Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 636 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Bamberský dóm

Bamberský dóm — Dóm sv. Petra a sv. Juraja v Bambergu (nemecky Bamberger Dom Sankt Peter und Sankt Georg), jedna z najvýznamnejších pamiatok nemeckého neskororománskeho a ranogotického staviteľstva. Bol postavený na mieste staršej katedrály, ktorú v roku 1002 založil Henrich II. Svätý. Táto katedrála nazývaná aj Henrichov dóm (nemecky Heinrichsdom) bola posvätená v roku 1012. Mala podobu dvojchórovej trojloďovej baziliky s rovným stropom. V roku 1185 vyhorela a výstavba súčasnej katedrály na jej mieste sa začala v období okolo 1190 – 1211. V roku 1229 bol posvätený Oltár Panny Márie v južnom transepte a v roku 1237 celá stavba. V 17. stor. bola poškodená Švédmi, v 18. stor. bol barokovo upravený jej interiér, v 19. stor. bola výrazne puristicky reštaurovaná.

Dóm má podobu dvojchórovej trojloďovej baziliky so štyrmi vežami (dve pri východnom a dve pri západnom chóre) a s transeptom pri západnom chóre. Stavba je zaklenutá krížovými rebrovými klenbami. Plastickú výzdobu exteriéru (sochárska výzdoba troch portálov: Kniežací portál, Adamov portál a Portál milosti ) a interiéru (reliéfy a voľné sochy) vytvorili dve sochárske dielne v 1. polovici 13. stor. a patrí k najvýznamnejším dielam nemeckého sochárstva 13. stor. Slávny Bamberský jazdec (okolo 1235) je pravdepodobne najstaršia zachovaná jazdecká socha od čias antiky (je považovaný za portrét cisára Konráda III., resp. sv. Juraja alebo sv. Štefana, Henricha II. Svätého alebo za iné historické postavy). Na Adamovom portáli predstavujú sochy Adama a Evy prvé nahé figúry (akty) v nemeckom monumentálnom sochárstve. Na tympanóne Kniežacieho portálu je zobrazený Posledný súd (1235). Výnimočné sú aj sochy Eklézie a Synagógy a i. V neskorogotickom období vznikol náhrobok Fridricha von Hohenlohe (1351), náhrobok cisárskeho páru Henricha II. Svätého a jeho manželky sv. Kunigundy od T. Riemenschneidera, Mariánsky oltár od W. Stossa (1520 – 23) a i. V roku 1993 bol Bamberský dóm spolu s historickým centrom mesta Bamberg zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Genbaku dómu

Genbaku dómu — Hirošimský pamätník mieru (→ Hirošima).

akceptačný dom

akceptačný dom, angl. accepting house — špecializovaná banka na vykonávanie akceptu zmeniek. Aby mohla vykonávať túto činnosť, musí splniť určité kapitálovo prevádzkové podmienky. Zmenky akceptované akceptačnými bankami sú považované za bezpečné cenné papiere, s ktorými možno obchodovať na zmenkových trhoch. Tento typ špecializovaných bánk sa vyskytuje len v niektorých bankových systémoch, napr. v Spojenom kráľovstve, v rámci svojej podnikateľskej činnosti akcept zmeniek zvyčajne vykonávajú univerzálne banky.

detský domov

detský domov — zariadenie sociálnych služieb poskytujúce nevyhnutnú sociálnu (stravovanie, bývanie, zaopatrenie) starostlivosť a zabezpečujúce výchovnú, ako i ďalšiu starostlivosť (napr. poradenstvo) nahrádzajúcu prirodzené rodinné prostredie deťom od narodenia po dosiahnutie plnoletosti, resp. až po osamostatnenie, najdlhšie do veku 25 rokov.

Do detského domova možno prijať dieťa iba na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená a výchovné opatrenia neviedli k náprave, ak z iných vážnych príčin nemôžu rodičia výchovu dieťaťa zabezpečiť, ak dieťa nemožno zveriť do výchovy iného občana ako rodiča, do pestúnskej starostlivosti, do výchovy opatrovníka alebo osvojiť ho. Starostlivosť v detskom domove je organizovaná v skupinách (zariadenia internátneho typu), v rodinách (na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti vo vlastnom rodinnom prostredí) a v samostatných skupinách, ktoré poskytujú starostlivosť a výchovu blízku rodinnému prostrediu najmä samostatným stravovaním a hospodárením s vyčleneným rozpočtom a môžu byť zriadené v samostatnom byte alebo v rodinnom dome.

Predchodcami detských domovov boli sirotince, ktoré v roku 1949 prešli pod správu štátu. V roku 1997 boli k detským domovom pričlenené aj dojčenské ústavy, ktoré poskytovali zdravotnú a výchovnú starostlivosť deťom od narodenia do veku 1 roka. Zariadenie poskytujúce starostlivosť deťom s telesným postihnutím, duševnými poruchami alebo s poruchami správania od narodenia do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo do ukončenia vzdelania za osobitných podmienok, resp. do ukončenia prípravy na povolanie, najdlhšie do veku 25 rokov, sa nazýva domov sociálnych služieb pre deti.

Kde domov můj

Kde domov můj — štátna hymna Českej republiky (od 1. 1. 1993). R. 1918 – 39 a 1945 – 92 prvá časť československej štátnej hymny, ktorej druhú časť tvorila štátna hymna dnešnej Slovenskej republiky Nad Tatrou sa blýska. Pôvodne bola uvedená ako pieseň v divadelnej hre Fidlovačka J. K. Tyla (premiéra 21. 12. 1834 v Stavovskom divadle v Prahe), hudbu napísal F. Škroup, ktorý čiastočne upravil aj text. Pieseň si získala popularitu, zľudovela a stala sa národnou piesňou, ktorej lyrická melódia a text s témou hľadania národnej identity výstižne vyjadrovali obrodenské úsilie českého národa. Rýchlo sa rozšírila nielen v mnohých českých variantoch a parafrázach, ale aj v prekladoch v cudzích jazykoch (v 19. stor. sa spievala aj so slovenským textom).

Štátna hymna Českej republiky

Kde domov můj,

kde domov můj.

Voda hučí po lučinách,

bory šumí po skalinách,

v sadě skví se jara květ,

zemský ráj to na pohled!

A to je ta krásná země,

země česká, domov můj,

země česká, domov můj!

antická záhrada

antická záhrada — časť antického domu vyčlenená na oddych a pestovanie rastlín. Okrasná antická záhrada bola v dome zvyčajne umiestnená vo vnútornom dvore (peristyle), úžitková na voľnom priestranstve za domom. Vo vnútornej peristylovej záhrade sa pestovali najmä kvety a zeleň upravované do geometrických tvarov. Súčasťami kvetinovej záhrady boli aj malý bazén, fontány, vázy a rôzne skulpturálne doplnky. Pri vilách na návršiach mali záhrady terasovité úpravy s nízkymi plotmi z tvarovaných kríkov alebo z navŕšených kameňov. Rimania budovali záhrady ruží (rozáriá) a zeleninové záhrady (viridáriá). Známe sú záhrady v Pompejach a Herkulaneu.

apostrof

apostrof [gr. > lat.], odsuvník — grafické znamienko () označujúce vynechávanie hlásky na konci slova. Napr.: čos’, kdes’, bys’, ver’, hor’, nač’. Ako básnická figúra sa uplatňuje v básnickom texte na vyváženie rytmu vo veršoch. Dnes sa používa iba zriedkavo. Známe sú apostrofy typu z dom do domu, môžbyť a i.

Feľcman, Oskar Borisovič

Feľcman, Oskar Borisovič, 18. 2. 1921 Odesa – 3. 2. 2013 Moskva — ruský skladateľ.

Študoval na Moskovskom konzervatóriu P. I. Čajkovského. Je autorom operiet, filmovej a scénickej hudby a veľkého množstva piesní, napr. Balada o farbách (Ballada o kraskach), Moje čierne more (Čornoje more mojo), Pokoj tvojmu domu (Mir domu tvojemu) a i.

komorský dvor

komorský dvor, aj kráľovský dom, lat. domus regia — v Uhorsku dom alebo budova, v ktorej sa nachádzalo sídlo kráľovskej (banskej) komory (význam 3), resp. komorského grófa, ktorý stál na jej čele. Komorské dvory existovali už od čias Arpádovcov. V roku 1335 nariadil Karol I. Róbert ich zriaďovanie v každom banskom meste. Na Slovensku boli komorské dvory napr. v Košiciach (nezachoval sa), Kremnici a Banskej Štiavnici.

Hankar, Paul

Hankar [an-], Paul (Jean-Joseph), 11. 12. 1859 Frameries – 17. 1. 1901 Brusel — belgický architekt a dizajnér nábytku.

Pôvodne študoval aj sochárstvo a kovotepectvo. Pôsobiť začal 1888, od 1894 spolupracoval s architektonickým časopisom L’Émulation. Inšpirovaný dielami francúzskeho architekta E. E. Viollet-le-Duca a anglickým hnutím Arts and Crafts Movement, bol popri V. Hortovi a H. C. van de Velde najvýznamnejším secesným architektom v Bruseli a Belgicku.

V architektúre využíval kontrast materiálov, štruktúr a farieb i rôzne techniky, na odhmotnenie priečelí budov ohýbané železo a zahnuté krivky okenných rámov. Jeho (realizované) návrhy na zariadenie interiérov patria medzi vrcholné diela secesného dizajnu nielen v Belgicku, ale aj vo svete. Rozvinul koncepciu architektúry pre slabšie sociálne vrstvy. Bol zástancom syntézy umení vrátane avantgardnej dekorácie a ornamentov (nové geometrické detaily). Na konci života vypracoval utopistický (nerealizovaný) projekt mesta umelcov, ktorý prispel k vzniku darmstadtskej umeleckej kolónie a inšpiroval umelcov viedenskej secesie.

Hlavné diela: vlastný dom v Bruseli (1893), ktorý je spolu s Hôtel Tassel od V. Hortu (1892 – 93) jednou z prvých secesných budov v Bruseli, obytné domy Zegers-Regnard (1895), Peeters (1896), Renkin (1897, zbúraný) a Ciamberlani (1897), dom maliara Reného Janssenssa (1898), obytný dom Kleyer (1898), dom a dielňa Bartholomé (1898, zbúraný), obchod Niguet (1899) a i.

aglutinačný typ jazyka

aglutinačný typ jazyka — morfologický typ jazyka, v ktorom sa syntetické gramatické tvary (najmä tvary podstatných mien a slovies) tvoria pripájaním gramatických prípon k slovnému (mennému a slovesnému) základu. Na hraniciach morfém vnútri slova pritom spravidla nenastávajú zmeny a každý gramatický afix má vždy iba jeden význam. To zvyšuje priemernú dĺžku slova, ktorého jednota sa v mnohých aglutinačných jazykoch upevňuje pomocou vokálnej harmónie, podľa ktorej sa samohláska prípony mení podľa samohlásky kmeňa. Aglutinačný typ prevažuje napr. v maďarčine (ház dom, ház-ban v dome, ház-ak domy, ház-ak-ban v domoch; kert záhrada, kert-ben v záhrade, kert-ek záhrady, kert-ek-ben v záhradách) a v iných uralských jazykoch, v turečtine a v iných altajských jazykoch, v baskičtine, v kaukazských a drávidských jazykoch, v kórejčine a japončine. V slovenčine sa aglutinačné postupy vyskytujú zriedkavo a nie sú produktívne.

Antal, Ján

Antal, Ján, 10. 4. 1934 Hačava, dnes mestská časť Hnúšte, okr. Rimavská Sobota – 22. 7. 2009 Bratislava — slovenský architekt, profesor na Fakulte architektúry STU. Hlavné diela: územný plán Trnava-Hlboká (s T. Alexym, J. Kavanom a F. Trnkusom, 1973), bytový dom na Palisádach v Bratislave (s L. Kušnírom, Ivanom Slameňom, Blaženou Havránkovou, M. Kopeckým, 1968), Kultúrny dom v Uhrovci (s Dušanom Feriancom, Viliamom Dubovským, 1978), spoluautor diela Abstrakcia a kreslenie architektonického priestoru (1968).

Jonáš, Martin

Jonáš, Martin, 9. 5. 1924 Kovačica – 31. 1. 1996 tamže — naivný maliar slovenskej národnosti v Srbsku, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov svetového naivného umenia 2. polovice 20. stor. Maľovať začal 1944/45. Venoval sa maľbe, grafike a kresbe. V tvorbe sa sústredil na výjavy z každodenného života na dedine, ktoré stvárňoval s osobitou poetikou. Vytvoril originálny maliarsky štýl charakteristický silno štylizovanými ľudskými postavami s nadrozmernými rukami a chodidlami a žiarivou farebnosťou (Posledná cesta, 1975). Významným spôsobom sa podieľal na sformovaní skupiny kovačických insitných maliarov, jeden zo zakladateľov Galérie sedliakov-maliarov pri Dome kultúry v Kovačici (1955; dnes Galéria naivného umenia). Vystavoval v mnohých krajinách sveta (1988 výstava vo Svetovej banke vo Washingtone). Nositeľ viacerých medzinárodných a domácich ocenení, napr. 1978 získal hlavnú cenu na Medzinárodnej súťaži kresby v Miláne, na Slovensku Cenu Slovenskej národnej galérie na výstave Insita 94 (1994). R. 2012 sa začal realizovať projekt zriadenia Pamätného domu M. Jonáša v jeho dome v Kovačici.

Heľpa

Heľpa — obec v okrese Brezno v Banskobystrickom kraji v Horehronskom podolí, 695 m n. m.; 2 635 obyvateľov (2017). Písomne doložená 1551 ako Helpe, 1773, 1808, 1863 – 1913, 1927 – 48 Helpa, 1920 Heľpa. Založená v pol. 16. stor. na valašskom práve. Patrila hradnému panstvu Muráň. V 17. stor. kolonizovaná slovenským obyvateľstvom s malou infiltráciou rusínskych a goralských valachov. R. 1709 – 10 ju silno zasiahol mor. Koncom 18. stor. sa tam ťažila železná ruda, v 19. stor. tam boli pivovar a píla, spracúvala sa ovčia vlna (pracovala vodná valcha na súkno). Vzdialená poloha od veľkých miest umožnila, že až do súčasnosti sa tam zachovali ľudové tance, piesne a zvyky, z ľudových remesiel bačovské rezbárstvo, šindliarstvo, kožušníctvo, tkáčstvo, a predovšetkým kroje s výšivkami s bohatou ornamentálnou výzdobou. Ľudová architektúra hromadnej cestnej zástavby mala charakteristické črty Horehronia (zrubové, často podpivničené domy na kamennej podmurovke, s pavlačou pozdĺž vstupnej časti domu; trojpriestorové domy na dlhej parcele sa končili hospodárskymi objektmi, humná objemom i priestorovo prevyšovali obytný dom). Vývoj v 20. stor. však spôsobil, že z pôvodnej cennej architektonickej lokality ostalo len torzo.

Stavebné pamiatky: neskorobarokový rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie (okolo 1800, obnovený 1895), neskorobaroková rímskokatolícka fara (1793, upravovaná v 20. stor.), pamätník padlým v 1. a 2. svetovej vojne (1947).

Od 1963 sa v Heľpe usporadúva folkový festival Horehronské dni spevu a tanca. V katastri Heľpy sú dva minerálne pramene a národná prírodná rezervácia Veľká Stožka.

Jofan, Boris Michajlovič

Jofan, Boris Michajlovič, 28. 4. 1891 Odesa, Ukrajina – 11. 3. 1976 Barvicha neďaleko Moskvy — sovietsky architekt.

Študoval na umeleckej škole v Odese a architektúru v Ríme (absolvoval 1916). R. 1917 – 24 pôsobil ako samostatný architekt v Ríme, kde o. i. navrhol budovu sovietskeho veľvyslanectva (1923). Jeho rané diela predstavujú syntézu neoklasicizmu a modernej architektúry (najmä konštruktivizmu, ktorý sa prejavil v inovatívnych dispozičných riešeniach). Princípy konštruktivizmu sa najviac prejavili na stavbe vládneho sanatória v Barviche v blízkosti Moskvy (1929 – 34), ktorého architektúra sa vyznačuje modernou ľahkosťou a eleganciou. Jeho najvýznamnejším raným dielom bol obytný dom v Moskve nazývaný Dom na nábreží (1928 – 31, oficiálny názov Dom vlády), mohutná bloková stavba s viacerými vnútornými dvormi, kde boli byty vysokých vládnych úradníkov. Okrem bytov, ktoré mali na to obdobie vysoký štandard, tam bolo i kino, divadlo, reštaurácie a obchody. V 30. rokoch 20. stor. prevážili v jeho tvorbe neoklasické princípy a formy (napr. ťažké blokové vertikálne piliere na fasádach), pričom sa prispôsobil doktrínam stalinistickej architektúry socialistického realizmu. Jeho najvýznamnejším nerealizovaným dielom bol návrh na Palác sovietov v Moskve (projekt 1931 – 32 s V. G. Geľfrejchom a Vladimirom Alexejevičom Ščukom, *1878, †1939) koncipovaný ako syntéza architektúry, sochárstva a dekoratívnych umení v monumentálnom meradle. V podobnom neoklasickom duchu realizoval Sovietsky pavilón na Výstave umení a techniky v modernom živote v Paríži (1937), ktorému dominovala monumentálna socha V. I. Muchinovej. V neskoršej tvorbe sa venoval najmä návrhom obytnej architektúry (obytný dom v Moskve, 1962 – 69).

átrium

átrium [lat.] —

1. ústredný pravouhlý priestor etruského, helenistického a rímskeho obytného domu obklopený obytnými a úžitkovými miestnosťami. V strope átria bol otvorený svetlík slúžiaci na odvádzanie dymu (kompluvium) a súčasne ako hlavný zdroj vzduchu a svetla. Pod ním zväčša zapustená v zemi bola nádrž na dažďovú vodu (impluvium). Átrium slúžilo ako centrum rodinného života;

2. pravouhlé otvorené nádvorie pred západným priečelím ranokresťanskej baziliky, spravidla na troch stranách obkolesené stĺpovými chodbami, v strede s očistnou nádržou na vodu alebo studňou. V období stredoveku sa átrium v podobe ambitu presunulo k bočnej strane kláštorného alebo kapitulného kostola či katedrály (→ rajský dvor);

3. v modernej architektúre vnútorný dvor rodinného domu alebo spoločenských stavieb, ktorý plní okrasnú a rekreačnú funkciu. Spravidla je v ňom zeleň, fontána, plastika.

Brandys, Marian

Brandys, Marian, pseudonym Zosia, 25. 1. 1912 Wiesbaden, Nemecko – 20. 11. 1998 Varšava — poľský prozaik a publicista. Brat K. Brandysa. Pôvodne sa predstavil ako autor reportáží a cestopisov, v ktorých zobrazil zážitky z rokov svojho zahraničného pôsobenia: Talianske stretnutia (Spotkania włoskie, 1949), Začiatok príbehu (Początek opowieści, 1951), Dom znovuzískaného detstva (Dom odzyskanego dzieciństwa, 1953), Z Káhiry do Addis Abeby (Od Kairu do Addis Abeby, 1957), O kráľoch a kapuste (O królach i kapuście, 1959). V neskorších dielach sa zameral na historickú faktografiu, ktorou dokumentoval formovanie sa moderného národného povedomia Poliakov: Neznáme knieža Poniatowski (Nieznany książe Poniatowski, 1960), Najnádejnejší dôstojník (Oficer największych nadziei, 1964), Trampoty s pani Walewskou (Kłopoty z panią Walewską, 1969), pentalógia Koniec sveta kavaleristov (Koniec świata szwoleżerów, 1972 – 79).

hárem

hárem [arab. > tur.] —

1. v tradičnom islamskom dome alebo paláci priestor vyhradený pre všetky ženy v rodine (vrátane konkubín), do ktorého nemajú prístup muži okrem manžela a mužských príbuzných (arab. harím = posvätné alebo zakázané miesto). Praktizovanie oddeleného bývania žien súviselo s mnohoženstvom (Korán ho nepredpisuje). Nadviazalo na staršiu predislamskú tradíciu (háremy panovníckych dvorov v Asýrii, Perzii a Egypte, kde boli ich súčasťou aj eunuchovia a dcéry pána domu), v 7. stor. ho začali praktizovať arabskí umajjovskí panovníci, honosné háremy sa budovali v 9. – 10. stor. za vlády Abbásovcov, keď sa stali symbolom prestíže a bohatstva. Háremy sa dodnes zachovali iba v najkonzervatívnejších moslimských vrstvách, v Turecku boli 1926 zakázané (zákaz polygamie);

2. označenie väčšieho počtu žien alebo súložníc.

Hjørring

Hjørring [jöreng] — mesto v severnej časti Dánska v administratívnej oblasti Nordjylland (Severné Jutsko), administratívne stredisko okresu (kommune) Hjørring; 26-tis. obyvateľov (2019). Priemysel potravinársky, textilný, kovoobrábací, strojársky. Dopravná križovatka. Osídlené už v prehistorickom a ranohistorickom období. Okolo 1150 dostalo mincové právo, 1243 mestské práva. Viacero požiarov, posledný 1819 narušil pôvodný vzhľad mesta.

Stavebné pamiatky: zachované stredoveké centrum s hustou sieťou uličiek, kostoly Sankt Olai Kirke (pôvodne 1. polovica 11. stor.), Sankt Catharinæ Kirke (pôvodne okolo 1240) a Sanct Hans Kirke (polovica 14. stor.), remeselný dom Håndværkenes Hus (dnes múzeum), sedliacky dom Odden Manor (15. – 16. stor.), radnica (1834) a i. Viacero múzeí, o. i. historické múzeum regiónu Vendsyssel (1989). Juhozápadne od Hjørringu kúpeľné mestečko Løkken s vyhľadávanými plážami.

Hoban, James

Hoban [houben], James, asi 1758 Callan, grófstvo Kilkenny, Írsko – 8. 12. 1831 Washington — americký architekt írskeho pôvodu.

R. 1785 emigroval do USA. R. 1785 – 87 pôsobil vo Philadelphii, neskôr v Charlestone, kde navrhoval súkromné rezidencie a verejné budovy (State House, 1789, dnes súd), od 1792 vo Washingtone. R. 1792 vyhral súťaž na projekt sídla amerického prezidenta Prezidentov dom (angl. President’s Palace; práce ukončené 1803; → Biely dom) vo Washingtone. Podieľal sa aj na jeho prestavbe po požiari 1814 (ukončené 1820) i na viacerých verejných stavbách (napr. spolupracoval na stavbe Kapitolu) a súkromných rezidenciách vo Washingtone.

Horehronské múzeum

Horehronské múzeum — vlastivedné múzeum v Brezne. Založené 1960, od 1965 má štatút regionálneho múzea so zameraním na históriu a národopis horného Pohronia. Jeho zbierkový fond tvoria národopisné a historické zbierky, ktoré sa viažu na život, históriu, literatúru a výtvarné umenie regiónu. V súčasnosti ho prezentujú dve stále expozície: Život a kultúra ľudu na Horehroní a Brezno v premenách času. Sídli v neskorobarokovej budove bývalej mestskej radnice (1779 – 80) a v meštianskom dome z konca 16. stor. V meštianskom dome sa nachádza Galéria výtvarníkov Horehronia, ktorá predstavuje tvorbu súčasných neprofesionálnych výtvarníkov regiónu. Pod správu Horehronského múzea patrí aj roľnícko-remeselná usadlosť farbiara modrotlače, ktorého súčasťou je vzácna technická pamiatka – drevený mangeľ na konský pohon.

Horní Slavkov

Horní Slavkov — mesto v Česku v Karlovarskom kraji v okrese Sokolov v Slavkovskom lese; 5,4 tis. obyvateľov (2019). Priemysel strojársky, hutnícky, kožiarsky, stavebných materiálov, výroba porcelánu (od 1792, prvá manufaktúra na porcelán na území Česka). V 15. – 16. stor. ťažba cínu, po 1950 rozvoj mesta spojený s ťažbou rúd neželezných kovov, v súčasnosti ťažba ukončená.

Stavebné pamiatky: neskorogotický Kostol sv. Juraja (1517 – okolo 1520, zbarokizovaný v 18. stor., obnovený 1903), špitálny Kostol sv. Anny (pôvodný okolo 1500, novopostavený 1728), baroková Kaplnka Božieho tela (1736), radnica (pôvodne meštiansky dom približne z 1500, prestavaný 1583 – 86), neskorogotické a renesančné meštianske domy (koniec 15. – 1. polovica 16. stor.), múzeum so zbierkou porcelánu.

altán

altán [tal.] — pôvodne vyhliadková nadstavba umiestnená na streche domu v podobe nízkej vežičky. Neskôr murovaná, drevená, prípadne otvorená malá stavba, záhradná besiedka, domček, niekedy nazývaný aj filagória.

Andrijašyk, Roman Vasyľovyč

Andrijašyk, Roman Vasyľovyč, 9. 5. 1933 Korolivka – 2. 10. 2000 Kyjev — ukrajinský spisovateľ. Patril do generácie tzv. šesťdesiatnikov. Roku 1969 v časopise Prapor (Zástava) publikoval román Poltva (Poltva), ktorý vyvolal v tlači množstvo nesúhlasných článkov. Andrijašyk bol obvinený z protikomunistických úmyslov a do polovice 70. rokov 20. stor. nesmel publikovať. Autor románov Ľudia zo strachu (Ľudy zi strachu, 1966), Domov niet návratu (Do domu nema vorotťa, 1976), Zadumaná cesta (Dumna doroha, 1982) a i.

Cheb

Cheb — mesto v západnej časti Česka pri hranici s Nemeckom v Chebskej panve na rieke Ohře v Karlovarskom kraji, administratívne stredisko okresu Cheb; 32-tis. obyvateľov (2018). Priemysel strojársky, textilný, potravinársky, stavebných materiálov, drevársky, kovoobrábací (výroba súčiastok do automobilov); hospodársky rozvoj po 1989 po otvorení hraníc s Nemeckom. Cestný a významný medzinárodný železničný uzol, železničný a dva cestné priechody do Nemecka.

Vyvinulo sa v okolí slovanského hradiska, ktoré vzniklo začiatkom 10. stor., prvýkrát spomínané 1061, od 1. polovice 12. stor. mesto. R. 1147 ho získali Štaufovci. Už v 12. stor. bolo opevnené, od 13. stor. dvojitou hradbou. R. 1270 takmer celé mesto vyhorelo. V 2. polovici 12. stor. a v 13. stor. ponemčené. R. 1322 sa stalo súčasťou Zemí Českej koruny. R. 1793 sa Cheb podieľal na vzniku Františkových Lázní, ktoré do 1851 tvorili časť mesta. R. 1938 – 45 patrilo Nemecku.

Stavebné pamiatky: hrad (typ románskej cisárskej falce, významný zachovaný príklad štaufovskej architektúry) postavený Fridrichom I. Barbarossom pravdepodobne 1167 – 88 na mieste slovanského hradiska, prestavaný v 15. stor., v 17. stor. premenený na pevnosť, zreštaurovaný na konci 19. stor. Najvýznamnejšou stavbou hradu je dvojposchodová neskororománska Kaplnka sv. Erharda a Uršuly so sochárskou výzdobou, ktorá vznikla po 1180; farský Kostol sv. Mikuláša a Alžbety (pôvodne románsky, 20. roky 13. stor., neskorogoticky prestavaný 1456 – 70, zreštaurovaný v 19. stor.); kláštor františkánov s Kostolom zvestovania Panny Márie (13. stor., barokovo prestavaný v 2. polovici 18. stor.); barokový kláštor klarisiek s Kostolom sv. Kláry (K. Dientzenhofer, 1707 – 11, dnes koncertná a výstavná sieň); Kostol sv. Václava (1674 – 89); Kostol sv. Bartolomeja (1414, zrekonštruovaný v 2. polovici 20. stor.); baroková nová radnica (1723 – 28, dnes galéria výtvarného umenia); na hlavnom námestí súbor stredovekých budov, tzv. Špalíček (15. stor.), Schirdingerovský dom (14. – 15. stor.), Pachelbov dom (nazývaný aj Mestský dom, pôvodne gotický, barokovo prestavaný); neorenesančné divadlo (1874); meštianske, v jadre gotické, zväčša renesančne a barokovo prestavané domy. Múzeum (založené 1873), knižnica, divadlo a galérie.

Anar

Anar, vlastným menom Rasulogly Rzajev, 14. 3. 1938 Baku — azerbajdžanský prozaik a dramatik. Debutoval zbierkou poviedok a noviel V očakávaní sviatku (1963) založených na metóde psychologickej analýzy. Z neskorších prác vyniká román Šieste poschodie päťposchodového domu (1981). Písal aj divadelné hry a filmové scenáre.

hofer

hofer [nem.] — v minulosti nájomník bytu u majetného roľníka vykonávajúci potrebné hospodárske práce, zvyčajne príslušník najchudobnejšej sociálnej vrstvy bez vlastného domu a pôdy (poľnohospodársky robotník, sluha, sezónny robotník, nádenník, neskôr i príležitostný robotník v mimoroľníckych zamestnaniach).

Kittler, Ferdinand

Kittler, Ferdinand, 22. 4. 1839 Bratislava – 1906 tamže — slovenský architekt a stavebný podnikateľ. Pochádzal z bratislavskej rodiny staviteľov. R. 1876 založil so stavebným podnikateľom Karlom Gratzlom stavebnú firmu Kittler a Gratzl, ktorá bola mimoriadne úspešná a v rámci veľkého územného rozvoja Bratislavy v posledných desaťročiach 19. stor. realizovala celý rad stavieb. Firma navrhla a realizovala viaceré paláce, nájomné domy a vily najmä v novobudovanej oblasti dnešných Palisád, Štefánikovej ulice a Štúrovej ulice.

Kittler vo svojich dielach uplatňoval neorenesančné a neobarokové stavebné formy, ktoré eklekticky kombinoval na fasádach. Jeho stavby sa vyznačujú kvalitnými dispozičnými riešeniami, v ktorých zohľadnil súdobé trendy obytnej architektúry.

K jeho najvýznamnejším stavbám patria obytný dom bratislavského evanjelického a. v. cirkevného zboru prepájajúci Laurinskú ulicu s Kamenným námestím (1875 – 81, zložitý pôdorys s pasážou a vnútorným dvorom kruhového pôdorysu), evanjelická škola na Konventnej ulici (1882, dnes sídlo evanjelického farského úradu), Karáčoniho palác (1883 – 84), vila dr. Tauschera (1891) na Štefánikovej ulici, obytný dom s Lekárňou u Salvátora (1904) na Panskej ulici, obytná a administratívna budova na Štúrovej ulici (1891, bývalý hotel Krym), ktorá slúžila ako sídlo firmy, a hrobka rodiny Kittlerovcov (1900). Jeho najvýznamnejším eklektickým dielom je romanticky poňatý kaštieľ grófa Edmunda Čákiho v Prievoze (1901, dnes kláštor Kongregácie Dcér sv. Františka z Assisi v Bratislave v mestskej časti Ružinov), pri ktorom sa inšpiroval anglickými šľachtickými vidieckymi sídlami.

Ábelová

Ábelová — obec v okrese Lučenec v Banskobystrickom kraji vo vých. časti Krupinskej planiny, 550 m n. m.; 232 obyvateľov (2015); miestne časti: Ábelová, Madačka, Nedelište.

Písomne doložená 1275 ako Abelfeuld, 1460 Abellehota, 1773, 1786 Abelova, 1808 Ábelova, 1863 Abelova, 1873 – 82 Abellehota, 1888 – 1902 Abelova, 1907 – 13 Ábelfalva, 1920 Ábelová, Jabelová, 1927 – 48 Abelová, 1948 Ábelová.

R. 1973 bola k nej pričlenená obec Madačka (1773 Madacska, 1786 Mad[a]czka, 1808 Madácska, Madáčka, 1863 Madácska, 1873 – 1902 Madacska, 1907 – 13 Madácsi, 1920 – 73 Madačka), 1990 obec Nedelište (1773 Negyelistye, 1786 Nedelischtye, 1808 Nedelistye, Nedělisstě, 1863 –1 902 Nedelistye, 1907 – 13 Nederes, 1920 – 90 Nedelište).

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Ojedinelý archeologický nález zdobeného meča z neskorej bronzovej doby. Stavebné pamiatky: evanjelický a. v. klasicistický kostol z 1826 – 29, zrubové domy so slamenou strechou z 19. stor. Pôsobisko Timravy (na bývalej evanjelickej fare pamätná tabuľa z 1962, v budove bývalej školy pamätný dom zriadený 1977).

Albrecht, Alexander

Albrecht, Alexander, 12. 8. 1885 Arad, Rumunsko – 30. 8. 1958 Bratislava — slovenský skladateľ, dirigent a pedagóg, otec J. Albrechta. Študoval na Hudobnej akadémii v Budapešti hru na klavíri u Istvána Thomána (*1862, †1940) a B. Bartóka a skladbu u Hansa Koesslera (*1853, †1926). Od 1908 organista v Dóme sv. Martina, učiteľ hry na klavíri a teoretických predmetov v Mestskej hudobnej škole v Bratislave, od 1921 jej riaditeľ a dirigent Dómu, súčasne dirigent Cirkevného hudobného spolku (Kirchenmusikverein), s ktorým predviedol oratóriá J. Haydna, Mozartovo Rekviem, Beethovenovu Missu solemnis, 9. symfóniu a i. Dirigoval aj verejné koncerty rozhlasového orchestra. Na jeho tvorbu poznamenanú intímnou lyrikou vplývali skladatelia J. Brahms, P. Hindemith, R. Strauss, B. Bartók a čiastočne aj francúzski impresionisti. Diela: 2 symfonické básne Šípková Ruženka (1921) a Túžby a spomienky (1935), Variácie pre trúbku a orchester (1946), Humoreska pre orchester (1949), Klavírne kvinteto (1913), Sonatína pre 11 nástrojov (1925), Život Márie pre soprán, zbor a orchester na texty R. M. Rilkeho (1928), Koncertantná suita pre violu a klavír (1952), vokálne a inštrumentálne skladby.

Bernward z Hildesheimu

Bernward z Hildesheimu [-haj-], sv., okolo 960 – 20. 11. 1022 Hildesheim — saský šľachtic a biskup, vychovávateľ cisára Ota III. Počas jeho pôsobenia (od 993 biskup, 1192 kanonizovaný) sa Hildesheim stal jedným z najvýznamnejších kultúrnych centier v Európe. Vzniklo tam viacero významných pamiatok otonského výtvarného umenia (umenie, ktoré Bernward z Hildesheimu inicioval, má charakteristické znaky, na základe ktorých je niekedy označované ako bernwardovské umenie). Pod jeho záštitou bol vybudovaný benediktínsky kláštor s kostolom Sankt Michael (1010 – 22, práce pokračovali do 1033).

Dal zhotoviť majstrovské diela otonského umenia – dvojkrídlové bronzové dvere s reliéfmi, ktoré zobrazujú výjavy zo Starého a Nového zákona (okolo 1007 – 1015, nachádzajú sa v dóme Sankt Mariä Himmelfahrt), a Kristov stĺp (nazývaný aj Bernwardov stĺp) odliaty z kovu, vytvorený podľa antických vzorov, so špirálovitou reliéfnou výzdobou s výjavmi Kristových zázrakov (po 1015 alebo okolo 1020, nachádza sa v dóme Sankt Mariä Himmelfahrt). Zachovalo sa aj niekoľko iluminovaných rukopisov, relikviárov a svietnikov, ktoré sa spájajú s jeho pôsobením.

flamboyantná gotika

flamboyantná gotika [-buajant-], plamienková gotika, aj flamboyantný štýl, fr. style flamboyant — fáza neskorej gotiky vo Francúzsku v 15. a v prvej polovici 16. stor. (→ francúzska architektúra), posledná fáza gotickej architektúry nasledujúca po rayonnantom štýle. Je charakteristická bohatou ornamentálnou výzdobou. Uplatnili sa v nej typické esovité plamienkovité útvary (fr. la flamme = plameň) a štylizovaný ornament nazývaný rybí mechúr (kruh v dolnej a hornej časti pretiahnutý do špica). Používali sa najmä v architektúre napr. v kružbách okenných otvorov, portálov a zábradlí, ale aj v umeleckých remeslách (napr. v nábytkárstve alebo zlatníctve).

Flamboyantné ornamenty sa začali objavovať koncom 14. stor. Dekoratívne motívy flamboyantnej gotiky sa počas 15. stor. rozšírili v celej Európe, napr. P. Parler ich použil pri stavbe Chrámu sv. Víta v Prahe. Na území Slovenska sa flamboyantné ornamenty nachádzajú napr. na oknách presbytéria Dómu sv. Martina v Bratislave, kaplnky Zápoľskovcov pri Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule i Dómu sv. Alžbety v Košiciach.

Hagen

Hagen — mesto v západnej časti Nemecka v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko v Porúrí; 188-tis. obyvateľov (2017). Stredisko hutníctva železa, priemysel kovoobrábací, strojársky (o. i. výroba dopravných prostriedkov), elektrotechnický, chemický, gumársky, potravinársky, textilný. Dopravná križovatka. Vzniklo pravdepodobne v 11. stor., od 1746 mesto, od pol. 19. stor. hospodársky rozmach. Stavebné pamiatky: zámok Hohenlimburg (13. stor.), evanjelický kostol Johanniskirche (1784 – 50), barokové domy obchodníkov (18. stor.); zo zač. 20. stor., keď sa Hagen stal jedným z centier secesie (Jugendstil), pochádza viacero stavieb od významných secesných architektov, napr. P. Behrens je autorom projektov krematória (1906 – 07) a Cunovho (1908 – 11) i Goedekeho domu (1910), H. C. van de Velde záhradného mesta Hohenhagen (od 1906), secesnej budovy Karl-Ernst-Osthaus-Museum (1900 – 02, zachovaný iba pôvodný vstup, v 70. rokoch 20. stor. prestavaná) a i. Viaceré vysoké školy (napr. jediná diaľková univerzita v Nemecku), divadlo, múzeá, napr. vodný zámok Werdingen (13. stor., archeologické a paleontologické zbierky), Karl-Ernst-Osthaus-Museum (založené 1902, zbierky moderného umenia), Westfälisches Freilichtmuseum (múzeum remesiel a techniky v prírode) a i.

Hartford

Hartford [hárt-] — mesto v USA, hlavné mesto štátu Connecticut; 123-tis. obyvateľov, aglomerácia 1,214 mil. obyvateľov (2016). Priemysel strojársky a jemnej mechaniky. Finančné centrum, sídlo viacerých poisťovacích spoločností. Jedno z najstarších miest v USA, vzniklo 1635 ako Newtown pri holandskej pevnosti (založenej okolo 1633), od 1637 súčasný názov. Stavebné pamiatky: Old State House (1792 – 96, dnes múzeum), katedrála Christ Church (1828 – 29), Dom spisovateľky H. Stoweovej-Beecherovej (1871), Dom Marka Twaina (1874), Cheney Building (1875 – 76), The State Capitol (1878) a i. Na prelome 60. a 70. rokov 20. stor. bolo postavených mnoho administratívnych budov. Univerzita (založená 1957) a viaceré vysoké školy, napr. Trinity College (založená 1823), Hartford Graduate Center (založená 1955), múzeá, napr. jedno z najstarších amerických umeleckohistorických múzeí Wadsworth Atheneum (založené 1844).

Havlíčkův Brod

Havlíčkův Brod — okresné mesto v Česku v kraji Vysočina v sev. časti Českomoravskej vrchoviny na rieke Sázava; 23-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky, textilný, potravinársky, chemický (výroba plastov). Železničný uzol.

Vzniklo v polovici 13. stor. ako Smilov Brod, od 1308 nazývané Nemecký Brod. R. 1422 tam vojská J. Žižku porazili cisára Žigmunda a mesto vypálili. Od 1637 kráľovské mesto, 1639 vypálené Švédmi. R. 1945 nazvané podľa K. Havlíčka Borovského, ktorý v ňom dlhé roky pôsobil.

Stavebné pamiatky: Nová radnica (pôvodne tzv. Stará rychta z 13. stor., 1913 neobarokové priečelie), Stará radnica (pôvodne neskorogotická, 1662 renesančne prestavaná; dnes knižnica), Kostol nanebovzatia Panny Márie (pôvodne ranogotický z 1350, v 1. pol. 17. stor. barokovo prestavaný), Havlíčkov dom (renesančný zo 16. stor., 1871 neogoticky upravený; od 1871 patril otcovi K. Havlíčka Borovského, dnes okresné múzeum s Havlíčkovou expozíciou), renesančný Stamicov dom (koniec 16. stor.; zač. 18. stor. bol jeho majiteľom otec hudobníka J. A. Stamica).

Helsingborg

Helsingborg, 1912 – 71 Hälsingborg — prístavné mesto v juhozáp. Švédsku v provincii (läne) Skåne na pobreží prielivu Øresund; 108-tis. obyvateľov (2017). Priemysel hutnícky (spracovanie medi), strojársky, kovoobrábací, lodný, elektrotechnický, gumársky, potravinársky (cukrovarnícky, pivovarnícky), textilný (bavlnársky) chemický, keramický. Dopravná križovatka s významným prístavom, trajektové spojenie s mestom Helsingør (Dánsko) ležiacim na náprotivnej strane prielivu v jeho najužšej časti (vzdialenosť 3,8 km). Prímorské kúpele, turistické stredisko.

Pôvodne dánske mesto, písomne doložené 1085, v 14. stor. jedno z najvýznamnejších dánskych miest, počas dánsko-švédskych vojen v 16. – 17. stor. striedavo v dánskych i vo švédskych rukách, viackrát zbúrané, 1710 definitívne pripadlo Švédsku.

Stavebné pamiatky: bašta Kärnan (pôvodne pevnosť z pol. 12. stor., 1340 – 75 prestavaná), gotický trojloďový kostol Sankt Maria (14. – 16. stor. na románskom základe z 12. stor.), viaceré meštianske domy, neogotická radnica (1897). Divadlo (založené 1921, nová budova z 1976), viaceré múzeá, kultúrny dom Dunkers (2002, Kim Utzon). V okolí Helsingborgu zámky Sofiero (1864 – 76) a Wrams-Gunnarstorp (14. stor.), skanzen Frederiksdal (1927) a Ramlösa Brunnspark s minerálnymi prameňmi (1707).

Chichester

Chichester [čičes-] — prístavné mesto v Spojenom kráľovstve v južnom Anglicku na pobreží Lamanšského prielivu, adminitratívne stredisko nemetropolitného grófstva West Sussex; 35-tis. obyvateľov (2017). Stredisko obchodu a vodných športov.

Pôvodne rímska trhová osada Noviomagus Regnesium. Koncom 5. a začiatkom 6. stor. prišli do tejto oblasti Sasi a osadu nazvali Cissaceaster, z čoho neskôr vznikol názov Chichester. Mesto sa stalo hlavným mestom kráľovstva Sussex, od 1075 sídlo biskupa. R. 1353 tam bol vybudovaný prístav, v stredoveku významné centrum obchodu s vlnou.

Stavebné pamiatky: gotická katedrála (založená 1075, vysvätená 1108 a po požiari 1199, reštaurovaná v 19. stor., vitráž od M. Chagalla), pri nej samostatne stojaca zvonica (15. stor.); gotický kríž Chichester Cross (1477 – 1503, 1746 reštaurovaný); tržnica (Butter Market; 1808, J. Nash), bývalý špitál Saint Mary Hospital (13. stor.), Pallant House Gallery (zbierka anglického moderného umenia v dome z 1712), Guildhouse (pôvodne kláštorná budova, 1269, dnes historické a archeologické múzeum), súkromné domy a verejné budovy (1720 – 1840).

Jasovská jaskyňa

Jasovská jaskyňa — fluvio-krasová jaskyňa vo vých. časti NP Slovenský kras v Medzevskej pahorkatine v katastri obce Jasov v okrese Košice-okolie; dĺžka 2 811 m. Vznikla eróziou vôd Bodvy, ktoré vnikali do úzkych puklín, rozširovali ich a vytvorením podzemného toku formovali chodby pozdĺž tektonických porúch, na križovatkách ktorých vznikli rozsiahlejšie priestory – dómy (Dóm netopierov a i.), v čistých druhohorných vápencoch vznikla bohatá kvapľová výzdoba, typické sú jaskynné škrapy. Výskyt netopierov, paleontologické (hyena jaskynná, medveď jaskynný) a archeologické nálezy z mladšieho paleolitu a neolitu (bukovohorská kultúra), z bronzovej doby (pilinská a kyjatická kultúra), halštatskej, laténskej a rímskej doby a zo stredoveku (zachovaný bratrícky nápis o víťazstve nad J. Huňadym, 1452). Sprístupnená 1846 (najstaršia sprístupnená jaskyňa Slovenska), od 1995 sa v nej realizujú ozdravovacie a speleoklimatické pobyty. Národná prírodná pamiatka, jedna zo súboru Jaskýň Slovenského krasu a Aggteleckého krasu zapísaných 1995 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Kahla

Kahla [kála] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Durínsko; 7,3 tis. obyvateľov (2012). Prvýkrát písomne doložené 876 ako Calo, medzi 1283 – 1333 získalo mestské práva. R. 1844 tam bola založená továreň na výrobu porcelánu (dnes KAHLA/Thüringen Porzellan GmbH). Počas 2. svet. vojny (1944 – 45) bola na okraji mesta (Walpersberg) zriadená podzemná vojenská letecká továreň na výrobu stíhacích lietadiel Messerschmitt (Me 262), v ktorej pracovali vojnoví zajatci.

Stavebné pamiatky: v centre mesta zachovaná pôvodná stredoveká uličná sieť (13. stor.), zvyšky hradieb (13. – 15. stor.), kostol Sankt Margarethen (neskorogotický chór z 15. stor., loď zo 17. stor.) a meštianske domy zo 16. – 19. stor. (napr. hrazdený dom Metznersches Haus, 16. stor., prestavaný v 17. stor., dnes mestské múzeum), v blízkosti mesta hrad Leuchtenburg (12. – 13. stor., reštaurovaný v 19. stor., hradné múzeum, 1906).

kampanila

kampanila, tal. campanile — zvonica v talianskych mestách. Zväčša samostatne stojaca veža v blízkosti kostola. Má niekoľko podlaží, obvykle pravouhlý alebo kruhový pôdorys a vnútorné schodisko (zvyčajne točité, niekedy točitú rampu). V horných podlažiach sa nachádzajú okná (môžu byť združené) alebo arkády, ktorými sa šíri zvuk zvonov. Jej architektonické formy a výzdoba vychádzajú z dobových štýlových tendencií. Kampanily sa stavali najmä v stredoveku, od renesancie boli budované ako súčasť kostola. K najvýznamnejším patria kampanila dómu Santa Maria del Fiore vo Florencii, ktorá sa začala stavať 1334 a je pripisovaná Giottovi (ukončená podľa jeho návrhu v 50. rokoch 14. stor.; ako súčasť historického jadra mesta zapísaná 1982 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO), a neskororománska kampanila pri dóme v Pise vybudovaná 1173 – 1372 (známa ako šikmá veža; 1987 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO).

Kiskunfélegyháza

Kiskunfélegyháza [kiš- -leď-] — mesto v str. Maďarsku v župe Bács-Kiskun vo Veľkej dunajskej kotline juhových. od Budapešti; 31-tis. obyvateľov (2013). Priemysel chemický, obuvnícky, odevný, potravinársky. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie obilia, zeleniny, viniča). Dopravná križovatka na trase Budapešť – Segedín.

Mesto prvýkrát písomne doložené 1389 ako Feledház, od 16. stor. Kiskunság. R. 1526 úplne zničené Turkami, obnovené až 1743, do 1876 významné centrum regiónu.

Stavebné pamiatky: barokový Kostol navštívenia Panny Márie (1744 – 53, zrekonštruovaný 2005), novorenesančný Kostol sv. Štefana (1873 – 80), secesné námestie z konca 19. stor. s radnicou (1909 – 11), regionálne múzeum (Kiskun Múzeum, založené 1902; od 1939 sídli v barokovej budove z 2. pol. 18. stor.), pod ktorej správu patria aj rodný dom F. Móru (od 1972) a pamätný dom S. Petőfiho (od 2013).

Harminc, Milan Michal

Harminc, Milan Michal, 7. 10. 1869 Kulpin (pri Báčskom Petrovci), Vojvodina, Srbsko – 5. 7. 1964 Bratislava — slovenský staviteľ, architekt, popredný predstaviteľ slovenskej architektúry 20. stor.

Architektúru neštudoval, vyučil sa za staviteľa (staviteľskú skúšku zložil 1908). Od 1886 žil v Budapešti, kde do 1890 pracoval vo firme Neuschloss, 1893 – 94 u J. N. Bobulu, 1894 – 97 u architekta Alberta Schickedanza (tam sa podieľal na projektoch osláv uhorského milénia), 1897 si založil vlastnú staviteľskú kanceláriu (v Budapešti navrhol okolo 45 nájomných a rodinných domov).

R. 1915 sa presťahoval do Liptovského Mikuláša a 1921 do Bratislavy. Najproduktívnejší slovenský architekt, postavil takmer 300 stavieb. Podporoval slovenský národný život (od 1887 člen Slovenského spolku v Budapešti, neskôr jeho knihovník, účastník augustových slávností v Martine, podporoval vydávanie slovenských časopisov, organizoval divadelné predstavenia, výstavy slovenských výtvarníkov a i.) a navrhol rad objektov, ktoré s ním súviseli, napr. v Martine budovu Tatra banky (1912), kde bola 1918 vyhlásená Deklarácia slovenského národa (→ Martinská deklarácia), a prvú budovu Slovenského národného múzea (1903 – 08; dnes Múzeum A. Kmeťa SNM), v Bratislave budovu Zemedelského múzea (1924 – 30; dnes Prírodovedné múzeum SNM) a i.

Začínal historizujúcimi, bohato dekorovanými dielami (vila Emila Stodolu – Slovenský dom v Liptovskom Mikuláši, 1902), reagoval na modernizačné tendencie a 1916 vytvoril projekt Sanatória dr. M. Sontága v Novom Smokovci (dokončené 1925), ktoré sa vďaka južnej terasovej fasáde pokladá za jedno z prvých diel predznamenávajúcich modernú architektúru na Slovensku. V 30. rokoch sa prechodne priklonil k princípom funkcionalistickej architektúry (evanjelický kostol na Legionárskej ulici v Bratislave, 1929 – 32; dom Slovenskej ligy na Dunajskej ulici v Bratislave so zabudovaným kinom a pasážou, 1934 – 36; nová budova SNM v Martine, 1931), i keď nikdy celkom neopustil líniu tradicionalistickej architektúry založenú na klasických vzoroch a dokonalej znalosti staviteľského remesla (v Bratislave budova Tatra banky, dnes Ministerstvo kultúry SR, 1922 – 25, a prestavba hotela Carlton, 1928 – 30). Okrem verejných stavieb postavil viaceré kostoly (napr. evanjelický kostol v Prietrži, 1907; rímskokatolícky Kostol Panny Márie Ružencovej v Černovej, 1906 – 07), školy (Skalica, 1912; Poprad, 1930, a i.), rodinné domy a vily, továrenské objekty (napr. pre firmu Lacko-Pálka v Liptovskom Mikuláši, 1915 – 16). R. 1953 čestný predseda Zväzu slovenských architektov.

Adria

Adria — mesto v Taliansku v kraji Benátsko, 4 m n. m.; 20-tis. obyvateľov (2016). Najstaršie mesto Benátska, založené Etruskmi (Atria, Hatria). Podľa jeho latinského názvu Adria (aj Hadria) sa Jadranské more predtým nazývalo Adriatické (lat. mare Adriaticum). V súčasnosti vplyvom naplavenín Pádu a Adiže 23 km od mora. Archeologické múzeum. Dóm z 11. stor.

Albrechtsberger, Johann Georg

Albrechtsberger, Johann Georg, 3. 2. 1736 Klosterneuburg – 7. 3. 1809 Viedeň — rakúsky skladateľ, hudobný teoretik a pedagóg. Absolvoval latinskú školu v Melku a viedenský jezuitský seminár. Organista na rôznych miestach, o. i. v Dóme sv. Štefana vo Viedni. Bol učiteľom kontrapunktu L. van Beethovena, J. N. Hummela a i. Písal organové a klavírne skladby, komornú hudbu, symfónie, oratóriá, omše a cirkevné skladby, v ktorých sa prelínajú barokové a klasicistické slohové prvky.

alkovňa

alkovňa [arab.] — zaklenutý výklenok na umiestnenie postele. Prístenok alebo bočná miestnosť bez okien pridružená k väčšiemu obytnému priestoru, slúžiaca na spanie. Toto priestorové usporiadanie pochádzajúce z arabského obytného domu sa v priebehu 17. stor. rozšírilo cez Španielsko a Francúzsko do Európy. Steny alkovne bývali zvyčajne čalúnené, v šľachtických interiéroch sa používala najmä v 18. stor.

Allentown

Allentown [elentaun] — mesto v USA vo vých. časti štátu Pensylvánia na vých. úpätí Apalačských vrchov; 120-tis. obyvateľov (2015). Založené 1762 ako Norhampton, od 1838 Allentown, mesto od 1867. Rozvinutý priemysel strojársky, automobilový, chemický, potravinársky, elektrotechnický, elektronický, stavebných materiálov, odevný. Stredisko poľnohospodárskej oblasti. Dopravná križovatka, prístav. V blízkosti mesta v Center Valley Pennsylvánska univerzita (založená 1855). Múzeum, domy z 18. stor.

Anton

Anton, aj Antonius, okolo 1465 – začiatok decembra 1520 Košice — slovenský zlatník. Vyučil sa v Košiciach u Michala z Jasova. R. 1493 sa stal mešťanom v Košiciach, od 1497 do smrti mestský senior. R. 1502 pracoval prevažne pre Peréniovcov. Vytvoril napr. signované mestské pečatidlo a pravdepodobne i zlatý kalich s erbom Košíc (1502, uložený v Dóme sv. Alžbety v Košiciach), monštranciu a oltárny kríž zo Spišskej Novej Vsi.

Appenzell

Appenzell [-cel] — mesto vo Švajčiarsku na rieke Sitter, administratívne stredisko kantónu Appenzell Innerrhoden, 780 m n. m.; 5,8 tis. obyvateľov (2015). Prvýkrát písomne doložené 1071. Farský kostol z 11. stor. (založený kláštorom Sankt Gallen) s neskorogotickým chórom, radnica (1561 – 63), maľované drevené domy. Cestovný ruch kultúrno-poznávacieho charakteru. Umelecké remeslá.

Bachleda, Stanislav

Bachleda, Stanislav, 10. 8.1943 Lučivná, okres Poprad — slovenský muzikológ, hudobný kritik a publicista. R. 1967 – 68 redaktor rozhlasu, 1968 – 75 denníka Smena, 1975 – 81 pracovník Mestského domu kultúry a osvety v Bratislave, od 1981 tajomník Zväzu slovenských skladateľov, 1990 Slovenskej hudobnej únie, 1992 – 96 redaktor denníka Národná obroda, majiteľ agentúry ABA. Publikuje v oblasti populárnej, džezovej i vážnej hudby.