Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 4 z celkového počtu 4 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Compasso d’Oro

Compasso d’Oro [kom-], Zlatý kompas — najstaršia a najprestížnejšia cena za dizajn v Taliansku. Založená 1954 obchodným domom La Rinascente v Miláne, od 1957 pod patronátom Asociácie pre priemyselný dizajn (Associazione per il Disegno Industriale). Udeľovanie cien každoročne sprevádza výstava vybraných výrobkov.

cave canem

cave canem [ka- ka-; lat.] — pozor na psa! (obdoba slovenského Pozor zlý pes!). Varovanie umiestňované na podlahách vo vestibuloch rímskych domov (napr. mozaika v Pompejach) alebo na stenách blízko vchodov (zmienka v Petroniovom románe Satiricon). Používa sa aj všeobecne (Dávaj si pozor na zlých ľudí!).

Castro, Inês de

Castro [káštru], Inês de, asi 1320 – 7. 1. 1355 Coimbra — kastílska šľachtičná, milenka portugalského infanta Doma Pedra (neskorší Peter I.). Po smrti jeho zákonitej manželky portugalskí šľachtici z obavy, že sa s Inês oficiálne ožení a jej prostredníctvom získa na dvore veľký vplyv rod Castro (Kastília), presvedčili kráľa Alfonsa IV., aby ju dal zavraždiť. Peter I. po nástupe na trón (1357) jej smrť krvavo pomstil, vyhlásil ju za svoju zákonitú manželku a dal pochovať ako kráľovnú v Alcobaçe. Jej život bol častým námetom literárnych a dramatických diel.

Ciel, Igor

Ciel, Igor, 13. 4. 1931 Rožňava – 4. 7. 2010 Bratislava — slovenský divadelný a televízny režisér, scenárista a pedagóg. R. 1955 absolvoval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave, 1956 – 60 režisér Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene, 1960 – 66 Krajového divadla (dnes Divadlo A. Bagara) v Nitre. Vo Zvolene režíroval o. i. hry Fiescovo sprisahanie (1956), Dom Bernardy Alby (1957), Romeo a Júlia (1958), v Nitre o. i. hry Nepriatelia (1961), Vec Makropulos (1963), Pohľad z mosta (1965). Od 1966 pracoval v Čs. televízii (dnes Rozhlas a televízia Slovenska) v Bratislave. Od 1975 vedúci Katedry filmových a televíznych odborov Divadelnej fakulty, 1989 profesor. Od 1990 vedúci Katedry filmovej réžie na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave, 1998 – 2003 vyučoval aj na Akadémii umení v Banskej Bystrici. V televíznej tvorbe sa venoval adaptáciám slovenskej a svetovej literatúry: románov (P. Jilemnický: Zuniaci krok, 1965; A. Dumas: Parížski mohykáni, 1972; A. Chudoba: Syn človeka, 1982), divadelných hier (A. Casona: Sedem výkrikov na mori, 1970; J. Barč-Ivan: Dvaja, 1971; V. Hugo: Ruy Blas, 1980), poviedok (J. Papp: Podivné okolnosti, 1982) a i. Bol jedným z profilových tvorcov pôvodnej televíznej tvorby 60. a 80. rokov 20. stor.: Zhasnuté slnko (1967), Kolotoč (1968), Traja z 9. poschodia (1969), seriál Vivat Beňovský (1975), Počúvajme slnko (1977), Predohra v mol (1983), Snopy z piesku (1985), Modrá katedrála (1989) a i. V ďalších rokoch vytvoril kratšie televízne inscenácie Júlia (1990), Pokus (1992), Medzihra (1995), Večerná chvíľa neskorej jesene (1996) a i.