Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 51 – 100 z celkového počtu 15680 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Aaltonen, Erkki

Aaltonen [ál-], Erkki, 17. 8. 1910 Hämeenlinna – 8. 3. 1990 Helsinki — fínsky skladateľ a pedagóg, jeden z predstaviteľov fínskej národnej hudby. Študoval na konzervatóriu v Helsinkách u Väinöho Raitia a Selima Palgrema. Medzinárodný ohlas získal komornou tvorbou, 4 symfóniami, 2 klavírnymi koncertmi, piesňami a úpravami ľudových tancov.

AANS

AANS, angl. Argus Africas News Service — spravodajská agentúra Zimbabwe so sídlom v Harare.

AAP

AAP, angl. Australian Associated Press — austrálska spravodajská agentúra so sídlom v Sydney založená 1935 Keithom Murdochom (*1885, †1952). Zamestnáva viac ako 175 novinárov po celej Austrálii, spravodajcov však má aj v USA, Európe, Ázii a Afrike. Jej akcionári vlastnia väčšinu austrálskych novín a časopisov.

AAR

AAR, angl. against all risks — poistenie proti všetkým nebezpečenstvám (s výnimkou politických a vojnových rizík, rizík zavinených chybou tovaru a i.); aj označenie typu poistnej politiky. Poistenie sa vzťahuje na prípady úplnej alebo čiastočnej straty, zničenia alebo poškodenia zásielky, ako aj na škody spôsobené prirodzenou povahou tovaru, pričom poisťovňa hradí zisťovacie náklady a príspevok na spoločnú haváriu; vhodné pri cenných a chúlostivých zásielkach.

Aarau

Aarau [á-] — mesto vo Švajčiarsku na rieke Aare, administratívne stredisko kantónu Aargau; 21-tis. obyvateľov (2015). Priemysel strojársky, elektrotechnický, optický, obuvnícky, odlievanie zvonov.

Aare

Aare [á-] — najdlhšia rieka Švajčiarska, ľavostranný prítok Rýna; dĺžka 295 km, rozloha povodia 17 779 km2 (z toho 423 km2 zaľadnených). Vyteká z ľadovca Aare v Bernských Alpách, tečie cez Brienzer See, Thunské jazero a Bielske jazero. Preteká mestami Brienz, Thun, Bern a Aarau. Energeticky využívaná.

Aargau

Aargau [ár-] — kantón v sev. Švajčiarsku pri hraniciach s Nemeckom; 1 404 km2, 654-tis. obyvateľov (2015). Administratívne stredisko Aarau, úradný jazyk nemčina. Zvlnené územie s dolinami rieky Aare a jej prítokov, hospodársky rozvinuté s vyspelým priemyslom a intenzívnou poľnohospodárskou výrobou. Aargau patrí k najlesnatejším švajčiarskym kantónom. Hustá dopravná sieť.

Aasen, Arne Paasche

Aasen [ósen], Arne Paasche, 18. 6. 1901 Steinkjer – 1. 11. 1978 Oslo — nórsky básnik, novinár a politik. Angažoval sa v robotníckom hnutí, bol členom Nórskej robotníckej strany (Det norske Arbeiderparti, DNA). Krátko (1924 – 25) pôsobil ako redaktor novín Fremtiden, svojimi článkami prispieval aj do ďalších robotníckych časopisov. Debutoval 1921 básnickou zbierkou Kosák a kladivo (Sigd og hammer). Jeho poézia je charakteristická výrazným sociálnym cítením, mnohé jeho básne boli zhudobnené. Autor zbierok Svet, náš domov (Verden vårt hjem, 1931), Hotel Európa (Hotel Europa, 1933) a výberu básní Búrka a tíš (Storm og stille, 1961).

Aasen, Ivar

Aasen [ósen], Ivar, 5. 8. 1813 Ørsta, kraj Møre og Romsda – 23. 9. 1896 Kristiania, dnes Oslo — nórsky jazykovedec a básnik, významný predstaviteľ nórskeho národného obrodenia. Skúmal nórske nárečia a v opozícii proti oficiálnemu spisovnému jazyku na báze dánčiny (riksmål) vytvoril novonórsky spisovný jazyk (landsmål). Autor diel Gramatika ľudovej nórčiny (Det norske Folkesprogs Grammatik, 1848), Slovník ľudovej nórčiny (Ordbog over det norske folkesprog, 1850) a Nórska gramatika (Norsk Grammatik, 1864).

Aasiaat

Aasiaat [ásiát], predtým Egedesminde — obec v Grónsku (autonómne územie Dánska) na jednom z ostrovov v juž. časti zálivu Disko; 3-tis. obyvateľov (2010). Lov a spracovanie rýb; meteorologická stanica.

AaTh katalóg

AaTh katalóg, aj katalóg Aarneho-Thompsona, klasifikácia Aarneho-Thompsona, AT — označenie najvýznamnejšieho medzinárodného katalógu rozprávkových typov, ktorý zostavil a 1910 publikoval fínsky folklorista Antti Aarne (*1867, †1925) a dvakrát (1928 a 1961) rozšíril americký folklorista Stith Thompson (*1885, †1976). Podnet vzišiel z tzv. fínskej školy, ktorá sa na základe porovnávania variantov folklórnych textov usilovala určiť miesto, čas vzniku a cesty šírenia folklórneho materiálu. Aarne vo svojom katalógu systemizoval rukopisný materiál helsinského archívu, zbierky dánskeho zberateľa Svenda Grundtviga (*1824, †1883) a rozprávky bratov Grimmovcov. Svoj katalóg rozprávkových sujetov (Zoznam rozprávkových typov, Verzeichnis der Märchentypen, 1910), v ktorom použil číselný systém typov, nepovažoval za úplný a predpokladal, že v budúcnosti bude doplnený o množstvo nových rozprávkových typov. Aarneho katalóg bol dvakrát revidovaný S. Thompsonom (od 1928 používaný pod názvom AaTh katalóg), podľa neho vznikli viaceré národné katalógy (slovenský od J. Polívku, 1923 – 32; český od V. Tilleho, 1929 – 37; poľský od J. Krzyżanowského, 1962 – 63; ruský od N. P. Andrejeva, 1929). R. 1960 vyšiel na Slovensku preklad AaTh katalógu v obmedzenom vydaní vo 2 zväzkoch pod názvom Typy ľudových rozprávok: klasifikácia a bibliografia. Tretíkrát bol AaTh katalóg revidovaný 2004, keď ho rozšíril Hans-Jörg Uther (Typy medzinárodných ľudových rozprávok: klasifikácia a bibliografia I – III, The Types of International Folktales: A Classification and Bibliography I – III) a začal sa používať pod názvom Aarneho-Thompsonova-Utherova klasifikácia (Aarne-Thompson-Uther classification, ATU).

Ab

Ab — skratka Knihy proroka Abakuka; → Abakuk, → Biblia.

ab-

ab- — predpona s významom ne-, od-.

aba

aba [arab.], abaja — voľný vlnený mužský plášť bez rukávov nosený v krajinách Blízkeho východu najmä pri náboženských slávnostiach.

Aba

Aba — mesto v juhových. Nigérii vých. od rieky Niger v členskom štáte Abia; 534-tis. obyv. (2006). Priemysel gumársky, plastických látok, pivovarnícky, textilný, farmaceutický, výroba mydla. Dopravný uzol.

Abaco, Evaristo Felice dall’

Abaco [-ko], Evaristo Felice dall’, aj Dall’ Abaco, Evariste Felice, 12. 7. 1675 Verona, Taliansko – 12. 7. 1742 Mníchov — taliansky skladateľ. Od 1704 pôsobil v Mníchove ako koncertný majster na dvore bavorského vojvodu Maximiliána II. Emanuela. Komponoval husľové a triové sonáty, husľové koncerty a concertá grossá. Jeho tvorba predstavuje ušľachtilý a zrelý typ talianskej hudby 17. a 18. storočia.

Abadan

Abadan, perzsky Abádán — mesto v Iráne na ostrove Abadan na rieke Šatt al-Arab 53 km od ústia do Perzského zálivu, administratívne stredisko provincie Chúzestan; 218-tis. obyv. (2006). Založené v 8. stor., po 1909 v dôsledku výstavby ropovodov a rafinérie ropy rýchly rast. Značne poškodené počas iracko-iránskej vojny 1980. Centrum spracovania ropy. Medzinárodné letisko, technologický inštitút, múzeum.

Abaddon

Abaddon [hebr.] —

1. v Starom zákone metaforické označenie kráľovstva mŕtvych, miesta zániku;

2. v Novom zákone ničivý anjel skazy (gr. Apollyón, Zj 9,11);

3. v rabínskej literatúre miesto zatratenia, jedna zo štyroch častí pekla.

Abafi, Leopold Branislav

Abafi, Leopold Branislav, aj Abaffy, pseudonym Branko Rovinov, Branko A. Rovinov, B. R., 18. 2. 1827 Slovenský Aradáč (dnes Aradáč), Srbsko (Vojvodina) – 27. 2. 1883 tamže — slovenský básnik, prozaik a dramatik, autor náboženských spisov, publicista, evanjelický kňaz a kultúrny činiteľ slovenského obyvateľstva Vojvodiny. Účastník slovenského povstania 1848 – 49 a Slovanského zjazdu v Prahe.

Autor básnickej zbierky Pomnenka na slavjanskou besedu 1848 (1848). V prvej polovici 60. rokov 19. stor. časopisecky uverejnil prózy Vidina a skutočnosť (1860, Sokol), Starý mládenec alebo jeden z Východnej Indie navrátivší sa bohatý pán... (1861, Černokňažník), Na rákosí (1963, Sokol) a Tri hroby (1864, Lipa). R. 1842 zdramatizoval Kalinčiakovu poviedku Bozkovci, originál dramatizácie i jeho odpis uverejnený 1846 v levočskom zábavníku Živuot sa však nezachovali. Za jeho článok Tým miernym (1875) uverejnený v Cirkevných listoch bol ich vydavateľ J. M. Hurban odsúdený na tri mesiace väzenia. Abafi prekladal zo slovenčiny do maďarčiny a z nemčiny do slovenčiny. Založil a redigoval náboženský časopis Slovo života.

Abafiovci

Abafiovci (Abafi), aj Abaffyovci (Abaffy) — uhorský šľachtický rod. Prvý známy člen (zakladateľ) rodu bol Aba pochádzajúci z rodu Hanva; žil v 2. pol. 13. stor. v Abovciach (pôvodne Malá Hanva), ktoré boli nazvané podľa neho. Rod sa postupne rozčlenil na viacero vetiev, ktoré mali majetky aj v iných stoliciach Uhorska a v Sedmohradsku. Jeho viacerí členovia boli hodnostármi Gemerskej a Oravskej stolice: Ján, zakladateľ oravskej vetvy rodu, prefekt a kapitán Oravského hradu, 1587 mu Juraj Turzo daroval dedinu Horná Lehota, kde si postavil kúriu a podľa ktorej začal používať predikát (z Hornej Lehoty); Jozef, manželstvom s Alžbetou Okoličániovou získal v 1. pol. 18. stor. kúriu a majetok v Mokradi (dnes miestna časť Dolného Kubína) na Orave. Za najvýznamnejšieho člena rodu sa pokladá František, 1730 Horná Lehota, okr. Dolný Kubín – 15. 3. 1817 tamže, uhorský jakobín, stoličný úradník (oravský podžupan, súdny prísediaci) a publicista. Precestoval mnohé európske krajiny a stal sa prívržencom osvietenského hnutia. Na uhorskom sneme 1790 – 91 stúpenec radikálnej opozície. Neskôr sa zapojil aj do hnutia uhorských jakobínov. Autor prác namierených proti uhorským politickým pomerom a pravdepodobne aj slovenského a maďarského prekladu Marseillaisy. Po odhalení tzv. Martinovičovho sprisahania v auguste 1794 zatknutý; v máji 1795 prepustený.

Abagar

Abagar — jeden z prvých bulharských tlačených textov; päťstranová modlitebná knižka napísaná cyrilikou. Zostavil ju nikopolský biskup Filip Stanislavov (*1608, †1674) a 1651 bola vytlačená v Ríme. Abagar bol určený rekatolizovaným stúpencom stredovekej náboženskej sekty pauliciánov. Obsahuje prvky novobulharského jazyka, je ilustrovaný kresbami svätcov. Názov je odvodený od apokryfnej legendy cára Abagara (Abgara) o Božom krste, súčasťou je Stanislavovov doslov, v ktorom prezentuje svoje bulharské cítenie. Zachovalo sa iba 18 exemplárov, z nich jeden je uložený v Národnej knižnici sv. Cyrila a Metoda v Sofii.

Abaja

Abaja [-bá-], amharsky Abaya Hayk — sladkovodné jazero v juž. Etiópii v Etiópskej priekope, 1 268 m n. m.; rozloha 1 256 km2, hĺbka 13 m. Rybolov.

Abajev, Vasilij Ivanovič

Abajev, Vasilij Ivanovič, 3. 1. 1900 Kobi, Gruzínsko – 18. 3. 2001 Petrohrad — ruský jazykovedec osetského pôvodu, iranista osetológ. Profesor v Jazykovednom ústave Ruskej akadémie vied v Moskve. Autor Historicko-etymologického slovníka osetského jazyka (1958) a porovnávacích prác z oblasti jazykovedy, religionistiky a folkloristiky vychádzajúcich z materiálu Nartského eposu Osetov a ďalších kaukazských národov.

abaka

abaka [tagalsky > špan.], manilské konope — biele alebo jemne žlté vlákna získavané z nepravého dužinatého kmeňa banánovníka textilného (Musa textilis). Sú pevné, ľahké a trvanlivé vo vode; používajú sa v lodiarskom priemysle.

Abakan

Abakan, bývalá osada Usť Abakanskoje, 1925 – 31 Chakassk — mesto v Rusku v Krasnojarskom kraji v Minusinskej kotline pri ústí rieky Abakan do Jeniseja, hl. m. Chakaska; 176-tis. obyvateľov (2015). Založené 1823. Priemyselné, kultúrne a vedecké stredisko Chakaska. Rozvinutý priemysel strojársky (o. i. výroba železničných vagónov), hutnícky (výroba ocele), drevársky, stavebných materiálov, energetický (tepelná elektráreň, od 2015 v činnosti najväčšia solárna elektráreň Sibíri), potravinársky. V blízkosti ťažba uhlia (Černogorsk) a železnej rudy. Dopravná križovatka, riečny prístav, letisko. Polytechnika, divadlá, vlastivedné múzeum.

Abakuk

Abakuk, Habakuk — jeden z dvanástich tzv. malých starozákonných judských prorokov. Pôsobil v jeruzalemskom Chráme v období pred babylonským zajatím (okolo 600 pred n. l.). Jeho Kniha proroka Abakuka (Habakuka, skr. Ab, Hab; Biblia) sa skladá z 2 častí – z proroctva a z modlitby sprevádzanej melódiou. V obidvoch sa obracia proti modloslužbe, a najmä proti zlu, ktoré sa pácha na spravodlivých. Neprajníkom adresuje hrozby a sľubuje trest podľa ich skutkov.

abakus

abakus [gr. > lat.] —

1. archit. krycia doska, ktorá ukončuje antickú stĺpovú hlavicu a na ktorej spočíva kladie; nadhlavica. Abakus bol prvýkrát použitý v egyptskej architektúre. V dórskom stavebnom kánone je hladký, nečlenený, v iónskom a korintskom stavebnom kánone spravidla profilovaný;

2. v antickom Ríme bohato vykladaný ozdobný stolík, ako aj hracia doska na hry s kockami;

3. mat. staroveká a stredoveká počítacia pomôcka na sčitovanie a odčitovanie prirodzených čísel, príp. aj kladných zlomkov. Tvorí ju tabuľka s vyznačenými stĺpcami, do ktorých sa vzostupne sprava doľava ukladajú znaky jednotiek príslušného rádu (kamienky, guľôčky alebo paličky, neskôr žetóny s vyznačeným počtom jednotiek). Z abakusu sa vyvinuli počítadlá s guľôčkami na nitiach alebo na drôtoch v radoch alebo v stĺpcoch (čínske počítadlo süan-pchan, ruský sčot, školské počítadlo).

abandon

abandon [fr.] — opustenie veci vlastníkom, zrieknutie sa určitého práva, nároku, veci ap.;

1. vzdanie sa poistenej veci alebo poisteneckého práva v prospech poisťovateľa za poskytnutú náhradu najmä v prípadoch, keď nie je istá (nedá sa zistiť), ale je veľmi pravdepodobná strata;

2. právo (námorné alebo obchodné), ktorým sa poisťovateľ chráni pred platením škôd presahujúcich poistnú sumu, ale týmto nenadobúda právo na poistené veci;

3. colná špekulácia, pri ktorej dovozca uvádza nižšiu cenu dovážaného tovaru, než je skutočná cena, a pri ktorej počíta s tým, že colné orgány tovar zadržia a preplatia mu túto nižšiu cenu. Na nútenej dražbe organizovanej colnými orgánmi tovar opäť odkúpi za cenu ešte nižšiu, než pôvodne uviedol. Navyše nemusí platiť dovozné clo, pretože colné orgány na svoj tovar clo neuvaľujú. Dovozca sa tým vyhne plateniu dovozného cla (colný abandon);

4. v anglo-americkom práve abandon lode znamená vyhlásenie majiteľa silno poškodenej lode, že plavidlo sa už neoplatí opraviť a že sa ho zrieka v prospech poisťovne za náhradu celej (konštruktívnej) straty;

5. podľa niektorých právnych poriadkov (napr. nemeckého) možnosť spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným vzdať sa svojho obchodného podielu a dať ho k dispozícii spoločnosti namiesto plnenia neobmedzenej príplatkovej povinnosti.

abandonácia

abandonácia [fr.] — vyradenie, odvoz, resp. likvidácia opotrebovaných výstavných zariadení, resp. zničených exponátov a ich častí.

abaševská kultúra

abaševská kultúra — kultúra bronzovej doby rozšírená v údoliach riek Volga a Kama, sev. od Samary a na juž. úpätiach Uralu. Klasicky datovaná asi 2500 – 1900 pred n. l., podľa rádiokarbónového datovania asi 2140 – 1740 pred n. l. Jej nositelia sa živili chovom dobytka, oviec, kôz a poľnohospodárstvom. Existujú indície používania koňov a dvojkolesových vozov so vzdialenými analógiami v súvekých kultúrach v Stredomorí a doklady ťažby a tavenia medenej rudy do odlievacích foriem. Koncentrácie osídlenia so zahĺbenými menšími i s pomerne veľkými obdĺžnikovými domami (asi 150 – 200 m2) sú známe z horného povodia Donu (Maslovo a i.) a povodia rieky Belaja na Urale. V preskúmaných mohylách, často vyložených a prekrytých drevom, sa našli pochované nespálené telá v skrčenej polohe na chrbte, na boku i vo vystretej polohe. V niektorých hroboch, ktoré boli obohnané kruhovou priekopou, sa našla keramika, medené artefakty (najmä nože a šidlá, hroty šípov, dýky, sekery, náramky, prstene, ozdoby odevu), ale aj antropomorfná plastika a kožené alebo kožušinové čiapky zdobené medenými nášivkami. Objavujú sa i prvé výrobky z bronzu. Abaševská kultúra zohrala významnú úlohu pri vzniku vyspelej kultúry Sintašta a jej bronzovej metalurgie. Nazvaná podľa mohylového pohrebiska Abaševo pri meste Čeboksary v Čuvašsku; ďalšie lokality: Algaši, Pepkino, Tochmejevsk, Vilavatovo a i.

Abašidze, Grigol

Abašidze, Grigol, 19. 7. 1914 Zeda Rgani, Gruzínsko – 29. 7. 1994 Tbilisi — gruzínsky básnik a prozaik, verejný činiteľ. Pôsobil ako redaktor literárnych a humoristických časopisov. Jeho poézia sa vyznačuje hlbokým patriotizmom. Autor poémy s historickou tematikou Giorgi IV. (1942) a historického románu Veľká noc (Didi ghame, 1963), prekladal diela A. Mickiewicza, J. Nerudu, S. Petőfiho a i.

Abasıyanık, Sait Faik

Abasıyanık, Sait Faik, 23. 11. 1906 Adapazarı – 11. 5. 1954 Istanbul — turecký prozaik. Písal najskôr poéziu, neskôr už len prózu. Okrem zbierky veršov a 2 románov 1936 – 54 publikoval 13 zbierok poviedok. Priekopník moderne chápanej psychologickej poviedky. Usiloval sa preniknúť do vnútra svojho hrdinu – malého človeka konfrontovaného s rozporuplnou realitou. Mnohé poviedky sú vnútorným monológom rozvíjajúcim myšlienku o živote a jeho hodnotách, o ľuďoch a o prírode, reflexia prevláda nad epickými prvkami. Zbierky: Samovar (Semaver, 1936), Vodojem (Sarniç, 1939), Nepotrebný človek (Luzumsuz Adam, 1948), Posledné vtáky (Son kuşlar, 1952) a i., slovenský výber vyšiel pod názvom Žena v lastovičom hniezde (1982).

Abataj-chán

Abataj-chán, aj Abataj-Sajn-chán, Abtaj-chán, 1554 – 1587 — chalšské (severomongolské) knieža, zakladateľ dynastie Tüšet-chánov. Vyhlásil tibetský buddhizmus za štátne náboženstvo. R. 1586 dal na rozvalinách Karakorumu, hlavného mesta mongolskej ríše z 13. stor., postaviť kláštor Erdenedzú pokladaný za najstarší kláštor tibetského buddhizmu v Mongolsku.

abatiša

abatiša [aramejsky > lat.] — predstavená niektorých ženských kláštorov rímskokatolíckej cirkvi volená rehoľníčkami.

a battuta

a battuta [tal.] — hud. úder do taktu; termín označujúci návrat do pôvodného tempa.

abaxiálny

abaxiálny [lat.] — odosový; bot. strana bočného orgánu rastliny odvrátená od stonky, napr. rub listu. Opak: adaxiálny.

abaz

abaz, abagi, abbasí — perzská strieborná minca nazvaná podľa šáha Abbása I. Veľkého. Jeden abaz sa skladal zo 4 šahisov, 50 abazov tvorilo 1 toman. Od 1620 sa abazy razili s hmotnosťou 7,7 g, od 1782 až do 19. stor. aj v Gruzínsku s hmotnosťou 3 g. Do 1926 boli obeživom i v Afganistane.

abázia

abázia [gr.], abasia — neschopnosť samostatnej chôdze pri zachovanej hybnosti dolných končatín. Následok poruchy chôdzových automatizmov; vyskytuje sa pri artériosklerotickom poškodení bazálnych ganglií, pri poškodení mozočka, prípadne nervových dráh, ktoré spájajú mozoček s čelovými lalokmi mozgu alebo s inými štruktúrami centrálneho nervového systému. Ťažšie poškodenie týchto štruktúr môže viesť až k astázii (neschopnosť stáť).

ABBA

ABBA — švédska vokálna skupina populárnej hudby. Členovia: Anni-Frid Lyngstadová (Lyngstad, *1945), Benny Andersson (*1946), Björn Ulvaeus (*1945), Agnetha Fältskogová (Fältskog, *1950). Skupina vznikla 1973, po víťazstve na Veľkej cene Eurovízie v Brightone (1974) s piesňou Waterloo sa stala jednou z najpopulárnejších a komerčne najúspešnejších skupín zábavnej hudby na svete. Produkovala vlastný repertoár založený na páčivých, širokým poslucháčskym vrstvám prístupných melódiách, jednoduchej harmónii a na nápaditom vokálnom aranžmáne ženských a mužských hlasov. Typickým znakom bol jednoliaty zvuk spevu a inštrumentálneho sprievodu (wall of sound). Posledným oficiálnym vystúpením skupiny bol televíny program The Late, Late Breakfast 11. decembra 1982, po ktorom ohlásila ukončenie svojej činnosti. R. 1999 mal v Londýne premiéru muzikál Mamma Mia! zložený výlučne z piesní tejto skupiny. Komerčný úspech skupiny ABBA sa často porovnáva so skupinou Beatles.

abba

abba [aramejsky] —

1. modlitebné oslovenie Boha Otca;

2. vo vých. cirkvách predstavení kláštorov a mnísi vyznačujúci sa pestovaním vysokej askézy, tzv. starci (gr. gerónes).