Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 15180 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

a

a

1. prvé písmeno väčšiny abecied;

2. fyz. značka áru, značka predpony atto;

3. hud. názov tónu 6. stupňa základnej diatonickej stupnice; ladiaci tón s medzinárodne určenou frekvenciou 440 Hz, ktorý sa od čias starej gréckej hudby používa ako základ ladenia;

4. lek. skr. akromiale;

5. log. vo význame dvojčlennej výrokovej spojky konjunktor (˄, &). Spojkou a sa spájajú 2 jednoduchšie výroky do zloženého výroku, konjunkcie. Konjunkcia je pravdivá v jedinom prípade, keď sú obidva podvýroky pravdivé.

à

à [fr.] — po (pri uvádzaní ceny).

a-

a- [gr.] — predpona s významom ne-, bez-.

AA

AA, tur. Anadolu Ajansi — turecká spravodajská agentúra so sídlom v Ankare založená 1920. Polooficiálna národná agentúra, 47 % v štátnom, 53 % v súkromnom vlastníctve. Pôvodne vznikla s cieľom šírenia správ o tureckej vojne za nezávislosť, v súčasnosti je jej hlavnou úlohou poskytovať informácie o udalostiach v Turecku a z prostredia tureckej vlády. Domáce a zahraničné spravodajstvo vydáva v tureckom, anglickom, francúzskom, arabskom, kurdskom, bosnianskom, chorvátskom, srbskom, ruskom, macedónskom, albánskom a perzskom jazyku, má 75 pobočiek v Turecku a sieť reportérov v 86 krajinách sveta.

AAA

AAAekon. označenie najvyššieho hodnotenia emitenta (štát, podnikateľský subjekt) cenných papierov (→ rating). AAA predstavuje najvyšší stupeň kreditnej bonity cenného papiera, keď emisia daných cenných papierov ľahko spĺňa svoje finančné záväzky. Vysoký rating znižuje emitentovi náklady na pôžičku, a dané spoločnosti (subjekty, emitenti) si tak môžu požičiavať jednoduchšie a vyššie sumy peňazí. Ďalšie stupne poradia (od vyššieho k najnižšiemu): AA, A, BBB, BB, B, CCC, CC, C, D.

Aachen

Aachen [á-], fr. Aix-la-Chapelle, hol. Aken — kúpeľné mesto v záp. Nemecku v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko v blízkosti hraníc s Belgickom a Holandskom asi 65 km juhozáp. od Kolína nad Rýnom; 243-tis. obyvateľov (2014). Priemysel hutnícky, kovoobrábací, textilný, odevný, elektrotechnický, strojársky, chemický, gumársky, sklársky, potravinársky, spotrebný. V okolí ťažba uhlia. Dopravná križovatka; asi 30 km od centra mesta na území Holandska je medzinárodné letisko Maastricht-Aachen. Aachen je od 17. stor. známy ako kúpeľné mesto, kúpele zamerané najmä na liečbu reumatickej artritídy vznikli pri prameňoch liečivých termálnych vôd (teplota do 74 °C) využívaných už v období Rímskej ríše.

Miesto v blízkosti liečivých teplých sírnych prameňov bolo pôvodne obývané Keltmi a spojené s uctievaním keltského boha svetla a liečivých termálnych prameňov Granna (Grannus). V 1. stor. tam Rimania založili vojenský tábor a neskôr aj kúpele Aquisgranum (z lat. Aquae Granni; v centre mesta archeologické nálezy troch rímskych kúpeľov z 1. – 4. stor. n. l. ), ktoré sa používali aj po zániku Rímskej ríše. Vzhľadom na strategickú polohu miesta a liečivé pramene tam Pipin III. Krátky pravdepodobne začal budovať cisársku rezidenciu (falc). Karol Veľký si začiatkom 90. rokov 8. stor. zvolil Aquisgranum za hlavné mesto svojej ríše a pokračoval vo výstavbe falce. Jeho stavebná aktivita poukazuje na zámer vybudovať druhý, resp. nový Rím. V meste zhromaždil významných učencov a umelcov, ktorí sa podieľali na karolovskej renesancii, okolo 796 tam založil dielňu na odlievanie do kovu a skriptórium (existovalo do pol. 9. stor.), kde vznikli viaceré významné iluminované karolovské rukopisy. R. 1166 bolo Fridrichom I. Barbarossom vyhlásené za slobodné cisárske mesto. R. 1172 – 76 dal Fridrich I. Barbarossa mesto a falc opevniť hradbami. Od zač. 16. stor. mesto postupne upadalo (1562 boli korunovácie presunuté do Frankfurtu nad Mohanom). R. 1656 bola väčšina stavieb zničená pri požiari a následne barokovo prestavaná. R. 1794 bolo mesto okupované Francúzmi, stratilo postavenie slobodného cisárskeho mesta, 1801 – 15 súčasť Francúzska, 1815 pripadlo Prusku. Počas 2. svetovej vojny bola väčšina stavieb zničená, prestavaná v 2. pol. 20. stor.

Stavebné pamiatky: archeologické nálezy (od 19. stor.) cisárskej falce vybudovanej Karolom Veľkým, jednej z najvýznamnejších pamiatok karolovského umenia. Falc tvoril komplex viacerých budov, okrem reprezentačných stavieb z kameňa a tehál boli jej súčasťou aj obytné stavby z dreva, remeselnícke dielne a stajne. Jej najvýznamnejšou a najlepšie zachovanou stavbou je Palácová kaplnka (aj kaplnka falce alebo hradná kaplnka; 936 – 1531 v nej bolo korunovaných 31 nemeckých kráľov – cisárov) s dvoma menšími bazilikovými stavbami na stranách a s monumentálnym átriom s fontánou pred záp. fasádou. Na sever od kaplnky bola audienčná sieň s troma apsidami (aula regia; mala formu triklínia, resp. rímskej cisárskej baziliky a bola inšpirovaná Aulou Palatinou v Trieri) spojená s átriom kaplnky dvojpodlažnou krytou chodbou. Približne v strede krytej spojovacej chodby sa nachádzala monumentálna brána.
Palácová kaplnka, ktorá je zasvätená Panne Márii (dostavaná po 798, posvätená pápežom Levom III. 805; za jej architekta je pokladaný Odo z Metzu, *742, †814), bola v stredoveku včelenená (resp. prestavaná) do gotickej katedrály (dómu, nem. Aachener Dom, od 1802 biskupská katedrála). Kaplnka je dvojplášťová stavba, jej jadrom je oktogón (priemer 14,46 m) obkolesený ochodzou v tvare šestnásťstena, ktorá tvorí bočnú loď s emporami (galériami) na poschodí. Centrálny oktogón je zaklenutý osemdielnou kupolou na tambure. Na vých. strane sa nachádzala svätyňa štvorcového pôdorysu (nahradená neskorogotickým katedrálnym chórom) a na západe westwerk, ktorým sa do kaplnky vstupovalo (v prestavanej podobe sa čiastočne zachoval). Na poschodí westewerku oproti apside sa nachádza Cisársky trón. Centrálny oktogón (Hochmünster) dominuje interiéru stavby, v jeho spodnej časti je 8 masívnych pilierov nesúcich arkády horného podlažia, ktoré majú dvojnásobnú výšku a v strede sú stĺpmi rozdelené na dve podlažia. Interiér bol pôvodne obložený mramovými intarziami (opus sectile), v kupole sa nachádzala mozaika, ktorá zobrazovala Ježiša Krista v sláve so 4 evanjelistami a 24 starcami z Apokalypsy (súčasná mozaika je jej kópiou z 1880 – 81). Podľa Eginharda boli mramorové stĺpy aj obkladové materiály privezené z Ríma a Ravenny (niektoré stĺpy z kostola Sankt Gereon v Kolíne nad Rýnom). Súčasťou interiéru sú aj kovové dvere a mreže (pôvodne zlátené) zo 796 – 800 na galériách. Súčasná podoba interiéru pochádza zo začiatku 20. stor. Kaplnka symbolizuje Nebeský Jeruzalem a jej architektúra bola ovplyvnená najmä ranokresťanskou a byzantskou architektúrou (najmä kostolom San Vitale v Ravenne, ktorý dal vybudovať Justinián I. Veľký, ale aj Chrámom Sergia a Bakcha v Konštantínopole). Jej exteriér mal pôvodne červenú omietku, čo odkazuje na cisársku symboliku (cisársky purpur). R. 814 tam bol pravdepodobne v antickom sarkofágu pochovaný Karol Veľký (presné miesto nie je určené; Fridrich I. Barbarossa dal 1215 jeho pozostatky uložiť do skriňového relikviára nazývaného Karlsschrein, ktorý je umiestnený v kaplnke). V 13. stor. boli v exteriéri kaplnky nad tamburom vybudované trojuholníkové štíty. R. 1355 – 1414 k nej bol pristavaný vysoký neskorogotický katedrálny chór, ktorý bol inšpirovaný kaplnkou Sainte-Chapelle v Paríži a bol koncipovaný ako monumentálny relikviár (vzhľadom na veľké kružbové okná nazývaný Glashaus; od 13. stor. významné pútnické miesto). V období 14. – 18. stor. vzniklo v ochodze centrálneho oktogónu viacero kaplniek.

V katedrále sa nachádza viacero významných príkladov stredovekého umeleckého remesla, napr. kazateľnica nazývaná Ambona Henricha II. Svätého (1002 – 14), zlaté antependium Pala d’Oro (okolo 1020), monumentálny Svietnik Fridricha I. Barbarossu (1165 – 70), skriňový mariánsky relikviár Marienschrein (1220 – 39) a i. Jej súčasťou je aj klenotnica s viacerými významnými pamiatkami stredovekého zlatníctva (napr. Lotharov kríž z obdobia okolo 1000, relikviárová busta Karola Veľkého z 1350 a i.). R. 1978 bola katedrála zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Ďalšie pamiatky: radnica (pôvodne gotická, vybudovaná 1330 – 49 na mieste audienčnej siene karolovskej falce, prestavaná v období baroka a v 19. stor., značne poškodená v 2. svetovej vojne, následne reštaurovaná; v radnici sa nachádza Korunovačná sieň zo 14. stor.; do stavby radnice bola začlenená aj veža Granusturm z obdobia Karola Veľkého, ktorá sa zachovala do súčasnosti), gotický Grashaus (2. pol. 13. stor., pôvodne slúžil ako prvá radnica), farský kostol Sankt Foillan (1180, v 15. stor. goticky prestavaný), pôvodne minoritský kláštorný kostol Sankt Nikolaus (13. – 14. stor.), kostol Sankt Paul (pôvodne gotický, deštruovaný počas 2. svetovej vojny a rekonštruovaný v 2. pol. 20. stor.) a i.

Aachen, Hans von

Aachen [á-], Hans von, aj Johann (aj Joan) von, aj Aken, Achen, Aach, Ach, Acha, 1552 Kolín nad Rýnom – 4. 3. 1615 Praha — nemecký maliar pôsobiaci v Taliansku a v Čechách, predstaviteľ neskorého internacionálneho manierizmu.

R. 1574 – 87 pôsobil v Taliansku (Benátky, Rím, neskôr Florencia). Počas pôsobenia vo Florencii (1582 – 83) maľoval o. i. portréty Mediciovcov a zoznámil sa s G. da Bolognom. Bol cenený najmä ako portrétista, 1587 sa vrátil do Nemecka, v Augsburgu vytvoril portréty Fuggerovcov, pôsobil aj v Mníchove (oltár v kostole Sankt Michael, 1587; portréty vojvodskej rodiny). R. 1592 sa stal dvorným maliarom cisára Rudolfa II. v Prahe, kde sa 1596 natrvalo usadil. Pôsobil aj ako diplomat, o. i. získaval umelecké diela pre cisárske zbierky, čo mu umožnilo živý kontakt s najvýznamnejšími súdobými umeleckými centrami. Uplatnil sa predovšetkým ako citlivý portrétista (Portrét Rudolfa II., okolo 1603 – 04), maľoval aj diela s historickými (antickými i biblickými) a náboženskými motívmi (Zvestovanie Panne Márii, po 1605), žánrové obrazy a alegórie, ktoré sa vyznačujú rafinovanou ikonografiou (Alegórie vojen proti Turkom, 1593 – 1606; Alegória pravdy cisárskych záležitostí, 1598). Vo svojej tvorbe spojil idealizovaný maliarsky štýl rímskeho a florentského manieristického maliarstva, benátskej maľby (Tizian, Veronese, Tintoretto) i súdobého holandského realizmu, pričom patril k najvýznamnejším predstaviteľom rudolfovského umenia (spolu s J. Heintzom st. a B. Sprangerom). V jeho neskorých dielach sa prejavil vplyv Carracciovcov, čo ho priviedlo k uplatneniu šerosvitu (kolorit jeho malieb sa stal temnejším). Mal množstvo žiakov, jeho neskoré diela anticipovali nástup barokového umenia v Čechách.

Aachenský mier

Aachenský mier [á-] — mierová zmluva uzavretá 18. 10. 1748 v Aachene. Ukončila 8 rokov trvajúce vojny o rakúske dedičstvo, podľa nej sa Mária Terézia definitívne vzdala Sliezska v prospech Pruska, s ktorým bol už uzavretý Drážďanský mier, Parmy a Piacenze; Francúzsko jej vrátilo Rakúske Nizozemsko (Belgicko). Medzinárodne bola uznaná pragmatická sankcia umožňujúca Habsburgovcom nástupníctvo aj v ženskej línii.

Aakjær, Jeppe

Aakjær [ókér], Jeppe, vlastným menom J. Jensen, 10. 9. 1866 usadlosť Aakjær, Fly pri Skive – 22. 4. 1930 Jenle pri Skive — dánsky spisovateľ a básnik. V románoch Deti hnevu (Vredens børn, 1904) a Radosť z práce (Arbejdets glæde, 1914), ako aj v poviedkach a drámach zobrazil sociálne rozpory vidieka, najmä kruté životné podmienky dánskych roľníkov. Básnik vidieka, lásku k rodnému kraju vyjadril v zbierke básní Piesne raže a iné básne (Rugens sange og andre digte, 1906), ktorá je čiastočne napísaná nárečím. Autor básnických zbierok Z mojej vidieckej ságy. Malý sedliacky príbeh (Af min hjemstavns saga. Lidt bondehistorie, 1919) a Pod večernými hviezdami. Básne (Under aftenstjernen. Digte, 1927) i niekoľkých memoárov (1928 – 34).

Aalen

Aalen [á-] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko; 68-tis. obyvateľov (2014). Priemysel hutnícky, strojársky, textilný, optický, potravinársky (o. i. pivovarnícky).

Aalst

Aalst [álst], francúzsky Alost, holandsky Aalst — mesto v Belgicku v regióne Flámsko v provincii Východné Flámsko na rieke Dender v str. časti krajiny 30 km od od Bruselu; 84-tis. obyvateľov (2016). Priemysel textilný (bavlnársky, ľanársky) a kožiarsky. Obchod s chmeľom a kvetinami.

Aaltonen, Erkki

Aaltonen [ál-], Erkki, 17. 8. 1910 Hämeenlinna – 8. 3. 1990 Helsinki — fínsky skladateľ a pedagóg, jeden z predstaviteľov fínskej národnej hudby. Študoval na konzervatóriu v Helsinkách u Väinöho Raitia a Selima Palgrema. Medzinárodný ohlas získal komornou tvorbou, 4 symfóniami, 2 klavírnymi koncertmi, piesňami a úpravami ľudových tancov.

AANS

AANS, angl. Argus Africas News Service — spravodajská agentúra Zimbabwe so sídlom v Harare.

AAP

AAP, angl. Australian Associated Press — austrálska spravodajská agentúra so sídlom v Sydney založená 1935 Keithom Murdochom (*1885, †1952). Zamestnáva viac ako 175 novinárov po celej Austrálii, spravodajcov však má aj v USA, Európe, Ázii a Afrike. Jej akcionári vlastnia väčšinu austrálskych novín a časopisov.

AAR

AAR, angl. against all risks — poistenie proti všetkým nebezpečenstvám (s výnimkou politických a vojnových rizík, rizík zavinených chybou tovaru a i.); aj označenie typu poistnej politiky. Poistenie sa vzťahuje na prípady úplnej alebo čiastočnej straty, zničenia alebo poškodenia zásielky, ako aj na škody spôsobené prirodzenou povahou tovaru, pričom poisťovňa hradí zisťovacie náklady a príspevok na spoločnú haváriu; vhodné pri cenných a chúlostivých zásielkach.

Aarau

Aarau [á-] — mesto vo Švajčiarsku na rieke Aare, administratívne stredisko kantónu Aargau; 21-tis. obyvateľov (2015). Priemysel strojársky, elektrotechnický, optický, obuvnícky, odlievanie zvonov.

Aare

Aare [á-] — najdlhšia rieka Švajčiarska, ľavostranný prítok Rýna; dĺžka 295 km, rozloha povodia 17 779 km2 (z toho 423 km2 zaľadnených). Vyteká z ľadovca Aare v Bernských Alpách, tečie cez Brienzer See, Thunské jazero a Bielske jazero. Preteká mestami Brienz, Thun, Bern a Aarau. Energeticky využívaná.

Aargau

Aargau [ár-] — kantón v sev. Švajčiarsku pri hraniciach s Nemeckom; 1 404 km2, 654-tis. obyvateľov (2015). Administratívne stredisko Aarau, úradný jazyk nemčina. Zvlnené územie s dolinami rieky Aare a jej prítokov, hospodársky rozvinuté s vyspelým priemyslom a intenzívnou poľnohospodárskou výrobou. Aargau patrí k najlesnatejším švajčiarskym kantónom. Hustá dopravná sieť.

Aasen, Arne Paasche

Aasen [ósen], Arne Paasche, 18. 6. 1901 Steinkjer – 1. 11. 1978 Oslo — nórsky básnik, novinár a politik. Angažoval sa v robotníckom hnutí, bol členom Nórskej robotníckej strany (Det norske Arbeiderparti, DNA). Krátko (1924 – 25) pôsobil ako redaktor novín Fremtiden, svojimi článkami prispieval aj do ďalších robotníckych časopisov. Debutoval 1921 básnickou zbierkou Kosák a kladivo (Sigd og hammer). Jeho poézia je charakteristická výrazným sociálnym cítením, mnohé jeho básne boli zhudobnené. Autor zbierok Svet, náš domov (Verden vårt hjem, 1931), Hotel Európa (Hotel Europa, 1933) a výberu básní Búrka a tíš (Storm og stille, 1961).

Aasen, Ivar

Aasen [ósen], Ivar, 5. 8. 1813 Ørsta, kraj Møre og Romsda – 23. 9. 1896 Kristiania, dnes Oslo — nórsky jazykovedec a básnik, významný predstaviteľ nórskeho národného obrodenia. Skúmal nórske nárečia a v opozícii proti oficiálnemu spisovnému jazyku na báze dánčiny (riksmål) vytvoril novonórsky spisovný jazyk (landsmål). Autor diel Gramatika ľudovej nórčiny (Det norske Folkesprogs Grammatik, 1848), Slovník ľudovej nórčiny (Ordbog over det norske folkesprog, 1850) a Nórska gramatika (Norsk Grammatik, 1864).

Aasiaat

Aasiaat [ásiát], predtým Egedesminde — obec v Grónsku (autonómne územie Dánska) na jednom z ostrovov v juž. časti zálivu Disko; 3-tis. obyvateľov (2010). Lov a spracovanie rýb; meteorologická stanica.

AaTh katalóg

AaTh katalóg, aj katalóg Aarneho-Thompsona, klasifikácia Aarneho-Thompsona, AT — označenie najvýznamnejšieho medzinárodného katalógu rozprávkových typov, ktorý zostavil a 1910 publikoval fínsky folklorista Antti Aarne (*1867, †1925) a dvakrát (1928 a 1961) rozšíril americký folklorista Stith Thompson (*1885, †1976). Podnet vzišiel z tzv. fínskej školy, ktorá sa na základe porovnávania variantov folklórnych textov usilovala určiť miesto, čas vzniku a cesty šírenia folklórneho materiálu. Aarne vo svojom katalógu systemizoval rukopisný materiál helsinského archívu, zbierky dánskeho zberateľa Svenda Grundtviga (*1824, †1883) a rozprávky bratov Grimmovcov. Svoj katalóg rozprávkových sujetov (Zoznam rozprávkových typov, Verzeichnis der Märchentypen, 1910), v ktorom použil číselný systém typov, nepovažoval za úplný a predpokladal, že v budúcnosti bude doplnený o množstvo nových rozprávkových typov. Aarneho katalóg bol dvakrát revidovaný S. Thompsonom (od 1928 používaný pod názvom AaTh katalóg), podľa neho vznikli viaceré národné katalógy (slovenský od J. Polívku, 1923 – 32; český od V. Tilleho, 1929 – 37; poľský od J. Krzyżanowského, 1962 – 63; ruský od N. P. Andrejeva, 1929). R. 1960 vyšiel na Slovensku preklad AaTh katalógu v obmedzenom vydaní vo 2 zväzkoch pod názvom Typy ľudových rozprávok: klasifikácia a bibliografia. Tretíkrát bol AaTh katalóg revidovaný 2004, keď ho rozšíril Hans-Jörg Uther (Typy medzinárodných ľudových rozprávok: klasifikácia a bibliografia I – III, The Types of International Folktales: A Classification and Bibliography I – III) a začal sa používať pod názvom Aarneho-Thompsonova-Utherova klasifikácia (Aarne-Thompson-Uther classification, ATU).

Ab

Ab — skratka Knihy proroka Abakuka; → Abakuk, → Biblia.

ab-

ab- — predpona s významom ne-, od-.

aba

aba [arab.], abaja — voľný vlnený mužský plášť bez rukávov nosený v krajinách Blízkeho východu najmä pri náboženských slávnostiach.

Aba

Aba — mesto v juhových. Nigérii vých. od rieky Niger v členskom štáte Abia; 534-tis. obyv. (2006). Priemysel gumársky, plastických látok, pivovarnícky, textilný, farmaceutický, výroba mydla. Dopravný uzol.

Abaco, Evaristo Felice dall’

Abaco [-ko], Evaristo Felice dall’, aj Dall’ Abaco, Evariste Felice, 12. 7. 1675 Verona, Taliansko – 12. 7. 1742 Mníchov — taliansky skladateľ. Od 1704 pôsobil v Mníchove ako koncertný majster na dvore bavorského vojvodu Maximiliána II. Emanuela. Komponoval husľové a triové sonáty, husľové koncerty a concertá grossá. Jeho tvorba predstavuje ušľachtilý a zrelý typ talianskej hudby 17. a 18. storočia.

Abadan

Abadan, perzsky Abádán — mesto v Iráne na ostrove Abadan na rieke Šatt al-Arab 53 km od ústia do Perzského zálivu, administratívne stredisko provincie Chúzestan; 218-tis. obyv. (2006). Založené v 8. stor., po 1909 v dôsledku výstavby ropovodov a rafinérie ropy rýchly rast. Značne poškodené počas iracko-iránskej vojny 1980. Centrum spracovania ropy. Medzinárodné letisko, technologický inštitút, múzeum.

Abaddon

Abaddon [hebr.] —

1. v Starom zákone metaforické označenie kráľovstva mŕtvych, miesta zániku;

2. v Novom zákone ničivý anjel skazy (gr. Apollyón, Zj 9,11);

3. v rabínskej literatúre miesto zatratenia, jedna zo štyroch častí pekla.

Abafi, Leopold Branislav

Abafi, Leopold Branislav, aj Abaffy, pseudonym Branko Rovinov, Branko A. Rovinov, B. R., 18. 2. 1827 Slovenský Aradáč (dnes Aradáč), Srbsko (Vojvodina) – 27. 2. 1883 tamže — slovenský básnik, prozaik a dramatik, autor náboženských spisov, publicista, evanjelický kňaz a kultúrny činiteľ slovenského obyvateľstva Vojvodiny. Účastník slovenského povstania 1848 – 49 a Slovanského zjazdu v Prahe.

Autor básnickej zbierky Pomnenka na slavjanskou besedu 1848 (1848). V prvej polovici 60. rokov 19. stor. časopisecky uverejnil prózy Vidina a skutočnosť (1860, Sokol), Starý mládenec alebo jeden z Východnej Indie navrátivší sa bohatý pán... (1861, Černokňažník), Na rákosí (1963, Sokol) a Tri hroby (1864, Lipa). R. 1842 zdramatizoval Kalinčiakovu poviedku Bozkovci, originál dramatizácie i jeho odpis uverejnený 1846 v levočskom zábavníku Živuot sa však nezachovali. Za jeho článok Tým miernym (1875) uverejnený v Cirkevných listoch bol ich vydavateľ J. M. Hurban odsúdený na tri mesiace väzenia. Abafi prekladal zo slovenčiny do maďarčiny a z nemčiny do slovenčiny. Založil a redigoval náboženský časopis Slovo života.

Abafiovci

Abafiovci (Abafi), aj Abaffyovci (Abaffy) — uhorský šľachtický rod. Prvý známy člen (zakladateľ) rodu bol Aba pochádzajúci z rodu Hanva; žil v 2. pol. 13. stor. v Abovciach (pôvodne Malá Hanva), ktoré boli nazvané podľa neho. Rod sa postupne rozčlenil na viacero vetiev, ktoré mali majetky aj v iných stoliciach Uhorska a v Sedmohradsku. Jeho viacerí členovia boli hodnostármi Gemerskej a Oravskej stolice: Ján, zakladateľ oravskej vetvy rodu, prefekt a kapitán Oravského hradu, 1587 mu Juraj Turzo daroval dedinu Horná Lehota, kde si postavil kúriu a podľa ktorej začal používať predikát (z Hornej Lehoty); Jozef, manželstvom s Alžbetou Okoličániovou získal v 1. pol. 18. stor. kúriu a majetok v Mokradi (dnes miestna časť Dolného Kubína) na Orave. Za najvýznamnejšieho člena rodu sa pokladá František, 1730 Horná Lehota, okr. Dolný Kubín – 15. 3. 1817 tamže, uhorský jakobín, stoličný úradník (oravský podžupan, súdny prísediaci) a publicista. Precestoval mnohé európske krajiny a stal sa prívržencom osvietenského hnutia. Na uhorskom sneme 1790 – 91 stúpenec radikálnej opozície. Neskôr sa zapojil aj do hnutia uhorských jakobínov. Autor prác namierených proti uhorským politickým pomerom a pravdepodobne aj slovenského a maďarského prekladu Marseillaisy. Po odhalení tzv. Martinovičovho sprisahania v auguste 1794 zatknutý; v máji 1795 prepustený.

Abagar

Abagar — jeden z prvých bulharských tlačených textov; päťstranová modlitebná knižka napísaná cyrilikou. Zostavil ju nikopolský biskup Filip Stanislavov (*1608, †1674) a 1651 bola vytlačená v Ríme. Abagar bol určený rekatolizovaným stúpencom stredovekej náboženskej sekty pauliciánov. Obsahuje prvky novobulharského jazyka, je ilustrovaný kresbami svätcov. Názov je odvodený od apokryfnej legendy cára Abagara (Abgara) o Božom krste, súčasťou je Stanislavovov doslov, v ktorom prezentuje svoje bulharské cítenie. Zachovalo sa iba 18 exemplárov, z nich jeden je uložený v Národnej knižnici sv. Cyrila a Metoda v Sofii.