Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 31 z celkového počtu 31 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

cap

cap — samec rodu koza (Capra).

Capie pleso

Capie pleso — jazero ľadovcového pôvodu (karové) na Slovensku na južných svahoch Vysokých Tatier v Mlynickej doline, 2 075 m n. m.; rozloha 3,05 ha, hĺbka do 18 m. Bez povrchového prítoku a odtoku.

capite censi

capite censi [ka- cénzí; lat.] — v antickom Ríme občania počítaní iba podľa hláv, množstva, nie podľa majetku, t. j. najchudobnejšia vrstva občanov.

captatio benevolentiae

captatio benevolentiae [kaptácijó -cijé; lat.] — získavanie náklonnosti, zaisťovanie priazne. Obrat z rétorickej teórie: úspech reči závisí od toho, či si nakloníme poslucháča. Ako slovný zvrat znamená aj lichotenie či honbu za priazňou a náklonnosťou (Quintilianus: Základy rétoriky, 4. kniha).

caquetoire

caquetoire [kaktuár; fr.] — typ francúzskej renesančnej stoličky zo 16. stor. s lichobežníkovým, dozadu sa zbiehajúcim sedadlom, úzkym, rezbársky zdobeným operadlom a bočnými operadlami na ruky. Nohy stoličky a podpory bočných operadiel boli zvyčajne stĺpikovo tvarované.

Cardoso, Onelio Jorge

Cardoso [kar-], Onelio Jorge, 11. 5. 1914 Calabazar de Sagua – 29. 5. 1986 Havana — kubánsky poviedkar. Inšpiráciu hľadal v kubánskom vidieckom prostredí roľníkov a rybárov. Vyšiel z kreolizmu, nadviazal na tvorbu G. de Maupassanta a H. Quirogu. V poviedkach oživených humorom a vlastnými spomienkami z detstva zobrazuje osudy najchudobnejších vrstiev.

Je autorom poviedok Otecko, povedzte ako (Taita, diga usted cómo, 1945), Poviedkar (El cuentero, 1958), Kôň z dvora (El caballo de coral, 1960), Ambiciózna sova (La lechuza ambiciosa, 1960), Pes (El perro, 1965), Čas pre dvoch (Abrir y cerrar los ojos, 1969), Vybrané poviedky (Cuentos escogidos, 1981), Hlava na vankúši (La cabeza en la almohada, 1983) a i. V knihe Vidiečania (Gente de pueblo, 1962) uverejnil svoje reportáže. V slovenčine vyšiel výber z jeho poviedok Čas pre dvoch (1976) a výber z rozprávok Biely koník (1979).

carissimo amico

carissimo amico [ká- -mó amíkó; lat.] — najdrahšiemu priateľovi; obdobne carissimae amicae (= najdrahšej priateľke), carissimis amicis (= najdrahším priateľom).

Caroní

Caroní [ka-], Río Caroní — rieka vo Venezuele, pravostranný prítok Orinoca; dĺžka 935 km (vrátane Río Cuquenán), rozloha povodia 95 000 km2, priemerný prietok v ústí okolo 5 000 m3/s. Pramení v Guyanskej vysočine v masíve Roraima, ústi pri meste Ciudad Guayana. Hlavný prítok: Paraguaj (ľavostranný). Početné prahy a vodopády. Využívaná energeticky, štyri vodné elektrárne: Guri (10 025 MW), Tocoma (2 350 MW), Caruachi (2 160 MW), Macagua (3 152 MW).

carpe diem

carpe diem [kar-; lat.] — ber, čo deň dá; užívaj dňa (Horácius: Básne, resp. Ódy, 1. kniha, 11. báseň, 8. verš; preklad I. Šafár: Ódy a epódy).

Carpentier, Alejo

Carpentier [kar-], Alejo, plným menom Alejo Carpentier y Valmont, 26. 12. 1904 Lausanne, Švajčiarsko – 24. 4. 1980 Paríž — kubánsky prozaik, básnik, esejista a novinár, autor koncepcie tzv. zázračného reálna, z ktorej vyšla poetika hispanoamerického magického realizmu. Študoval architektúru, neskôr sa venoval hudbe. V rokoch 1928 – 39 žil v Paríži. Po návrate na Kubu pôsobil ako profesor dejín hudby v Havane, 1945 – 59 novinár vo Venezuele. Po Kubánskej revolúcii sa vrátil na Kubu, kde pôsobil ako riaditeľ štátneho vydavateľstva. Od roku 1966 bol kultúrnym atašé v Paríži.

Vychádzal z afrokubánskych rituálov a legiend (román ¡Écue-Yamba-Ó!, 1933). Príbehy jeho románov sa odohrávajú v rôznych krajinách latinskoamerického kontinentu, často v dávnych dobách. V predslove k najznámejšiemu románu Kráľovstvo z tohto sveta (El reino de este mundo, 1949; slov. 1984) predstavuje koncepciu tzv. zázračného reálna, pričom formuluje presvedčenie, že celé dejiny Ameriky sú jeho kronikou, v ktorej sa snúbi mágia s tajomstvom a nadprirodzené s každodenným. Dôraz kladie i na synkretizmus španielskej, francúzskej a africkej kultúry. V románe podáva obraz o černošských vzburách na Haiti koncom 18. stor. a zdôrazňuje jedinečnú atmosféru ostrova prameniacu v jeho prírode a obyvateľoch.

Ďalšie diela: Stratené kroky (Los pasos perdidos, 1953; slov. 1971), Štvanica (El acoso, 1955 v zbierke Dva romány, Dos novelas), Vojna s časom (Guerra del tiempo, 1958; slov. 1978 v rovnomennom výbere), Storočie osvietenstva (El siglo de las luces, 1962; umelecky najhodnotnejšie dielo, v ktorom opisuje vplyv Francúzskej revolúcie na Antilách a v Guyane), Diktátor v Paríži (El recurso del método, 1974; slov. 1978), Barokový koncert (Concierto barroco, 1974), Svätenie jari (La consagración de la primavera, 1978), Harfa a tieň (El arpa y la sombra, 1979; slov. 1984).

Formálna dokonalosť jeho románov, náročná kompozícia s prvkami barokových postupov, relativizácia fabuly, polysémantickosť, myšlienková náplň, schopnosť syntetického opisu a rozprávačské majstrovstvo ho radia k významným predstaviteľom svetovej prózy.

Carter, Elliot Cook ml.

Carter [kátr], Elliot Cook, ml., 11. 12. 1908 New York – 5. 11. 2012 tamže — americký hudobný skladateľ a pedagóg, jeden z najvýznamnejších amerických skladateľov, ktorí do americkej hudby vstúpili v 40. rokoch 20. stor.

Študoval anglickú literatúru a kompozíciu u Waltera Pistona na Harvardovej univerzite, v rokoch 1932 – 35 kompozíciu u Nadie Boulangerovej v Paríži. Pôsobil ako hudobný kritik, neskôr ako pedagóg na Yalovej univerzite a od roku 1972 na Juilliard School of Music v New Yorku. Od roku 1963 bol členom American Academy of Arts and Sciences. Po skladbách písaných v modálnom systéme si osvojil prvky avantgardných kompozičných systémov a zaujal najmä voľnou polyfóniou, individuálnymi prvkami asymetrie a tzv. metrickou moduláciou.

K jeho profilujúcim dielam patria Sonáta pre violončelo (Cello Sonata, 1948), 1. sláčikové kvarteto (String quartet No.1, 1951), Variácie pre orchester (Variations for orchestra, 1954 – 55), Klavírny koncert (Piano Concerto, 1965), Koncert pre violu a orchester (Violin Concerto, 1990), balety Pocahontas (1939), The Minotaur (1947) a i.

Je autorom početných hudobných teoretických štúdií. Za svoju tvorbu získal viacero ocenení.

Carver, Raymond

Carver, Raymond (Clevie), 25. 5. 1938 Clatskanie, Oregon – 2. 8. 1988 Port Angeles, Washington — americký prozaik a básnik. Vyrastal v skromných pomeroch, 1957 sa oženil, na živobytie si spočiatku zarábal ako školník, obsluha na čerpacej stanici a poslíček. V rokoch 1958 – 60 študoval na Kalifornskej štátnej univerzite v Chicu, kde navštevoval i kurz tvorivého písania (štúdium nedokončil), 1960 prestúpil na Humboldtovu štátnu univerzitu v Arcate (Kalifornia), kde 1963 získal bakalársky titul zo všeobecných štúdií. V rokoch 1963 – 64 navštevoval Iowskú spisovateľskú dielňu (Iowa Writers’ Workshop) na Iowskej univerzite, 1967 – 70 pracoval pre akademické vydavateľstvo Science Research Associates, 1970 – 71 spisovateľ v slobodnom povolaní, 1971 – 72 vyučoval kreatívne písanie na Kalifornskej univerzite, 1972 – 73 navštevoval kurz tvorivého písania na Stanfordovej univerzite, 1973 – 74 pôsobil ako lektor Iowskej spisovateľskej dielne, 1974 – 77 bol niekoľkokrát hospitalizovaný pre problémy s alkoholom, po úspešnej liečbe pôsobil 1978 – 79 ako hosťujúci spisovateľ na Texaskej univerzite v El Pase a 1980 – 83 vyučoval anglický jazyk na Syrakúzskej univerzite v New Yorku. V roku 1983 získal literárnu cenu Mildred a Harolda Straussovcov (Mildred and Harold Strauss Livings Award) spojenú so štipendiom, ktoré mu umožnilo venovať sa opäť iba literárnej tvorbe.

Carver oživil umierajúci žáner poviedky v 2. polovici 20. stor. Publikovať v časopisoch začal už počas štúdia, ale prvý literárny úspech zaznamenal až v roku 1967 s poviedkou Mohol by si byť, prosím ťa, ticho? (Will You Please Be Quiet, Please?). Vo svojej tvorbe zachytával bežné životy chudobných robotníkov žijúcich na severozápade USA bojujúcich s finančnými problémami, neúspechmi v pracovnom živote a rúcajúcim sa osobným životom, ktorí často nedokážu pochopiť ani artikulovať svoju bolesť. Jeho hlavnou témou však bola láska, vplyv jej neprítomnosti na manželstvo a identitu jednotlivca. O pocitoch smútku a straty písal minimalistickým štýlom charakterizovaným krátkymi jednoduchými vetami, lineárnosťou, úsečnými dialógmi, absenciou vnútorných monológov a metafor. Veci nechával často nedopovedané a konflikty nedoriešené, zmysel poviedky komunikoval len prostredníctvom náznakov. Carver odmietal literárne experimenty, pre neprikrášlené vyobrazenie každodenného života je zaraďovaný medzi tzv. špinavých realistov (dirty realists).

Je autorom zbierok poviedok Mohol by si byť, prosím ťa, ticho? (Will You Please Be Quiet, Please?, 1976), O čom hovoríme, keď hovoríme o láske (What We Talk About When We Talk About Love, 1981; slov. 2001), Katedrála (Cathedral, 1983), Odkiaľ volám. Nové a zobrané poviedky (Where I'm Calling From. New and Selected Stories, 1988) a básnických zbierok Blízko Klamathu (Near Klamath, 1968), Zimná nespavosť (Winter Insomnia, 1970), V noci putujú lososy (At Night the Salmon Move, 1976), Ohne (Fires, 1983), Tam, kde sa voda zlieva s inou vodou (Where Water Comes Together with Other Water, 1985), Ultramarín (Ultramarine, 1986) a Nový chodník k vodopádu (A New Path to the Waterfall, 1989).

CASE

CASE, angl. Computer Aided Software Engineering, počítačom podporované softvérové inžinierstvo — kombinácia softvérových prostriedkov podporujúcich alebo čiastočne automatizujúcich špecifické úlohy pri tvorbe softvéru a metód tvorby softvéru. CASE ponúka automatizáciu tvorby softvéru (→ automatizované softvérové inžinierstvo) rôzneho stupňa, rôznych úloh v rôznych etapách životného cyklu softvérového systému a na rôznej úrovni ich vzájomnej integrácie. Môže sa zameriavať na špecifické úlohy v rámci jednej etapy životného cyklu softvéru, napr. na podporu návrhu používateľských rozhraní, na vytvorenie konzistentnej verzie softvérového systému alebo na testovanie programu. Na druhej strane môže integrovať viac softvérových prostriedkov a zároveň podporovať ich použitie definovaním (odporúčaných) krokov podľa určitej metodiky tvorby softvérových systémov. Ku CASE prostriedkom patria napr. kompilátory, editory, programovacie prostredia, prostriedky na podporu špecifikácie požiadaviek, analýzy a návrhy softvérového systému, prostriedky manažmentu projektu. Často sa používajú grafické prostriedky, najmä na vyjadrenie vzťahov medzi jednotlivými časťami, modelmi softvérového systému. To podporuje jednoduché vytváranie prototypov a aktívne zapojenie používateľov do procesu tvorby softvéru. Niekedy sa rozlišuje medzi CASE prostriedkami, ktoré sa sústreďujú na podporu návrhu (angl. uppercase) a začiatočnej analýzy, a takými, ktoré podporujú už podrobný návrh, implementáciu a testovanie softvéru (angl. lowercase). CASE často využíva metódy a prostriedky umelej inteligencie, a najmä znalostného inžinierstva. Hlavným cieľom je zvýšiť produktivitu a efektívnosť vytvárania softvéru spolu so zlepšením kvality softvérového systému.

cassetone

cassetone [ka-; tal.] — raný typ talianskej renesančnej komody objavujúci sa v 16. stor. Väčšinou má dva rady veľkých zásuviek, fasáda i steny sú rezbársky bohato zdobené.

casta est, quam nemo rogavit

casta est, quam nemo rogavit [kas- kvam némó rogá-; lat.] — cudná je, veď nikto ju nechcel (prebásnil J. Buzássy); čistá je tá, ktorú nikto nepožiadal (Ovídius, Lásky, 1. kniha, 8. báseň, 43. verš; in: Ľúbostné elégie).

castis omnia casta

castis omnia casta [kastís kas-; lat.], aj omnia munda mundis — čistému je všetko čisté; myšlienka apoštola Pavla (→ Pavol z Tarzu), v gréckom origináli panta kathara tois katharois; v latinskom preklade omnia munda mundis; Nový zákon, List Títovi 1,15).

Castro, Inês de

Castro [káštru], Inês de, asi 1320 – 7. 1. 1355 Coimbra — kastílska šľachtičná, milenka portugalského infanta Doma Pedra (neskorší Peter I.). Po smrti jeho zákonitej manželky portugalskí šľachtici z obavy, že sa s Inês oficiálne ožení a jej prostredníctvom získa na dvore veľký vplyv rod Castro (Kastília), presvedčili kráľa Alfonsa IV., aby ju dal zavraždiť. Peter I. po nástupe na trón (1357) jej smrť krvavo pomstil, vyhlásil ju za svoju zákonitú manželku a dal pochovať ako kráľovnú v Alcobaçe. Jej život bol častým námetom literárnych a dramatických diel.

Catarrhini

Catarrhini [ka-; gr.], úzkonosovce — skupina antropoidných primátov zahŕňajúca žijúce i vyhynuté druhy Starého sveta. Medzi hlavné znaky patrí úzky nos s tenkou nosovou priehradkou a s nosovými otvormi smerujúcimi vpred alebo nadol, výrazné nadočnicové oblúky, kostený vonkajší zvukovod, dva črenové zuby, dobre vyvinutý protistojný palec na prednej končatine, prsty zakončené nechtami namiesto pazúrov a nechytavý chvost s variabilnou dĺžkou (prípadne úplne chýba). K zástupcom patria väčšinou všežravé druhy aktívne počas dňa, v mnohých prípadoch so zreteľným pohlavným dimorfizmom, žijúce v skupinách s rôznou úrovňou organizácie. Samice vychovávajú malý počet mláďat, so samcami zväčša nevytvárajú trvalé zväzky. Catarrhini sa delia na nadčeľade Propliopithecoidea (propliopitekoidovce), Oligopithecoidea (oligopitekoidovce), Pliopithecoidea (pliopitekoidovce), Cercopithecoidea (mačiakoidovce) a Hominoidea (hominoidovce).

Cauca

Cauca [kauka], špan. Río Cauca — rieka v západnej časti Kolumbie, ľavostranný prítok Magdalény; dĺžka 1 250 km, rozloha povodia 59 840 km2, priemerný ročný prietok v ústí 2 364 m3/s. Pramení v južnej časti krajiny v Strednej Kordillere, tečie na sever hlbokou tektonicky podmienenou dolinou medzi Západnou Kordillerou a Strednou Kordillerou, následne tečie po menšej príbrežnej nížine a pri meste Mompós ústi do Magdalény. Väčšie mestá v doline rieky: Popayán, Cali, Buga, Tuluá, Cartago. Na hornom toku viacero vodných elektrární. Dolina rieky (najmä v hornej a strednej časti) je husto zaľudnená (žije tam asi štvrtina populácie Kolumbie) a je významnou poľnohospodárskou oblasťou (pestovanie kávovníka, kakaovníka, cukrovej trstiny, tabaku). Splavné sú dva úseky v celkovej dĺžke okolo 600 km (od Cali po Cartago a od Santa Fe de Antioquia po ústie. V povodí (v riečnych sedimentoch) náleziská zlata a striebra.

Caura

Caura [ka-], špan. Río Caura — rieka vo Venezuele, pravostranný, druhý najväčší prítok Orinoca; dĺžka 745 km, rozloha povodia 52 000 km2, priemerný ročný prietok v ústí okolo 3 000 m3/s. Pramení v centrálnej časti Guyanskej vysočiny. Najväčším prítokom je rieka Erebato (ľavostranný, dĺžka 300 km). Splavná 150 km od ústia. Rieka má veľký energetický a turistický potenciál, 210 km od ústia sa nachádzajú vodopády Salto Pará, podľa celkovej šírky 5 608 m druhé najväčšie vodopády na svete.

causeuse

causeuse [kozőz; fr.] — krátka čalúnená pohovka na sedenie pre dve osoby používaná najmä vo Francúzsku v období empíru.

Cauto

Cauto [kau-] — rieka v južnej časti Kuby; dĺžka 370 km (najdlhšia v krajine), rozloha povodia 8 928 km2. Pramení v pohorí Sierra Maestra, severne od mesta Manzanillo ústi do Karibského mora do zálivu Guacanayabo; hlavné prítoky Salado, Bayamo, Contramaestra. Využívaná energeticky a na zavlažovanie (v jej povodí sa pestuje ryža, cukrová trstina, tabak). Splavná 100 km od ústia.