Chýnov

Chýnov — mesto v Česku v Juhočeskom kraji v okrese Tábor v Křemešnickej vrchovine; 2,5 tis. obyvateľov (2018). Výroba kobercov, potravinársky priemysel.

Písomne doložené 981 ako pohraničné hradisko Slavníkovcov, v 11. – začiatkom 13. stor. predstavovalo politické a cirkevné stredisko rozsiahlej župy, neskôr už len trhová obec. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, rozvinuté bolo hrnčiarstvo, 1581 tam bol založený pivovar. R. 1904 – 51 a od 1994 mesto.

Stavebné pamiatky: zámok (pôvodne gotická tvrdza z 2. polovice 14. stor., v 18. stor. prestavaná na barokový zámok s okrasnou záhradou, anglický park), Kostol Najsvätejšej Trojice (pôvodne gotický z 2. polovice 14. stor., úplne barokovo prestavaný 1667 – 70 a v 18. stor., zrenovovaný v 1. polovici 20. stor.), múzeum sochára F. Bílka v dome, ktorý si 1898 sám navrhol (od 1990 súčasť Galérie hlavného mesta Prahy).

V blízkosti sa nachádza jaskynný systém Chýnovská jeskyně.

Chur

Chur [kúr], rétorománsky Cuera, tal. Coira, fr. Coire — mesto vo východnom Švajčiarsku v Rétskych Alpách pri ústí rieky Plessur do Rýna, administratívne stredisko kantónu Graubünden; 37-tis. obyvateľov (2017). Priemysel jemnej mechaniky, strojársky, potravinársky. Dopravná križovatka.

Osídlené od bronzovej doby, od 1. stor. rímske sídlo známe ako Curia Raetorum, centrum rímskej provincie Raetia Prima, na prelome 3. a 4. stor. tam vznikla pevnosť na obranu proti útokom germánskych kmeňov. Od 452 sídlo biskupstva (zachovali sa základy viacerých ranokresťanských kostolov, napr. Sankt Stephan, okolo 500). Od 6. stor. súčasť Franskej ríše. Od začiatku 11. stor. mali zemepanské práva biskupi, ktorí vykonávali aj svetskú vládu (boli členmi ríšskeho kniežacieho kolégia a disponovali virilným hlasom). Od 14. stor. bol Chur súčasťou Chrámového spolku na území Graubündenu, od 1471 člen Večného spolku Horná Raetia. R. 1489 štatút slobodného ríšskeho mesta. Od 1498 člen Švajčiarskeho sprisahanectva. Po prijatí reformácie 1526 stratili biskupi definitívne nad mestom vládu.

Stavebné pamiatky: zvyšky mestských hradieb, neskororománska Katedrála nanebovstúpenia Panny Márie (12. – 13. stor., v 2. polovici 15. stor. pristavaná Kaplnka sv. Vavrinca, okolo 1515 Kaplnka sv. Lukáša, veže reštaurované 1828 – 29; v interiéri sochárska výzdoba, napr. reliéfy z karolovského obdobia, sochy apoštolov z 12. – 13. stor., neskorogotický hlavný oltár z 1464 – 91, v klenotnici katedrály sa nachádzajú románske a gotické zlatnícke práce a ranokresťanské textílie), kostol Sankt Martin (neskorogotický z 1464 – 91, prebudovaný zo staršieho karolovského kostola z 8. stor.), kláštorný kostol Sankt Luzius (pôvodne polovica 8. stor., románsky a goticky prestavaný, unikátna kruhová krypta z karolovského obdobia), radnica (15. stor.), biskupský palác (17. – 18. stor.), meštianske domy (pôvodne 15. stor., neskôr prestavované).

Viaceré múzeá (Bünder Kunstmuseum, Rätisches Museum). Významné turistické stredisko, východisko k šiestim alpským priesmykom.

Chynorany

Chynorany — obec v okrese Partizánske v Trenčianskom kraji v Nitrianskej pahorkatine na nive Nitry a Bebravy, 178 m n. m.; 2 716 obyvateľov (2018).

Písomne doložená 1243 ako Hyrenouch, 1387 Herenen, 1395 Hynyeren, Henyeren, 1396 Hemerien, 1773 Chinoran, Chynorany, 1786 Chinoran, Schinoran, 1808 Chinorán, 1863 Chynorán, 1873 – 1907 Chinorán, 1913 Kinorán, 1920 Chynorany.

Vyvinula sa zo staršieho slovanského osídlenia. Patrila panstvu Nitra, potom Petrovi de Ör, od 1395 Ostrihomskému arcibiskupstvu. V 17. stor. bola poplatná Turkom. R. 1840 a 1863 ju postihli veľké požiare.

Archeologické nálezy: sídlisko z eneolitu (skupina Brodzany-Nitra), ako aj z lengyelskej a lužickej kultúry.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie (barokovo-klasicistický z 1784 – 87, na mieste staršieho, na začiatku 20. stor. rozšírený a upravený), prícestná socha Panny Márie (1792), pamätná izba básnika V. Beniaka (rodisko), súbor priemyselných stavieb (skladov) a obytných domov bývalého Nákupného ústredia poľnohospodárskych družstiev (NÚPOD) navrhnutý 1938 E. Bellušom, neskôr viackrát prestavovaný.

V katastri obce sa nachádza prírodná rezervácia Chynoriansky luh (vyhlásená 1981, rozloha 44,4 ha) zriadená na ochranu jediného zvyšku pôvodného lužného lesa na hornej Nitre.