Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 31 z celkového počtu 31 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

ganglion

ganglion [gr.] —

1. uzlíky v nervoch (nervové uzliny), ktoré obsahujú telá nervových buniek. Pri bezstavovcoch (napr. pri mäkkýšoch) sú gangliá centrami nervovej činnosti v príslušnej časti tela (tzv. centralizované gangliové nervové sústavy), pri stavovcoch sa nachádzajú zvyčajne mimo centrálnej nervovej sústavy, u človeka v niektorých hlavových nervoch, vo všetkých zadných miechových koreňoch uložených v medzistavcových otvoroch a vo vegetatívnych nervoch (sympatikové gangliá sú uložené v blízkosti chrbtice, parasympatikové vo vnútorných orgánoch). Gangliá pôsobia ako prenosové (retranslačné) stanice, ktoré môžu triediť a rozdeľovať nervové impulzy podľa potreby;

2. cystický vretenovitý alebo guľovitý útvar v okolí šľachy alebo kĺbu vyplnený rôsolovitou látkou. Najčastejšie sa vyskytuje na chrbte zápästia a na priehlavku. Vzniká ako degeneratívny prejav po námahe alebo po úraze.

Liečba: napichnutie a vyprázdnenie ganglia alebo jeho chirurgické odstránenie; často recidivuje, nie je však nebezpečný.

ganoidné šupiny

ganoidné šupiny — rybie šupiny, tvrdé kosoštvorcové doštičky, ktorých spojením vzniká pancier s malými výrastkami. Vyskytujú sa napr. pri rodoch jeseter a vyza.

Gapon, Georgij Apollonovič

Gapon, Georgij Apollonovič, 17. 2. 1870 Beľaki, Poltavská oblasť – 10. 4. 1906 Ozerki, dnes časť Petrohradu — ruský pravoslávny kňaz a robotnícky vodca. V Petrohrade s podporou cárskej polície zakladal odborové organizácie postavené na kresťanských zásadách. Postupne sa s hnutím a s problémami jeho stúpencov čoraz väčšmi identifikoval a medzi ciele svojich odborov popri duchovných a kultúrnych aktivitách prijal aj politickú činnosť. Viedol pokojnú procesiu približne s 200-tis. účastníkmi, ktorá 9. 1. 1905 kráčala k Zimnému palácu v Petrohrade predostrieť cárovi Mikulášovi II. Alexandrovičovi petíciu so sťažnosťami obsahujúcu aj politické požiadavky liberálnych intelektuálov. Vojenské oddiely pred palácom začali do davu strieľať, pričom asi 200 ľudí zabili a približne 800 zranili. Dôsledkom masakry (→ Krvavá nedeľa) bolo vypuknutie revolúcie (→ Ruská revolúcia 1905 – 07). Gapon po januárových udalostiach ušiel do cudziny, neskôr sa pokúsil preniknúť do tajnej organizácie eserov, ktorými však bol odhalený a zabitý.

Garaj, Peter

Garaj, Peter, 27. 7. 1951 Skýcov, okres Zlaté Moravce — slovenský lesnícky a poľovnícky odborník. R. 1971 – 76 a od 1987 pôsobil na Lesníckej fakulte VŠLD (od 1991 Technická univerzita) vo Zvolene, 1976 – 77 a 1985 – 86 v podniku Štátne lesy Topoľčianky; 1998 profesor. Expert medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu zveri (CIC), navrhovateľ metód na odhad veku a bodovej hodnoty jeleních trofejí a realizátor výskumu zameraného na regionálnu trofejovú kvalitu poľovnej zveri. Člen viacerých vedeckých a redakčných rád poľovníckych časopisov na Slovensku. Organizátor a garant viacerých vedeckých konferencií na tému Poľovnícky manažment a ochrana zveri. Autor a spoluautor viacerých učebníc, vysokoškolských skrípt a odborných prác, napr. Myslivost (1997 a 1999), Poľovníctvo (2010, 2011, 2015) a Biológia poľovnej zveri (2012).

Garašanin, Ilija

Garašanin, Ilija, vlastným menom Ilija Savić, 16. 1. 1812 Garaši (pri Kragujevci) – 16. 6. 1874 Belehrad — srbský politik. Pôvodne dôstojník, 1839 – 42 žil z politických príčin v emigrácii. Po nástupe kniežaťa Alexandra Karadjordjevića sa vrátil do vlasti, 1842 – 52 a 1857 – 58 minister vnútra. R. 1844 sformuloval politický program zjednotenia všetkých južných Slovanov pod hegemóniou Srbska (veľkosrbská idea). R. 1852 – 53 a 1862 – 67 ministerský predseda. Zmodernizoval štátnu správu, zreformoval zákonodarstvo a školstvo. R. 1867 donútil Turkov bez boja opustiť srbské pevnosti, jeho plány na oslobodenie všetkých južných Slovanov a vytvorenie balkánskeho zväzu však stroskotali.

gardénia

gardénia, Gardenia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď marenovité. Vždyzelené kry a stromy, plod bobuľa. Patrí sem okolo 100 tropických druhov, napr. z Číny pochádzajúca gardénia jazmínovitá (Gardenia jasminoides, Gardenia florida), 2 m vysoký mohutný ker s jednoduchými lesklými kožovitými vajcovitými listami a aromatickými bielymi alebo krémovými kvetmi, ktoré sa používajú na aromatizáciu čajov alebo sa z nich destiluje tzv. gardéniová silica používaná vo voňavkárstve; významná medonosná rastlina. Nazvaný podľa škótskeho prírodovedca Alexandra Gardena (*1730, †1792).

Garfield, James Abram

Garfield [-fild], James Abram, 19. 11. 1831 Cuyahoga County, Ohio – 19. 9. 1881 Elberon, dnes Long Branch, New Jersey — americký právnik a politik, 20. prezident USA. Počas občianskej vojny v USA sa stal generálmajorom. R. 1863 – 80 člen Kongresu za republikánov, 1880 zvíťazil v prezidentských voľbách, 1881 prezident. Zomrel na následky atentátu z 2. 7. 1881, ktorý naňho spáchal odmietnutý uchádzač o verejný úrad Charles Julius Guiteau (*1841, †1882).

Garibaldi, Giuseppe

Garibaldi, Giuseppe, 4. 7. 1807 Nice – 2. 6. 1882 Caprera — taliansky vojvodca a politik, bojovník za oslobodenie Talianska. Pochádzal z rodiny rybára, od skorej mladosti slúžil v námorníctve kráľovstva Sardínia-Piemont. R. 1833 sa zapojil do hnutia G. Mazziniho Mladé Taliansko, 1834 sa zúčastnil povstania v Janove, po ktorého potlačení musel ujsť do Francúzska (v neprítomnosti bol odsúdený na smrť). R. 1835 odišiel do Južnej Ameriky, kde sa zúčastnil občianskych vojen a získal skúsenosti vo vedení gerilovej vojny. V Brazílii sa zoznámil so svojou manželkou Anitou Ribeirovou da Silva (*1819, †1849), s ktorou mal tri deti, synovia Menotti (*1840, †1903) a Ricciotti (*1847, †1924) sa stali jeho neskoršími spolubojovníkmi. Po vypuknutí revolúcie 1848 sa vrátil do Talianska, kde v službách Milána organizoval dobrovoľnícky zbor proti Rakúsku. Po vyhlásení Rímskej republiky vo februári 1849 sa podieľal na jej obrane pred intervenčnými silami Francúzov. Po páde republiky sa so svojimi oddielmi stiahol do Toskánska, po niekoľkých bojových akciách bol však sardínskou vládou donútený dobrovoľníkov rozpustiť a 1850 sa vysťahovať opäť do Ameriky. V máji 1854 sa vrátil do Piemontu, kúpil si polovicu ostrovčeka Caprera a istý čas sa venoval farmárčeniu. V tom období začalo znova ožívať talianske národnooslobodzovacie hnutie, ktoré malo za cieľ zjednotenie Talianska pod vládou savojskej dynastie, a Garibaldi sa opäť zapojil do politiky. R. 1859 sa v hodnosti generála postavil na čelo dobrovoľníckeho zboru Cacciatori delle Alpi (Alpskí poľovníci), s ktorým úspešne bojoval proti Rakúsku ako spojenec Francúzska. V priebehu bojov bolo postupne oslobodzované severotalianske územie, po uzatvorení separátneho francúzsko-rakúskeho prímeria (11. 7. 1859) však roztrpčený Garibaldi opustil armádu. Po vypuknutí povstania na juhu Talianska (1860) bol ministrom C. B. Cavourom poverený vedením expedície na Sicíliu (→ výprava Tisíc). So svojimi dobrovoľníkmi v červených košeliach porazil bourbonovské vojsko, dobyl Palermo a v mene Viktora Emanuela II. vyhlásil zvrhnutie vlády Bourbonovcov (→ Risorgimento). Po dobytí juhu Talianska vtiahol po boku kráľa Viktora Emanuela II. do Neapola, vzápätí sa však vzdal všetkých pôct, vyznamenaní a funkcií a vrátil sa na Capreru. R. 1862 začal organizovať boj proti Pápežskému štátu, podarilo sa mu získať asi 4-tis. dobrovoľníkov, s ktorými viedol pochod na Rím. V auguste 1862 bol však zastavený jednotkami vládneho vojska v bitke pri Aspromonte, počas ktorej utrpel ťažké zranenie. R. 1866 po vypuknutí novej vojny s Rakúskom vstúpil opäť do služieb kráľa, ktorý ho vymenoval za veliteľa zboru dobrovoľníkov operujúcich v Tirolsku, jeho akcie však neboli úspešné. R. 1867 sa pokúsil uskutočniť plán na dobytie Ríma, 3. septembra bol však francúzskymi oddielmi pri Mentane porazený. Počas prusko-francúzskej vojny 1870 – 71 odišiel do Francúzska bojovať za francúzsku republiku a nakrátko sa stal členom Národného zhromaždenia. Po vojne sa vrátil do vlasti a 1874 sa stal poslancom parlamentu zjednoteného Talianska za Rím. Garibaldi bol popri Cavourovi, Mazzinim a Viktorovi Emanuelovi II. hlavnou postavou Risorgimenta a mal zásadný podiel na zjednotení Talianska. Preslávil sa statočnosťou, čestnosťou a nadšením pre ideály, ktoré z neho urobili talianskeho národného hrdinu.

garnátovité

garnátovité [hol. > nem.], Crangonidae — čeľaď z podkmeňa kôrovce, trieda rakovce (Malacostraca), rad desaťnožce (Desapoda). Menšie morské, v plávaní obratné živočíchy s ohybným pancierom, na bokoch so stlačeným telom a s veľkými tykadlovými šupinami. Hospodársky významná čeľaď bohatá na mnohé veľmi pekne sfarbené alebo sčasti sklovito priehľadné druhy.

Garrick, David

Garrick [gerik], David, 19. 2. 1717 Hereford – 20. 1. 1779 Londýn — anglický herec a dramatik. V rokoch 1747 – 76 jeden z riaditeľov divadla Covent Garden, súčasne zodpovedný aj za repertoár a inscenácie v Drury Lane Theatre. Považovaný za jedného z najvýznamnejších anglických hercov všetkých čias. Zakladateľ novej hereckej školy; oproti dovtedajšiemu deklamačnému manieru vytváral psychologicky pravdivejší, prirodzenejší štýl, ako aj konkrétnejšiu a individuálnejšiu charakterizáciu postáv. Uplatňoval široký výrazový register: premenlivú mimiku tváre, expresívny telesný výraz, rozvinuté neverbálne konanie. Vynikol v dielach alžbetínskych dramatikov, najmä v hrách W. Shakespeara (Kráľ Lear, Macbeth, Hamlet). Po skúsenosti s kontinentálnym divadlom zreformoval aj inscenačné praktiky: zaviedol realistickejšie inscenovanie, zrušil umiestnenie prominentných divákov na javisku (podobne ako vo Francúzsku Voltaire), zaslúžil sa o zlepšenie svetelného parku a zariadenia javiska, angažoval scénického výtvarníka.

Garrison, William Lloyd

Garrison [ge-], William Lloyd, 10. 12. 1805 Newburyport, Massachusetts – 24. 5. 1879 New York — americký novinár a publicista, bojovník proti otroctvu. R. 1831 – 65 vydával v Bostone noviny The Liberator, v ktorých viedol kampaň za zrušenie otroctva v zmysle abolicionizmu. R. 1831 spoluzakladateľ Novoanglickej protiotrokárskej spoločnosti a 1835 Americkej protiotrokárskej spoločnosti. Obhajoval stanovisko, že severné štáty by mali radšej odísť z Únie, ako by mali niesť spoluvinu za zachovanie otroctva. Počas občianskej vojny v USA podporoval vojnové úsilie Únie len vlažne. Jeho protiotrokársky fanatizmus sa spájal s prezieravým postojom k Afroameričanom a po ratifikácii Trinásteho dodatku Ústavy 1865 zastavil vydávanie svojich novín.

garupa

garupa — názov vybraných rodov rozmanitej skupiny rýb z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii), čeľaď Serranidae. Morské ryby žijúce najmä v teplejších moriach a oceánoch, dosahujúce dĺžku 10 – 350 cm a pri najväčších druhoch hmotnosť až niekoľko 100 kg. Medzi najznámejšie garupy patria 3,5 m dlhý druh Promicrops lanceolatus s hmotnosťou 450 kg, ktorý sa vyskytuje v Indickom a Tichom oceáne, garupa malá (Serranus hepatus) vyskytujúca sa na severovýchode Atlantického oceána a garupa hnedá (Epinephelus guaza) žijúca v Atlantickom oceáne a Stredozemnom mori.

Gaskonsko

Gaskonsko, fr. Gascogne — historické územie na juhozápade Francúzska pri Biskajskom zálive hraničiace so Španielskom. V staroveku tvorilo súčasť rímskej provincie Gallia Aquitania (neskôr provincie Novempopulania). Súčasný názov je odvodený od jeho obyvateľov Baskov (Vascones). Po páde Západorímskej ríše obsadili územie Vizigóti a začlenili ho do svojej ríše, od 602 podriadené Franskej ríši (pripojenie bolo spočiatku len formálne). Karol Veľký začlenil odbojné Gaskonsko priamo do Akvitánskeho kráľovstva pod vládou jeho syna, budúceho Ľudovíta I. Pobožného. Značne samostatné postavenie sa mu podarilo zachovať aj v rámci Západofranskej ríše, resp. neskoršieho Francúzska. Po vymretí domácej dynastie (1032) a následných dedičských sporoch sa Gaskonsko stalo 1058 súčasťou Akvitánskeho vojvodstva (→ Akvitánia). Na jeho území vznikol rad takmer nezávislých grófstiev (Armagnac, Bordeaux, Albret, Béarn) a najjužnejšia časť pripadla Navarre. Po sobáši Eleonóry Akvitánskej s Henrichom II. Plantagenetom (1152) sa Gaskonsko stalo 1154 jednou z dŕžav anglických kráľov na kontinente, počas storočnej vojny bolo 1451 dobyté francúzskym kráľom Karolom VII. a 1454 pripojené k francúzskej korune; až do Francúzskej revolúcie si však zachovalo značnú autonómiu.

gastarbeiteri

gastarbeiteri [-baj-; nem.] — pracovné sily zahraničného pôvodu z ekonomicky menej rozvinutých štátov, ktoré v hostiteľskej krajine pracujú na základe právnych dohôd, povolenia na pobyt alebo pracovného povolenia. Názov gastarbeiteri (doslova hosťujúci pracovníci) pochádza z nemčiny, vznikol ako reakcia na prílev zahraničných robotníkov s obmedzeným povolením na pobyt. Gastarbeiteri prichádzali do bývalej NSR, ale aj do ďalších vyspelých západných krajín za lepšími pracovnými a životnými podmienkami. Ich prílev sa začal v polovici 50. rokov 20. stor., keď najmä v NSR vznikol následkom rýchleho hospodárskeho rozvoja nedostatok menej kvalifikovaných pracovných síl. Prvú dohodu o príchode gastarbeiterov podpísala NSR 1955 s Talianskom. R. 1966 – 67 dosiahol prílev gastarbeiterov do krajiny prvý vrchol, keď ich počet vzrástol na 1,3 mil. (najviac z Turecka), od začiatku 70. rokov sa ich prílev spomalil. Pojem gastarbeiteri sa v súčasnosti používa čoraz menej, čo súvisí s rozvojom medzinárodného trhu práce.

gastrín

gastrín [gr.] — polypeptidový hormón (hexapeptid) produkovaný sekrečnými bunkami sliznice antrálnej a pylorickej oblasti žalúdka, hornej časti dvanástnika a bunkami podžalúdkovej žľazy. Gastrín stimuluje sekréciu žalúdočnej šťavy (kyseliny chlorovodíkovej a pepsínu), v tenkom čreve uvoľnenie sekretínu, v podžalúdkovej žľaze produkciu tráviacich enzýmov, rast sliznice žalúdka a tenkého i hrubého čreva, ako aj pohybovú aktivitu tráviacej sústavy a zvyšuje napätie dolného zvierača pažeráka. Jeho tvorbu stimulujú mechanické, chemické a nervové podnety (roztiahnutie steny žalúdka potravou, produkty trávenia proteínov, extrakt z mäsa, alkohol, soli žlčových kyselín, kofeín, vzostup pH nad 2,5, stimulácia blúdivého nervu, nervus vagus). Sekréciu gastrínu tlmí nadmerné roztiahnutie antra a kyslá žalúdočná šťava (pokles pH pod 2). Zvýšené hodnoty gastrínu v sére (hypergastrinémia) sa vyskytujú napr. pri dvanástnikovom vrede, obštrukcii vývodu žalúdka, atrofickej gastritíde, hyperparatyreóze, zlyhávaní pečene a obličiek, reumatickej artritíde, stresovom vrede žalúdka alebo dvanástnika, popáleninách. Znížené hodnoty sa zisťujú napr. pri hyperchlórhydrii.

gastroenterológia

gastroenterológia [gr.] — odbor vnútorného lekárstva zaoberajúci sa chorobami tráviacej sústavy (výskumom, diagnózou a liečbou).

gastrointestinálny

gastrointestinálny [gr.] — týkajúci sa žalúdka a čriev, tráviacej sústavy.

gastroplégia

gastroplégia [gr.] — ochrnutie žalúdka; porucha vyprázdňovania žalúdka (potrava môže v žalúdku stagnovať až niekoľko dní, čo narúša jej vstrebávanie).

gastroptóza

gastroptóza [gr.] — výrazný pokles žalúdka do nižších častí brušnej dutiny.

gastroskopia

gastroskopia [gr.] — diagnostická endoskopická metóda umožňujúca vyšetrenie žalúdka pomocou špeciálneho endoskopu (gastroskopu), spojená s vyšetrením pažeráka a dvanástnika. V súčasnosti sa používajú ohybné gastrofibroskopy pracujúce na princípe tzv. vláknovej optiky (ide o zväzok 15 000 až 30 000 sklených vláken s priemerom 9 – 25 μm, ktoré vedú tzv. studené svetlo zo zdroja mimo vlastného gastroskopu do vzdialenejšieho konca endoskopu, ako aj obraz zo vzdialenejšieho konca endoskopu do okulára). Gastroskop sa zavádza ústami do žalúdka a dvanástnika, pričom sa hodnotia morfologické zmeny a funkčné vlastnosti jednotlivých ich častí (vzhľad sliznice, jej prekrvenie, výrastky, nádorové zmeny), prípadne sa odoberú vzorky tkaniva na histologické vyšetrenie. Gastroskopia sa využíva napr. na diagnostiku žalúdkových vredov, nádorov žalúdka, krvácania do tráviaceho traktu, ako aj na liečebné účely, napr. na elektrokoaguláciu a laserovú koaguláciu krvácajúcich ciev, odstránenie polypov, vytiahnutie prehltnutých cudzích telies a i.; → endoskopia.

gastrospazmus

gastrospazmus [gr.] — kŕčovité stiahnutie žalúdka alebo jeho časti (kontrakcia svaloviny žalúdkových stien). Kŕč môže byť výsledkom mimovoľného napínania hladkého a priečne pruhovaného svalstva žalúdkovej steny pri poruchách samotného svalstva, dráždení nervových zakončení alebo pri niektorých poruchách centrálnych častí nervového systému.

gastrotómia

gastrotómia [gr.] — chirurgické otvorenie žalúdka.

Gašparko

Gašparko — v bábkovom divadle postava komického typu. Kočovní bábkari pôsobiaci na Slovensku používali v prvej polovici 18. stor. názov Pimperle (G. Zechenter-Laskomerský v životopisnej spomienke z 1829). Koncom prvej polovice 19. stor. sa objavil Kašpárek, typická postava bábkového repertoáru českých kočovných bábkarov, ktorý nadviazal na tradíciu viedenského Kasperla a na rôzne iné typy šašov. Po 1919 prinášali českí ochotníci na Slovensku Gašparka s jemnejšími povahovými črtami spĺňajúceho didaktické funkcie. Takto ho prevzali aj slovenskí autori bábkových hier, pričom nedostal žiadne charakteristické národné vlastnosti. V 50. rokoch 20. stor. sa postava Gašparka prestala z ideologických príčin používať. Súčasné slovenské bábkarstvo používa Gašparka iba príležitostne, najmä v tradičných hrách.

Gattinara, Mercurino

Gattinara, Mercurino, 10. 6. 1465 zámok Arborio (pri Vercelli) — 5. 6. 1530 Innsbruck — taliansky právnik a humanista. Po štúdiách vstúpil do služieb savojského vojvodu, po smrti ktorého sa stal radcom vdovy po ňom Margaréty Rakúskej, ktorá bola 1507 vymenovaná za miestodržiteľku Nizozemska. R. 1518 bol Gattinara vymenovaný za veľkokancelára celej rímsko-nemeckej ríše a v službách neskoršieho cisára Karola V. získal mimoriadny politický vplyv. Vypracoval podklady na centralizáciu španielskeho úradníckeho aparátu a po bitke pri Pavii (1525) sa podieľal na politickej izolácii Francúzska. Od 1529 kardinál.

gauleiter

gauleiter [-laj-; nem.], gaulajter — vedúci regionálnej organizácie (Gau = župa, Leiter = vedúci) NSDAP v nacistickom Nemecku, ktorý bol podľa straníckeho vodcovského princípu priamo podriadený vodcovi strany A. Hitlerovi. V máji 1933 získali gauleiteri ako vedúci politickej organizácie aj postavenie štátneho funkcionára, tzv. ríšskeho miestodržiteľa (Reichstaatshalter) jednotlivých provincií. Prerastanie straníckych štruktúr do štátneho aparátu sa dovŕšilo v septembri 1939, keď boli gauleiteri vymenovaní za komisárov na obranu ríše (Reichsverteidigungskommissaren), ktorí mali na svojom území úlohu zabezpečovať rozvoj vojenského potenciálu.

Gaylussacia

Gaylussacia [gelüsa-; vl. m.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď vresovcovité. Kry pochádzajúce zo Severnej Ameriky a zo severu Južnej Ameriky, pestované na okrasu. Patrí sem napr. do 1 m vysoký opadavý druh Gaylussacia baccata s oválnymi lepkavými tmavozelenými, na jeseň dočervena sa sfarbujúcimi listami a so súkvetiami malých vajcovitých červených kvetov.

gazánia

gazánia, Gazania — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Do 30 cm vysoké trvalky pochádzajúce z južnej Afriky, zvyčajne pestované na okrasu. Majú hlboko laločnaté až perovito zárezové alebo celistvookrajové listy usporiadané v bazálnej ružici a kvety usporiadané v jednotlivých úboroch, plod nažka. Patrí sem okolo 20 druhov, napr. gazánia lesklá (Gazania rigens), v niektorých botanických systémoch ako gazánia jednokvetá (Gazania uniflora) so žltými, žltooranžovými až s ružovkastými kvetmi a gazánia dlhostvolová (Gazania linearis, synonymum Gazania longiscapa) so žltými alebo s oranžovými kvetmi.