Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 51 – 100 z celkového počtu 15005 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Abaja

Abaja [-bá-], amharsky Abaya Hayk — sladkovodné jazero v juž. Etiópii v Etiópskej priekope, 1 268 m n. m.; rozloha 1 256 km2, hĺbka 13 m. Rybolov.

Abajev, Vasilij Ivanovič

Abajev, Vasilij Ivanovič, 3. 1. 1900 Kobi, Gruzínsko – 18. 3. 2001 Petrohrad — ruský jazykovedec osetského pôvodu, iranista osetológ. Profesor v Jazykovednom ústave Ruskej akadémie vied v Moskve. Autor Historicko-etymologického slovníka osetského jazyka (1958) a porovnávacích prác z oblasti jazykovedy, religionistiky a folkloristiky vychádzajúcich z materiálu Nartského eposu Osetov a ďalších kaukazských národov.

abaka

abaka [tagalsky > špan.], manilské konope — biele alebo jemne žlté vlákna získavané z nepravého dužinatého kmeňa banánovníka textilného (Musa textilis). Sú pevné, ľahké a trvanlivé vo vode; používajú sa v lodiarskom priemysle.

Abakan

Abakan, bývalá osada Usť Abakanskoje, 1925 – 31 Chakassk — mesto v Rusku v Krasnojarskom kraji v Minusinskej kotline pri ústí rieky Abakan do Jeniseja, hl. m. Chakaska; 176-tis. obyvateľov (2015). Založené 1823. Priemyselné, kultúrne a vedecké stredisko Chakaska. Rozvinutý priemysel strojársky (o. i. výroba železničných vagónov), hutnícky (výroba ocele), drevársky, stavebných materiálov, energetický (tepelná elektráreň, od 2015 v činnosti najväčšia solárna elektráreň Sibíri), potravinársky. V blízkosti ťažba uhlia (Černogorsk) a železnej rudy. Dopravná križovatka, riečny prístav, letisko. Polytechnika, divadlá, vlastivedné múzeum.

Abakuk

Abakuk, Habakuk — jeden z dvanástich tzv. malých starozákonných judských prorokov. Pôsobil v jeruzalemskom Chráme v období pred babylonským zajatím (okolo 600 pred n. l.). Jeho Kniha proroka Abakuka (Habakuka, skr. Ab, Hab; Biblia) sa skladá z 2 častí – z proroctva a z modlitby sprevádzanej melódiou. V obidvoch sa obracia proti modloslužbe, a najmä proti zlu, ktoré sa pácha na spravodlivých. Neprajníkom adresuje hrozby a sľubuje trest podľa ich skutkov.

abakus

abakus [gr. > lat.] —

1. archit. krycia doska, ktorá ukončuje antickú stĺpovú hlavicu a na ktorej spočíva kladie; nadhlavica. Abakus bol prvýkrát použitý v egyptskej architektúre. V dórskom stavebnom kánone je hladký, nečlenený, v iónskom a korintskom stavebnom kánone spravidla profilovaný;

2. v antickom Ríme bohato vykladaný ozdobný stolík, ako aj hracia doska na hry s kockami;

3. mat. staroveká a stredoveká počítacia pomôcka na sčitovanie a odčitovanie prirodzených čísel, príp. aj kladných zlomkov. Tvorí ju tabuľka s vyznačenými stĺpcami, do ktorých sa vzostupne sprava doľava ukladajú znaky jednotiek príslušného rádu (kamienky, guľôčky alebo paličky, neskôr žetóny s vyznačeným počtom jednotiek). Z abakusu sa vyvinuli počítadlá s guľôčkami na nitiach alebo na drôtoch v radoch alebo v stĺpcoch (čínske počítadlo süan-pchan, ruský sčot, školské počítadlo).

abandon

abandon [fr.] — opustenie veci vlastníkom, zrieknutie sa určitého práva, nároku, veci ap.;

1. vzdanie sa poistenej veci alebo poisteneckého práva v prospech poisťovateľa za poskytnutú náhradu najmä v prípadoch, keď nie je istá (nedá sa zistiť), ale je veľmi pravdepodobná strata;

2. právo (námorné alebo obchodné), ktorým sa poisťovateľ chráni pred platením škôd presahujúcich poistnú sumu, ale týmto nenadobúda právo na poistené veci;

3. colná špekulácia, pri ktorej dovozca uvádza nižšiu cenu dovážaného tovaru, než je skutočná cena, a pri ktorej počíta s tým, že colné orgány tovar zadržia a preplatia mu túto nižšiu cenu. Na nútenej dražbe organizovanej colnými orgánmi tovar opäť odkúpi za cenu ešte nižšiu, než pôvodne uviedol. Navyše nemusí platiť dovozné clo, pretože colné orgány na svoj tovar clo neuvaľujú. Dovozca sa tým vyhne plateniu dovozného cla (colný abandon);

4. v anglo-americkom práve abandon lode znamená vyhlásenie majiteľa silno poškodenej lode, že plavidlo sa už neoplatí opraviť a že sa ho zrieka v prospech poisťovne za náhradu celej (konštruktívnej) straty;

5. podľa niektorých právnych poriadkov (napr. nemeckého) možnosť spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným vzdať sa svojho obchodného podielu a dať ho k dispozícii spoločnosti namiesto plnenia neobmedzenej príplatkovej povinnosti.

abandonácia

abandonácia [fr.] — vyradenie, odvoz, resp. likvidácia opotrebovaných výstavných zariadení, resp. zničených exponátov a ich častí.

Abasıyanık, Sait Faik

Abasıyanık, Sait Faik, 23. 11. 1906 Adapazarı – 11. 5. 1954 Istanbul — turecký prozaik. Písal najskôr poéziu, neskôr už len prózu. Okrem zbierky veršov a 2 románov 1936 – 54 publikoval 13 zbierok poviedok. Priekopník moderne chápanej psychologickej poviedky. Usiloval sa preniknúť do vnútra svojho hrdinu – malého človeka konfrontovaného s rozporuplnou realitou. Mnohé poviedky sú vnútorným monológom rozvíjajúcim myšlienku o živote a jeho hodnotách, o ľuďoch a o prírode, reflexia prevláda nad epickými prvkami. Zbierky: Samovar (Semaver, 1936), Vodojem (Sarniç, 1939), Nepotrebný človek (Luzumsuz Adam, 1948), Posledné vtáky (Son kuşlar, 1952) a i., slovenský výber vyšiel pod názvom Žena v lastovičom hniezde (1982).

abaševská kultúra

abaševská kultúra — kultúra bronzovej doby rozšírená v údoliach riek Volga a Kama, sev. od Samary a na juž. úpätiach Uralu. Klasicky datovaná asi 2500 – 1900 pred n. l., podľa rádiokarbónového datovania asi 2140 – 1740 pred n. l. Jej nositelia sa živili chovom dobytka, oviec, kôz a poľnohospodárstvom. Existujú indície používania koňov a dvojkolesových vozov so vzdialenými analógiami v súvekých kultúrach v Stredomorí a doklady ťažby a tavenia medenej rudy do odlievacích foriem. Koncentrácie osídlenia so zahĺbenými menšími i s pomerne veľkými obdĺžnikovými domami (asi 150 – 200 m2) sú známe z horného povodia Donu (Maslovo a i.) a povodia rieky Belaja na Urale. V preskúmaných mohylách, často vyložených a prekrytých drevom, sa našli pochované nespálené telá v skrčenej polohe na chrbte, na boku i vo vystretej polohe. V niektorých hroboch, ktoré boli obohnané kruhovou priekopou, sa našla keramika, medené artefakty (najmä nože a šidlá, hroty šípov, dýky, sekery, náramky, prstene, ozdoby odevu), ale aj antropomorfná plastika a kožené alebo kožušinové čiapky zdobené medenými nášivkami. Objavujú sa i prvé výrobky z bronzu. Abaševská kultúra zohrala významnú úlohu pri vzniku vyspelej kultúry Sintašta a jej bronzovej metalurgie. Nazvaná podľa mohylového pohrebiska Abaševo pri meste Čeboksary v Čuvašsku; ďalšie lokality: Algaši, Pepkino, Tochmejevsk, Vilavatovo a i.

Abašidze, Grigol

Abašidze, Grigol, 19. 7. 1914 Zeda Rgani, Gruzínsko – 29. 7. 1994 Tbilisi — gruzínsky básnik a prozaik, verejný činiteľ. Pôsobil ako redaktor literárnych a humoristických časopisov. Jeho poézia sa vyznačuje hlbokým patriotizmom. Autor poémy s historickou tematikou Giorgi IV. (1942) a historického románu Veľká noc (Didi ghame, 1963), prekladal diela A. Mickiewicza, J. Nerudu, S. Petőfiho a i.

Abataj-chán

Abataj-chán, aj Abataj-Sajn-chán, Abtaj-chán, 1554 – 1587 — chalšské (severomongolské) knieža, zakladateľ dynastie Tüšet-chánov. Vyhlásil tibetský buddhizmus za štátne náboženstvo. R. 1586 dal na rozvalinách Karakorumu, hlavného mesta mongolskej ríše z 13. stor., postaviť kláštor Erdenedzú pokladaný za najstarší kláštor tibetského buddhizmu v Mongolsku.

abatiša

abatiša [aramejsky > lat.] — predstavená niektorých ženských kláštorov rímskokatolíckej cirkvi volená rehoľníčkami.

a battuta

a battuta [tal.] — hud. úder do taktu; termín označujúci návrat do pôvodného tempa.

abaxiálny

abaxiálny [lat.] — odosový; bot. strana bočného orgánu rastliny odvrátená od stonky, napr. rub listu. Opak: adaxiálny.

abaz

abaz, abagi, abbasí — perzská strieborná minca nazvaná podľa šáha Abbása I. Veľkého. Jeden abaz sa skladal zo 4 šahisov, 50 abazov tvorilo 1 toman. Od 1620 sa abazy razili s hmotnosťou 7,7 g, od 1782 až do 19. stor. aj v Gruzínsku s hmotnosťou 3 g. Do 1926 boli obeživom i v Afganistane.

abázia

abázia [gr.], abasia — neschopnosť samostatnej chôdze pri zachovanej hybnosti dolných končatín. Následok poruchy chôdzových automatizmov; vyskytuje sa pri artériosklerotickom poškodení bazálnych ganglií, pri poškodení mozočka, prípadne nervových dráh, ktoré spájajú mozoček s čelovými lalokmi mozgu alebo s inými štruktúrami centrálneho nervového systému. Ťažšie poškodenie týchto štruktúr môže viesť až k astázii (neschopnosť stáť).

ABBA

ABBA — švédska vokálna skupina populárnej hudby. Členovia: Anni-Frid Lyngstadová (Lyngstad, *1945), Benny Andersson (*1946), Björn Ulvaeus (*1945), Agnetha Fältskogová (Fältskog, *1950). Skupina vznikla 1973, po víťazstve na Veľkej cene Eurovízie v Brightone (1974) s piesňou Waterloo sa stala jednou z najpopulárnejších a komerčne najúspešnejších skupín zábavnej hudby na svete. Produkovala vlastný repertoár založený na páčivých, širokým poslucháčskym vrstvám prístupných melódiách, jednoduchej harmónii a na nápaditom vokálnom aranžmáne ženských a mužských hlasov. Typickým znakom bol jednoliaty zvuk spevu a inštrumentálneho sprievodu (wall of sound). Posledným oficiálnym vystúpením skupiny bol televíny program The Late, Late Breakfast 11. decembra 1982, po ktorom ohlásila ukončenie svojej činnosti. R. 1999 mal v Londýne premiéru muzikál Mamma Mia! zložený výlučne z piesní tejto skupiny. Komerčný úspech skupiny ABBA sa často porovnáva so skupinou Beatles.

abba

abba [aramejsky] —

1. modlitebné oslovenie Boha Otca;

2. vo vých. cirkvách predstavení kláštorov a mnísi vyznačujúci sa pestovaním vysokej askézy, tzv. starci (gr. gerónes).

d’Abbadie, Antoine Thompson

d’Abbadie [-di], Antoine Thomson, 3. 1. 1810 Dublin – 19. 3. 1897 Paríž — francúzsky geograf a cestovateľ. S bratom Arnaudom (*1815, †1893) sa výrazne zaslúžil o spoznanie Etiópie v 19. stor. R. 1837 – 48 preskúmali takmer celú Etiópsku vysočinu a objavili rieku Giba, ktorú považovali za prameň Bieleho Nílu. Práce: Geodézia Hornej Etiópie (Géodésie de la Haute Éthiopie, 1868) a Geografia Etiópie (Géographie de l’Éthiopie, 1890).

Abbado, Claudio

Abbado, Claudio, 26. 6. 1933 Miláno, Taliansko – 20. 1. 2014 Bologna — taliansky dirigent a klavirista. Jeho otec Michelangelo Abbado (*1900, †1979) bol profesor hry na husliach na konzervatóriu G. Verdiho v Miláne, matka klaviristka a spisovateľka pre deti. Hru na klavíri študoval v Miláne, dirigovanie u H. Swarowského vo Viedni. R. 1958 debutoval v Terste ako symfonický dirigent, 1959 ako operný dirigent (Prokofiev: Láska k trom pomarančom), 1963 získal 1. cenu v dirigentskej súťaži D. Mitropoulosa v New Yorku. Po úspechoch s poprednými svetovými orchestrami v Európe a USA od júna 1969 dirigent a od 1971 umelecký riaditeľ La Scaly v Miláne, súčasne stály dirigent Viedenských filharmonikov a hlavný hosťujúci dirigent Londýnskeho symfonického orchestra. R. 1988 – 91 umelecký riaditeľ a dirigent Štátnej opery vo Viedni, 1991 – 2002 umelecký šéf Berlínskych filharmonikov. Iniciátor a dirigent Mládežníckeho orchestra G. Mahlera a festivalu súčasnej hudby Wien modern. Po K. Böhmovi a H. von Karajanovi jedna z najvýznamnejších dirigentských osobností 2. pol. 20. stor., vynikajúci symfonický a operný dirigent. Pri operných inscenáciách často spolupracoval so Slovenským filharmonickým zborom (Chovanščina, Boris Godunov).

Abbádovci

Abbádovci — španielskoislamská dynastia vládnuca 1023 – 91 v Seville. Jej zakladateľom bol sevillský kádi Kásim Mohammad z rodu Abbádovcov (vládol 1023 – 42). Vyhlásil nezávislosť Sevilly od Córdoby a postavil sa na čelo nového kráľovstva, ktoré rozširoval na úkor okolitých území, jeho syn Abbád al-Mutadíd (vládol 1042 – 68) smerom na juh až po Algeciras, jeho vnuk Mohammed al-Mutamid (*1040, †1095) dobyl 1068 Córdobu a územie medzi riekami Guadalquivir a Guadiana. Keď sa kráľ Kastílie a Leónu Alfonz VI. Statočný postavil na odpor, povolali Abbádovci s ďalšími táifskými vládcami na pomoc Almorávidovcov zo severnej Afriky, ktorí 1086 Alfonza VI. Statočného porazili, prevzali však vládu aj nad územím Abbádovcov.

Abbagnano, Nicola

Abbagnano [-ňa-], Nicola, 15. 7. 1901 Salerno – 9. 9. 1990 Miláno — taliansky filozof. Profesor dejín filozofie na univerzite v Turíne, priekopník existencializmu v Taliansku. Sústredil sa na problém existencie a slobody. V dielach Štruktúra existencie (La struttura dell’esistenza, 1939) a Možnosť a sloboda (Possibilità e libertà, 1959) sa vyrovnával s nem. existencialistickou filozofiou. Existenciu nechcel chápať v závislosti od ničoty (ako M. Heidegger) ani od bytia (ako K. Jaspers), ale ako možnosť bytia, čím zdôrazňoval neurčenosť existencie. Túto neurčenosť, problematickosť, považoval za substanciu existencie a sám svoje stanovisko nazýval štrukturálnym alebo substanciálnym existencializmom. Ďalšie diela: Úvod do existencializmu (Introduzione all’ esistenzialismo, 1942), Dejiny filozofie (Storia della filosofia, 1946 – 50), Filoz. slovník (Dizionario di filosofia, 1961).

Abbás, Ferhát

Abbás, Ferhát, 24. 8. 1899 Taher, provincia Djidjeli – 24. 12. 1985 Alžír — alžírsky politik. R. 1943 spoluautor Manifestu alžírskeho ľudu, 1946 zakladateľ a do 1956 predseda Demokratického zväzu alžírskeho manifestu usilujúceho sa o samostatnosť Alžírska v rámci Francúzskej únie, po vypuknutí ozbrojeného boja za nezávislosť Alžírska sa 1956 pripojil k Frontu národného oslobodenia (FNO), 1958 – 61 predseda exilovej dočasnej vlády. Po vzniku nezávislého Alžírska (1962) 1962 – 63 predseda Národného zhromaždenia Alžírskej republiky.

Abbás, Chádža Ahmad

Abbás, Chádža Ahmad, 7. 6. 1914 Pánípat – 1. 6. 1987 Bombaj — indický prozaik píšuci po urdsky a anglicky, novinár, filmový scenárista a režisér. V románoch, poviedkach a novelách, napr. Rodí sa deň (Inkiláb, 1955), Čo je láska (Kahté hain džiskó išk, 1955), Šafranové kvety (Zafrán ké phúl, 1948) a Cesty a lásky (Čár dil čár ráhén, 1957), podáva realistický obraz života najchudobnejších vrstiev indického obyvateľstva.

Abbás I. Veľký

Abbás I. Veľký, 27. 1. 1571 – 19. 1. 1629 provincia Mázandarán — perzský šáh (1587 – 1629) z dynastie Safíjovcov. Presadil centralizáciu ríše obmedzením moci tureckých chánov, podporoval perzskú byrokraciu, 1597 – 98 preniesol sídlo safíjovskej ríše do Isfahánu. R. 1598 získal naspäť Herát, 1618 zvíťazil nad Osmanmi pri Sufiane, 1601 – 02 dobyl Bahrajn, 1621 Kandahár, 1623 Irak. Jeho vláda bola obdobím najväčšieho politického rozmachu i rozkvetu perzského umenia a architektúry. Podporoval obchod, nadviazal hospodárske a polit. styky s európskymi krajinami.

Abbásovci

Abbásovci — druhá dynastia arabských kalifov (750 – 1258) vládnuca v Bagdade, neskôr náboženskí hodnostári v Egypte (1261 – 1517). Svoj pôvod odvodzovali od Mohamedovho strýka Abbása (*565, †653). Zakladateľom dynastie Abbásovcov bol Abu l-Abbás, ktorého 750 vyhlásilo opozičné hnutie za kalifa. Dal vyvraždiť celú rodinu zvrhnutých Umajjovcov (s výnimkou Abdarrahmána I.). Jeho nástupca al-Mansúr založil Bagdad a 762 doň preniesol sídlo kalifátu. Bagdad sa stal strediskom rozsiahleho obchodu s Indiou, Čínou a európskymi krajinami. Za Abbásovcov sa rozpadla kmeňová spoločnosť Arabov a došlo k právnemu zrovnoprávneniu Arabov i ostatného moslimského obyvateľstva. Ríša bola rozdelená na provincie na čele s emirmi. Najväčší rozmach dosiahla koncom 8. a začiatkom 9. stor., a to najmä za Hárúna ar-Rašída a al-Ma’múna. Od začiatku 10. stor. sa rozpadávala, 945 kalifát zanikol. Moc prevzali Bújovci, Abbásovci zostali iba duchovnými vodcami s výnimkou kalifa Násira (*1180, †1225). Po dobytí Bagdadu Mongolmi 1258 abbásovský kalifát definitívne zanikol.

Abbate, Nicolò dell

Abbate, Nicolò dell’, aj Abate, 1509 až 1512 Modena – 1571 Fontainebleau — taliansky manieristický maliar a kresliar činný v Modene, Bologni a vo Francúzsku. Jeden zo zakladateľov a hlavných predstaviteľov fontainebleauskej školy. Jeho figurálny štýl bol ovplyvnený Correggiom, Parmigianinom a D. Dossim. V Taliansku sa podieľal na viacerých významných freskových výzdobách palácov (napr. séria fresiek s výjavmi z Aeneidy na zámku Scandiano pri Modene, okolo 1540; fresky v Sala dei Conservatori v Palazzo Publico v Modene, 1546; dekorácie a fresky v Palazzo Torfanini v Bologni, okolo 1550), vytváral aj oltárne obrazy (Umučenie sv. Petra a Pavla, 1547). Jeho dekoratívne diela mali významný vplyv na umelcov ďalších generácií pôsobiacich v Bologni (napr. Caracciovcov). Od 1552 pôsobil vo Francúzsku, spolupracoval s F. Primaticciom na výzdobe zámku vo Fontainebleau. Maľoval aj mytologické výjavy (Príbeh Aristaea, okolo 1565), krajiny a portréty, vytváral aj návrhy na nástenné koberce a emailové práce. Jeho diela sa vyznačujú elegantnými formami a jemným stvárnením. Do Francúzska priniesol idylický klasický štýl súdobého talianskeho manierizmu, čím významným spôsobom ovplyvnil francúzske umenie, najmä vývin krajinomaľby.

Abbé

Abbé, Lac Abbé, amharsky Abhe Bid Hayk — bezodtokové slané jazero vo vých. Afrike v Etiópii a Džibutsku v Danakilskej preliačine; dĺžka 25 km. Prítokom je rieka Awaš.

abbé

abbé [aramejsky > gr. > lat. > fr.] —

1. rímskokatolícky kňaz mimo pastorácie, vychovávateľ v šľachtických rodinách;

2. vo Francúzsku pôvodne rehoľník, ktorého rehoľní bratia zvolili do riadiacej funkcie kláštora, od 17. stor., keď príjemcami finančných ziskov z kláštorov prestali byť jeho obyvatelia a stali sa nimi sekulárni duchovní, čiže tí, ktorí neboli členmi rehoľného rádu, označenie takéhoto duchovného, v 19. stor. aj správca farnosti, resp. ktorýkoľvek kňaz, aj keď nevykonával kňazskú službu.

Abbe, Ernst Karl

Abbe, Ernst Karl, 23. 1. 1840 Eisenach – 14. 1. 1905 Jena — nemecký fyzik. R. 1870 – 96 profesor fyziky na univerzite v Jene a riaditeľ observatória, od 1866 pracovník závodu Carl Zeiss, od 1888 jeho majiteľ. Zaoberal sa optikou. Zaviedol mieru závislosti indexu lomu od vlnovej dĺžky svetla (Abbeho číslo), skonštruoval optické prístroje, vyriešil osvetlenie preparátov v mikroskopoch.

Abbeho číslo

Abbeho číslo, zn. \(\nu\) — jedna z charakteristík optického skla. Používa sa pri výpočte optických sústav ako pomer indexu lomu žltej spektrálnej čiary sodíka zmenšeného o jeden k rozdielu indexu lomu modrej farby a indexu lomu červenej farby: \((n_D – 1) : (n_F – n_C)\). Čím menšia je jeho hodnota, tým viac sklo láme svetlo. Nazvané podľa E. K. Abbeho.

Abbeho komparátor

Abbeho komparátor — prístroj na presné meranie vlnových dĺžok spektrálnych čiar pozorovaného objektu tak, že sa namerané vlnové dĺžky porovnávajú s porovnávacím spektrom. Skladá sa z 2 mikroskopov, z ktorých jeden je pevný a druhý, s nitkovým krížom, pohyblivý. V dnešných komparátoroch sa spektrá snímajú kamerou, pohyb mikrometrickej skrutky sa kontroluje laserom. Výstupné signály sa vedú do počítača, kde sa ďalej spracúvajú. Tým sa urýchľuje meranie a podstatne sa zvyšuje jeho presnosť. Nazvaný podľa E. K. Abbeho.

Abbeho kondenzor

Abbeho kondenzor — optické zariadenie v optickom prístroji (napr. v mikroskope), ktoré sústreďuje svetelné lúče zo zdroja na pozorovaný objekt (preparát), a tým umožňuje ľubovoľné šikmé osvetlenie. Skladá sa z rovinného zrkadla, dvoch alebo viacerých šošoviek a írisovej clony, ktorá je zvyčajne umiestnená medzi zrkadlom a šošovkou. Nazvaný podľa E. K. Abbeho.

Abbeho medaila

Abbeho medaila — strieborná medaila, ktorú na počesť E. K. Abbeho udeľuje Nadácia Carla Zeissa nositeľovi Ceny Medzinárodnej komisie pre optiku.

Abbeville

Abbeville [abvil] — mesto v sev. Francúzsku v metropolitnom regióne Hauts-de-France v departemente Somme na rieke Somme; 24-tis. obyv. (2013). Priemysel textilný, potravinársky. Latinsky nazvané Abbatis villa, v 9. stor. majetok opátstva Saint-Riquier (založeného pravdepod. v 1. pol. 7. stor.), jedno z najstarších francúzskych miest (mestské právo z 1184), centrum grófstva Ponthieu, dôležitá pevnosť na obranu ústia rieky Somme, významné obchodné stredisko; striedavo pod anglickým a burgundským panstvom, koncom 15. stor. pripadlo Francúzsku. Archeologické nálezy z paleolitu (→ abbevillien), pozostatky rímskeho osídlenia z 3. stor., gotický kostol z prelomu 15. a 16. stor. Múzeum.

abbevillien

abbevillien [abviljen] — kultúra starého paleolitu rozšírená v záp. Európe a Afrike, predtým nazývaná aj chelléen alebo starší acheuléen. Patrí do teplého obdobia medziľadovej doby günz-mindel asi pred 475- až 550-tisíc rokmi. Nazvaná podľa mesta Abbeville. Lokalita známa už v 19. stor., vykopávky tam realizoval Boucher de Perthes (*1788, †1868). Pôvodne bol abbevillien považovaný za kultúru s najstaršími výrobnými nástrojmi, charakteristické boli tupé pästné kliny s kľukatým ostrím pôvodne rozšírené v Afrike. V súčasnosti sa pojem už používa len na označenie európskych nálezov, africké nálezy sa označujú ako olduvan. Nasledujúcou kultúrou je acheuléen.

Abbot, Charles Greeley

Abbot [ebot], Charles Greeley, 31. 5. 1872 Wilton, New Hampshire – 17. 12. 1973 Riverdale, Maryland — americký astrofyzik, 1906 – 44 riaditeľ Smithsonian Astrophysical Observatory vo Washingtone (dnes súčasť Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics). Zaoberal sa výskumom Slnka a hviezd, a to najmä v infračervenej oblasti spektra. Ako prvý zmeral slnečnú konštantu. K jeho najvýznamnejším prácam patrí kniha Slnko (The Sun, 1907).

Abbott, John Joseph Caldwell

Abbott [ebot], John Joseph Caldwell, sir, 12. 3. 1821 Saint Andrews – 30. 10. 1893 Montreal — kanadský právnik a politik. Reprezentoval Argenteuil v kanadskom zákonodarnom zhromaždení, neskôr v Snemovni reprezentantov až do 1887, keď bol vymenovaný do Senátu. R. 1891 – 92 ministerský predseda.

Abbott, Benjamin Vaughan

Abbott [ebot], Benjamin Vaughan, 4. 6. 1830 Boston – 17. 2. 1890 New York — americký právnik. Študoval na univerzite v New Yorku a na Harvardovej univerzite. R. 1870 vymenovaný prezidentom U. S. Grantom do 3-členného výboru, ktorý mal revidovať Zbierku zákonov USA. Autor 5-zväzkovej Zbierky zákonov a súdnych prípadov štátu New York (Digest of New York Statutes and Reports, 1860), Terminologického slovníka angloamerickej jurisprudencie (Dictionary of Terms and Phrases used in American or English Jurisprudence, 1879) a prvej, 14-zväzkovej Zbierky zákonov USA (United States Digest, 1879).

Abbottová, Grace

Abbottová [eboto-] (Abbot), Grace, 17. 11. 1878 Grand Island, Neb. – 19. 6. 1939 Chicago — americká sociálna reformátorka, delegátka USA v Medzinárodnej organizácii práce (1935, 1937). Na čele oddelenia detskej práce v Children’s Bureau prijala prvý federálny štatút limitujúci zamestnanosť mladistvých (Keating-Owen Act, 1916). R. 1921 – 34 riaditeľka Children’s Bureau.

abbozzo

abbozzo [abocco; tal.] — hrubo otesaná kamenná socha alebo rezba. Abbozzo podľa modelov rôzneho druhu robia spravidla pracovníci dielne, ktorí ho odovzdávajú majstrovi na dokončenie.

Abbúd, Ibráhím

Abbúd, Ibráhím, 26. 10. 1900 Sinkat – 1979 alebo 1983 — sudánsky politik a generál. R. 1958 stál na čele vojenského prevratu, 1958 – 64 ministerský predseda, súčasne 1963 – 64 prezident. Zosadený prevratom, 1965 odsúdený za korupciu. Zomrel vo väzení.

Abbúd, Márún

Abbúd, Márún, 9. 2. 1886 Ajn Kfa – 3. 6. 1962 tamže — libanonský prozaik, dramatik, literárny kritik, publicista a prekladateľ. Od 1925 prednášal dejiny arabskej literatúry na Collège national d’Aley. Jeho kritické state o klasickej i modernej arabskej literatúre vyšli súborne pod názvom Novátori a epigóni (Mudžaddidún va mudžtarrún, 1948) a V laboratóriu (Fi-l–muchtabar, 1950). Ďalšie diela: historický román Červený emir (al-Amír al-ahmar, 1954), v ktorom kritizuje prežitky feudálneho systému, sociálne ladená zbierka poviedok Dedinské príbehy (Ahádís al-karja, 1952), zo starších prác: román Vdova Máríná (al-Armala M., 1935), zbierky poviedok Tváre a rozprávky (Vudžúh va hikáját, 1945), Trpaslíci a obri (Akzám va džabábira, 1948) a i.

ABC

ABC [ej bí sí], angl. American Broadcasting Company — americká rozhlasová a televízna spoločnosť so sídlom v New Yorku založená 1943. V súčasnosti jedna z 3 najväčších amerických spoločností (popri NBC a Columbia Broadcasting System) združujúcich komerčné stanice. Od 2005 je výlučne televíznou spoločnosťou, má 10 priamo riadených staníc a 218 sesterských staníc.

ABC

ABC [ej bí sí], angl. Australian Broadcasting Corporation — austrálska rozhlasová, od 1956 aj televízna korporácia založená 1929 pod názvom Australian Broadcasting Company. R. 1932 premenovaná na Australian Broadcasting Commission, od 1983 pod súčasným názvom. Štátna verejnoprávna organizácia so sídlom v Sydney, ktorá združuje 54 lokálnych rozhlasových staníc, 4 celoštátne rozhlasové siete, zahraničné vysielanie, internetové rádio a 6 celoštátnych televíznych staníc.