Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 4 z celkového počtu 4 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Vanek, Imrich

Vanek, Imrich, 20. 3. 1931, Nové Zámky – 5. 10. 2015 tamže — slovenský sochár a keramikár, významný predstaviteľ slovenského keramického sochárstva. V rokoch 1952 – 54 pracoval v Slovenskej ľudovej majolike v Modre, 1956 – 62 študoval na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe u O. Eckerta. Ťažiskom jeho tvorby boli monumentálne diela určené pre architektúru (množstvo štátnych objednávok), vytváral aj komorné keramické obrazy, reliéfy a sochy, výnimočne aj solitérne kusy úžitkovej keramiky a porcelánu.

Už počas štúdia sa začal orientovať na voľný sochársky prejav v hline (vo forme keramického obrazu a sochy), pričom smeroval k monumentálnemu meradlu s cieľom tvoriť veľkorozmerné diela pre architektúru. V 1. polovici 60. rokov 20. stor. sa sústredil na tvorbu keramických obrazov so zámerom uplatnenia modernej keramiky v bežnom interiéri. Experimentálne v nich kombinoval maľbu glazúrou a štrukturálnu tvárnosť hliny (vrypy, modelácia, stopy prstov). Línie foriem vytváral prostredníctvom zatavovaného kovového drôtu, ktorý po vypálení získal charakteristickú štruktúru (Hra, 1967; Deti, 1964). V keramických obrazoch osciloval medzi zobrazujúcim (figurálnym) a abstraktným (geometrická symbolika, štruktúry) umením. Bol ovplyvnený kubizmom (resp. P. Picassom) a expresionizmom. Diela z tohto obdobia majú znepokojujúce symbolické posolstvo a existenciálny podtón (Terč; Dav, obe z 1964). Ich hlavnými motívmi sú ľudská figúra, zátišie, mestské výjavy a náboženská tematika. V niektorých uplatnil motív terča, ktorý je solitérny, multiplikovaný, prípadne kombinovaný so živou bytosťou ako cieľom. Biblické výjavy zredukoval na fragment figúry (hlava, ruka) a na maliarske gesto glazúrou, kde farba má kľúčový význam pre celú scénu (Krížová cesta, 1965). V čisto abstraktných dielach sa priblížil k štrukturálnej abstrakcii okruhu Konfrontácií (Tri hlavy, 1963; Hlava, 1965).

Tvorbe keramických obrazov sa venoval aj v 80. rokoch 20. stor. Od maľby sa posunul k vysokému reliéfu (Muž s koňom, 1981). Využíval robustnú modeláciu a výrazné zásahy nástrojmi, zárezy, vrypy či odtlačky prstov (Mačka, 1983). Figúry sú poňaté náznakovo, ľudí často zastupujú len naznačené tváre s veľavravným výrazom podčiarknutým farbou a kompozičným usporiadaním obrazu – reliéfu (Túžba, 80. roky 20. stor.).

Koncom 80. rokov 20. stor. začal pracovať s porcelánom. Dominantnou farbou diel, v ktorých maximálne redukoval tvary, sa stala zlatá a platinová (Hlava, 1989). V tomto období vytvoril nový typ objektu – dvojpohľadový reliéf, kde reverzná (zadná) strana má rovnakú významovú hodnotu ako predná strana (Busta, 80. roky 20. stor.).

Jeho monumentálna tvorba priamo nadviazala na experimenty s médiom keramiky, realizovanými prvotne v komorných dielach. Od 2. polovice 60. rokov 20. stor. do roku 1989 vytvoril okolo 70 monumentálnych diel pre architektúru. Boli to najmä veľkoplošné nástenné reliéfy (výnimočne aj plastiky) v interiéroch a exteriéroch stavieb na celom Slovensku (viaceré zanikli po 1989). Zobrazoval v nich zväčša imaginatívne symbolické výjavy, príbehy alebo štylizovanú (abstrahovanú) krajinu. Vynikajú robustnou modeláciou, štrukturálnymi povrchmi a prácou s glazúrami (výrazné pôsobenie farby). Okrem hrubého, až s karikatúrou hraničiaceho spôsobu modelovania foriem vynikajú predovšetkým výrazným maliarskym gestom, farebnými štruktúrami, výraznými farbami, kontrastmi a charakteristickým využitím zlata. Zlato, ktoré je typickým prvkom jeho monumentálnych i komorných diel, odhmotňuje a zároveň zachytáva svetlo, ktoré odráža do priestoru, takže vyniknú aj v tmavších interiéroch.

vihuela

vihuela [bi-; špan.] — španielsky renesančný brnkací strunový hudobný nástroj s hmatníkom, tvarom podobný gitare, ladený ako lutna. Zvyčajne mal päť, šesť, občas aj sedem párov strún. Vihuela sa vyvinula z raných fidúl, hralo sa na ňu sláčikom, plektrom (brnkadlom) alebo prstami. V Španielsku sa považuje za prvého člena vývojových radov gitary.

Völkischer Beobachter

Völkischer Beobachter, z nem. Ľudový pozorovateľ — nemecké noviny vydávané od decembra 1920 do apríla 1945 ako oficiálny tlačový orgán Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP).

Noviny pôvodne vznikli už v roku 1887 ako štvorstranový týždenník Münchner Beobachter. Vychádzali v nich predovšetkým antisemitsky ladené a často neoverené, príp. konšpiračné bulvárne články. V roku 1918 získala noviny spoločnosť Thule a v auguste 1919 ich premenovala na Völkischer Beobachter. Dostali sa však do neúnosných finančných problémov a v decembri 1920 ich odkúpila NSDAP. Napriek niekoľkým oficiálnym zákazom vydávania novín v 20. rokoch sa ich náklad prudko zvýšil, a to z pôvodných asi 7-tisíc výtlačkov v decembri 1920 na približne 25-tisíc na jeseň 1923. V roku 1931 dosiahli náklad 120-tisíc, v roku 1941 asi 1,1 milióna a v roku 1944 dokonca 1,7 milióna výtlačkov.

Po odkúpení novín NSDAP sa ich prvým šéfredaktorom stal Dietrich Eckart (1921 – 1923), neskôr ho nahradil Alfred Rosenberg (1923 – 1938), jeden z hlavných ideológov strany, a nakoniec Wilhelm Weiß (1938 – 1945). Jedným z najvýznamnejších prispievateľov novín bol neskorší minister propagandy Joseph Goebbels.

Od 8. februára 1923 sa stali denníkom, v roku 1925 sa z dôvodu zákazov a obmedzení načas vrátili k týždennej forme a neskôr sa stali dokonca mesačníkom, v priebehu niekoľkých mesiacov sa však už opäť vydávali vo svojej dennej podobe. Noviny mali niekoľko lokálnych verzií, od roku 1938, po anšluse Rakúska, vychádzala aj viedenská verzia. Posledné vydania z apríla a mája 1945 už neboli distribuované do celej krajiny.

Dvadsaťštyri rokov vytvárali noviny verejný obraz o NSDAP, informovali o aktivitách strany, ktoré prezentovali výlučne ako neustály úspech, slúžili rovnako ako indikátor prípadných zmien v straníckej línii, nacistickej politike i v propagande.

vzdialenosť dvoch bodov

vzdialenosť dvoch bodov — nezáporné reálne číslo, charakterizujúce dĺžku úsečky určenú dvoma bodmi v euklidovskom priestore.

Euklidovská vzdialenosť bodov \(\mathbb x= [{x}_1,\dots ,x_{n}], \mathbb{y}= [{y}_1,\dots ,y_{n}]\)\(\mathbb E^n\) je daná predpisom \(\rho(\mathbb{x},\ \mathbb{y})= \sqrt{{\left({x}_{1}-{y}_{1}\right)}^{2}+\dots +{\left({x}_{n}-{y}_{n}\right)}^{2}}\).

V \(\mathbb R^1\) je pre každé \(\mathbb x, \mathbb y \in \mathbb R\) daná metrika \(\rho(\mathbb x, \mathbb y)=|x_{1}-y_{1}|\);

V \(\mathbb R^2\), je pre každé \(\mathbb x, \mathbb y \in \mathbb R^2\) kde \(\mathbb x=[x_1,x_2]\), \(\mathbb y=[y_1, y_2]\) daná metrika \(\rho(\mathbb x, \mathbb y)= \sqrt{{\left({x}_{1}-{y}_{1}\right)}^{2}+{\left({x}_{2}-{y}_{2}\right)}^{2}}\);

V \(\mathbb R ^3\) je pre každé \(\mathbb x, \mathbb y \in \mathbb R^3\) kde \(\mathbb x=[x_1,\ x_2, \ x_3],\ \mathbb y=[y_1,\ y_2, \ y_3]\) daná metrika \(\rho(\mathbb x, \mathbb y)= \sqrt{(x_1-y_1)^2+(x_2-y_2)^2+(x_3-y_3)^2}\).

Všeobecnejšie v metrickom priestore \(\left(M,d\right)\) je vzdialenosťou bodov \(\mathbb x, \mathbb y\in M\) hodnota metriky \(d\left(\mathbb x, \mathbb y\right)\).