Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 416 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Bajcurová, Katarína

Bajcurová, Katarína, 7. 9. 1957 Prešov — slovenská historička umenia a kurátorka výstav. R. 1976 – 80 študovala vedu o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte UK. R. 1983 – 94 pôsobila v Umenovednom ústave SAV (od 1990 Ústav dejín umenia). Absolvovala viaceré študijné workshopy (napr. 1999 v Múzeu moderného umenia v New Yorku). Od 1994 pôsobí v Slovenskej národnej galérii (1999 – 2009 generálna riaditeľka, od 2009 kurátorka zbierky moderného a súčasného umenia).

Špecializuje sa na problematiku slovenského sochárstva a maliarstva 20. stor. Venuje sa aj znalectvu slovenskej moderny. Autorka a spoluautorka viacerých knižných monografií (J. Kostka, 1993; Výtvarná moderna Slovenska: Maliarstvo a sochárstvo 1890 – 1949, 1997, angl. 2000; R. Uher, 1998; J. Meliš, 2002; M. Benka, 2005; Ľ. Fulla, 2009; V. Kraicová, 2015; P. Macho, 2015; R. Sikora/Sám s fotografiou, 2016). Bola kurátorkou slovenských expozícií na XLVI. bienále súčasného výtvarného umenia v Benátkach (1995) a na bienále v São Paule (2004). Autorsky sa podieľala na príprave viacerých významných výstavných projektov SNG: Šesťdesiate roky v slovenskom výtvarnom umení (1995), Dejiny slovenského výtvarného umenia – 20. stor. (2000), Pocta kubizmu (2001), Slovenské vizuálne umenie 1970 – 1985 (2002), Slovenský mýtus (2005), Nové Slovensko – (ťažký) zrod moderného životného štýlu 1918 – 1949 (2011), Sen × skutočnosť. Umenie & propaganda 1939 – 1945 (2016) a i. Pripravila aj množstvo monografických výstav významných slovenských umelcov 20. stor. Kurátorsky pripravila veľké výstavy slovenského umenia v zahraničí (napr. 2007 v Tretiakovskej štátnej galérii v Moskve alebo 2004 v Írskej národnej galérii v Dubline).

Báb

Báb — obec v okrese Nitra v Nitrianskom kraji v juhozáp. časti Nitrianskej pahorkatiny, 150 m n. m.; 1 093 obyvateľov (2015); miestne časti Alexandrov Dvor, Malý Báb, Veľký Báb.

Vznikla 1955 zlúčením Veľkého Bábu (písomne doložený 1156 ako Bab, 1268 terra Baab, 1365 Obaab, 1773 Nagy-Baab, Gros-Baab, 1786 Nagy-Bab, 1808 Nagy-Báb, Gross-Baab, Welký Báb, 1863 Nagybaáb, 1873 – 1913 Nagybáb, 1920 – 55 Veľký Báb) a Malého Bábu (1365 Wybaab, 1773 Kiss-Baab, Klein-Baab, 1786 Kisch-Bab, 1808 Kis-Báb, Klein-Baab, Malý Báb, 1863 Kisbaáb, 1873 – 1913 Kisbáb, 1920 – 55 Malý Báb).

Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom. Archeologické nálezy: sídlisko čačianskej kultúry z mladšej bronzovej doby, sídliskové nálezy z 10. a 11. stor. Stavebné pamiatky: v miestnej časti Veľký Báb secesný kaštieľ (1908) s areálom (19. a 20. stor.), v miestnej časti Malý Báb barokový rímskokatolícky Kostol sv. Imricha (18. stor.), hlinené domy so slamenou valbovou strechou (19. stor.). Výskumný ústav tabakového priemyslu a výskumná stanica Botanického ústavu SAV. V miestnej časti Veľký Báb národná prírodná rezervácia Bábsky les.

Baba

Baba — vrch na Slovensku v Malých Karpatoch, 527 m n. m. Budovaný paleozoickými kryštalickými horninami, v ktorých sa nachádzajú ložiská antimónu a pyritu. Porastený prevažne bukovými lesmi. Sedlom pod Babou prechádza významná cestná komunikácia spájajúca Záhorskú nížinu a Podunajskú nížinu. Turistické a rekreačné stredisko s horským hotelom a chatami, využívané po celý rok, najmä na zimné športy.

Babaeski

Babaeski — mesto v európskej časti Turecka v provincii Kırklareli; 28-tis. obyvateľov (2014). Stredisko spracovania cukrovej repy. Mešita z 15. stor. a mešita zo 16. stor. postavená podľa projektov tureckého staviteľa Sinana. V okolí ložiská zemného plynu.

Babar

Babar, indonézsky Pulau Babar — ostrov v Indonézii v provincii Maluku, najväčší ostrov ostrovnej skupiny Babar; 822 km2, okolo 20-tis. obyvateľov, administratívne stredisko Tepa. Hornatý reliéf (maximálna výška 833 m n. m.); výdatné zrážky; pokrytý tropickými pralesmi. Obyvateľstvo sa živí pestovaním sága, ryže, kukurice a kokosovníka na úrodných pobrežných nížinách.

Babčák, Vladimír

Babčák, Vladimír, 22. 2. 1951 Prešov — slovenský právnik. Od 1975 pôsobí na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 1994 – 96 riaditeľ jej Inštitútu pre verejnú správu, od 2001 vedúci Katedry finančného práva a daňového práva, 2003 – 07 rektor UPJŠ; 2002 profesor. Zaoberá a teoretickým a praktickým skúmaním problémov rozpočtového práva, financovania podnikateľských subjektov a daňového práva. Autor a spoluautor 7 vedeckých monografií, viacerých kapitol vo vedeckých monografiách, vysokoškolských učebníc a učebných textov, vedeckých štúdií a odborných článkov v domácich a zahraničných odborných časopisoch a zborníkoch. Hlavné diela: Daňové (exekučné) konanie (2005), Daňové právo Slovenskej republiky (2010), Finančné právo na Slovensku a v Európskej únii (2012), Daňové právo na Slovensku (2015). Člen viacerých domácich a zahraničných vedeckých a redakčných rád, nositeľ viacerých vyznamenaní.

Báb el-Mandeb

Báb el-Mandeb — prieliv medzi Červeným morom a Adenským zálivom Arabského mora; dĺžka 109 km, minimálna šírka 26 km, minimálna hĺbka na plavebnej dráhe 31 m. Ostrovom Perim je rozdelený na dve časti. Cez prieliv Báb el-Mandeb a Suezský prieplav vedie najkratšia morská cesta z Európy do vých. a juž. Ázie a Austrálie.

Babelthuap

Babelthuap, aj Babeldaob — ostrov sopečno-koralového pôvodu v záp. časti Tichého oceána v oblasti Mikronéziie v záp. časti súostrovia Karolíny patriaci štátu Palau. Má pretiahnutý tvar v smere sever – juh; rozloha 331 km2 (najväčší ostrov štátu a súostrovia Karolíny), dĺžka 45 km, šírka do 15 km, okolo 6-tis. obyvateľov. Vo vnútrozemí sa nachádza najvyšší bod štátu Palau a súostrovia Karolíny, 248 m n. m. Ostrov je pokrytý tropickými lesmi. Osídlené je len pobrežie. Na vých. pobreží na území palauského štátu Melekeok leží hlavné mesto Palau Ngerulmud (2006 tam bolo premiestnené sídlo vlády z vtedajšieho hlavného mesta Koror). Babelthuap je spojený mostom s južne ležiacim ostrovom Koror.

Babiččino údolí

Babiččino údolí — národná prírodná pamiatka a národná kultúrna pamiatka vo vých. časti Česka, časť doliny meandrujúcej rieky Úpa v Krkonošskom podhůří sev. od mesta Česká Skalice. Podhorská krajina s brehovými porastmi citlivo pretvorená ľudskou činnosťou. Do tejto oblasti situovala B. Němcová dej svojho románu Babička (odtiaľ názov Babiččino údolí). K najnavštevovanejším lokalitám patria Staré bělidlo (domček pri Viktorkinom splave), súsošie babičky s deťmi (od sochára O. Gutfreunda) a zámok v blízko ležiacich Ratibořiciach.

Babie

Babie — obec v okrese Vranov nad Topľou v Prešovskom kraji v juž. časti Nízkych Beskýd, 215 m n. m.; 241 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1332 – 35 ako Babapateca, Babapataka, 1773 Bábafalva, Babafalu, Babje, 1786 Babafalva, Babíč, 1808 Bábafalva, Babjé, 1863 – 1902 Bábafalu, 1907 – 13 Bábafalva, 1920 Babie.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pálením vápna, výrobou kolomaže a spracovaním kože a kožušín. Depot z mladšej bronzovej doby. Stavebné pamiatky: ranogotický evanjelický a. v. kostol (1332 – 35), zrubové a hlinené domy so slamenou strechou (19. stor.), rímskokatolícky Kostol všetkých svätých (1995 – 97).

Babín

Babín — obec v okrese Námestovo v Žilinskom kraji v juhozáp. výbežku Oravskej kotliny, 680 m n. m.; 1 417 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1564 ako Babinowo, 1619 Babina, 1773, 1786, 1808, 1863 – 1913 Babin, 1920 Babín.

Obyvatelia sa živili salašníctvom, chovom dobytka, výrobou drevených predmetov a podomovým obchodom. Stavebné pamiatky: klasicistická kaplnka z 1. pol. 19. stor., rímskokatolícky Kostol zoslania Ducha Svätého z 1933 (architekt M. M. Harminc) so zariadením zo starého dreveného kostola z 1666, zrubové podmurované a podpivničené domy s vysokým štítom, na cintoríne kamenné kríže a náhrobníky s reliéfnou výzdobou z 19. a zo zač. 20. stor.

Babiná

Babiná — vrch na Slovensku vo Volovských vrchoch (Slovenské rudohorie) vých. od Dobšinej nad ohybom Hnilca, 1 278 m n. m. Budovaný starými horninami rakovskej skupiny (fylity, kvarcity) a paleovulkanitmi (melafýry, diabasy, spility). Prevládajú smrekové porasty.

Babiná

Babiná — obec v okrese Zvolen v Banskobystrickom kraji v juhozáp. časti Pliešovskej kotliny na vých. úpätí Štiavnických vrchov, 415 m n. m.; 534 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1254 ako Babusceky, 1270 Babasceky, 1351 Babazeky, 1773 Babina, 1786 Babina, Babasék, 1808 Bábaszék, Babina, 1863 Babaszék, 1873 – 1913 Bábaszék, 1920 Babiná.

R. 1254 dostala mestské výsady ako banské mesto, neskôr poľnohospodárska obec; obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Archeologické nálezy z neskorej bronzovej doby. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Matúša (pôvodne románsky z 50. rokov 13. stor., upravený 1754 a 1771, gotický zvon z 1358), murovaný ľudový dom z 19. stor., evanjelický a. v. kostol z 1939.

Babindol

Babindol — obec v okrese Nitra v Nitrianskom kraji v centre Žitavskej pahorkatiny, 205 m n. m.; 727 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1271 ako Bybyndal, 1339 Babundal, 1773 Babindall, 1786, 1808 Babindal, 1863 – 73 Babindál, 1877 Bábindál, 1882 Babindál, 1888 – 95 Babindal, 1898 – 1907 Bábindal, 1913 Babindál, 1920 – 75, 1996 Babindol.

R. 1976 – 96 pričlenená k obci Klasov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Rímskokatolícky Kostol sv. Imricha (1909).

Babinec

Babinec — obec v okrese Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji v juhových. časti Slovenského rudohoria, 419 m n. m.; 71 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1407 ako Babalwska, 1413 Babaluchka, 1427 Babafalva, 1773 Babaluska, Babincz, 1786 Babalucschka, Babinz, 1808 Babaluska, Babiněc, 1863 – 1902 Babaluska, 1907 – 1913 Babarét, 1920 Babinec, 1927 – 73 Babínec, 1973 Babinec.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Archeologické nálezy: dve žiarové pohrebiská kyjatickej kultúry, depot bronzových predmetov z neskorej bronzovej doby. Stavebné pamiatky: klasicistický evanjelický kostol a zvonica z konca 18. stor.

Babiše

Babiše — miestna časť obce Kolárovice.

Babkov

Babkov — miestna časť obce Lietavská Svinná-Babkov.

Bábol

Bábol, Bábul, do 1927 Bárfu-Rush — mesto v Iráne v provincii Mázandarán na rieke Bábol 24 km od Kaspického mora; 220-tis. obyvateľov (2013). Centrum poľnohospodárskeho regiónu (pestovanie citrusov, bavlníka, ryže, moruše). Priemysel potravinársky, rybný, textilný (výroba vláken). Cestné spojenie s Teheránom, letisko. Letný palác a záhrada perzských šáhov (Abbás I. Veľký). V blízkosti rybársky prístav Babolsar.

Babrujsk

Babrujsk, rus. Bobrujsk — prístavné a kúpeľné mesto na východe Bieloruska v Mahiľovskej oblasti na rieke Berezina; 218-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky, gumársky (výroba pneumatík), potravinársky, drevospracujúci, stavebných látok. Železničná križovatka.

Prvýkrát písomne doložené 1387, 1502 poškodené Tatármi, 1506 dobyté ruským vojskom, od 1649 súčasť Poľska, 1793 pripojené k Rusku, od 1795 mesto. R. 1810 vybudovaná pevnosť, ktorá počas Vlasteneckej vojny 1812 úspešne odolala náporu napoleonských vojsk, počas 2. svetovej vojny 1941 – 44 okupované nemeckými nacistickými vojskami.

Babuyanské ostrovy

Babuyanské ostrovy, angl. Babuyan Islands — dvadsaťštyri sopečno-koralových ostrovov v najsevernejšej časti Filipín v provincii Cagayan; 620 km2, okolo 16-tis. obyvateľov. Najväčšie ostrovy: Calayan, Babuyan, Camiguin. Pestovanie ryže; chov dobytka, ošípaných a kôz; rybolov; ťažba dreva. V najväčšom meste Calayan prístav s pravidelným spojením s ostrovom Luzon.

Bacabal

Bacabal [-ka-] — mesto v Brazílii vo vnútrozemí členského štátu Maranhão; 80-tis. obyvateľov (2016). V okolí najrozľahlejšie plantáže ryže v celej Brazílii. Riečnou dopravou spojené s prístavom São Luis na pobreží Atlantického oceána. R. 1876 tam bola založená poľnohospodárska farma. Od 1920 mesto. Sídlo rímskokatolíckeho biskupstva (1968).

Bacan

Bacan [-ťan], Bachan, Batjan — ostrov v Indonézii v provincii Maluku Utara (Severné Moluky) neďaleko ostrova Halmahera, najväčší z ostrovnej skupiny Bacan; 1 900 km2, okolo 13-tis. obyvateľov, administratívne stredisko Labuha. Južná časť ostrova hornatá (maximálna výška 2 111 m n. m.), stred nížinatý, sever sopečný (sírnaté pramene). Tropické pralesy s bohatou faunou. Pestovanie ryže; zásoby zlata, medi a lignitu. Vývoz korenia, kopry, perál a dreva.

Bacău

Bacău [-keu] — mesto vo vých. Rumunsku na sútoku riek Bistriţa a Siret, administratívne stredisko judeţa Bacău; 144-tis. obyvateľov (2011). Stredisko regiónu ťažby ropy. Priemysel strojársky, papiernický, drevársky, chemický, textilný, obuvnícky, kožiarsky. Dopravná križovatka, letisko. Písomne doložené 1408. Divadlo, bábkové divadlo, galéria, hvezdáreň, regionálne múzeum.

Bacboský záliv

Bacboský záliv, Tonkinský záliv, čín. Pej–pu-wan, vietnamsky Vinh Bac Bo — polootvorený záliv v severozáp. časti Juhočínskeho mora (Tichý oceán) medzi vých. pobrežím Ázie (Vietnam), záp. pobrežím polostrova Lej-čou a ostrovom Chaj-nan; dĺžka okolo 330 km, šírka pri vstupe 241 km, priemerná hĺbka 40 m, maximálna hĺbka 82 m, výška prílivu do 5,9 m. Hlavné prístavy: Hajfong (Vietnam), Pej-chaj (Čína).

Back, George

Back [bek], George, sir (1839), 6. 11. 1796 Stockport (pri Manchestri) – 23. 6. 1878 Londýn — britský polárny bádateľ, od 1818 člen viacerých polárnych expedícií pod vedením J. Franklina, ktoré smerovali k Špicbergom a k sev. Kanade, predovšetkým do povodia rieky Mackenzie. R. 1833 – 35 velil vlastnej expedícii v polárnej oblasti Kanady, ktorej pôvodným cieľom bolo pomôcť výprave J. Rossa. Je podľa neho nazvaná perejovitá rieka v Kanade v Severozápadných teritóriách západne od Hudsonovho zálivu.

Bacúch

Bacúch — obec v okrese Brezno v Banskobystrickom kraji vo vých. časti Horehronského podolia, 629 m n. m.; 973 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1563 ako Bazuch, Batzuch, Watzuch, 1808 Baczuch, 1863 Bazuch, 1882 Bacuch, 1888 – 1913 Vacok, 1920 Bacúch.

Obyvatelia sa zaoberali ťažbou železnej rudy a hutníctvom, neskôr prácou v lesoch a na píle, pltníctvom, povozníctvom a tkaním plátna i súkna. Ojedinelé archeologické nálezy z neskorej kamennej doby. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Jozefa (1863, upravený 1936), zrubové a murované domy so šindľovou strechou (koniec 19. a zač. 20. stor). V Bacúšskej doline technicko-kultúrne pamiatka: hrádza vodnej nádrže (J. Paussinger, 1880), nad ňou prameň B. Němcovej, prírodná rezervácia Bacúšska jelšina (vyhlásená 1967, rozloha 4,3 ha) zriadená na ochranu smrekovo-jelšového porastu na alúviu horného toku Hrona.

Bacúrov

Bacúrov — obec v okrese Zvolen v Banskobystrickom kraji v severozáp. časti Pliešovskej kotliny na úpätí Štiavnických vrchov, 450 m n. m.; 164 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1255 ako Villa Bochorou, 1401 Bachur, 1773 Buczor, 1786 Buczur, Batzurowa, 1808 Baczur, Bacurowá, 1863 – 88 Bacur, 1892 – 1920 Bacúr, 1927 Bacúrov.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V 1. pol. 20. stor. rozšírená výroba chrbtových košov. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Šimona a Júdu (16. stor., zbarokizovaný 1790, zvony zo 16. stor.), drevená zvonica z konca 19. stor.

Báč

Báč, maď. Bacsfa — obec v okrese Dunajská Streda v Trnavskom kraji v záp. časti Žitného ostrova, 126 m n. m.; 552 obyvateľov, 27,7 % slovenskej, 70,7 % maďarskej národnosti (2015).

Písomne doložená 1319 ako Bochfolua, 1321 Boch, 1406 Bachfalua, 1773 Bacsfalva, 1786 Bacschfalu, 1808 Bácsfa, Bácsfalva, 1863 Bácsfa, Bácsfalu, 1873 – 95 Bácsfa, 1898 – 1920, 1927 – 48 Bačfa, Bacsfa, 1938 – 45 Bacsfa, 1948 Báč.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Stavebné pamiatky: ranobarokový rímskokatolícky Kostol sv. Antona Paduánskeho (1660 – 70), ranobarokový františkánsky kláštor a konvent (1660 – 70), socha sv. Antona Paduánskeho (1674), klasicistický kaštieľ (zač. 19. stor., zrekonštruovaný 2006 – 07), kalvária (1867).

Bačala

Bačala — miestna časť obce Veľká Dolina.

Bačka

Bačka, maď. Bacska — obec v okrese Trebišov v Košickom kraji vo vých. časti Košickej kotliny, 102 m n. m.; 651 obyvateľov, 4,5 % slovenskej, 84,5 % maďarskej národnosti (2015).

Písomne doložená 1214 ako Becheka, 1299 Bachka, 1323 Buchka, 1332 Bachka, 1773 Bacska, 1786 Bacschka, 1808 Bácska, Báčka, 1863 Bácska, 1873 – 77 Bacska, 1882 Bácska, 1888 Bacska, 1892 – 95 Bácska, 1898 – 1913 Bacska, 1920 Bačka, 1927 – 38 Bačka, Bacska, 1938 – 45 Bacska, 1945 – 48 Bačka, Bacska, 1948 Bačka.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Imricha (pôvodne gotický z pol. 15. stor., barokovo prestavaný v 18. stor., upravený v 19. – 20. stor. a 2013 – 14), klasicistická kúria (koniec 18. stor., upravená v 2. pol. 19. stor.), reformovaný kostol (1. pol. 19. stor., prestavaný zač. 20. stor.).

Bačkov

Bačkov — obec v okrese Trebišov v Košickom kraji v záp. časti Východoslovenskej nížiny a vých. úpätí Slanských vrchov, 200 m n. m.; 679 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1320 ako Bacskov duo, Nagy Bacskov, Kis Bacskov, 1321 Nagy Bachkow, 1355 Nogbochkou, 1458 Bachko, 1773 Bacska, Bacžkow, 1786 Bacschko, 1808 Bacsko, Bačkow, 1863 – 1913 Bacskó, 1920 Bačkov.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, pálením drevného uhlia a povozníctvom. V katastri obce existoval v stredoveku hrad (pravdepodobne 2. pol. 13. stor.), ktorý bol 1688 zbúraný cisárskymi vojskami. Počas 2. svetovej vojny bola obec 26. 11. 1944 vypálená ustupujúcimi nemeckými vojskami. Národná prírodná rezervácia Bačkovská dolina – významné hniezdisko vzácnych dravých vtákov. Archeologické nálezy: ranostredoveké sídlisko z 8. – 11. stor. Stavebné pamiatky: drevená zvonica (okolo pol. 19. stor., upravená 2007), gréckokatolícky Chrám sv. Michala archanjela (1970), rímskokatolícky Kostol sv. Antona Paduánskeho (20. stor.).

Bačkovík

Bačkovík — obec v okrese Košice-okolie v Košickom kraji vo vých. časti Košickej kotliny, 269 m n. m.; 516 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1323 ako Bagak, 1427 Nagy-Bagyok, Kys Badoch, 1430 Nogh Bagh-Kys Bagh, 1630 Bagiok, 1773 Bátyok, Baczkowig, 1786 Battyok, Bacskovik, 1808 Bátyok, Bačkowík, 1863 – 1913 Bátyok, 1920 Bačkovik, 1927 Bačkovík.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Stavebné pamiatky: klasicistický evanjelický a. v. kostol z 1837.

Badalona

Badalona — prístavné mesto v severovýchodnom Španielsku v autonómnej oblasti Katalánsko na pobreží Stredozemného mora; 216-tis. obyvateľov (2016). Satelitné mesto Barcelony. Priemysel hutnícky (oceliarsky), petrochemický, chemický, sklársky, kožiarsky, textilný (hodvábnický). Založené Rimanmi v 3. stor. pred n. l. pod názvom Baetulo, v 10. stor. vzniklo v blízkosti nové osídlenie. Stavebné pamiatky: kláštor San Jerónimo de la Murtra (14. stor.). Divadlá, múzeum (otvorené 1966).

Bádensko-Württembersko

Bádensko-Württembersko, nem. Baden–Württemberg — spolková krajina v juhozáp. časti Nemecka medzi riekami Rýn na západe, Iller a Wornitz na východe, pohorím Odenwald na severe a Švajčiarskom na juhu; 35 752 km2, 10,880 mil. obyvateľov (2015), administratívne stredisko Stuttgart.

Územie vyplnené pohoriami Schwarzwald, Odenwald a Švábska Jura, predhorím Allgauských Álp a nížinami pozdĺž Rýna (pravobrežná časť Hornorýnskej nížiny) a Neckaru. Významnejšie toky: Rýn (tvorí hranicu s Francúzskom), Neckar a horný tok Dunaja; na juhu Bodamské jazero. Lesy zaberajú asi 36 % rozlohy územia. Menšie zásoby surovín (rudy železa, zinku a olova, ropa, zemný plyn, kamenná a draselná soľ). Výrazne rozvinutý priemysel, najmä strojársky (automobilový v Stuttgarte, výroba vagónov, obrábacích strojov, lietadiel a rakiet), elektrotechnický (Stuttgart, Mannheim), chemický, petrochemický, textilný, kožiarsky, papiernický, polygrafický, hodinársky. Pestovanie pšenice, jačmeňa, zemiakov, cukrovej repy, raže, ovsa, chmeľu, tabaku, v doline Rýna a pri Bodamskom jazere viniča a ovocia; chov dobytka (na mlieko) a ošípaných. Rozvinutá doprava s diaľkovými trasami; na Rýne, Neckare a Bodamskom jazere intenzívna lodná doprava. Dopravné centrá a dôležité mestá regiónu: Stuttgart, Mannheim, Heilbronn, Karlsruhe, Heidelberg. Na úpätí Schwarzwaldu známe rekreačné strediská (Baden-Baden, Mingolsheim). Bádensko-Württembersko vzniklo 1952 zlúčením Bádenska, Württemberska-Bádenska a Württemberska-Hohenzollernska.

Bádice

Bádice — obec v okrese Nitra v Nitrianskom kraji na severozáp. úpätí pohoria Tribeč; 321 obyateľov (2015).

Písomne doložená 1291 ako Beed, 1773 Bééd, Beadicze, 1786, 1808 Béd, Beadice, 1863 – 73 Beéd, 1877 – 1913 Béd, 1920 Badice, Beadice, 1927 – 39 Bádice, 1945 – 48 Bádice, Béd, 1948 – 60 Bádice.

Patrila Nitrianskemu hradu, od 1379 Lefantovským a Nitrianskemu biskupstvu. V 15. stor. pracoval v obci mlyn patriaci pavlínskemu kláštoru v Lefantovciach (dnes Horné Lefantovce). V 16. stor. tam mali majetky Forgáčovci. R. 1664 bola obec poplatná Turkom. R. 1960 – 2002 bola súčasťou novovytvorenej obce Podhorany. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Rodisko F. J. Turčeka. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol Panny Márie Kráľovnej (1903).

Bagdadský pakt

Bagdadský pakt — vojensko-politický blok uzavretý vo februári 1955 v Bagdade medzi Tureckom a Irakom z iniciatívy USA a Spojeného kráľovstva s cieľom vojenskej a politickej spolupráce pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany partnerov. Koncom 1955 k nemu pristúpili aj Spojené kráľovstvo, Pakistan a Irán. R. 1959 po vystúpení Iraku bolo jeho sídlo presťahované do Ankary a bol premenovaný na CENTO.

Bagehot, Walter

Bagehot [bedžot], Walter, 3. 2. 1826 Langport, Somerset – 24. 3. 1877 tamže — anglický ekonóm, politický a ústavný teoretik a novinár. Od 1861 až do smrti editor časopisu The Economist. Konzervatívny liberál s gradualistickým chápaním sociálnej revolúcie. V práci Anglická ústava (The English Constitution, 1867), ktorá rovnako ako jeho ďalšia najznámejšia práca Fyzika a politika (Physics and Politics, 1872) vyšla pôvodne ako séria článkov, odsúdil ortodoxné názory na rozdelenie moci medzi zákonodarstvo a exekutívu. Za najlepšiu záruku stáleho pokroku považoval liberálny konštitucionalizmus. Významná je aj jeho práca Lombard Street: Opis peňažného trhu (Lombard Street: A Description of the Money Market, 1873) venovaná fungovaniu finančného systému, finančného trhu a bankovníctva.

Bagin, Anton

Bagin, Anton, 10. 9. 1923 Ilava – 21. 1. 1992 Bratislava — slovenský historik, rímskokatolícky teológ. Od 1967 pôsobil na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave; 1972 profesor. Autor monografických prác z cirkevných dejín, umenia a literatúry, a regionálnej histórie. Dielo: Dubnica nad Váhom (1967, zostavovateľ a spoluautor), Cirkevné dejiny I. – II. (1969), Dedičstvo otcov. K 1100. výročiu smrti sv. Cyrila a k 100. výročiu založenia Spolku sv. Vojtecha (1970, zostavovateľ a spoluautor), Apoštolé Slovanů Cyril a Metoděj a Velká Morava (1982), Cyrilometodské kostoly a kaplnky na Slovensku (1985), Apoštoli Slovanov Cyril a Metod a Veľká Morava (1987), Dóm sv. Martina v Bratislave (1990, spoluautor), Sv. Vojtech (1991, spoluautor), Spolupatróni Európy; Co-Patrons of Europe (1992), Život Gorazda (1992), Cyrilometodská tradícia u Slovákov (1993), Ilava (zostavovateľ a spoluautor, 1991) a i.

Bajcura, Ivan

Bajcura, Ivan, 21. 12. 1930 Sukov, okres Medzilaborce – 13. 12. 1986 Prešov — slovenský historik. Od 1955 pôsobil na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej v Bratislave so sídlom v Prešove (od 1959 na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove), od 1970 riaditeľ Ústavu marxizmu-leninizmu UPJŠ v Košiciach; 1970 profesor, 1982 DrSc. Autor monografie Ukrajinská otázka v ČSSR (1967) a i.

Baláž, Rudolf

Baláž, Rudolf, 20. 11. 1940 Nevoľné, okres Žiar nad Hronom – 27. 7. 2011 Banská Bystrica, pochovaný v Nevoľnom — slovenský rímskokatolícky teológ. Pôsobil na viacerých miestach ako kaplán a farár, 1971 – 82 mal zakázané vykonávať kňazské povolanie, pracoval vo výrobe, 1982 – 89 farár v Turčianskom Petre, od 1990 biskup Banskobystrickej diecézy a predseda Komisie pre katechizáciu a školstvo pri Biskupskej konferencii Slovenska, 1994 – 2000 predseda Konferencie biskupov Slovenska.

Badín

Badín — obec v okrese Banská Bystrica v Banskobystrickom kraji na vých. svahoch Kremnických vrchov, 374 m n. m.; 1 928 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1232 ako Badun, 1295 Badyn, 1424 Bagyon, 1773, 1786 Badin, 1808 Badin, Badín, 1863 Badin és Tridubi, 1873 – 1902 Badin, 1907 – 13 Erdőbádony, 1920 Badín. Po 1808 k nej bola pričlenená obec Tri Duby (doložená 1808 Tri Dubi, Tři Duby, Try Duby).

Pôvodne osada kráľovských hájnikov, neskôr poddanská obec zvolenského hradného panstva. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, neskôr tkáčstvom. V 19. stor. tam boli otvorené hnedouhoľné bane, ktoré zanikli v 1. pol. 20. stor. V katastri obce je prírodná rezervácia Badínsky prales. Archeologické sídliskové nálezy z neskorej laténskej doby a z 9. – 10. stor. Stavebné pamiatky: gotický rímskokatolícky Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej (1397, prestavaný 1765 a 1893 – 94) s renesančným opevnením (1636), neogotický evanjelický a. v. kostol (1865), drevená zvonica (1859). Pamätník SNP (1975), pamätná tabuľa A. H. Krčméryho, ktorý tam pôsobil (od 1874) a zomrel.

Badínsky prales

Badínsky prales — národná prírodná rezervácia v Kremnických vrchoch v katastri obce Badín v Banskobystrickom kraji vo výške 700 – 800 m n. m.; rozloha 30 ha, vyhlásená 1913 (jedna z najstarších chránených lokalít na Slovensku). Zriadená na ochranu pralesovitých klimaxových spoločenstiev bukového vegetačného stupňa (porasty buka lesného s občasným výskytom jedle bielej a smreka obyčajného). Žije tam vzácny živočíšny druh piskor vrchovský (treťohorný relikt).

Baldwin, Henry

Baldwin [bólduin], Henry, 14. 1. 1780 New Haven, Connecticut – 21. 4. 1844 Philadelphia, Pensylvánia — americký právnik. Právnickú prax získal v Pittsburghu. Člen Snemovne reprezentantov (1817 – 22), 1830 vymenovaný za sudcu Najvyššieho súdu (1830 – 44).

Balkai, Vojtech

Balkai, Vojtech, aj Balkay, 23. 3. 1865 Trnava – 18. 6. 1917 Budapešť — uhorský právnik, odborník na banské právo. Od 1893 advokát v Trnave, Komárne a Sedmohradsku, 1897 – 1916 právny zástupca, prokurista štátnych kamennouhoľných baní v Uhorsku. Venoval sa otázkam banského práva, autor viacerých právnických príručiek, ako aj básní a rozprávok pre deti.