Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 46 z celkového počtu 46 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Hosejn Bájkará, Sultán Mírzá bin Mansúr

Hosejn Bájkará, Sultán Mírzá bin Mansúr, 1438 Herát – 1506 tamže — timúrovský vládca Chorásánu (od 1469). Ako 14-ročný vstúpil do služieb Bábura bin Bajsunkúra (*1422, †1457) a po jeho smrti odišiel do Mervu (dnes Mary), kde sa oženil s dcérou miestneho vládcu. Neskôr sa vrátil do Herátu a 1469 sa stal vládcom Chorásánu. Jeho oddaným stúpencom a vezírom sa stal básnik A. Navoí. Počas vlády Hosejna Bájkaru zažil Chorásán hosp. a kultúrny rozkvet, na kráľovsky dvor prichádzali učenci a básnici z celého islamského východu, o. i. tam pôsobili básnik M. Džámí, historik M. Mirchond a miniaturista Kamáloddín Behzád Heraví (*1450/60, †1535). Hosejn Bájkará dal postaviť viacero veľkolepých stavieb.

Hosokawa, Morihiro

Hosokawa, Morihiro, 14. 1. 1937 Tokio — japonský politik. R. 1961 – 71 pôsobil ako novinár, od 1971 poslanec parlamentu za Liberálnodemokratickú stranu (Džijú Minšu-tó; LDP). R. 1983 – 91 guvernér prefektúry Kumamoto. R. 1992 pre korupčné škandály súvisiace s LDP zo strany vystúpil a spoluzaložil Novú japonskú stranu (Nippon Šin-tó). R. 1993 – 94 premiér, jeho koaličná vláda sa stala prvou japonskou vládou od 1955, ktorá bola zostavená bez LDP a zamerala sa na reformu japonského volebného systému. Od 1998 člen Demokratickej strany Japonska (Minšu-tó) a špeciálny konzultant anglicky písaných novín The Japan Times.

hospic

hospic [lat.] — pôvodne útulok pre pocestných pútnikov, často súčasť kláštora; hostinec pri významných pútnických trasách, v súčasnosti sociálno-zdravotné zariadenie zvyčajne charitatívnej povahy, špecializované na doopatrovanie nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich (→ paliatívna starostlivosť).

hospitalizácia

hospitalizácia [lat.] — umiestnenie chorého v nemocnici, resp. v odbornom liečebnom ústave z liečebných alebo z diagnostických príčin.

hospitalizmus

hospitalizmus [lat.] — porucha zdravotného stavu vyvolaná dlhodobým alebo opakovaným pobytom v nemocnici alebo v inom zdravotníckom ústave. Vyskytuje sa najmä u starých, osamelých a chronicky chorých ľudí, ktorí sú opakovane hospitalizovaní. Prejavuje sa meravosťou, chradnutím a slabosťou.

V užšom význame porucha vývinu detskej osobnosti vyvolaná dlhodobým umiestnením v nemocnici alebo v kolektívnom zariadení, v ktorom dieťa nedostáva dostatočné množstvo podnetov. Pozoruje sa u detí vo veku do jedného roka, keď je dieťa oddelené od matky alebo od jej vplyvu.

hospodárenie

hospodárenieekon. súhrn činností súvisiacich s procesmi spotreby výrobných zdrojov v reprodukčnom procese a orientujúcich sa na racionálne využitie týchto zdrojov. Úroveň hospodárenia sa zvyčajne meria mernou spotrebou na jednu jednotku produkcie. Rozhodujúcim faktorom znižovania mernej spotreby v súčasnosti je rast inovačného dynamizmu, využívanie poznatkov vedy a techniky najmä v oblasti informačných a komunikačných technológií, ako aj využívanie nových druhov materiálov, ktoré zabezpečujú nižšiu mernú spotrebu i vyššiu kvalitu produkcie a služieb.

hospodárska agresia

hospodárska agresia — súhrn opatrení mocenskej politiky silnejšieho štátu alebo zoskupení štátov voči slabšiemu s cieľom vytvárať hospodársky nátlak namierený na ohrozenie základov jeho hospodárstva (napr. donútením k zmene jeho hospodárskej politiky, podmanením prírodných zdrojov ap.). Jednou z najstarších foriem hospodárskej agresie je hospodárska blokáda.

hospodárska geografia

hospodárska geografia — starší, v súčasnosti už takmer nepoužívaný názov ekonomickej geografie.

Hospodárska komisia OSN pre Áziu a Ďaleký východ

Hospodárska komisia OSN pre Áziu a Ďaleký východ, angl. United Nations Economic Commision for Asia and the Far East, ECAFE — bývalá regionálna komisia Hospodárskej a sociálnej rady OSN zriadená 1947 na pomoc pri povojnovej hospodárskej obnove. Pôvodné sídlo v Šanghaji (Čína), od 1949 v Bangkoku (Thajsko), 1974 zreorganizovaná a premenovaná na Hospodársku a sociálnu komisiu OSN pre Áziu a Tichomorie. ECAFE založila napr. Ázijskú rozvojovú banku.

hospodárska sila krajiny

hospodárska sila krajiny — hospodárska moc krajiny pozostávajúca z dosiahnutého stupňa výrobných síl. Vyjadruje sa absolútnou hodnotou hrubého domáceho produktu (HDP). Porovnávaním jednotlivých krajín podľa absolútnej hodnoty HDP možno určiť miesto skúmanej krajiny v rámci regiónu (napr. Európskej únie) či v rámci svetovej ekonomiky. Hospodárska sila krajiny sa môže tiež vyjadrovať indikátorom blahobytu, pri ktorom sa oceňuje prírodný, ľudský a naakumulovaný kapitál. V súčasnosti do popredia vystupuje ocenenie ľudského kapitálu, ktoré je výrazom nastupujúcej znalostnej ekonomiky.

hospodárske plodiny

hospodárske plodiny — rastliny rôznych čeľadí pestované v poľnohospodárstve. Podľa charakteru pestovania ich možno rozdeliť na poľné (obilniny, okopaniny, strukoviny, olejniny, technické plodiny a i.), záhradné (zelenina, vinič hroznorodý), ovocné (jadroviny, kôstkoviny a i.) a lesné (ihličnaté, listnaté), prípadne na trváce a dočasné (trváce trávne porasty, lúky, pasienky a i.).

Hostiňák, Bohdan

Hostiňák, Bohdan, 18. 9. 1968 Svidník — slovenský maliar a kresliar.

R. 1991 – 97 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u R. Sikoru. Venuje sa maľbe. Patrí k maliarskej generácii, ktorá v 90. rokoch 20. stor. priniesla do súdobej maľby problematiku klasickej realistickej maľby. Jeho diela odkazujú najmä na akademickú tradíciu európskeho maliarstva. Obraz vychádzajúci z týchto princípov je v Hostiňákovom podaní predovšetkým ikonografickou prehliadkou tém a symbolov inšpirovaných historickým, umenovedným a prírodovedným prostredím. Podstatnou koncepčnou črtou jeho tvorby je práca v uzavretých cykloch voľne sa viažucich na jednu tému. Spoločnou črtou jednotlivých cyklov je viditeľné zaujatie a kombinovanie sveta prírody a sveta kultúrnej pamäti (Larva, 1994; Jestvuje posmrtný život?, 1996; Štúdium filozofie, 2004).

hostiteľský počítač

hostiteľský počítač — počítač, ku ktorému sú pripojené ďalšie počítače. Hostiteľský počítač ich môže využívať na vykonanie osobitných úloh, riadiť ich aktivity, sprostredkúvať výmenu informácií medzi nimi ap. Každý počítač pripojený k hostiteľskému počítaču sa nazýva klient. Typický hostiteľský počítač je napr. server v počítačovej sieti.

Hošek, Josef

Hošek, Josef, 7. 12. 1913 Hodonín – 13. 7. 1976 Praha — český technik. R. 1938 – 39 pôsobil na Vysokom učení technickom v Brne, 1939 – 40 v Škodových závodoch v Plzni, 1940 – 48 vo firme Avia Praha, 1948 – 53 Aero Vodochody, 1951 – 59 na Vysokej škole strojníckej a elektrotechnickej v Plzni, súčasne 1954 – 59 vedúci aerodynamik vo Výskumnom a skúšobnom leteckom ústave v Prahe-Letňanoch, 1960 – 64 v Stredočeských strojárňach vo Vodochodoch; 1968 – 76 profesor technickej mechaniky na ČVUT v Prahe.

Ako vedúci aerodynamik československého leteckého priemyslu sa podieľal na konštruovaní viacerých československých lietadiel, napríklad Aera L-29 Delfín. Autor knižných publikácií Aerodynamika vysokých rychlostí (1949), Balony na teplý vzduch (1954), Dnešní letectví (1962) a Aplikace teorie fyzikální podobnosti na létající živočichy (1976).

Houdon, Jean-Antoine

Houdon [udon], Jean-Antoine, 20. 3. 1741 Versailles – 15. 7. 1828 Paríž — francúzsky sochár, hlavný predstaviteľ francúzskeho klasicizmu 18. stor., najvýznamnejší francúzsky sochár 2. pol. 18. stor. a jeden z najvýznamnejších sochárov portrétistov v dejinách umenia.

Študoval u J.-B. Lemoyna a sochára Jeana-Baptista Pigalla (*1714, †1785), 1761 získal Rímsku cenu a 1764 – 68 bol na študijnom pobyte v Ríme, kde študoval antické sochárstvo. V jeho raných plastikách sa spája barokové dedičstvo s klasicizmom, ktorého dogmatickosť prekonával technickým majstrovstvom a štúdiom prírody (Sv. Bruno, 1767). Od 70. rokov 18. stor. vytváral série búst. Vytvoril galériu významných osobností (D. Diderot, 1771; Napoleon I. Bonaparte ako cisár, 1806), portrétoval francúzsku kráľovskú rodinu, francúzskych osvietencov i predstaviteľov Francúzskej revolúcie. K jeho najslávnejším dielam patrí mramorová socha sediaceho Voltaira (1779 – 81). Realizoval početné objednávky pre ruskú cárovnú Katarínu II. Veľkú. R. 1785 navštívil Sev. Ameriku, vytvoril monumentálnu sochu G. Washingtona pre budovu Virginia State Capitol v Richmonde v USA (osadená 1796). Okrem portrétov tvoril aj monumentálne pomníky a voľné sochy ovplyvnené antickým sochárstvom (Diana lovkyňa, 1790). Houdonom sa inšpirovali romantickí sochári, na jeho diela nadviazali aj predstavitelia realizmu 19. stor.

Houston, Samuel

Houston [hjus-], Samuel (Sam), 2. 3. 1793 Rockbridge County, Virgínia – 26. 7. 1863 Huntsville, Texas, USA — americký generál a politik. V mladosti žil dobrodružným životom na juhozápade USA, o. i. medzi Indiánmi kmeňa Čerokézov (pod menom Black Raven, Čierny havran). Po účasti vo vojne 1812 (→ anglicko-americká vojna) sa venoval štúdiu práva. R. 1817 bol vymenovaný za zástupcu Čerokézov pri riešení ich presídlenia z Tennessee do rezervácie v Arkansase. R. 1823 – 27 kongresman, 1827 – 29 guvernér štátu Tennessee. Po svojej rezignácii z úradu sa vrátil k životu s Čerokézmi, ktorých práva nekompromisne obhajoval. R. 1832 sa usadil v Texase, ktorý v tom čase patril Mexiku, a 1835 sa postavil na čelo boja za práva amerických osadníkov. Ako vrchný veliteľ revolučných oddielov porazil 21. 4. 1836 v bitke pri San Jacinte (v blízkosti La Porte, východný Texas) mexickú armádu generála A. Lópeza de Santa Anna, ktorý padol do zajatia a musel uznať nezávislosť Texasu. V októbri 1836 bol Houston zvolený za prezidenta novovzniknutej republiky (1836 – 38, 1841 – 44), po celý čas sa však usiloval o jej pripojenie k USA, čo bolo dovŕšené schválením v Kongrese 21. 3. 1845 (→ Texas, dejiny). R. 1846 – 59 pôsobil ako senátor USA, 1859 – 61 ako guvernér štátu Texas. V predvečer občianskej vojny v USA sa postavil proti jeho secesii z Únie a odišiel z politického života. Na jeho počesť bolo pomenované mesto Houston.

Hovgarden

Hovgarden, Hovgården — archeologická lokalita vo Švédsku na ostrove Adelsö uprostred jazera Mälaren záp. od Štokholmu z obdobia okolo 700 – 900 n. l. Na mieste bolo nájdených viac ako tis. náhrobných mohýl kráľov, náčelníkov a roľníkov, tri najväčšie z nich sa nazývajú Kráľovské mohyly. Územie obývané v tom čase Vikingmi dokumentuje vybudovaná obchodná sieť s Európou a ich vplyv na dejiny Škandinávie. Hovgarden so susediacou Birkou slúžili ako prekladiská tovaru zo záp. Európy, Ruska, Byzancie a Arábie. Zapísaný do Zoznamu svet. dedičstva UNESCO (1993).

Hovhannisjan, Hovhannes Mkrtič

Hovhannisjan, Hovhannes Mkrtič, 26. 4. 1864 Vagaršapat — 29. 9. 1929 Jerevan — arménsky básnik. Popri H. Thumanjanovi a A. Isahakjanovi jeden zo zakladateľov novej východoarménskej básnickej školy. Zaslúžil sa o rozvoj literatúry v novoarménskom spisovnom jazyku ašcharhabar v diele Hodina dediny (Gjughi žam, 1886), kde ako prvý arménsky básnik zobrazil život na dedine s realistickou pravdivosťou. Autor zbierok vlasteneckej poézie Moja matka (Majrs, 1896), Nová jar (Nor garun, 1897) a historicko-filozofickej poémy Knieža Siuni (Sjunjac išchan, 1887) zaoberajúcej sa históriou arménskeho národa. Prekladal európsku i ruskú literatúru.

hovorca

hovorca — osoba zastupujúca určitý subjekt (štátnika, politika, politickú stranu, inštitúciu, úrad, resp. organizáciu) vo vzťahu k masovokomunikačným prostriedkom a verejnosti. Jeho hlavnou úlohou je sprostredkúvanie informácií o činnosti a zámeroch reprezentovaného subjektu, o. i. má na starosti vedenie a organizáciu tlačových konferencií, pripravuje tlačové správy a iné mediálne výstupy.

Hovorka, Juraj

Hovorka, Juraj, 17. 5. 1926 Vikýřovice, okr. Šumperk, ČR – 8. 10. 2018 Bratislava — slovenský sochár.

R. 1951 – 56 študoval sochárstvo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u J. Kostku. Vytváral figurálne diela, komorné plastiky i monumentálno-dekoratívne práce určené pre architektúru. Uplatňoval tvarovú štylizáciu, ktorou zdôrazňoval objem, štruktúru, metaforu a lyrickú symboliku (Polyhymnia, 1986).

hovorový obvod

hovorový obvod — funkčná časť telefónneho prístroja slúžiaca na pripojenie a prispôsobenie elektroakustických meničov (mikrofónovej a slúchadlovej vložky) k telefónnemu účastníckemu vedeniu a na obmedzenie miestnej väzby v telefónnom prístroji, prípadne na galvanické oddelenie jeho obvodov. Hovorový obvod moderných telefónnych prístrojov má automatickú reguláciu úrovne hovorového signálu a riadi ju tak, aby akustický výkon slúchadla bol približne rovnaký aj pri veľkom kolísaní úrovne prichádzajúceho hovorového signálu.

Hovsephjan, Ruben

Hovsephjan, Ruben, 5. 5. 1939 Jerevan – 27. 10. 2016 — arménsky prozaik, novinár a scenárista. Pôvodne geológ; istý čas pôsobil ako šéfredaktor najväčšieho arménskeho vydavateľstva Sovetakan grogh (Sovietsky spisovateľ). Debutoval dielom Hľadania (Voronumner, 1965). R. 1981 dostal cenu za román Farba radosti (Vordan karmir, 1980; slov. 1986). Autor viacerých kníh a filmových scenárov. Okrem iného aj politicky činný (Arménska revolučná federácia).

Howard, Ebenezer

Howard [ha-], Ebenezer, sir (od 1927), 29. 1. 1850 Londýn – 1. 5. 1928 Welwyn Garden City, Hertfordshire — britský sociálny reformátor, urbanista.

Zaoberal sa sociálnymi reformami, zvlášť problémom preľudnených miest a vyľudneného vidieka so zámerom vytvoriť podmienky na zdravší a príjemnejší život obyvateľov miest. Vytvoril koncept záhradného mesta ako ekonomicky sebestačného satelitného mesta obkoleseného poľnohospodárskou krajinou. R. 1898 vydal knihu Zajtrajšok: Pokojná cesta ku skutočnej reforme (Tomorrow: A Peaceful Path to Real Reform, prepracované vydanie Záhradné mestá zajtrajška, Garden Cities of Tomorrow, 1902). R. 1899 spoluzakladateľ Spoločnosti záhradného mesta (Garden City Association). Jeho názory mali významný vplyv na urbanizmus v Spojenom kráľovstve (1903 vzniklo podľa jeho princípov prvé záhradné mesto Letchworth Garden City v Letchworthe) i na kontinente (1909 prvé nemecké záhradné mesto v Hellerau, dnes mestská časť Drážďan). Najslávnejším príkladom jeho teórií aplikovaných v praxi je záhradné mesto Welwyn Garden City (1920) v blízkosti dediny Welwyn v Spojenom kráľovstve. Jeho názory významne ovplyvnili plánovanie nových miest vybudovaných po 2. svetovej vojne v okolí Londýna.

Howard, Oliver Otis

Howard [ha-], Oliver Otis, 8. 11. 1830 Leeds, Maine – 26. 10. 1909 Burlington, Vermont, USA — americký dôstojník. R. 1854 absolvoval vojenskú akadémiu vo West Pointe. Na začiatku občianskej vojny v USA sa ako unionista stal plukovníkom dobrovoľníckeho pluku v Maine. Zúčastnil sa bojov vo Virgínii (prvá bitka pri Bull Rune), počas polostrovného ťaženia v bitke pri Fair Oakse (na polostrove Campaign, časti polostrova Virginia) stratil pravú ruku. R. 1862 bol povýšený na generálmajora. R. 1863 – 64 bojoval so svojimi jednotkami v Tennessee, zúčastnil sa na bojoch v Atlante, kde sa v novembri 1864 jeho vojsko pripojilo k ťaženiu generála W. T. Shermana cez Georgiu do Savannah (pochod k moru). Po skončení vojny stál 1865 – 72 na čele Úradu pre oslobodených otrokov (Freedmen’s Bureau), zaslúžil sa o založenie množstva škôl a vzdelávacích inštitúcií pre černochov. Vo Washingtone bola podľa neho nazvaná univerzita (Howard University, založená 1867 s cieľom umožniť štúdium všetkým bez ohľadu na rasu a náboženstvo), ktorej bol 1869 – 74 tretím rektorom. R. 1874 sa vrátil do vojenských služieb, s hodnosťou brigádneho generála bojoval na západe s Indiánmi. R. 1880 – 82 pôsobil ako superintendent na vojenskej akadémii vo West Pointe.

Howe, Richard

Howe [hau], Richard, gróf, barón Howe of Langar, 8. 3. 1726 Londýn – 5. 8. 1799 Langar (v blízkosti Nottinghamu), Nottinghamshire — britský admirál, brat Williama Howa. R. 1740 vstúpil do námorníctva, aktívne pôsobil v Severnej Amerike, kde rýchlo postupoval v postavení. Počas sedemročnej vojny (1756 – 63) slúžil v Lamanšskom prielive, kde sa zúčastnil na viacerých viac-menej zbytočných expedíciách na francúzske pobrežie, čo však nenarušilo jeho povesť vynikajúceho dôstojníka. R. 1762 sa stal členom britského parlamentu, 1763 – 65 pôsobil na ministerstve námorníctva, 1765 – 70 jeho pokladník. R. 1770 bol povýšený na kontradmirála a 1775 na viceadmirála. R. 1776 – 78 bol počas Americkej revolúcie vymenovaný za veliteľa v Severnej Amerike, sympatizoval však podobne ako jeho brat s kolonistami. R. 1782 bol znova poverený velením nad Lamanšským prielivom a na jeseň toho istého roka sa mu podarilo ubrániť Gibraltár proti francúzsko-španielskej prevahe. R. 1783 – 88 prvý lord admirality (minister námorníctva) vo vláde W. Pitta.

hrab

hrab, Carpinus — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď brezovité. Listnaté stromy rastúce v miernom pásme severnej pologule, dosahujúce vek 120 – 150 rokov. Patrí sem okolo 25 druhov, napr. hrab japonský (Carpinus japonica, Carpinus tschonoskii) a hrab srdcovitolistý (Carpinus cordata) pochádzajúce z Japonska a hrab karolínsky (Carpinus caroliniana) pochádzajúci z Mexika a zo Severnej Ameriky.

Na Slovensku rastú hrab východný (Carpinus orientalis) a jediný domáci druh hrab obyčajný (Carpinus betulus), ktorý má do 30 m vysoký kmeň, hladkú kôru a svetlosivú borku, širokú korunu tvoria dvojradovo striedavé vajcovito podlhovasté stopkaté listy s dvojitými zúbkami a s výraznými žilkami, kvety sú usporiadané v previsnutých valcovitých jahňadách (samičie sú kratšie ako samčie), plod je sploštený rebrovitý valcovitý oriešok s trojlaločným krídlom. Rastie v lesoch, kde prevládajú duby (prímes dúbrav), ale aj v záhradách a parkoch, používa sa do tvarovaných živých plotov. Hospodársky málo využiteľná drevina, jej tvrdé ťažké a veľmi húževnaté drevo sa ťažko opracúva a je málo odolné proti poveternostným podmienkam. Používa sa napr. na výrobu remeselných nástrojov, strojníckych modelov, šachových figúrok, rukovätí, hoblíkov a klinov.

hrabavce

hrabavce — starší názov radu kurotvaré.

hrada

hrada

1. drevený trám; vodorovný nosný prvok stropnej konštrukcie ukladaný rovnobežne s kratšími stenami miestnosti. Niekedy sú hrady podporované hlavnou hradou (hlavným trámom, mešternicou, mešterendou) ukladanou v pozdĺžnej osi miestnosti;

2. vymedzená časť obrobenej pôdy, záhon.

hradčania

hradčania, lat. castrenses — v stredovekom Uhorsku označenie ľudí (zväčša poloslobodných sedliakov) podriadených hradnému panstvu. Boli osobne slobodní (t. j. neboli nevoľníkmi), za pôdu prepožičanú na obrábanie mali však voči hradu (svojej zemepanskej vrchnosti) záväzky a povinnosti, ktoré pozostávali z odvádzania naturálnych, prípadne aj peňažných dávok a služobností, prípadne robôt. V st. období mali spravidla aj brannú povinnosť, ktorá sa určovala podľa určitého kľúča súvisiaceho s veľkosťou pôdy prepožičanej na obrábanie. Už v neskorom stredoveku (na Slovensku v 14. a 15. stor.) sa zväčša stali príslušníkmi jednotnej vrstvy poddaných a označenie hradčania sa prestalo používať.

hradlové pole

hradlové pole, angl. gate array — integrovaný obvod vytvorený z veľkého množstva hradiel. Hradlá možno podľa požiadavky užívateľa istým spôsobom prepojiť tak, aby plnili určitú činnosť, a vytvoriť čip – zákaznícky integrovaný obvod (angl. Application Specific Integrated Circuit, ASIC). Hradlové pole, ktorého funkcia je určená predpisom (programom), ktorým sú zároveň dané prepojenia jednotlivých častí hradlového poľa, sa nazýva programovateľné hradlové pole.

hradovanie

hradovaniepoľov. sedenie a odpočívanie niektorých druhov pernatej zveri na hradovacom strome (strom, na ktorý si zver pravidelne sadá).

hrach

hrach, Pisum — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď bôbovité. Jednoročné, do 2 m vysoké poliehavé alebo popínavé byliny s párnoperovitými listami ukončenými úponkami a s bielymi až s červenofialovými kvetmi, plod struk. Patria sem napr. druhy hrach vyšší (Pisum elatius) a hrach siaty (Pisum sativum) pochádzajúci najmä z východných oblastí Stredozemného mora, ktorého jedlé semená sú dôležitým zdrojom proteínov z hľadiska výživy ľudí a zvierat alebo sa z nich priemyselne získava škrob, zrelé sa používajú ako strukovina, nezrelé ako zelenina; nadzemné časti rastlín sa využívajú ako krmovina.

hrachor

hrachor, Lathyrus — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď bôbovité. Jednoročné alebo trváce byliny so vzpriamenou alebo plazivou stonkou, perovito zloženými listami a s jednotlivými alebo v súkvetiach uloženými kvetmi, plod struk rôznej veľkosti. Patrí sem okolo 160 druhov, ktoré rastú zvyčajne v miernom pásme, napr. hrachor jarný (Lathyrus vernus) s červenofialovými kvetmi, hrachor voňavý (Lathyrus odoratus) s voňavými cyklámenovými kvetmi, zákonom chránený hrachor panónsky (Lathyrus pannonicus) s hranatou stonkou, 1- až 4-početnými listami a so žltými kvetmi v málopočetných súkvetiach a bežný druh hrachor lesný (Lathyrus sylvestris) s ružovočervenými kvetmi. Ako koreňová zelenina sa pre jedlú, na škrob bohatú hľuzu pestuje druh hrachor hľuznatý (Lathyrus tuberosus); najmä v Indii sa pestuje druh hrachor siaty (Lathyrus sativus), ktorý má plazivú stonku, jednotlivé biele, krémové alebo ružové kvety a okolo 4 cm dlhé struky s 2 – 5 bielymi, hnedými alebo sivými semenami, z ktorých sa pripravujú kaše a polievky, jedia sa aj nezrelé semená.

hraničná situácia

hraničná situácia — stav, v ktorom človek čelí utrpeniu, smrti, bolesti, krajnej úzkosti, vine ap. a prežívaním ktorej môže dospieť k autentickému životu. Pojem hraničná situácia (nem. Grenzsituation) zaviedol do filozofie nemecký existencialista K. Jaspers. Pri prežívaní hraničnej situácie človek nevystačí s bežným racionálnym poznaním, vyžaduje si totiž zásadnú zmenu postoja a spôsobu myslenia. Podľa Jaspersa sa v hraničnej situácii realizuje existencia, t. j. autentický základ ľudského bytia, empiricky neprístupná dimenzia človeka.

Hraška, Jozef

Hraška, Jozef, 12. 8. 1953 Lukáčovce, okres Nitra — slovenský stavebný odborník. Od 1978 pôsobí na Stavebnej fakulte STU v Bratislave; 2001 prof. Zaoberá sa teóriou a konštrukciou pozemných stavieb, fyzikálnymi determinantmi tvorby stavebného prostredia, najmä jeho energetickými a environmentálnymi aspektmi, ako aj počítačovými simuláciami energií a vnútorného prostredia budov. Autor a spoluautor vyše 150 odborných a vedeckých článkov, spoluautor viacerých knižných publikácií, napr. Slnečné žiarenie a budovy (1990), Denní osvětlení a oslunění budov (2002), 7 vysokoškolských učebných textov a 4 slovenských technických noriem.

Hráví, Elias

Hráví, Elias, 4. 9. 1926 Hauš al-Umara (pri Zahlé) – 7. 7. 2006 Bejrút — libanonský politik. Pochádzal z prominentnej kresťanskej maronitskej rodiny. Pred vstupom do politiky bol úspešným obchodníkom, obchodné aktivity prerušil počas občianskej vojny v Libanone (1975 – 90). R. 1972 zvolený za poslanca Národného zhromaždenia. R. 1980 – 82 minister verejných prác, 1989 – 98 prezident. Počas funkčného obdobia podpísal dodatky k ústave, ktorou boli schválené reformy zvyšujúce vplyv moslimskej obce, podporoval pokojné spolunažívanie miestnych náboženských skupín. Zaslúžil sa o ukončenie pätnásťročnej občianskej vojny v Libanone a 1991 podpísal so Sýriou zmluvu o priateľstve (navrhnutý na Nobelovu cenu mieru).

hrazdená stavba

hrazdená stavba — stavba, ktorú tvorí nosná drevená kostra s výplňou (výmurovkou). Kostra sa skladá z prahov (vodorovných trámov položených na podmurovke, na stene alebo na strope nižšieho podlažia), väzníc (vodorovných trámov ukončujúcich murivo), vertikálnych stĺpikov (zvislých trámov) začapovaných do prahov a väzníc, ako aj z pažníkov a šikmých vzpier vystužujúcich stenu. Priehrady vytvorené v stene stĺpikmi a pažníkmi môžu byť vyplnené prúteným výpletom, najčastejšie však tehlovým alebo kamenným murivom. Povrchy výplňových polí sa upravovali omazávaním alebo omietaním a najčastejšie sa bielili vápnom; exteriérové lícové plochy sa niekedy zdobili maľovaným ornamentom, prípadne vtláčaným geometrickým dekorom. Viditeľné drevené prvky sa spočiatku napúšťali (morili) čiernou alebo hnedou farbou, neskôr sa používali rôzne farby. Najstarší známy doklad hrazdenej stavby, nájdený v lokalite Çatal Hüyük na území dnešného Turecka, pochádza zo 7. – 6. tisícročia pred n. l. V Európe sa hrazdené stavby vyskytujú od stredoveku najmä v Nemecku a v severských krajinách. Na území Slovenska sa vyskytovali ohraničene v niektorých západoslovenských lokalitách (Veľké Leváre, Sobotište) ako kultúrna zvláštnosť, ktorá sa k nám dostala prostredníctvom habánov. Dekoratívne vlastnosti hrazdenej steny (najčastejšie ako kombinácia murovanej stavby v dolnej časti a hrazdenej stavby v hornej časti, pričom trámová zložka nadobúdala čoraz viac podobu ornamentu) sa uplatnili v architektúre 2. polovice 19. stor. – začiatku 20. stor. (historizmus, eklekticizmus, secesia), špeciálne v horských, kúpeľných a iných turistických oblastiach (na Slovensku ako import z architektúry v Alpách). V tomto duchu vznikali stavby vo Vysokých Tatrách, kde vynikli diela G. Majunkeho (vila v Dolnom Smokovci, 1900) a G. Hoepfnera (hotel Grand, Starý Smokovec, 1904) v tzv. tatranskom štýle, ktorého charakteristickým prvkom bola hrazdená stena. Hrazdené nadstavby využíval na svojich stavbách aj D. Jurkovič (Chaloupka, Luhačovice, 1902; Janův dům, Luhačovice, 1902).

hrdobarka

hrdobarka, Teucrium — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď hluchavkovité. Trvalky s jednopyskatými kvetmi, plod tvrdka, pochádzajúce z oblasti Stredozemného mora. Patrí sem okolo 100 druhov, na Slovensku sa vyskytuje napr. do 30 cm vysoká hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys) s hustými podzemnými výbežkami v trsoch, s vajcovitými listami a so svetlofialovými (kalich) a tmavoružovými (koruna) kvetmi, ktorých vňať sa používa v ľudovom liečiteľstve pri tráviacich ťažkostiach. V homeopatii sa používajú aj druhy hrdobarka páchnuca (Teucrium scorodonia) a hrdobarka horká (Teucrium marum).

hrdzovité

hrdzovité, Pucciniaceae — čeľaď z kmeňa bazídiové huby (Basidiomycota), trieda Basidiomycetes, rad hrdzotvaré. Zvyčajne dvojhostiteľské druhy parazitujúce na listoch a stonkách mnohých cievnatých rastlín, spravidla striedajúce päť vývinových štádií s rôznymi typmi výtrusov: spermagóniá so zreteľnými stenami sa vytvárajú pod pokožkou hostiteľa, éciá (prašivky), urédiá a téliá majú zväčša zrastené steny; tvarovo sú typické stopkaté bradavičnaté alebo stopkaté ostnaté výtrusy.

Medzi najznámejšie hrdzovité patrí rod hrdza (Puccinia) približne so 4-tis. druhmi, napr. zvyčajne na trávach a obilninách parazitujúca hrdza trávová (Puccinia graminis), pri ktorej je sekundárnym hostiteľom dráč (Berberis), na šaláte parazitujúca hrdza šalátová (Puccinia opizzi), pri ktorej je druhým hostiteľom ostrica (Carex), na kukurici parazitujúca hrdza kukurice (Puccinia sorghi), pri ktorej sú sekundárnym hostiteľom rôzne druhy rodu kyslička (Oxalis), a jednohostiteľské druhy hrdza špargľová (Puccinia asparagi) parazitujúca na špargli, hrdza jačmeňová (Puccinia hordei) parazitujúca na jačmeni a hrdza slnečnicová (Puccinia helianthi) parazitujúca na slnečnici. Medzi ďalšie druhovo početné hrdzovité patria rod hrdzovec (Uromyces) napr. s druhmi hrdzovec ďatelinový (Uromyces trifolii), ktorý parazituje na rozličných druhoch ďateliny, a hrdzovec bôbový (Uromyces viciae-fabae), ktorý parazituje na krmovinách z čeľade bôbovité (napr. bôb obyčajný, vika plotná, vika vtáčia), rod hrdzavka (Gymnosporangium) napr. s druhom hrdzavka hrušková (Gymnosporangium sabinae), ktorý parazituje na borievke a sekundárnym hostiteľom je hruška, a rod mechúrnatka (Cronartium) napr. s druhom mechúrnatka sosnová (Cronartium flaccidum), ktorý parazituje na borovici a sekundárnymi hostiteľmi sú napr. čermeľ (Melampyrum) a luskáč (Vincetoxicum).

hrebenáč

hrebenáčstav. tvarovaný prvok používaný na krytie hrebeňov a nároží striech. Vyrába sa z rovnakého materiálu ako krytina, napr. z tehliarskej suroviny, betónu, kameniny, plechu ap. Musí byť nepremokavý a mrazuvzdorný. Osádza sa na maltu alebo sa pribíja klincami či pripevňuje skrutkami. Môže byť hladký, drážkový, vlnovkový, príp. zdobený reliéfmi, v závislosti od umiestnenia na streche priebežný, krížový alebo koncový.

hrebeň vysokého tlaku vzduchu

hrebeň vysokého tlaku vzduchu, výbežok vysokého tlaku vzduchu — tlakový útvar, ktorý má tvar pretiahnutého pása vyššieho tlaku vzduchu. Na synoptickej mape je charakteristický neuzavretými izobarami alebo izohypsami, pričom možno zostrojiť jeho zreteľnú os, pozdĺž ktorej je tlak najvyšší a na obidve strany klesá. Obvykle sa nachádza medzi dvoma oblasťami nižšieho tlaku vzduchu alebo vybieha ako zreteľný útvar z okraja tlakovej výše. Nevýrazný hrebeň vysokého tlaku vzduchu sa na synoptickej mape zobrazuje málo anticyklonálne zakrivenými izobarami alebo izohypsami, výrazný (mohutný) hrebeň vysokého tlaku izobarami alebo izohypsami v tvare veľkého písmena V.

Hrebíčková, Marta

Hrebíčková, Marta, 20. 1. 1952 Bratislava — slovenská historička výtvarného umenia. Od 1975 pracovala v Šarišskej galérii v Prešove (1990 – 96 a 1999 – 2011 riaditeľka), 1985 – 86 pôsobila vo Východoslovenskej galérii v Košiciach. V 90. rokoch 20. stor. externe pôsobila na Filozofickej a na Pedagogickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Koncepčne pripravila množstvo výstav. V publikačnej činnosti sa zameriava na súčasné slovenské výtvarné umenie a umenie 20. stor. so zreteľom na región, v ktorom pôsobí.

hrebienková klenba

hrebienková klenba — druh renesančnej klenby, ktorá sa uplatnila najmä v 16. stor. Jej základ najčastejšie tvorí sploštená valená alebo krížová klenba, ktorá má hrany prienikov klenbových plôch upravené do ostrého uhla a reliéfne vytiahnuté v omietke ako tzv. hrebienky. Hrebienky zdôrazňujú tektonickú úlohu styku klenutých plôch klenby; mohli byť vytvorené zo štukovej omietky alebo vymurované z tehál. Postupne nadobúdalo prevahu používanie hrebienkov ako dekoračného prvku. Po 1600 začali hrebienkové klenby nahrádzať iné typy klenieb.

hrebienková zástavba

hrebienková zástavba — urbanistický spôsob schematického radenia v podstate identických (doskových či kvádrových) budov (najčastejšie bytových domov) pozdĺž komunikácie, ktorých dlhšie osi sú situované kolmo (alebo jednotne pod vhodným ostrým uhlom) na jej trasu. Uplatňovanie hrebienkovej zástavby podnietilo v 20. stor. úsilie poskytnúť bytom rovnako priaznivé podmienky so zreteľom na orientáciu na svetové strany (oslnenie) a dostatok kontaktnej verejnej zelene s príslušnou vybavenosťou, ale i tlak novodobého stavebníctva na pohodlné uplatnenie mechanizácie pri výstavbe.