Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 20 z celkového počtu 20 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Cheb

Cheb — mesto v západnej časti Česka pri hranici s Nemeckom v Chebskej panve na rieke Ohře v Karlovarskom kraji, administratívne stredisko okresu Cheb; 32-tis. obyvateľov (2018). Priemysel strojársky, textilný, potravinársky, stavebných materiálov, drevársky, kovoobrábací (výroba súčiastok do automobilov); hospodársky rozvoj po 1989 po otvorení hraníc s Nemeckom. Cestný a významný medzinárodný železničný uzol, železničný a dva cestné priechody do Nemecka.

Vyvinulo sa v okolí slovanského hradiska, ktoré vzniklo začiatkom 10. stor., prvýkrát spomínané 1061, od 1. polovice 12. stor. mesto. R. 1147 ho získali Štaufovci. Už v 12. stor. bolo opevnené, od 13. stor. dvojitou hradbou. R. 1270 takmer celé mesto vyhorelo. V 2. polovici 12. stor. a v 13. stor. ponemčené. R. 1322 sa stalo súčasťou Zemí Českej koruny. R. 1793 sa Cheb podieľal na vzniku Františkových Lázní, ktoré do 1851 tvorili časť mesta. R. 1938 – 45 patrilo Nemecku.

Stavebné pamiatky: hrad (typ románskej cisárskej falce, významný zachovaný príklad štaufovskej architektúry) postavený Fridrichom I. Barbarossom pravdepodobne 1167 – 88 na mieste slovanského hradiska, prestavaný v 15. stor., v 17. stor. premenený na pevnosť, zreštaurovaný na konci 19. stor. Najvýznamnejšou stavbou hradu je dvojposchodová neskororománska Kaplnka sv. Erharda a Uršuly so sochárskou výzdobou, ktorá vznikla po 1180; farský Kostol sv. Mikuláša a Alžbety (pôvodne románsky, 20. roky 13. stor., neskorogoticky prestavaný 1456 – 70, zreštaurovaný v 19. stor.); kláštor františkánov s Kostolom zvestovania Panny Márie (13. stor., barokovo prestavaný v 2. polovici 18. stor.); barokový kláštor klarisiek s Kostolom sv. Kláry (K. Dientzenhofer, 1707 – 11, dnes koncertná a výstavná sieň); Kostol sv. Václava (1674 – 89); Kostol sv. Bartolomeja (1414, zrekonštruovaný v 2. polovici 20. stor.); baroková nová radnica (1723 – 28, dnes galéria výtvarného umenia); na hlavnom námestí súbor stredovekých budov, tzv. Špalíček (15. stor.), Schirdingerovský dom (14. – 15. stor.), Pachelbov dom (nazývaný aj Mestský dom, pôvodne gotický, barokovo prestavaný); neorenesančné divadlo (1874); meštianske, v jadre gotické, zväčša renesančne a barokovo prestavané domy. Múzeum (založené 1873), knižnica, divadlo a galérie.

Chichester

Chichester [čičes-] — prístavné mesto v Spojenom kráľovstve v južnom Anglicku na pobreží Lamanšského prielivu, adminitratívne stredisko nemetropolitného grófstva West Sussex; 35-tis. obyvateľov (2017). Stredisko obchodu a vodných športov.

Pôvodne rímska trhová osada Noviomagus Regnesium. Koncom 5. a začiatkom 6. stor. prišli do tejto oblasti Sasi a osadu nazvali Cissaceaster, z čoho neskôr vznikol názov Chichester. Mesto sa stalo hlavným mestom kráľovstva Sussex, od 1075 sídlo biskupa. R. 1353 tam bol vybudovaný prístav, v stredoveku významné centrum obchodu s vlnou.

Stavebné pamiatky: gotická katedrála (založená 1075, vysvätená 1108 a po požiari 1199, reštaurovaná v 19. stor., vitráž od M. Chagalla), pri nej samostatne stojaca zvonica (15. stor.); gotický kríž Chichester Cross (1477 – 1503, 1746 reštaurovaný); tržnica (Butter Market; 1808, J. Nash), bývalý špitál Saint Mary Hospital (13. stor.), Pallant House Gallery (zbierka anglického moderného umenia v dome z 1712), Guildhouse (pôvodne kláštorná budova, 1269, dnes historické a archeologické múzeum), súkromné domy a verejné budovy (1720 – 1840).

Chelmsford

Chelmsford [čelm-] — mesto v Spojenom kráľovstve v Anglicku 42 km severovýchodne od Londýna v doline rieky Chelmec, administratívne stredisko grófstva Essex; 118-tis. obyvateľov (2017). Obchodné stredisko. Priemysel elektronický, strojársky, optický, potravinársky.

Vzniklo v 12. stor. na mieste bývalého rímskeho mesta Caeseromagnus.

Stavebné pamiatky: katedrála (19. stor., na mieste staršieho kostola z 13. stor. prestavaného v 15. – 16. stor.), klasicistický dom Shire Hall (bývalý súd, 1791), železničný viadukt (1843), historické múzeum.

Chvalšiny

Chvalšiny — obec v Česku v Juhočeskom kraji v okrese Český Krumlov; 1,2 tis. obyvateľov (2018). Písomne doložená 1281.

Stavebné pamiatky: neskorogotický Kostol sv. Márie Magdalény (1487 – 1507, loď zaklenutá hviezdicovou klenbou, vrcholný príklad tzv. rožmberskej neskorej gotiky, zachoval sa aj unikátny neskorogotický strmý krov, celý kostol bol upravovaný v 17. – 19. stor.), budova dekanátu (pôvodne renesančná, prestavaná v 18. stor.), domy na námestí sú v jadre neskorogotické, neskôr prestavované. Múzeum Schwarzenberského plavebného kanála (1999 – 2000).

Chemnitz

Chemnitz [-nic], 1953 – 90 Karl-Marx-Stadt — mesto v juhovýchodnej časti Nemecka v spolkovej krajine Sasko na rieke Chemnitz na úpätí Krušných hôr; 247-tis. obyvateľov (2018). Priemyselné a obchodné stredisko. Priemysel hutnícky, strojársky, elektronický, elektrotechnický, chemický, automobilový, kovoobrábací, textilný, odevný, potravinársky. Významná dopravná križovatka, letisko.

Pôvodne osada (locus Kamenicz, slovanský názov Kamenica), ktorá sa vyvinula v 12. stor. pri benediktínskom kláštore (založený 1136), 1165 alebo 1170 kráľovské mesto. Od 14. stor. centrum textilnej výroby (1799 tam bola založená prvá pradiareň v Nemecku) a obchodu, v 16. stor. rozvoj baníctva, v 20. rokoch 20. stor. strojárskeho priemyslu. Mesto výrazne poškodené počas 2. svetovej vojny, po vojne čiastočne obnovené.

Stavebné pamiatky: Červená veža (začiatok 13. stor.), mestský Kostol sv. Jakuba (Jacobikirche, 13. – 15. stor., s neskorogotickým halovým chórom), neskorogotická Stará radnica (1496 – 98, s ranorenesančným portálom z 1559), Zámocký kostol (Schlosskirche, 15. – 16. stor., pôvodne kláštorný kostol benediktínskeho opátstva založený 1136), neogotický Petrikirche (1885 – 88), secesná Vila Esche (1902 – 11, podľa návrhu H. C. van de Veldeho, dnes múzeum H. C. van de Veldeho), budova opery (1906 – 09), historizujúca Nová radnica (1907 – 11, v interiéri nástenná maľba od M. Klingera, 1918), obchodný dom Tietz (1912 – 13), obchodný dom Schocken (1928 – 30, E. Mendelsohn), evanjelický kostol Kreuzkirche (1936, O. Bartning), pomník K. Marxa (1971). V mestskej časti Ebersdorf neskorogotický Stiftskirche (začiatok 15. stor.). Technická univerzita (1836), viaceré múzeá a galérie.

Choluteca

Choluteca [čo- -ka] — mesto v južnej časti Hondurasu v blízkosti hranice s Nikaraguou na rieke Choluteca, administratívne stredisko departementu Choluteca; 94-tis. obyvateľov (2018). Priemysel potravinársky (cukrovarnícky), rybný (spracovanie kreviet), kožiarsky, drevársky, kovospracujúci. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie melónov, batatov, bavlníka, kávovníka, sezamu, kukurice; chov dobytka). Dopravná križovatka na Panamerickej diaľnici, letisko.

Založené 1522 ako banská obec Villa de Jérez de Choluteca, od 1845 mesto. R. 1998 silno poškodené hurikánom.

Stavebné pamiatky: Casa Valle (18. stor., rodný dom Josého Cecilia del Valle, prvého prezidenta Spojených provincií Strednej Ameriky, v súčasnosti knižnica a turistické centrum), zachované centrum so španielskou koloniálnou architektúrou. Sídlo biskupstva.

Chrzanów

Chrzanów [chšanuv] — mesto v južnom Poľsku v Malopoľskom vojvodstve; 37-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky (výroba stavebných strojov a lokomotív), banský (ťažba rúd olova a zinku), potravinársky. Cestný uzol.

Vzniklo koncom 12. stor., v 14. stor. dostalo mestské práva.

Stavebné pamiatky: Kostol sv. Mikuláša (koniec 13. – začiatok 14. stor., baroková kaplnka z 1641, loď 1914), Kostol sv. Jána Krstiteľa (pôvodne gotický zo 14. stor., 1843 prestavaný), Kostol pozdvihnutia Sv. kríža (1. polovica 16. stor. – 1576), zámok (pôvodne z konca 14. stor., prestavaný v 19. stor., dnes múzeum), Urbańczykov dom z konca 19. stor. a i.

Chambéry

Chambéry [šam-] — mesto vo východnom Francúzsku v metropolitnom regióne Auvergne-Rhône-Alpes na okraji Savojských Álp v blízkosti jazera Bourget, administratívne stredisko departementu Savoie; 60-tis. obyvateľov (2016). Priemysel cementársky, sklársky, textilný. Turistické stredisko. Dopravná križovatka, letisko.

Vyvinulo sa v 10. – 11. stor. na križovatke alpských ciest na mieste rímskej stanice Lemincum. R. 1232 ho získal rod savojských grófov (od 1417 vojvodov), 1295 – 1536 ich sídlo. R. 1536 – 59 obsadené Francúzskom a 1742 – 49 španielskou armádou počas vojen o rakúske dedičstvo. R. 1792 – 1815 v rukách Francúzska, 1815 – 60 znova patrilo savojským vojvodom. Počas 2. svetovej vojny (1944) bola zničená časť historického centra.

Stavebné pamiatky: katedrála (15. – 16. stor.), barokový kostol Notre-Dame (17. – 18. stor.), Slonia fontána (1838), zámok savojských vojvodov (13. stor., niekoľkokrát prestavovaný) s neskorogotickou kaplnkou Saint-Chapelle (1408, fasáda 17. stor., vitráže 16. stor.), meštianske domy v starom meste (14. – 18. stor.), divadlo (1824, dnes Divadlo Charla Dullina), Musée des beaux-arts, historické múzeum Musée savoisien v bývalom františkánskom kostole zo 17. stor. Univerzita.

Chanava

Chanava, Hanva — obec v okrese Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji vo východnej časti Rimavskej kotliny v doline rieky Slaná, 168 m n. m.; 720 obyvateľov, 7,2 % slovenskej, 88,3 % maďarskej národnosti (2018).

Písomne doložená 1266 ako Honua, 1295 Hanua, 1773 Hamva, 1786 Hamwa, 1808, 1863 – 82 Hamva, 1888 – 1913 Hanva, 1920 Hanava, 1927 – 38 Chanava, Hanva, 1938 – 45 Hanva, 1945 – 48 Chanava, Hanva, 1948 Chanava.

Vyvinula sa zo staršieho osídlenia pri kláštore, ktorý zanikol v 16. stor. Patrila rodu Hanvayovcov, neskôr Darvašovcom a i. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. R. 1938 – 44 bola pripojená k Maďarsku.

Archeologické nálezisko: sídlisko z 8. a 9. stor.

Stavebné pamiatky: kúria (koniec 18. stor., úplne prestavaná v 20. stor., dnes kultúrny dom), klasicistický kostol reformovanej cirkvi (1823 – 30), klasicistická kúria (2. polovica 19. stor.) s hospodárskymi budovami (2. polovica 19. stor. a 20. roky 20. stor.).

Pôsobisko básnika M. Tompu (je tam pochovaný).

Châtillon-sur-Seine

Châtillon-sur-Seine [šatijon sürsen] — mesto vo Francúzsku v regióne Burgundsko v departemente Côte-d’Or na hornom toku Seiny asi 40 km od jej prameňa; 7-tis. obyvateľov (2009). Od 10. stor. súčasť Burgundského vojvodstva, centrum a sídlo prvých vojvodov. Počas Francúzskej revolúcie hlavné mesto okresu, neskôr departementu Côte-d’Or. V záverečnej fáze protinapoleonských vojen sa tam 5. 2. – 18. 3. 1814 konali rokovania medzi Napoleonom I. Bonapartom (zastupoval ho Armand Augustin Louis de Caulaincourt; *1773, †1827) a koaličnými veľmocami (Rakúsko, Rusko, Spojené kráľovstvo, Prusko) o podmienkach mieru. Francúzsku boli ponúknuté hranice z 1792, Napoleon I. Bonaparte však požadoval tzv. prirodzené hranice (vzhľadom na svoje momentálne vojenské úspechy), čo spôsobilo stroskotanie rokovaní. R. 1871 mesto vyhorelo a následne bolo prestavané. Počas 2. svetovej vojny (15. 6. 1940) bola jeho časť zničená bombardovaním.

Stavebné pamiatky: kostol Saint-Vorles (10. – 16. stor.), kostol Saint-Pierre (12. stor.), renesančné hrazdené meštianske domy. V tamojšom archeologickom múzeu Musée du Châtillonnais, ktoré sídli v ranorenesančnom šľachtickom sídle (La maison Philandrier) z konca 15. stor., sa nachádza poklad z Vix.

Chrast

Chrast — mesto v Česku v Pardubickom kraji v okrese Chrudim vo Svitavskej pahorkatine; 3,1 tis. obyvateľov (2018). Strojársky priemysel.

Založené v 2. polovici 13. stor. kláštorom benediktínov v Podlažiciach (dnes miestna časť mesta Chrast), prvýkrát písomne doložené 1318, od 1853 mesto.

Stavebné pamiatky: baroková radnica (1709), barokový Kostol Najsv. Trojice (1710 – 17, na mieste staršieho, pravdepodobne G. Santini), budova dekanátu (pôvodne 1664, novostavba z 1712 – 22), cintorínsky Kostol sv. Martina v miestnej časti Chrašice (pôvodne pravdepodobne románsky, barokovo prestavaný), Kostol sv. Markéty (1696 – 1721, na mieste bývalého kláštora), barokový zámok (pôvodne renesančná tvrdza z 1577, 1605 rozšírená na zámok, 1709 pristavané východné krídlo, 1721 – 31 a 1742 prestavaný, v 2. polovici 18. stor. založená zámocká záhrada a park), dnes sídlo Mestského múzea (založené 1893), meštianske domy na námestí (koniec 18. – 1. polovica 19. stor.).

Chrastava

Chrastava — mesto v Česku v Libereckom kraji v okrese Liberec v Žitavskej panve na Lužickej Nise; 6,2 tis. obyvateľov (2018). V minulosti tradičné stredisko textilného a strojárskeho priemyslu, v súčasnosti strojársky priemysel (vzduchotechnika).

Vzniklo pravdepodobne v polovici 13. stor., prvýkrát písomne doložené 1352 ako Craczauia. R. 1427 ho obsadili husiti a medzi 1430 – 31 predstavovalo východisko spanilých jázd do oblasti Lužice. R. 1432 bolo zničené vojskami 6 lužických miest (Kamenz, Löbau, Bautzen, Zittau, Görlitz, Lubań), počas tridsaťročnej vojny dvakrát vyplienené. Od 1757 mesto. V 15. – 16. stor. ťažba striebra, medi, cínu, olova a i., od 1815 rozvoj textilného priemyslu.

Stavebné pamiatky: neogotický Kostol sv. Vavrinca (pôvodne gotický postavený v 14. stor., opevnený po 1429, 1866 – 68 úplne prestavaný), baroková socha Panny Márie (1732), hrazdený rodný dom maliara J. von Führicha (1802), secesný most cez rieku, radnica (19. stor.), budova neorenesančnej školy (1880), neskoroklasicistický hotel (1842) a i.

Mestské múzeum (1996), Múzeum hasičskej techniky (1997).

Chýnov

Chýnov — mesto v Česku v Juhočeskom kraji v okrese Tábor v Křemešnickej vrchovine; 2,5 tis. obyvateľov (2018). Výroba kobercov, potravinársky priemysel.

Písomne doložené 981 ako pohraničné hradisko Slavníkovcov, v 11. – začiatkom 13. stor. predstavovalo politické a cirkevné stredisko rozsiahlej župy, neskôr už len trhová obec. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, rozvinuté bolo hrnčiarstvo, 1581 tam bol založený pivovar. R. 1904 – 51 a od 1994 mesto.

Stavebné pamiatky: zámok (pôvodne gotická tvrdza z 2. polovice 14. stor., v 18. stor. prestavaná na barokový zámok s okrasnou záhradou, anglický park), Kostol Najsvätejšej Trojice (pôvodne gotický z 2. polovice 14. stor., úplne barokovo prestavaný 1667 – 70 a v 18. stor., zrenovovaný v 1. polovici 20. stor.), múzeum sochára F. Bílka v dome, ktorý si 1898 sám navrhol (od 1990 súčasť Galérie hlavného mesta Prahy).

V blízkosti sa nachádza jaskynný systém Chýnovská jeskyně.

Châlons-en-Champagne

Châlons-en-Champagne [šalonanšampaň], 1850 – 1997 Châlons-sur-Marne — mesto v severovýchodnom Francúzsku na rieke Marna v metropolitnom regióne Grand Est a departementu Marne; 45-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky, vinársky, kovoobrábací, elektrotechnický, presnej mechaniky, textilný. Stredisko vinárstva a obchodu so šampanským. Dopravná križovatka.

Rimanmi nazývané Catalaunorum. R. 451 sa v jeho blízkosti odohrala bitka na Katalaunských poliach, v ktorej Rimania porazili Hunov vedených Atilom. Od 10. stor. obchodné centrum. Od 13. stor. sa nazývalo Châlons, resp. Châlons-en-Champagne, až 1553 sa prvýkrát spomína ako Châlons-sur-Marne. V 18. a 19. stor. sa používali obidva názvy, od 1850 oficiálne Châlons-sur-Marne. R. 1870 miesto krvavých bojov počas prusko-francúzskej vojny, vážne poškodené počas 1. a 2. svetovej vojny. Od decembra 1997 Châlons-en-Champagne.

Stavebné pamiatky: ranogotický kostol Notre-Dame-en-Vaux (1157 – okolo 1210, na mieste staršieho z 9. stor., významné stredoveké pútnické miesto; 1998 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako súčasť Svätojakubskej pútnickej cesty), gotická katedrála Saint-Étienne (12. – 16. stor.; krypta z 11. stor.; baroková fasáda, 1628 – 34; vitráže z 13. – 16. stor.), ranogotický kostol Saint-Alpin (koniec 12. – začiatok 13. stor.), kostol Saint-Jean-Baptiste (11. – 17. stor.), gotický kostol Saint-Loup (14. stor.), gotický kostol Notre-Dame de l’Épine (15. – začiatok 16. stor.), slávnostná brána (Porte Sainte-Croix, 1770) postavená na počesť Márie Antoinetty, klasicistická radnica (18. stor.), mestské paláce (16. – 18. stor.), hrazdené meštianske domy, viaceré múzeá.

Chełmno

Chełmno, latinsky Culm, nemecky Culm, Kulm — mesto v Poľsku v Kujavsko-prímorskom vojvodstve na pravom brehu Visly; 20-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky, potravinársky, drevársky. Turistické stredisko.

Prvýkrát spomínané 1065, od 1230 sídlo Rádu nemeckých rytierov, ktorí si tam 1232 vybudovali zámok, 1233 získalo mestské práva (chełmnianske právo – kulmer Recht, bolo vzorom pre mestá v Prusku, Pomoransku a Mazovsku). R. 1251 po vyhorení bolo obnovené a presunuté Rádom nemeckých rytierov na súčasné miesto. Od 13. stor. rozvoj mesta, obchodné centrum (1298 trhové právo), od 14. stor. do 1443 patrilo k hanzovým mestám. R. 1466 po tridsaťročnej vojne pripadlo Poľsku, 1772 Prusku, od 1806 súčasť Varšavského kniežatstva, 1815 Pruska a od 1920 Poľska. V 18. stor. následkom vojen (severná vojna a sedemročná vojna) postupne upadalo, po 1. svetovej vojne znova hospodársky rast. Múzeum (1983). Stavebné pamiatky: takmer kompletne zachované tehlové mestské hradby s baštami a bránami (14. – 15. stor.), viacero gotických tehlových kostolov, napr.: Kostol nanebovzatia Panny Márie (1280 – okolo 1330, severná veža 1501), Kostol sv. Petra a Pavla (pôvodne dominikánsky, pol. 13. – 14. stor., zbarokizovaný v 18. stor.), Kostol Sv. Ducha (koniec 13. stor., zreštaurovaný na začiatku 20. stor.), Kostol sv. Jakuba staršieho a Mikuláša (pôvodne františkánsky, koniec 13. – začiatok 14. stor.), pôvodne ženský cisterciánsky kláštor (založený 1266, jeden z najstarších v Poľsku, v 15. stor. benediktínsky, v súčasnosti patrí rádu milosrdných sestier, 13. – 14. stor. s kláštorným Kostolom sv. Jána Krstiteľa a sv. Jána evanjelistu zo 14. – 18. stor.), Kaplnka sv. Martina (1. pol. 14. stor.), renesančná radnica (1567 – 72, veža 1595, dnes múzeum), meštianske domy zo 14. – 19. stor. a i.

Chojnice

Chojnice — mesto v severnom Poľsku v Pomoranskom vojvodstve asi 100 km juhozápadne od Gdanska; 39-tis. obyvateľov (2018). Priemysel strojársky, potravinársky, drevársky, stavebných materiálov. Železničný uzol.

Založené okolo 1230, prvýkrát písomne doložené 1275 ako Konitz, pôvodne súčasť východného Pomoranska, 1309 obsadené Rádom nemeckých rytierov. Pravdepodobne od 1315 mesto. R. 1410 po bitke pri Grunwalde obsadené poľskými vojskami, súčasť Poľska. V 1. polovici 15. stor. centrum textilného priemyslu. R. 1440 – 46 patrilo Prusku. Počas trinásťročnej vojny (1454 – 66) sa tam odohrala bitka pri Chojniciach (18. 9. 1454), v ktorej zvíťazil Rád nemeckých rytierov nad armádou Poľska. R. 1466 – 1772 súčasť Poľska až do prvého delenia Poľska, 1772 – 1871 súčasť Pruska, 1871 – 1920 Nemecka a 1920 – 39 súčasť Poľska, od 1939 okupované nemeckým vojskom, 1945 oslobodené Červenou armádou, od 1945 súčasť Poľska.

Stavebné pamiatky: zvyšky stredovekých mestských hradieb s bránami a hradbami (14. stor.), gotická Bazilika sťatia sv. Jána Krstiteľa (14. stor.), barokový Kostol zvestovania Panne Márii (18. stor.), fara (1653), neogotická radnica (1902), meštianske domy (18. – 19. stor., zreštaurované v 2. polovici 20. stor.).

Chrudim

Chrudim — mesto v Pardubickom kraji v Chrudimskej panve Českej kriedovej tabule na rieke Chrudimka, administratívne stredisko okresu Chrudim; 23-tis. obyvateľov (2018). Priemysel strojársky (výroba dopravných zariadení). textilný, potravinársky, nábytkársky, stavebných materiálov. Dopravná križovatka na železničnej trati Pardubice – Havlíčkův Brod, letisko s trávnatou dráhou (2 km juhozápadne od mesta).

Chrudim vznikol na mieste slovanského hradiska z 10. stor., prvýkrát písomne doložený 1055. Pred 1276 kráľovské mesto, od 1. polovice 13. stor. významné správne centrum. R. 1337 vyhorel, 1421 obsadený husitmi, až do husitských vojen tvorili väčšinu obyvateľov Nemci. Už od 14. stor. sa obyvatelia zaoberali súkenníctvom. Počas tridsaťročnej vojny mesto výrazne poškodené. R. 1742 – 44 počas vojen o rakúske dedičstvo obsadené pruskými vojskami a východisko bojov Fridricha II. Veľkého.

Stavebné pamiatky: časti mestských hradieb (13. – 15. stor.), Kostol Sv. kríža (pôvodne románsky, neskorogoticky upravený, 1864 – 65 neogoticky prestavaný), Kostol nanebovzatia Panny Márie založený v priestore zaniknutého kráľovského hradu z 13. stor. (gotický zo 14. stor., v 16. – 17. stor. opravovaný, 1850 – 80 zásadne neogoticky prestavaný), neskorogotický Kostol sv. Michala (začiatok 16. stor., 1896 neogoticky prestavaný), neskorogotický Kostol sv. Kataríny (okolo 1470, loď z 1514 – 36), bývalý kapucínsky kláštor pri Kostole sv. Jozefa (17. – 18. stor.), renesančná Stará radnica (1560, 1721 barokovo prestavaná), renesančný mydlářovský dům (1573 – 77, s reliéfne zdobenými arkádami na hlavnej fasáde, dnes múzeum bábok), tzv. rozvodovský dům (pôvodne goticko-renesančný, klasicisticky upravený), viaceré meštianske domy (pôvodne gotické, neskôr prestavované), na námestí barokový morový stĺp (od 1717). Regionálne múzeum (1892).

Chur

Chur [kúr], rétorománsky Cuera, tal. Coira, fr. Coire — mesto vo východnom Švajčiarsku v Rétskych Alpách pri ústí rieky Plessur do Rýna, administratívne stredisko kantónu Graubünden; 37-tis. obyvateľov (2017). Priemysel jemnej mechaniky, strojársky, potravinársky. Dopravná križovatka.

Osídlené od bronzovej doby, od 1. stor. rímske sídlo známe ako Curia Raetorum, centrum rímskej provincie Raetia Prima, na prelome 3. a 4. stor. tam vznikla pevnosť na obranu proti útokom germánskych kmeňov. Od 452 sídlo biskupstva (zachovali sa základy viacerých ranokresťanských kostolov, napr. Sankt Stephan, okolo 500). Od 6. stor. súčasť Franskej ríše. Od začiatku 11. stor. mali zemepanské práva biskupi, ktorí vykonávali aj svetskú vládu (boli členmi ríšskeho kniežacieho kolégia a disponovali virilným hlasom). Od 14. stor. bol Chur súčasťou Chrámového spolku na území Graubündenu, od 1471 člen Večného spolku Horná Raetia. R. 1489 štatút slobodného ríšskeho mesta. Od 1498 člen Švajčiarskeho sprisahanectva. Po prijatí reformácie 1526 stratili biskupi definitívne nad mestom vládu.

Stavebné pamiatky: zvyšky mestských hradieb, neskororománska Katedrála nanebovstúpenia Panny Márie (12. – 13. stor., v 2. polovici 15. stor. pristavaná Kaplnka sv. Vavrinca, okolo 1515 Kaplnka sv. Lukáša, veže reštaurované 1828 – 29; v interiéri sochárska výzdoba, napr. reliéfy z karolovského obdobia, sochy apoštolov z 12. – 13. stor., neskorogotický hlavný oltár z 1464 – 91, v klenotnici katedrály sa nachádzajú románske a gotické zlatnícke práce a ranokresťanské textílie), kostol Sankt Martin (neskorogotický z 1464 – 91, prebudovaný zo staršieho karolovského kostola z 8. stor.), kláštorný kostol Sankt Luzius (pôvodne polovica 8. stor., románsky a goticky prestavaný, unikátna kruhová krypta z karolovského obdobia), radnica (15. stor.), biskupský palác (17. – 18. stor.), meštianske domy (pôvodne 15. stor., neskôr prestavované).

Viaceré múzeá (Bünder Kunstmuseum, Rätisches Museum). Významné turistické stredisko, východisko k šiestim alpským priesmykom.

Chatzopulos, Kostas

Chatzopulos [-dzo-], Kostas, 1868 Agrinion – 20. 7. 1920 pri ostrove Korfu — novogrécky básnik, prozaik a prekladateľ. Vyštudoval právo v Aténach, 1909 založil v Mníchove Sociálnodemokratický zväz a v časopise Numas preložil do dimotiki Komunistický manifest. Hudobnosťou a plasticitou symbolistických veršov v zbierkach Piesne samoty (Ta tragudia tis erimias, 1898) a Elégie a idyly (Elegia ke ta idyllia, 1898) prekonal svojho učiteľa J. Drosinisa. Od symbolizmu sa odklonil v zbierkach básní Prosté tóny (Apli tropi, 1920) a Večerné povesti (Vradini thryli, 1920). V realistických románoch Láska na dedine (Agapi sto chorio, 1910) a Pevnosť v Akropotame (O pyrgos tu Akropotamu, 1915) kriticky podáva charakteristiku rodinného života malomeštiakov v Rumélii. V novele Nadčlovek (Yperanthropos, 1915) kritizuje Grékov, ktorí študovali v Nemecku a pod vplyvom diela F. Nietzscheho sa po návrate domov cítili nadľuďmi. Návrat k symbolizmu predstavuje román Jeseň (Fthinoporo, 1917). Do dimotiki preložil divadelné hry J. W. Goetheho, N. V. Gogoľa, H. Ibsena a i.

Chynorany

Chynorany — obec v okrese Partizánske v Trenčianskom kraji v Nitrianskej pahorkatine na nive Nitry a Bebravy, 178 m n. m.; 2 716 obyvateľov (2018).

Písomne doložená 1243 ako Hyrenouch, 1387 Herenen, 1395 Hynyeren, Henyeren, 1396 Hemerien, 1773 Chinoran, Chynorany, 1786 Chinoran, Schinoran, 1808 Chinorán, 1863 Chynorán, 1873 – 1907 Chinorán, 1913 Kinorán, 1920 Chynorany.

Vyvinula sa zo staršieho slovanského osídlenia. Patrila panstvu Nitra, potom Petrovi de Ör, od 1395 Ostrihomskému arcibiskupstvu. V 17. stor. bola poplatná Turkom. R. 1840 a 1863 ju postihli veľké požiare.

Archeologické nálezy: sídlisko z eneolitu (skupina Brodzany-Nitra), ako aj z lengyelskej a lužickej kultúry.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie (barokovo-klasicistický z 1784 – 87, na mieste staršieho, na začiatku 20. stor. rozšírený a upravený), prícestná socha Panny Márie (1792), pamätná izba básnika V. Beniaka (rodisko), súbor priemyselných stavieb (skladov) a obytných domov bývalého Nákupného ústredia poľnohospodárskych družstiev (NÚPOD) navrhnutý 1938 E. Bellušom, neskôr viackrát prestavovaný.

V katastri obce sa nachádza prírodná rezervácia Chynoriansky luh (vyhlásená 1981, rozloha 44,4 ha) zriadená na ochranu jediného zvyšku pôvodného lužného lesa na hornej Nitre.