Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 201 – 250 z celkového počtu 15005 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

abiotický

abiotický [gr.] — neschopný života, bez života; všetky fyzikálne a chemické vlastnosti prostredia, t. j. vzduchu, vody a pôdy.

Abisko

Abisko — národný park v sev. Švédsku severne od 68° sev. zemepisnej šírky vo výške 342 – 1 174 m n. m., vyhlásený 1909; jeden z prvých národných parkov v Európe; rozloha 7 500 ha. Priemerná teplota v zime −10 °C, priemerná teplota v lete 14 °C, ročný úhrn zrážok okolo 300 mm. NP sa rozkladá pozdĺž turisticky atraktívneho kaňonu rieky Abiskojakka tečúcej zo severu a ústiacej do jazera Torneträsk. Súčasťou chránenej oblasti je i malý ostrov Abiskosuolo. Takmer tretinu územia tvoria holé horniny; horské útvary str. veľkosti pokrývajúce veľké časti územia sú v nižších častiach porastené brezovými lesmi, vo vyšších polohách porasty zakrpatených vŕb, alpínske lúky a kamenné moria. Flóra územia je obzvlášť bohatá a zahŕňa všetky najtypickejšie arktické druhy, charakteristické sú divé orchidey; pozdĺž strmých svahov rieky Abiskojakka niekoľko druhov hmyzožravých rastlín. Veľký počet vtákov (väčšina pozdĺž jazera Torneträsk pri ústí rieky). Cicavce oblasti patria k charakteristickým severským druhom (medveď, rys, los, arktický rosomák, líška, lumík). Na území národného parku sa nachádza prírodovedná výskumná stanica.

abiturient

abiturient [lat.] — študent posledného ročníka strednej školy krátko pred maturitnou skúškou a po nej; maturant.

abjurácia

abjurácia [lat.] — verejné zrieknutie sa učenia, viery alebo názorov; práv. prísaha (obyčajne krivá), ktorú môže vykonať žalobca, vedome neoprávnene žalujúci, alebo žalovaný, ak vedome popiera pravdivosť tvrdenia uvedeného v oprávnenej žalobe; aj odvolanie tvrdenia pod prísahou.

ablácia

ablácia [lat.] — odnášanie, odnímanie;

1. astron. odparovanie, tavenie a následné strhávanie častí povrchu telesa (napr. meteoroidu) spôsobené trením pri prelete atmosférou Zeme;

2. geol. proces ubúdania hmoty ľadovca alebo snehového poľa najmä vplyvom roztápania a vyparovania, ale aj mechanickým odnosom (napr. odnos vetrom). Abláciu spôsobuje najmä priame slnečné žiarenie, teplota horniny na kontakte s ľadovcom, uvoľňovanie latentného tepla vplyvom zmeny tlaku a tepelné pôsobenie ľadovcových vodných tokov. Vplyvom ablácie vznikajú na povrchu ľadovca rôzne povrchové tvary a ľadovcové toky. Zriedkavo aj synonymum pojmu denudácia (odnášanie produktov zvetraných hornín vetrom, vodou alebo ľadom);

3. lek. ablatio, odňatie, odlúčenie, odlupovanie, napr. odlučovanie plodového koláča (ablatio placentae), odlupovanie sietnice (ablatio retinae). V chirurgii zákrok, pri ktorom sa odstraňuje chorobne zmenená časť, napr. odstránenie prsníka pri rakovine prsnej žľazy (ablatio mammae).

ablačná oblasť

ablačná oblasť — oblasť, v ktorej prevláda úbytok ľadovcovej hmoty nad jej dopĺňaním. Ablačnú oblasť od vyživovacej oblasti oddeľuje snežná čiara vysokohorských ľadovcov. Súčasné kontinentálne ľadovcové štíty nemajú snežnú čiaru výrazne odlíšenú a v okrajových častiach a na povrchu sa roztápajú rýchlejšie ako v strede. Po roztopení ľadovcového jazyka v ablačnej oblasti vzniká z materiálu neseného na povrch ľadovca ablačná moréna.

ablaktácia

ablaktácia [lat.] —

1. lek. potlačenie tvorby materského mlieka počas dojčenia dieťaťa; zastavenie laktácie. K ablaktácii sa pristupuje len pri kontraindikácii dojčenia pre vážne ochorenie matky alebo z nevyhnutnosti podávať lieky, ktoré prechádzajú do materského mlieka;

2. zool. ukončenie obdobia cicania pri mláďatách cicavcov, súčasť postnatálneho obdobia, odkedy má mláďa vlastnú výživu. Ablaktácia sa uskutočňuje v závislosti od druhu zvierat od 20. do 150. dňa po narodení, za skorú sa považuje ablaktácia v období skoršom ako na 30. deň od narodenia (→ odstav).

ablatív

ablatív [lat.] — jaz. pád, ktorý v niektorých jazykoch (napr. v latinčine) vyjadruje východisko, odluku alebo smerovanie deja. Odpovedá na otázky odkiaľ, kedy a kde.

ablaut

ablaut [nem.], apofónia, metafónia, stupňovanie samohlások — jaz. striedanie samohlások v koreňových morfémach indoeurópskych jazykov. Využíva sa pri ohýbaní slovies. Napr.: v slovenčine nosiťnesiemprenášam, v nemčine sehensiehtgesehen, v angličtine seesawseen.

ablúcia

ablúcia [lat.] — v kresťanstve obradový úkon pri krste; v katolíckej cirkvi pri sv. omši po obetovaní omytie prstov po dotyku so sv. hostiou a bohoslužobných nádob (kalichov). V hinduizme kontakt s posvätnou riekou, v judaizme obradné očistenie rúk pred jedlom, v šintoizme čistota rúk a úst pred vstupom do chrámu, v islame čistota rúk pri modlitbe a čítaní Koránu (pri nedostatku vody možno ablúciu vykonať čistým pieskom).

ab minimis ad maxima

ab minimis ad maxima [-mís; lat.] — od menších vecí k najväčším, od najmenšieho k najväčšiemu.

abnormalita

abnormalita [lat.] — nenormálnosť, nepravidelnosť, osobitosť; výraznejšia odchýlka od noriem alebo od pravidiel.

abnormálne reakcie

abnormálne reakcie — reakcie človeka na emočne intenzívne, najčastejšie negatívne podnety. Priebehom, príznakmi a intenzitou sa líšia od zvyčajných, osobnosťou programovaných spôsobov reagovania. Adaptačná kapacita osobnosti v emočne nabitej situácii je nedostatočná, objavujú sa spôsoby reagovania, ktoré sú osobnosti cudzie. Niektoré charakteristiky osobnosti disponujú človeka k abnormálnym reakciám, pri iných sú zriedkavé. Sociálnym učením sa môžu stať častou adaptačnou stratégiou typickou pre človeka. Po skončení abnormálnej reakcie človek zvyčajne pociťuje úľavu. Abnormálne reakcie sa často prejavujú pri stavoch opojenia (napr. alkoholom).

abolícia

abolícia [lat.] — odstránenie, zrušenie;

1. politol. zrušenie otroctva (→ abolicionizmus);

2. práv. jedna z foriem a účinkov udelenia amnestie alebo individuálnej milosti hlavou štátu; príkaz hlavy štátu orgánom činným v trestnom konaní, aby sa pri určitom trestnom čine nezačínalo trestné konanie alebo aby sa v ňom nepokračovalo a trestné stíhanie bolo zastavené.

abolicionizmus

abolicionizmus [lat.] —

1. úsilie o zrušenie zákonných, zastaraných zvyklostí; napr. hnutie bojujúce proti trestu smrti, považujúce ho za vážny zásah do najvýznamnejšieho základného práva človeka, ktorým je právo na život (humánna a demokratická spoločnosť musí byť založená na rešpektovaní života každého svojho člena a štát má na zabezpečenie svojej trestnej politiky používať také druhy trestov, ktoré nevyhnutne zabezpečia splnenie účelu. Ak ochrannú funkciu trestu môže namiesto trestu smrti dostatočne splniť aj iný trest, ktorým je doživotný trest, treba ho uprednostniť. Významným argumentom abolicionizmu je, že trest smrti je v prípade justičného omylu nenapraviteľný. Hnutie za zachovanie trestu smrti sa označuje ako retencionizmus;

2. hnutie v záp. Európe a v USA v 18. a 19. stor. usilujúce sa o zrušenie otroctva. Britskí abolicionisti, ku ktorým patrili mnohí kvakeri, začali 1783 verejnú kampaň a 1807 dosiahli zákaz obchodovania s otrokmi v britských kolóniách. Abolicionisti v USA požadovali okamžité zrušenie otroctva bez ohľadu na politické následky alebo na ústavné garancie otrokárov a ukončenie transatlantického obchodu s otrokmi. Hnutie zosilnelo po založení Americkej kolonizačnej spoločnosti (1817), ktorej cieľom bolo presídľovať amerických černochov na územie Afriky (dnešná Libéria), a po povstaní N. Turnera (1831). Formálnu podobu dostalo 1833, keď W. L. Garrison s Arthurom (*1786, †1865) a Lewisom (*1788, †1873) Tappanovcami založili vo Philadelphii Americkú protiotrokársku spoločnosť. Najradikálnejšie krídlo predstavoval W. L. Garrison, ktorý bojoval nielen proti otroctvu, ale i za celkovú reformu americkej spoločnosti a napádal aj Ústavu USA, pretože otroctvo tolerovala. Vydával časopis Liberator (1831 – 65) a jeho nekompromisný tón poburoval nielen obyvateľov Juhu, ale aj Severu. Umiernenejší stúpenci sa snažili vzbudiť vo verejnosti odpor proti otroctvu. Odmietali zákon o úteku otrokov (1850) a pomáhali im prostredníctvom tzv. podzemnej železnice. Prívrženci abolicionizmu sa stretávali so stálou perzekúciou a s útokmi, napr. 1837 bol v Altone davom zavraždený vydavateľ Elijah P. Lovejoy (*1802, †1837). R. 1840 sa hnutie rozdelilo a niektorí umiernení predstavitelia založili Liberálnu stranu. Vďaka činnosti abolicionistov sa otázka zrušenia otroctva stala kľúčovou počas občianskej vojny v USA (1861 – 65). Svoje veľké víťazstvo zaznamenali prijatím Deklarácie o oslobodení otrokov (1863) a 1865 prijatím 13. dodatku k Ústave USA, ktorý formálne oslobodil otrokov. Najznámejším dielom abolicionistickej literatúry sa stal román Chalúpka strýčka Toma (1852) H. B. Stoweovej.

Abomey

Abomey [-me] — mesto v juž. Benine v departemente Zou; 68-tis. obyvateľov (2013). Poľnohospodárske stredisko (podzemnica olejná, palma olejná), potravinársky priemysel. Múzeum. Do 1900 hlavné mesto starej africkej Dahomejskej ríše.

abonent

abonent [fr.] — predplatiteľ.

abordáž

abordáž [fr.] —

1. staroveký spôsob boja na mori (prirazenie, spojenie dvoch lodí na boj muža proti mužovi);

2. priviazanie lode k brehu a vyloďovanie;

3. zrážka (kolízia) lodí.

abort

abort [lat.] —

1. biol.abortácia;

2. lek. potrat (→ prerušenie tehotenstva).

abortácia

abortácia [lat.], abort, ablast — úplné, prípadne aj čiastočné potlačenie, zaniknutie alebo zmenšenie; zakrpatenie orgánu živého organizmu.

abortívny

abortívny [lat.] — prudko sa meniaci, rýchlo sa vyvíjajúci stav. Abortívne ochorenie – ochorenie so skráteným priebehom a neúplným klinickým obrazom. Abortívny záchvat – neúplný epileptický záchvat.

abortovaný orgán

abortovaný orgán — orgán, ktorý v priebehu vývoja živého organizmu zanikol alebo zakrpatel, napr. chýbajúce okvetie na kvete liesky.

abortus

abortus [lat.] — potrat (→ prerušenie tehotenstva).

Abov

Abov, maď. Abaúj — historické územie na juhových. Slovensku a v severových. Maďarsku. Pôvodné hradné županstvo a jeho sídlo dostali názov podľa Samuela Abu. Územie zahŕňalo veľkú časť dnešného vých. Slovenska a záp. časť severových. Maďarska; v 2. pol. 13. stor. sa od neho oddelili a samostatnými župami sa stali na Slovensku Šariš a v Maďarsku Heveš (Heves). Na zmenšenom území sa samostatná župa a potom šľachtická stolica Abov (vrátane samosprávnych orgánov) vyvíjala od pol. 13. do začiatku 14. stor. Pôvodné sídlo župy hrad Abaújvár, podľa archeologického výskumu postavený asi v 1. pol. 11. stor., je v súčasnosti na území Maďarska (tesne pri štátnej hranici so Slovenskom), kde ležala približne aj polovica Abovskej stolice. Administratívne centrum Abova (Abovskej župy) sa z hradu už 1262 presunulo do Forró a na iné miesta, v 2. pol. 16. stor. sa ustálilo v Gönci a od pol. 17. stor. sa trvalým sídlom stali Košice, ktoré boli vždy najvýznamnejším hospodárskym a kultúrnym strediskom celého Abova.

Abovce

Abovce, maď. Abafalva — obec v okrese Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji v juž. časti Rimavskej kotliny na nive a terase rieky Slaná, 159 m n. m.; 624 obyvateľov, 23,2 % slovenskej, 67,6 % maďarskej národnosti (2015). Písomne doložená 1339 ako Abafalva, 1382 alia Hanua, 1773, 1786, 1808 Abafalva, 1863 Abafala, 1873 – 82 Abafalva, 1888 Abafalu, 1892 – 95 Abafala, 1898 – 1913 Abafalva, 1920 Abovce, 1927 – 38 Abovce, Abafalva, 1938 – 45 Abafalva, 1945 – 48 Abovce, Abafalva, 1948 – 74, 1990 Abovce. R. 1938 – 45 pripojená k Maďarsku. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Stavebné pamiatky: klasicistický kaštieľ Abafiovcov s barokovými prvkami z 1800 – 10, neogotický rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie z 1907.

Abovci

Abovci (Aba) — jeden z najstarších uhorských šľachtických rodov nazvaný podľa svojho najvýznamnejšieho člena Samuela Abu, ktorý sa nakrátko stal uhorským kráľom. Najstarší predkovia rodu pochádzali z tej časti Chazarov (Kozárov), ktorí sa ešte v 9. stor. odtrhli od Chazarského kaganátu a pridali sa k starým Maďarom. Najstarším, podľa mena známym predkom rodu bol Pata, ktorý si pod Matrou (Heveš) postavil hrad. Abovci mali majetky v Abovskej, Šarišskej a Nitrianskej župe a za Drávou. Z prameňov z 13. – 14. stor. možno doložiť okolo 28 vetiev rodu, z ktorého pochádzal napr. aj palatín Omodej (→ Omodejovci). R. 1067 založili Abovci rodový benediktínsky kláštor v Százde (dnes v severových. Maďarsku) a 1143 v Krásnej nad Hornádom; postavili aj hrady Slanec a Branč.

a bove maiore discit arare minor

a bove maiore discit arare minor [á -jó- -rá-; lat.] — od staršieho vola učí sa orať mladší; staršia generácia odovzdáva svoje skúsenosti a vedomosti mladšej generácii.

Abovjan, Chačatur

Abovjan, Chačatur, 15. 10. 1809 Khanakher (pri Jerevane) – 14. 4. 1848 (nezvestný) — arménsky národný buditeľ a spisovateľ. Ovplyvnený ruskými revolučnými demokratmi a európskymi pokrokovými mysliteľmi. V románe Rany Arménska (Verkh Hajastani, 1841, vyšiel 1858), ktorý položil základy novodobej arménskej literatúry a literárneho jazyka, načrtol národnooslobodzovací boj arménskeho ľudu v období rusko-iránskej vojny 1826 – 28. Do arménčiny prekladal diela Homéra, J. W. Goetheho, F. Schillera a N. M. Karamzina. Ako prvý v Arménsku sa zaoberal etnografiou, bol zakladateľom novej pedagogiky. Bojoval za všestranné svetské vzdelanie, bezplatné vyučovanie nemajetných i za rovnakú výučbu chlapcov a dievčat.

ab ovo

ab ovo [óvó; lat.] — od prvopočiatku, od začiatku (od Adama).

ab ovo usque ad mala

ab ovo usque ad mala [óvó -kve má-; lat.] — od vajíčka až k jablkám, t. j. od začiatku do konca. Rímske hostiny sa začínali podávaním vajíčka a končili sa podávaním ovocia (Horácius: Satiry).

Abovská pahorkatina

Abovská pahorkatina — podcelok Bodvianskej pahorkatiny medzi dolinou Bodvy a hranicou s Maďarskom, na juhu ohraničuje Košickú kotlinu; okolo 190 m n. m. Budovaná pliocénnymi jazernými a riečnymi sedimentmi (íly, piesky, štrky) miestami pokrytými štvrtohornými sprašami. Zväčša odlesnené územie zaberajú najmä orná pôda a trávnaté porasty.

ABP

ABP, fr. Agence Burundaise de Presse — burundská spravodajská agentúra so sídlom v Bujumbure.

Abrabanel, Izák

Abrabanel, Izák (Jicchak ben Jehuda), aj Abravanel, 1437 Lisabon – 1508 Benátky, pochovaný v Padove — židovský komentátor, náboženský mysliteľ a politik. Prvé práce publikoval ako dvadsaťročný, 1472 začal písať komentáre k Tóre. Od 60. rokov 15. stor. sa venoval rodinným podnikateľským a finančným aktivitám, od 1472 alebo od 1475 bol v službách portugalského kráľa Alfonza V. Afričana ako kráľovský pokladník; po Alfonzovej smrti musel ujsť do Kastílie, kde bol na kráľovskom dvore v Tolede poverený funkciou strážcu pokladu. Styky, ktoré v tomto postavení získal, využíval v prospech židovského obyvateľstva. Po vypovedaní Židov zo Španielska (1492) sa usadil v Miláne, neskôr na Sicílii a v Benátkach. Považovaný za znalca Aristotela. Židovské dejiny pokladal za Božie zjavenie spojené s mesianistickým očakávaním. Považoval za prospešnejšie, aby si židovský národ žijúci v tvrdých podmienkach udržal vieru v podstatu judaizmu, než rigorózne lipol na tradícii.

Abrabanel, Juda

Abrabanel, Juda (Jehuda ben Jicchak), lat. Leo Hebraeus, Leone Ebreo, asi 1460 Lisabon – asi 1525 — židovský filozof a lekár, syn Izáka Abrabanela. Po vypovedaní Židov zo Španielska žil od 1492 v Taliansku. Na rozdiel od otca sa viac zaoberal všeobecnými vedami ako hebrejskou teológiou. Vychádzal z talianskej renesančnej filozofie platónskeho zamerania. V taliančine napísal dielo Dialógy o láske (Dialoghi d’Amore, vyšlo po jeho smrti, 1535), ktoré sa pokladá za medzník v dejinách estetiky, metafyziky a etiky a bolo preložené do hebrejčiny a európskych jazykov.

Abrahám

Abrahám — obec v okrese Galanta v Trnavskom kraji v Podunajskej nížine na nive Gidry, 125 m n. m.; 1 038 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1266 ako Scent Abraan, 1773 Sz[ent] Abraham, 1786 Abraham, Sent-Abraham, 1808 Ábrahám, Sz[ent]-Ábrahám, Abrahám, 1863 Szentábrahám, 1873 – 1913 Ábrahám, 1920 Abrahám. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.

Jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk na Slovensku. Archeologické nálezy z neolitu (kultúra s lineárnou keramikou, lužianska, želiezovská, lengyelská a badenská kultúra), kostrové pohrebiská z bronzovej doby (nitrianska skupina, unětická a maďarovská kultúra), halštatské sídlisko, rozsiahle žiarové a kostrové pohrebisko zo staršej i z mladšej rímskej doby (226 hrobov, keramika, spony, šperky, zbrane, importy), rímsko-barbarské sídlisko, kostrové hroby z obdobia sťahovania národov, slovanské žiarové pohrebisko s keramikou pražského typu, pohrebisko belobrdskej kultúry z 11. – 12. stor. (101 hrobov).

Stavebné pamiatky: neskorobarokový rímskokatolícky Kostol patriarchu Abraháma z 1782, pri kostole kamenný stĺp s podstavcom so sochou Krista na kríži (1759), secesný kaštieľ postavený 1899 podľa projektu Ö. Lechnera.

Abrahám

Abrahám, hebr. Avraham, pôvodne Abrám, hebr. Avram — prvý starozákonný patriarcha, praotec Hebrejov a cez syna Izmaela (so Sárinou slúžkou Hagar) aj Arabov (arab. Ibráhím). Meno Abrahám je doložené v mezopotámskych klinopisných textoch z 2. pol. 3. tisícročia pred n. l.

Podľa Biblie Abrahám bol synom Teracha, ktorý svoj pôvod odvodzoval od Noemovho syna Šéma (1 M 11) a pochádzal z chaldejského (babylonského) mesta Ur, odkiaľ sa presťahoval do severomezopotámskeho Cháranu. Tam ako 75-ročný dostal Abrahám od Boha pokyn, aby odišiel do krajiny, ktorú mu Boh ukáže. Približne okolo 1900 pred n. l. sa vydal so svojou ženou Sárou (Sáraj), synovcom Lótom, s čeľaďou a čriedami oviec do Kanaánu, kde viedol život patriarchu rodu. Po krátkom pobyte v Egypte v období hladu, kde vznikol pre Sáru konflikt s faraónom, sa vrátil do Kanaánu a usadil sa pri rieke Hebron. Tam bojoval proti kráľovi Elamu, aby vyslobodil zajatého Lóta. Potom sa stretol s Melchisedekom (Melchicedekom), kráľom Sálemu (Šálemu; asi Jeruzalem), ktorý ho požehnal a dal mu ako obetný dar chlieb a víno, čo je podľa kresťanskej tradície starozákonný symbol svätého prijímania. Boh uzavrel s Abrahámom zmluvu (→ berit), v ktorej mu prisľúbil početné potomstvo; vonkajším znakom zmluvy bola obriezka (obrezaní boli všetci muži Abrahámovej rodiny). Druhý raz navštívil Boh Abraháma v podobe troch mladíkov či anjelov (v kresťanstve symbol Najsvätejšej Trojice), ktorí boli na ceste do Sodomy, a starene Sáre prisľúbil do roka narodenie syna. Abrahám mal 100 rokov, keď sa im skutočne narodil syn Izák (hebr. Jicchak). Boh chcel vyskúšať Abrahámovu vieru, a tak ho požiadal, aby mu obetoval dospievajúceho Izáka. Abrahám výzvu poslúchol, no keď mal syna na oltári zabiť, Boh mu zadržal ruku a Abrahám ako náhradu obetoval baránka Akeda. Podľa biblického podania Sára zomrela vo veku 127 rokov a Abrahám vo veku 175 rokov. Synovia Izák a Izmael ho pochovali v jaskyni Machpéla (Makpéla) v Hebrone.

Abraham, F. Murray

Abraham [ejbrehem], F. Murray, vl. m. Fahrid Murray Abraham, 24. 10. 1939 Pittsburgh, Pa. — americký filmový, divadelný a televízny herec. Divadelnú hereckú kariéru začal 1965 v Los Angeles. Na mimobroadwayských scénach vynikol v inscenáciách hier W. Shakespeara Macbeth a Kráľ Lear. Za filmovú postavu skladateľa A. Salieriho (Amadeus) získal Zlatý glóbus a Oscara za najlepší mužský herecký výkon (1984). V 90. rokoch 20. stor. pedagóg na Brooklyn College. Najvýznamnejšie filmy: Serpico (1973), Všetci prezidentovi muži (1976), Zjazvená tvár (Scarface, 1983), Meno ruže (1986), Nostradamus (1993), Grandhotel Budapešť (The Grand Budapest Hotel, 2014).

Abraham, Paul

Abraham, Paul, 2. 11. 1892 Apatin, Srbsko (Vojvodina) – 6. 5. 1960 Hamburg — maďarský skladateľ. Dirigent v Budapešti, vo Viedni a v Berlíne. R. 1933 emigroval cez Paríž a Kubu do New Yorku, 1953 sa vrátil do Európy a až do svojej smrti pôsobil v Hamburgu. Autor 13 operiet, z ktorých najmä Viktória a jej husár (1930), Kvety Havaja (1931) a Ples v Savoji (1932) získali svetovú popularitu. Skladal aj hudbu k filmom.

Abrahám Červený

Abrahám Červený, 13. stor. – okolo 1325 — uhorský veľmož. Syn Meynoltha, pravdepodobne pochádzal z rodu hradných jobagiónov. Familiár svätojurskej vetvy rodu Huntovcov-Poznanovcov, od 1292 Matúša Čáka Trenčianskeho, 1292 bránil Bratislavský hrad proti Kősegiovcom, dobyl Plavecký hrad. R. 1294 – 96 bratislavský kuriálny sudca (podžupan), od 1297 taverník Matúša Čáka. Od uhorského kráľa Ondreja II. dostal hrad Holíč s panstvom, neskôr získal aj hrad Branč s panstvom. Keď Matúš Čák napriek familiarite siahol na jeho majetky, asi od 1310 prestal byť jeho stúpencom a prešiel na stranu Karola I. Róberta.

Abrahamffy, Ján

Abrahamffy, Ján, aj Abrahamfi, 1662 Nové Mesto nad Váhom – 16. 4. 1728 Skalica — slovenský barokový náboženský spisovateľ a kňaz. R. 1679 študoval filozofiu, 1682 teológiu na univerzite v Trnave, 1684 vstúpil do františkánskej rehole v Hlohovci, 1687 vysvätený za kňaza. Od 1690 pôsobil ako učiteľ v kláštoroch v Beckove, Kremnici, Hlohovci, Prešove (Nižnej Šebastovej), Košiciach a Skalici. Písal v slovenskom (kultúrna západoslovenčina) i v latinskom jazyku.

Autor prvej slovenskej tlačenej katolíckej modlitebnej knižky Knižka modliteb nábožných (1693), ktorá obsahuje prvky barokovej františkánskej zbožnosti a reaguje na problémy doby, napr. na protiturecké a protihabsburské boje a odsudzuje neduhy v spoločenskom živote (nespravodlivá vrchnosť, úplatnosť sudcov), latinskej modlitebnej knižky Holocaustum quotidianum (Každodenná zápalná obeta, 1695; nezachovala sa), zbierky žalmov Žaltár (1697, nezachovala sa), náboženského protireformačného polemického spisu Fakule horící o pravé cirkvi Kristove (1700) a rukopisov štyroch kníh nedeľných a sviatočných kázní (Liber Abrahamffyanus, nezachovali sa).

Abraham ibn Ezra

Abraham ibn Ezra, 1092 Toledo – 1167 Calahorra — španielsky židovský básnik, filozof (novoplatonik) a cestovateľ. Písal po hebrejsky. Autor komentárov s filozofickými a literárnymi postrehmi k veľkej časti Starého zákona i náboženských básní (viaceré sa nachádzajú v modlitebných knihách v sefardských synagógach). Vo filozofických spisoch spájal racionalizmus s mystikou. Jeho 4 gramatické spisy sa pokladajú za základ systematickej hebrejskej jazykovedy, do hebrejčiny preložil z arabčiny mnoho astronomických a astrologických diel.

Abrahamides, Ján

Abrahamides, Ján, aj Ponicenus, Ponikinus, asi 1570 Poniky, okres Banská Bystrica – okolo 1630 asi Čachtice, okres Nové Mesto nad Váhom — slovenský náboženský spisovateľ a evanjelický kňaz. Roku 1604 – 27 pôsobil v Čachticiach, 1609 verejne obvinil grófku Alžbetu Bátoriovú z vraždenia dievčat. Autor latinských humanistických pohrebných veršov za zemepánom Františkom Nádašdym Carmina funebria Francisco de Nadasd (1604) a i.

Abrahamides, Izák

Abrahamides, Izák, aj Hrochotius, Hrochotský, Abrahamffy, 1557 Hrochoť, okres Ban. Bystrica – 30. 8. 1621 Bojnice, okres Prievidza — slovenský náboženský spisovateľ, evanjelický kňaz a cirkevný hodnostár. Po štúdiách v Prahe a Lipsku vysvätený 1595 vo Wittenbergu za kňaza, 1595 – 1607 farár vo Zvolene, 1607 – 21 v Bojniciach. Na Žilinskej synode 1610 zvolený za jedného z prvých troch superintendentov slovenskej evanjelickej cirkvi. S E. Lánim a so S. Melikiom vydal slovenský preklad Lutherovho katechizmu Katechizmus Dr. M. Luthera z nemeckého jazyka na slovenský preložený (1612). Autor latinskej humanistickej pohrebnej kázne za palatínom Jurajom Turzom Oratio exequialis... D. Georgio Thurzoni (1617), ako aj ďalších kázní (zachované v rukopise).

Abrahámovce

Abrahámovce — obec v okrese Bardejov v Prešovskom kraji na styku Nízkych Beskýd s Bartošovskou kotlinou, 265 m n. m.; 368 obyvateľov (2015). Písomne doložená 1427 ako Abranfalua, 1476 Abran, 1773 Abrahamfalva, Abrahamfalu, Abrahamowez, 1786 Abrahamfalu, Abrahamowce, 1808 Ábrámfalva, Abramovce, 1863 Abrahámfalu, 1873 – 1902 Ábrahámfalu, 1907 – 13 Ábrahámfalva, 1920 Abrahamovce. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Rokokový rímskokatolícky Kostol sv. Anny z 2. pol. 18. stor.; archeologická lokalita (eneolitická mohyla).

Abrahámovce

Abrahámovce — obec v okrese Kežmarok v Prešovskom kraji na juhozáp. svahoch Levočských vrchov, 714 m n. m.; 263 obyvateľov (2015); miestne časti: Abrahámovce, Pikovce. Písomne doložená 1286 ako Abraham, 1323 (villa) Abrahe, 1367 Abraamfalua, 1786 Abrahamsdorf, Abrahamfalva, Abrahamowcze, 1808 Ábrahámfalva, Abrahamsdorf, Abrahámowce, 1863 Ábrahámfalva, 1873 – 92 Ábrahámfalu, 1895 – 1902 Ábrahámfalupikfalu, 1907 – 13 Ábrahámpikfalva, 1920 Abrahámovce, Pikovce, 1927 – 52 Abrahamovce-Pikovce, 1952 – 82 Abrahamovce, 1982 Abrahámovce. Patrila do Stolice 10 spišských kopijníkov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, povozníctvom a košikárstvom. Archeologické sídliskové nálezy z 13. stor. Stavebné pamiatky: renesančný rímskokatolícky Kostol sv. Šimona a Júdu (pôvodne gotický z 1. pol. 14. stor., neskôr upravovaný, gotický oltár s plastikami a maľbami zo 14. a z 15. stor.).

abrahámoviny

abrahámoviny — zaužívané označenie päťdesiatych narodenín (podľa biblického patriarchu Abraháma).