Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 5 z celkového počtu 5 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Chambéry

Chambéry [šam-] — mesto vo východnom Francúzsku v metropolitnom regióne Auvergne-Rhône-Alpes na okraji Savojských Álp v blízkosti jazera Bourget, administratívne stredisko departementu Savoie; 60-tis. obyvateľov (2016). Priemysel cementársky, sklársky, textilný. Turistické stredisko. Dopravná križovatka, letisko.

Vyvinulo sa v 10. – 11. stor. na križovatke alpských ciest na mieste rímskej stanice Lemincum. R. 1232 ho získal rod savojských grófov (od 1417 vojvodov), 1295 – 1536 ich sídlo. R. 1536 – 59 obsadené Francúzskom a 1742 – 49 španielskou armádou počas vojen o rakúske dedičstvo. R. 1792 – 1815 v rukách Francúzska, 1815 – 60 znova patrilo savojským vojvodom. Počas 2. svetovej vojny (1944) bola zničená časť historického centra.

Stavebné pamiatky: katedrála (15. – 16. stor.), barokový kostol Notre-Dame (17. – 18. stor.), Slonia fontána (1838), zámok savojských vojvodov (13. stor., niekoľkokrát prestavovaný) s neskorogotickou kaplnkou Saint-Chapelle (1408, fasáda 17. stor., vitráže 16. stor.), meštianske domy v starom meste (14. – 18. stor.), divadlo (1824, dnes Divadlo Charla Dullina), Musée des beaux-arts, historické múzeum Musée savoisien v bývalom františkánskom kostole zo 17. stor. Univerzita.

Chanava

Chanava, Hanva — obec v okrese Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji vo východnej časti Rimavskej kotliny v doline rieky Slaná, 168 m n. m.; 720 obyvateľov, 7,2 % slovenskej, 88,3 % maďarskej národnosti (2018).

Písomne doložená 1266 ako Honua, 1295 Hanua, 1773 Hamva, 1786 Hamwa, 1808, 1863 – 82 Hamva, 1888 – 1913 Hanva, 1920 Hanava, 1927 – 38 Chanava, Hanva, 1938 – 45 Hanva, 1945 – 48 Chanava, Hanva, 1948 Chanava.

Vyvinula sa zo staršieho osídlenia pri kláštore, ktorý zanikol v 16. stor. Patrila rodu Hanvayovcov, neskôr Darvašovcom a i. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. R. 1938 – 44 bola pripojená k Maďarsku.

Archeologické nálezisko: sídlisko z 8. a 9. stor.

Stavebné pamiatky: kúria (koniec 18. stor., úplne prestavaná v 20. stor., dnes kultúrny dom), klasicistický kostol reformovanej cirkvi (1823 – 30), klasicistická kúria (2. polovica 19. stor.) s hospodárskymi budovami (2. polovica 19. stor. a 20. roky 20. stor.).

Pôsobisko básnika M. Tompu (je tam pochovaný).

Châtillon-sur-Seine

Châtillon-sur-Seine [šatijon sürsen] — mesto vo Francúzsku v regióne Burgundsko v departemente Côte-d’Or na hornom toku Seiny asi 40 km od jej prameňa; 7-tis. obyvateľov (2009). Od 10. stor. súčasť Burgundského vojvodstva, centrum a sídlo prvých vojvodov. Počas Francúzskej revolúcie hlavné mesto okresu, neskôr departementu Côte-d’Or. V záverečnej fáze protinapoleonských vojen sa tam 5. 2. – 18. 3. 1814 konali rokovania medzi Napoleonom I. Bonapartom (zastupoval ho Armand Augustin Louis de Caulaincourt; *1773, †1827) a koaličnými veľmocami (Rakúsko, Rusko, Spojené kráľovstvo, Prusko) o podmienkach mieru. Francúzsku boli ponúknuté hranice z 1792, Napoleon I. Bonaparte však požadoval tzv. prirodzené hranice (vzhľadom na svoje momentálne vojenské úspechy), čo spôsobilo stroskotanie rokovaní. R. 1871 mesto vyhorelo a následne bolo prestavané. Počas 2. svetovej vojny (15. 6. 1940) bola jeho časť zničená bombardovaním.

Stavebné pamiatky: kostol Saint-Vorles (10. – 16. stor.), kostol Saint-Pierre (12. stor.), renesančné hrazdené meštianske domy. V tamojšom archeologickom múzeu Musée du Châtillonnais, ktoré sídli v ranorenesančnom šľachtickom sídle (La maison Philandrier) z konca 15. stor., sa nachádza poklad z Vix.

Châlons-en-Champagne

Châlons-en-Champagne [šalonanšampaň], 1850 – 1997 Châlons-sur-Marne — mesto v severovýchodnom Francúzsku na rieke Marna v metropolitnom regióne Grand Est a departementu Marne; 45-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky, vinársky, kovoobrábací, elektrotechnický, presnej mechaniky, textilný. Stredisko vinárstva a obchodu so šampanským. Dopravná križovatka.

Rimanmi nazývané Catalaunorum. R. 451 sa v jeho blízkosti odohrala bitka na Katalaunských poliach, v ktorej Rimania porazili Hunov vedených Atilom. Od 10. stor. obchodné centrum. Od 13. stor. sa nazývalo Châlons, resp. Châlons-en-Champagne, až 1553 sa prvýkrát spomína ako Châlons-sur-Marne. V 18. a 19. stor. sa používali obidva názvy, od 1850 oficiálne Châlons-sur-Marne. R. 1870 miesto krvavých bojov počas prusko-francúzskej vojny, vážne poškodené počas 1. a 2. svetovej vojny. Od decembra 1997 Châlons-en-Champagne.

Stavebné pamiatky: ranogotický kostol Notre-Dame-en-Vaux (1157 – okolo 1210, na mieste staršieho z 9. stor., významné stredoveké pútnické miesto; 1998 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako súčasť Svätojakubskej pútnickej cesty), gotická katedrála Saint-Étienne (12. – 16. stor.; krypta z 11. stor.; baroková fasáda, 1628 – 34; vitráže z 13. – 16. stor.), ranogotický kostol Saint-Alpin (koniec 12. – začiatok 13. stor.), kostol Saint-Jean-Baptiste (11. – 17. stor.), gotický kostol Saint-Loup (14. stor.), gotický kostol Notre-Dame de l’Épine (15. – začiatok 16. stor.), slávnostná brána (Porte Sainte-Croix, 1770) postavená na počesť Márie Antoinetty, klasicistická radnica (18. stor.), mestské paláce (16. – 18. stor.), hrazdené meštianske domy, viaceré múzeá.

Chatzopulos, Kostas

Chatzopulos [-dzo-], Kostas, 1868 Agrinion – 20. 7. 1920 pri ostrove Korfu — novogrécky básnik, prozaik a prekladateľ. Vyštudoval právo v Aténach, 1909 založil v Mníchove Sociálnodemokratický zväz a v časopise Numas preložil do dimotiki Komunistický manifest. Hudobnosťou a plasticitou symbolistických veršov v zbierkach Piesne samoty (Ta tragudia tis erimias, 1898) a Elégie a idyly (Elegia ke ta idyllia, 1898) prekonal svojho učiteľa J. Drosinisa. Od symbolizmu sa odklonil v zbierkach básní Prosté tóny (Apli tropi, 1920) a Večerné povesti (Vradini thryli, 1920). V realistických románoch Láska na dedine (Agapi sto chorio, 1910) a Pevnosť v Akropotame (O pyrgos tu Akropotamu, 1915) kriticky podáva charakteristiku rodinného života malomeštiakov v Rumélii. V novele Nadčlovek (Yperanthropos, 1915) kritizuje Grékov, ktorí študovali v Nemecku a pod vplyvom diela F. Nietzscheho sa po návrate domov cítili nadľuďmi. Návrat k symbolizmu predstavuje román Jeseň (Fthinoporo, 1917). Do dimotiki preložil divadelné hry J. W. Goetheho, N. V. Gogoľa, H. Ibsena a i.