Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 147 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

auctor

auctor [auk-; lat.], právny predchodca, scudziteľ — označenie pôvodného subjektu práva, najmä vecného, vlastníckeho; v staršej literatúre aj zástupca, poručník, opatrovník. V súčasnosti sa používa zriedkavo, a to vo význame právneho predchodcu, t. j. osoby, ktorá svoje právo previedla na nadobúdateľa.

Auderská, Halina

Auderská (Auderska), Halina, 3. 7. 1904 Odesa – 22. 2. 2000 Varšava — poľská spisovateľka. Pochádzala z rodiny politického vysťahovalca, do Poľska sa vrátila 1920. Debutovala románom Kukly veľkej parády (Poczwarki Wielkiej Parady, 1935). Počas 2. svetovej vojny pôsobila v ilegálnom hnutí, účastníčka Varšavského povstania 1944. Zážitky z vojny a protifašistického hnutia opísala v románe Granátové jablko (Jabłko granatu, 1971) o poľskom chlapcovi vyvezenom počas vojny do Nemecka. Dominantnou témou jej nasledujúcich diel (Vtáčia cesta, Ptasi gościniec, 1973; Babie leto, Babie lato, 1974) sa stal dramatický presun poľských roľníkov z východných poľských území okupovaných Sovietskym zväzom do nového Poľska; uplatnila v nich ľudovú reč, štýl a metaforickosť myslenia.

Autorka románov Sirénin meč (Miecz Syreny, 1980), Drak v erbe. Kráľovná Bona (Smok w herbie. Królowa Bona, 1983), Zabiť strach (Zabić strach, 1985), ako aj divadelných hier a drám Utečenci (Zbiegowie, 1952), Republika to zaplatí (Rzeczpospolita zapłaci, 1954) a Dokiaľ my žijeme (Dopóki żyjemy, 1956).

audiencia

audiencia [lat.] — oficiálne prijatie u vysokého politického alebo cirkevného činiteľa.

audio-

audio- [lat.] — prvá časť zložených slov s významom zvuk, zvukový; vzťahujúci sa na sluch, sluchový; týkajúci sa zvuku, sluchu, počutia.

audiovizuálny

audiovizuálny [lat.] — sluchový a zrakový; založený na využití zvuku a obrazu.

audit softvérového systému

audit softvérového systému — nezávislé hodnotenie softvérového systému alebo procesu jeho tvorby s cieľom zistiť, či samotný produkt alebo proces jeho tvorby zodpovedá definovaným normám, odporúčaniam, technickým podmienkam a pracovným postupom. Hodnotenie vychádza z kritérií definovaných v dokumentoch, ktoré špecifikujú podobu alebo obsah výsledného produktu, proces, akým má byť výsledný produkt vytvorený, a spôsob merania ukazovateľov potrebných na hodnotenie produktu vzhľadom na jeho súlad s normami a odporúčaniami.

Audubon, John James

Audubon [ódbn], John James, vlastným menom Jean-Jacques Fougère, 26. 4. 1785 Les Cayes, Haiti – 27. 1. 1851 New York — americký ornitológ, zakladateľ ekologickej ornitológie, grafik a jeden z najznámejších ilustrátorov vtákov. Dielo: Vtáky Ameriky (The Birds of America, 1827 – 38), Ornitologická biografia (Ornithological Biography, 1831 – 39), Prehľad vtákov Severnej Ameriky (A Synopsis of the Birds of North America, 1839). Je podľa neho nazvaná najstaršia spoločnosť na ochranu prírody v USA National Audubon Society, NAS, založená 1905.

Auer, Gerhard

Auer, Gerhard, 9. 4. 1925 Náchod – 22. 11. 2002 Bratislava — český dirigent pôsobiaci na Slovensku. Študoval v Bratislave u K. Schimpla, od 1948 korepetítor, 1950 – 90 dirigent Opery SND, od 1953 pedagóg na VŠMU v Bratislave. Autor baletu Mária (v rukopise), miniopery Spoveď Dona Juana (1983), piesní a komorných skladieb.

Auer, Leopold von

Auer, Leopold von, 7. 6. 1845 Veszprém – 15. 7. 1930 Loschwitz pri Drážďanoch, pochovaný v New Yorku — maďarský huslista a pedagóg. Študoval v Budapešti, vo Viedni a v Hannoveri (o. i. u J. Joachima). R. 1863 koncertný majster v Düsseldorfe, 1866 v Hamburgu a 1868 v Petrohrade, kde vyučoval na konzervatóriu. K jeho žiakom patril o. i. J. Heifetz, N. Milstein a E. Zimbalist. P. I. Čajkovskij mu venoval svoj Husľový koncert. Neskôr pôsobil v New Yorku a Drážďanoch.

Autor prác Moja škola hry na husliach (Violin Playing as I Teach It, 1921), Môj život v hudbe (My Long Life in Music, 1923), Majstrovské husľové diela a ich interpretácia (Violin Master Works and Their Interpretation, 1925).

Auer von Welsbach, Carl

Auer von Welsbach [fon], Carl, slobodný pán, 1. 9. 1858 Viedeň – 4. 8. 1929 zámok Welsbach pri Möblingu — rakúsky chemik a inžinier. Identifikoval didýmium (dovtedy pokladané za prvok) ako zmes dvoch nových prvkov – neodýmu a prazeodýmu (1885). Zistil, že tkanina impregnovaná tóričitou a céričitou soľou jasne žiari pri zahrievaní plameňom plynu. Tento objav bol využitý vo verejnom plynovom osvetlení. Prvýkrát použil kovové (osmiové) vlákno v lampe, predchodkyni dnešných žiaroviek (1898). Ním objavená zmes železa, céru a i. prvkov vzácnych zemín (Auerov kov, Auerova zliatina) sa dodnes používa na iskrenie v zapaľovačoch.

Augerova elektrónová spektrometria

Augerova elektrónová spektrometria [ože-] — spektrometria založená na využití Augerovho elektrónového spektra, čo je spektrum rozdelenia Augerových elektrónov podľa ich kinetickej energie. Augerov prechod je vyvolaný ionizáciou atómov účinkom elektrónového lúča a je vlastne jednou z možností straty energie excitovaného atómu (→ Augerov jav). V spektre sa píkmi prejavia diskrétne hodnoty Augerových elektrónov. Augerove prechody sú dôležité najmä pri ľahkých prvkoch, kde je ich pravdepodobnosť vysoká.

Augerova elektrónová spektroskopia patrí medzi najcitlivejšie metódy analýzy povrchov tuhých látok. Umožňuje kvalitatívnu a v podstate aj kvantitatívnu analýzu povrchových vrstiev s hrúbkou 0,5 – 2 nm, pričom sa dá analyzovať plôška 2 – 5 μm2. V Augerovom elektrónovom spektre povrchu možno pozorovať píky zodpovedajúce atómom jednotlivých (najmä ľahších) prvkov, ale aj píky týchto prvkov viazaných v zlúčeninách, intenzita píkov je úmerná počtu prítomných atómov. Nevýhodou je, že spektrum je zložité a vzájomné prekrývanie píkov sťažuje identifikáciu prvkov. Augerovou elektrónovou spektroskopiou sa dajú dokázať nečistoty (napr. uhlíka a síry) na povrchu kovov, používa sa na určenie katalytických jedov a pri štúdiu korózie. Nazvaná podľa P. V. Augera.

augmentácia

augmentácia [lat.] — zväčšenie, rozhojnenie, prírastok;

1. lit. stupňované rozvedenie výrazu (pleonazmus, opakovanie slov, hromadenie rovnoznačných slov ap.);

2. hud. zväčšenie hodnôt trvania tónov, hudobnej myšlienky, resp. úseku hlasu, skladby na dvoj- alebo na viacnásobok. Jedna z možností kontrapunktickej práce, ktorá sa stala trvalou súčasťou práce s hudobnou myšlienkou. Opak: diminúcia.

Augstein, Rudolf

Augstein [-štajn], Rudolf, pseudonym Jens Daniel, Moritz Pfeil, 5. 11. 1923 Hannover – 7. 11. 2002 Hamburg — nemecký publicista a spisovateľ. Od 1947 vydavateľ a spoluvlastník spravodajského magazínu Der Spiegel, do ktorého aj pod pseudonymom prispieval.

auguri

auguri, lat. augures — v antickom Ríme členovia kňazského kolégia, ktorí sledovali nebeské znamenia, predovšetkým let posvätných vtákov (orly, supy). Existovali už v kráľovskom období (traja) a ich úrad sa zachoval až do 4. stor. n. l. Ich počet sa postupne zvýšil až na 16. Do 300 pred n. l. mohli byť len z patricijských rodín, neskôr aj z radov plebejcov. V cisárskom období sa auguri volili len z cisárov a ich synov. Za priaznivé znamenia sa pokladali tie, ktoré prichádzali z ľavej strany. Nepriaznivé znamenia mali za následok odloženie napr. rokovania snemu alebo inej politickej udalosti, preto mali v politickom živote veľký význam. Znakmi augurov boli zahnutá palica (lituus) a rúcho so širokými purpurovými pásmi (trabea).

Augusta, Karel

Augusta, Karel, 20. 6. 1935 Praha – 31. 5. 1998 tamže — český filmový, divadelný a televízny herec. Vo filme a v televízii sa presadil predovšetkým v epizódnych postavách komického charakteru: Všichni dobří rodáci (1968), Čtyři vraždy stačí, drahoušku (1970), Petrolejové lampy (1971), Morgiana (1972), Bouřlivé víno (1976), Božská Ema (1979), Causa králík (1979), Vrchní, prchni (1980) a Vítr v kapse (1982).

augustáli

augustáli, lat. augustales, aj sacerdotes Augusti, Augustovi kňazi — v antickom Ríme členovia kňazského kolégia, ktoré po smrti cisára Augusta vytvoril jeho nástupca Tiberius na uctievanie Augustovho génia a ochranných bohov (lárov). Okrem Ríma sa tieto kolégiá zriaďovali aj v provinčných mestečkách, kde hrali významnú úlohu v náboženskom i vo verejnom živote.

Augustín, Jozef

Augustín, Jozef, 18. 7. 1935 Senohrad, okres Krupina — slovenský chemik. R. 1960 – 61 pôsobil v Kúpeľoch Sliač a na I. detskej klinike Lekárskej fakulty UK v Bratislave, 1961 – 65 v Biologickom ústave SAV, 1965 – 2000 na Chemickotechnologickej fakulte SVŠT, resp. Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave (1984 – 87 vedúci Katedry biochemickej technológie, 1981 – 89 prodekan fakulty) a súčasne 1993 – 2000 v Ústave mikrobiológie SAV, 2000 – 2014 na Prírodovedeckej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, od 2014 emeritný profesor; 1989 DrSc., 1991 profesor.

Spočiatku sa zaoberal reakčnou kinetikou a vzťahmi medzi štruktúrou a biologickým účinkom syntetických antimikrobiálnych látok najmä zo skupiny izotiokyanátov (R-NCS) a ich prekurzorov, mechanizmom účinku a subcelulárnej distribúcie týchto látok značených rádionuklidmi 3H, 14C a 35S, neskôr zákonitosťami šírenia rádioaktívnych látok v životnom prostredí a biochemickým rozkladom xenobiotík. Pomocou matematických vzťahov formuloval zákonitosti sorpcie a transportu rádionuklidov 60Co, 65Zn,75Se, 85Sr,109Cd a 137Cs v mikroorganizmoch, pôde a v rastlinách.

Autor a spoluautor okolo 150 publikácií v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch a zborníkoch, spoluautor 6 monografií a vysokoškolských učebníc, napr. Chémia kyanátov a ich tioderivátov (The Chemistry of Cyanates and their Thio Derivatives, 1977), Antibiotiká. Mechanizmy účinku a rezistencie (1978), Biochemické laboratórne metódy (1981), Rekombinantné DNA a biotechnológie (1990), spoluautor 8 patentov. Nositeľ mnohých ocenení.

aulódia

aulódia [gr.] — v antickej gréckej hudbe spev sprevádzaný hrou na aulose na rozdiel od sólovej hry na aulose nazývanej auletika. Aulódia v starom Grécku pozostávala z melódií nazývaných nomos, ktoré sa spievali na počesť boha Apolóna. Ich tvorcami boli Marsyas, jeho žiaci Plumpos a Kratés, ako aj Terpandros z Antissy (Lesbos).

Auletické melódie hrané sólovo na aulose sa nazývali aj polykefalos alebo harmateios.

aulos

aulos [gr.] — starogrécky dvojjazýčkový drevený aerofón stredoázijského pôvodu s hmatovými dierkami a prefukovacím otvorom, neskôr aj s klapkami, dlhý 25 – 65 cm. Bol zhotovovaný z kovu, trstiny, dreva, kosti alebo zo slonoviny. Hráč na aulose hral paralelne na dvoch nástrojoch zvyčajne rôznej dĺžky, jedna píšťalka mala funkciu melodického nástroja, druhá bourdonu. Aby sa na píšťalkách lepšie hralo, pripevňovali sa o hlavu špeciálnou páskou.

Aulos bol jediným nástrojom používaným v antickej dráme a v rámci hier v Delfách sa konali špeciálne preteky auletov.

AUOS

AUOS, rus. Avtomatičeskije universaľnyje orbitaľnyje stancii — zdokonalené typy sovietskych družíc zo série Interkozmos určené najmä na prieskum Zeme (atmosféra, oceány), kozmického žiarenia a slnečnej činnosti.

au pair

au pair [o pér; fr.], aupair —

1. za protislužbu, bez zaplatenia;

2. mladý cudzinec (spravidla študentka), ktorý v zahraničí v rodine pomáha starať sa o deti a domácnosť za ubytovanie, stravu a vreckové, aby sa naučil cudzí jazyk.

AURA

AURA, angl. Association of Universities for Research in Astronomy — združenie amerických a medzinárodných inštitúcií založené 1957. R. 2017 združovalo 44 amerických a 5 medzinárodných inštitúcií (takmer výlučne univerzít). Je zamerané na podporu špičkového astronomického výskumu všetkými dostupnými prostriedkami (vzdelávanie, astronomické pozorovania a ich interpretácia), ako aj na propagáciu astronomického výskumu medzi širokou verejenosťou; do programov sa môže zapojiť aj pokročilá verejnosť. Spravuje ďalekohľady Gemini, astronomické observatóriá združené v Národnom observatóriu optickej astronómie (National Optical Astronomy Observatory, NOAO) a Large Synoptic Survey Telescope (LSST) v Chile, ďalej Národné slnečné observatórium (National Solar Observatory), ako aj Vedecký inštitút vesmírneho ďalekohľadu (Space Telescope Science Institute, STSI) v Baltimore (Maryland) riadiaci misiu Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu; pripravuje aj nový vesmírny ďalekohľad James Webb s priemerom hlavného zrkadla 6,5 m.

aura

aura [gr. > lat.] —

1. lek. špecifické zážitky subjektu pred epileptickým, niekedy aj hysterickým záchvatom alebo pred migrénou. Aura sa spravidla začína intenzívnou nevoľnosťou, neskôr sa objavujú rôzne ilúzie, halucinácie, extrémne pocity strachu. Keďže v stave aury sú pamäť aj vedomie narušené, postihnutý nedokáže tieto zážitky dobre opísať. Charakter aury závisí od oblasti mozgu, v ktorej vznikajú výboje chorobnej epileptickej aktivity. Môže sa prejaviť čuchovými alebo sluchovými pseudohalucináciami, útrobnými pocitmi tlaku, tepla ap. v nadbrušku, ktoré sa šíria nahor (epigastrická aura). Pred záchvatom migrény sú častejšie poruchy zraku, iskrenie (fosfény) alebo zahmlenie pred očami, výpadky časti zorného poľa (skotómy) alebo obrny pohybov oka;

2. v okultizme ovzdušie, opar, vánok; v mystickom zmysle ťažko postrehnuteľná fosforescencia obklopujúca každý jav, vyžarovanie (fluidum) registrovateľné senzibilnými osobami ako žiara alebo farebné spektrum obklopujúce postavu.

aurea mediocritas

aurea mediocritas [-dijokritás; lat.] — zlatá prostrednosť, t. j. neuspokojovať sa s málom, ale nechcieť ani priveľa. Myšlienka objavujúca sa v literatúre od Hésioda, rozpracovaná Aristotelom a jeho školou (Horácius: Básne, resp. Ódy, 2. kniha, 10. báseň, 5. verš); → inter utrumque tene!; → nihil nimis.

au revoir

au revoir [orvuár; fr.] — dovidenia (pozdrav).

ε Aurigae

ε Aurigae [-gé; lat.], Epsilon Aurigae — zákrytová premenná hviezda, ktorej primárnou zložkou je nadobor spektrálneho typu F0 Ia. Sekundárnou zložkou je hviezda al. dvojica hviezd obklopená prachovoplynným diskom, ktorý každých 9 896 dní počas 640 – 730 dní čiastočne zakrýva primárnu zložku. Vizuálna hviezdna veľkosť sa mení v rozmedzí 2,92m 3,83m.

auri sacra fames

auri sacra fames [-rí -kra -més; lat.] — prekliaty hlad po zlate, t. j. lačnosť po zlate vedie k zločinom (Vergílius: Aeneis).

aurorálny

aurorálny

1. týkajúci sa úsvitu, ranného obdobia (podľa rímskej bohyne Aurory); 2. súvisiaci s polárnou žiarou.

aurorálny elektrožet

aurorálny elektrožet, polárny elektrožet — intenzívny ionosférický elektrický prúd v oblasti aurorálneho oválu. Rozlišuje sa záp. (v predpoludňajšom sektore) a vých. (v popoludňajšom sektore) aurorálny elektrožet, ktoré sa kvantatívne špecifikujú indexmi magnetickej aktivity AL a AU. Celkový magnetický efekt aurorálneho elektrožetu sa vyjadruje indexom AE = AU − AL odvodzovanom z magnetogramov vybraných observatórií vo vyšších zemepisných šírkach. Nárast AE sa zaznamenáva počas magnetosférickej subbúrky.

Aurora musis amica

Aurora musis amica [-ró- múzís amíka; lat.] — Zornička je naklonená Múzam, t. j. ranný čas je vhodný na duševnú činnosť.

auskultant

auskultant [lat.] — v minulosti označenie súdneho čakateľa. Úlohou auskultanta v tzv. prípravnej službe bolo získať teoretické a praktické vedomosti a pripravovať sa pod odborným dozorom na povolanie sudcu.

auspície

auspície [lat.], lat. auspicia, lat. jednotné číslo auspicium — v starovekom Ríme znamenia bohov; náboženské úkony, ktorými sa zisťovala vôľa bohov na základe rôznych znamení. Božiu vôľu vykladali auguri, ktorí sledovali (lat. auspex = pozorovateľ, vykladač znamenia) prírodné úkazy (blesky), let vtákov (najmä orlov) alebo správanie posvätných zvierat chovaných na tieto pozorovania (kurence). Prenesene záštita; → sub auspiciis.

Austin, John

Austin [ostin], John, 3. 3. 1790 Creeting Mill (pri Ipswichi) — december 1859 Weybridge — anglický právnik a filozof práva, hlavný predstaviteľ anglickej analytickej jurisprudencie. Spolu s J. Benthamom a J. S. Millom patria do skupiny utilitaristických filozofov. Spočiatku bol dôstojníkom v armáde, neskôr sa stal advokátom a učiteľom právnej vedy na univerzite v Londýne (1826 – 32), 1834 prednášal právnu vedu na Inner Temple. Do revolúcie 1848 žil vo Francúzsku a v Nemecku, potom až do smrti v Spojenom kráľovstve.

Jeho hlavné dielo Pôsobnosť právnej vedy (The Province of Jurisprudence Determined, 1832) sa v Spojenom kráľovstve stalo najčítanejšou a najkritizovanejšou prácou v oblasti teórie práva. Literárny perfekcionizmus zabránil Austinovi publikovať ďalšie dielo, takže kompletné Prednášky o právnej vede alebo filozofia pozitívneho práva (Lectures on Jurisprudence or the Philosophy of Positive Law, 1861) s dôkladnou analýzou základných právnych pojmov a inštitútov vyšli až po jeho smrti. Austin definuje právo striktne pozitivisticky, celkom oddeľujúc jeho existenciu od morálnej hodnoty. Zákon je príkaz s hrozbou sankcie v prípade neposlušnosti. Štát je v jeho chápaní suverénom, nezávislou politickou spoločnosťou, ktorá je definovaná ústavou.

australoidi

australoidi [lat. + gr.] — obyvateľstvo patriace do oceánskej (australoidnej) vetvy veľkej negroidnej variety (starší názov ekvatoriálna rasa). Rozsahom je málopočetné (približne 15 mil.), rozptýlené v priestore od Indie po Austráliu do viacerých malých útvarov, preto je z antropologického hľadiska veľmi pestré. Australoidi majú tmavšiu farbu pokožky, široký nos, hrubé pery (čím sa podobajú negroidom), ale prevažne vlnité vlasy, silnejšie ochlpenie tela a niektoré skupiny i slabšiu pigmentáciu. Z množstva skupín sú navýznamnejšie tri: prvú tvoria Melanézania a Papuánci žijúci v Melanézii, na Novej Guinei a na východe Indonézie (okolo 6,5 mil. obyvateľov), druhú pôvodní obyvatelia Austrálie (→ austrálski domorodci) a tretiu Veddovia žijúci na Srí Lanke a v centrálnych oblastiach juž. Indie (8,3 mil.).

austrálski domorodci

austrálski domorodci, nesprávne Aborigináli, Aborigéni — pôvodné obyvateľstvo Austrálie pred príchodom Európanov a ich súčasní potomkovia. Rasovo sa zaraďujú do oceánskej vetvy veľkej negroidnej variety (starší názov ekvatoriálna rasa; → australoidi). Charakterizuje ich stredne vysoká štíhla postava so značne rozvinutým svalstvom a čokoládovohnedá farba kože, ktorá nikdy nedosahuje odtiene typické pre negroidnú varietu. Vlasy a oči dospelých sú tmavé, u detí sa však vyskytujú aj modré oči a plavé vlasy, ktoré vekom, najmä u mužov, tmavnú. Vlasy sú vlnité až kučeravé. Majú nápadne vystupujúce nadočnicové oblúky a pomerne široký nos. Ich výrazným znakom sú veľké zuby. Podľa genetických analýz predstavujú migračnú vlnu, ktorá opustila Afriku pred 75-tis. rokmi cez južnú Indiu a Papuu Novú Guineu (s ich pôvodnými obyvateľmi sú geneticky najbližšie spriaznení). Najstaršie archeologické nálezy pochádzajú od jazera Mungo (datované na 40- až 68-tis. rokov). Tasmániu sa podarilo osídliť pred 40-tis. rokmi.

Z antropologického hľadiska sú austrálskym domorodcom najbližší Veddovia v Indii a na Srí Lanke. Po usadení v Austrálii žili v izolácii a v pomerne nepriaznivých prírodných podmienkach, takže zostali na tej istej úrovni, akú mali v čase príchodu. Boli kočovnými lovcami a zberačmi, časť z nich príležitostne aj rybármi. Spracúvali prírodné materiály, ako zbrane im slúžili oštepy, bumerangy a na severových. pobreží miestami aj luk a šípy (vplyv Malajcov a Papuáncov). Kovové nástroje začali používať až po príchode Európanov. Významný bol medzikmeňový výmenný obchod. Jednoduchosť materiálnej kultúry austrálskych domorodcov vyvažuje bohaté slovesné a i. umenie: mytológia, folklór, tanec, hudba, maliarstvo (maľby na kôre, skalné maľby, tzv. röntgenový štýl), rezbárstvo a i. Náboženstvo bolo animistické, najmä kult predkov viazaný na totemizmus (→ austrálske náboženstvo). Koncom 18. stor. bolo austrálskych domorodcov asi 250- až 300-tis. a obývali najmä pobrežné oblasti. Od začiatku 19. stor. ich belosi zatláčali do vnútrozemia a zabíjali; mnohí podľahli zavlečeným chorobám (najmä chrípke, kiahňam, osýpkam a pohlavným chorobám). Od 19. stor. boli christianizovaní, zachovali si však aj prvky tradičného náboženstva. Ich dnešný počet vrátane miešancov sa odhaduje na 548-tis., ale len asi 55-tis. ovláda materinský jazyk.

Pôvodná kultúra a spôsob života austrálskych domorodcov sú veľmi narušené; mnohé kmene zanikli alebo z nich zostalo len niekoľko posledných príslušníkov. Väčšina domorodcov žije v misijných staniciach alebo v ich blízkosti; časť pracuje v poľnohospodárstve, niektorí aj v priemysle ap. Od začiatku 60. rokov 20. stor. silnelo medzi austrálskymi domorodcami hnutie za získanie práv na pôdu a občianskych práv (najznámejší aktivista Eddie Mabo, *1936, †1992). R. 1962 získali volebné právo, 1970 štát Viktória ako prvý previedol na nich právo vlastniť pôdu (Aboriginal Lands Act 1970), v 70. a 80. rokoch 20. stor. ho nasledovali ostatné štáty. V júni 1992 austrálsky Najvyšší súd zrevidoval svoje rozhodnutie z 1970 (podľa ktorého austrálski domorodci nemajú žiadne práva na zem, ktorú obývajú) a zaviazal vládu nahradiť škodu a pôdu im vrátiť. R. 1994 vláda P. J. Keatinga dosiahla kompromis medzi austrálskymi domorodcami a bielymi vlastníkmi pôdy a baní: austrálski domorodci majú právny nárok na tú zem, ku ktorej môžu dokázať svoje tradičné väzby.

austrálsky futbal

austrálsky futbal, austrálske ragby — športová hra, v ktorej sa spájajú prvky futbalu a ragby. Vytvoril ju Tom Wills (*1835, †1880) v polovici 19. stor., prvé pravidlá vyšli 1874. Hrá ju 18 hráčov (pôvodne 40) z každého družstva s oválnou loptou na trávnatom oválnom ihrisku (dlhá os 135 – 185 m, krátka 110 – 155 m). Na koncoch dlhých osí sú bránky, ktoré tvoria dve vyššie vnútorné a dve nižšie vonkajšie žrde. Bránky sú široké 6,4 m. Stredná bránka je hlavná, bočné vedľajšie. Ak prejde lopta strednou bránkou, družstvo získa 6 bodov, ak sa dotkne žrde alebo preletí vonkajšou bránkou, t. j. priestorom medzi žrďami vnútornej a vonkajšej bránky, 1 bod. Stretnutie trvá 80 min. (4 x 20 min.), 18 hráčov je rozostavených v troch skupinách po šiestich (útočníci, záložníci, obrancovia), pričom pri rozohrávaní zápasu musia útočníci a obrancovia stáť vo vyznačenom 50-metrovom polkruhu. Po úvodnom výkope zo stredu ihriska môže hráč chytať loptu rukami, odkopávať ju, prípadne aj prihrávať spodnou prihrávkou, pri jej nesení ju musí aspoň každých 15 m hodiť o zem.

Austrálsky futbal sa vzhľadom na požiadavky na plochu ihriska a počet hráčov nerozšíril mimo miesta svojho vzniku. Najvýznamnejšou hernou činnosťou sú dlhé kopy (okolo 80 m).

Austriae est imperare orbi universo

Austriae est imperare orbi universo [-strié -rá- -bí ú- -zó; lat.], A. E. I. O. U. — Rakúsku prináleží vládnuť celému svetu. Staré heslo rakúskej moci vyskytujúce sa v mnohých obmenách (skratku A. E. I. O. U. dal na svoje stavby vytesať cisár Fridrich II.).

austro-

austro- [lat.] — prvá časť zložených slov s významom 1. južný (lat. auster = juh), napr. austroázijský; 2. rakúsky (lat. Austria = Rakúsko), napr. austroslavizmus.

austromarxizmus

austromarxizmus [lat.] — súhrnné označenie ideovo-politického smeru sociálnej demokracie v Rakúsko-Uhorsku po jej odklonení sa od nemeckej línie; reformistický prúd sformovaný na začiatku 20. stor. Predstavitelia austromarxizmu sa v teórii usilovali o určité demokratické úpravy marxizmu (nesúhlasili s diktatúrou proletariátu), v praxi navrhovali riešenie vnútorných problémov Rakúsko-Uhorska vytvorením súštátia, neskôr národných štátov. Hlavnými reprezentantmi austromarxizmu boli K. Renner, O. Bauer, M. Adler a F. W. Adler, ktorí od začiatku považovali za najdôležitejšie podieľať sa na štátnej moci účasťou v parlamente a vo vláde. Najmä K. Renner sa dostal do vysokej štátnej politiky. Po skončení 1. svet. vojny boli austromarxisti napriek Saintgermainskej mierovej zmluve obhajcami pripojenia Rakúska k Nemecku. Po 2. svet. vojne K. Renner spolupracoval s kresťanskými socialistami a komunistami pri vytvorení prvej povojnovej vlády Rakúska (stal sa jej kancelárom, neskôr prvým povojnovým rakúskym prezidentom).

aut

aut [angl.] — zahratie lopty mimo hracej plochy vo futbale, v hádzanej, basketbale ap., v sieťových hrách (volejbal, tenis, stolný tenis ap.); aj dotyk lopty o akúkoľvek prekážku nad ihriskom (strop, osvetľovacie teleso), v pálkových hrách (bejzbal, softbal) vyradenie hráča družstva. Činnosť hráčov po aute určujú pravidlá jednotlivých športov.

aut bibat aut abeat

aut bibat aut abeat [lat.] — nech pije, alebo nech ide preč. Človek sa musí prispôsobiť spoločnosti, v ktorej žije (Cicero: Tuskulské rozhovory, 5. kniha).