Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 94 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Hosokawa, Morihiro

Hosokawa, Morihiro, 14. 1. 1937 Tokio — japonský politik. R. 1961 – 71 pôsobil ako novinár, od 1971 poslanec parlamentu za Liberálnodemokratickú stranu (Džijú Minšu-tó; LDP). R. 1983 – 91 guvernér prefektúry Kumamoto. R. 1992 pre korupčné škandály súvisiace s LDP zo strany vystúpil a spoluzaložil Novú japonskú stranu (Nippon Šin-tó). R. 1993 – 94 premiér, jeho koaličná vláda sa stala prvou japonskou vládou od 1955, ktorá bola zostavená bez LDP a zamerala sa na reformu japonského volebného systému. Od 1998 člen Demokratickej strany Japonska (Minšu-tó) a špeciálny konzultant anglicky písaných novín The Japan Times.

Hovorka, Juraj

Hovorka, Juraj, 17. 5. 1926 Vikýřovice, okr. Šumperk, ČR – 8. 10. 2018 Bratislava — slovenský sochár.

R. 1951 – 56 študoval sochárstvo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u J. Kostku. Vytváral figurálne diela, komorné plastiky i monumentálno-dekoratívne práce určené pre architektúru. Uplatňoval tvarovú štylizáciu, ktorou zdôrazňoval objem, štruktúru, metaforu a lyrickú symboliku (Polyhymnia, 1986).

hostiteľský počítač

hostiteľský počítač — počítač, ku ktorému sú pripojené ďalšie počítače. Hostiteľský počítač ich môže využívať na vykonanie osobitných úloh, riadiť ich aktivity, sprostredkúvať výmenu informácií medzi nimi ap. Každý počítač pripojený k hostiteľskému počítaču sa nazýva klient. Typický hostiteľský počítač je napr. server v počítačovej sieti.

Hošek, Josef

Hošek, Josef, 7. 12. 1913 Hodonín – 13. 7. 1976 Praha — český technik. R. 1938 – 39 pôsobil na Vysokom učení technickom v Brne, 1939 – 40 v Škodových závodoch v Plzni, 1940 – 48 vo firme Avia Praha, 1948 – 53 Aero Vodochody, 1951 – 59 na Vysokej škole strojníckej a elektrotechnickej v Plzni, súčasne 1954 – 59 vedúci aerodynamik vo Výskumnom a skúšobnom leteckom ústave v Prahe-Letňanoch, 1960 – 64 v Stredočeských strojárňach vo Vodochodoch; 1968 – 76 profesor technickej mechaniky na ČVUT v Prahe.

Ako vedúci aerodynamik československého leteckého priemyslu sa podieľal na konštruovaní viacerých československých lietadiel, napríklad Aera L-29 Delfín. Autor knižných publikácií Aerodynamika vysokých rychlostí (1949), Balony na teplý vzduch (1954), Dnešní letectví (1962) a Aplikace teorie fyzikální podobnosti na létající živočichy (1976).

Houdon, Jean-Antoine

Houdon [udon], Jean-Antoine, 20. 3. 1741 Versailles – 15. 7. 1828 Paríž — francúzsky sochár, hlavný predstaviteľ francúzskeho klasicizmu 18. stor., najvýznamnejší francúzsky sochár 2. pol. 18. stor. a jeden z najvýznamnejších sochárov portrétistov v dejinách umenia.

Študoval u J.-B. Lemoyna a sochára Jeana-Baptista Pigalla (*1714, †1785), 1761 získal Rímsku cenu a 1764 – 68 bol na študijnom pobyte v Ríme, kde študoval antické sochárstvo. V jeho raných plastikách sa spája barokové dedičstvo s klasicizmom, ktorého dogmatickosť prekonával technickým majstrovstvom a štúdiom prírody (Sv. Bruno, 1767). Od 70. rokov 18. stor. vytváral série búst. Vytvoril galériu významných osobností (D. Diderot, 1771; Napoleon I. Bonaparte ako cisár, 1806), portrétoval francúzsku kráľovskú rodinu, francúzskych osvietencov i predstaviteľov Francúzskej revolúcie. K jeho najslávnejším dielam patrí mramorová socha sediaceho Voltaira (1779 – 81). Realizoval početné objednávky pre ruskú cárovnú Katarínu II. Veľkú. R. 1785 navštívil Sev. Ameriku, vytvoril monumentálnu sochu G. Washingtona pre budovu Virginia State Capitol v Richmonde v USA (osadená 1796). Okrem portrétov tvoril aj monumentálne pomníky a voľné sochy ovplyvnené antickým sochárstvom (Diana lovkyňa, 1790). Houdonom sa inšpirovali romantickí sochári, na jeho diela nadviazali aj predstavitelia realizmu 19. stor.

hrab

hrab, Carpinus — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď brezovité. Listnaté stromy rastúce v miernom pásme severnej pologule, dosahujúce vek 120 – 150 rokov. Patrí sem okolo 25 druhov, napr. hrab japonský (Carpinus japonica, Carpinus tschonoskii) a hrab srdcovitolistý (Carpinus cordata) pochádzajúce z Japonska a hrab karolínsky (Carpinus caroliniana) pochádzajúci z Mexika a zo Severnej Ameriky.

Na Slovensku rastie jediný domáci druh hrab obyčajný (Carpinus betulus), ktorý má do 30 m vysoký kmeň, hladkú kôru a svetlosivú borku, širokú korunu tvoria dvojradovo striedavé vajcovito podlhovasté stopkaté listy s dvojitými zúbkami a s výraznými žilkami, kvety sú usporiadané v previsnutých valcovitých jahňadách (samičie sú kratšie ako samčie), plod je sploštený rebrovitý valcovitý oriešok s trojlaločným krídlom. Rastie v lesoch, kde prevládajú duby (prímes dúbrav), ale aj v záhradách a parkoch, používa sa do tvarovaných živých plotov. Hospodársky málo využiteľná drevina, jej tvrdé ťažké a veľmi húževnaté drevo sa ťažko opracúva a je málo odolné proti poveternostným podmienkam. Používa sa napr. na výrobu remeselných nástrojov, strojníckych modelov, šachových figúrok, rukovätí, hoblíkov a klinov. V arborétach (napr. v Mlyňanoch, Liptovskom Hrádku a v Banskej Štiavnici) sa zriedkavo pestuje hrab východný (Carpinus orientalis) pochádzajúci z juhovýchodnej Európy, Malej Ázie, Sicílie a Kaukazu, ktorého plod oriešok má kopijovité alebo vajcovité nelaločnaté krídlo.

hrdzovité

hrdzovité, Pucciniaceae — čeľaď z kmeňa bazídiové huby (Basidiomycota), trieda Basidiomycetes, rad hrdzotvaré. Zvyčajne dvojhostiteľské druhy parazitujúce na listoch a stonkách mnohých cievnatých rastlín, spravidla striedajúce päť vývinových štádií s rôznymi typmi výtrusov: spermagóniá so zreteľnými stenami sa vytvárajú pod pokožkou hostiteľa, éciá (prašivky), urédiá a téliá majú zväčša zrastené steny; tvarovo sú typické stopkaté bradavičnaté alebo stopkaté ostnaté výtrusy.

Medzi najznámejšie hrdzovité patrí rod hrdza (Puccinia) približne so 4-tis. druhmi, napr. zvyčajne na trávach a obilninách parazitujúca hrdza trávová (Puccinia graminis), pri ktorej je sekundárnym hostiteľom dráč (Berberis), na šaláte parazitujúca hrdza šalátová (Puccinia opizzi), pri ktorej je druhým hostiteľom ostrica (Carex), na kukurici parazitujúca hrdza kukurice (Puccinia sorghi), pri ktorej sú sekundárnym hostiteľom rôzne druhy rodu kyslička (Oxalis), a jednohostiteľské druhy hrdza špargľová (Puccinia asparagi) parazitujúca na špargli, hrdza jačmeňová (Puccinia hordei) parazitujúca na jačmeni a hrdza slnečnicová (Puccinia helianthi) parazitujúca na slnečnici. Medzi ďalšie druhovo početné hrdzovité patria rod hrdzovec (Uromyces) napr. s druhmi hrdzovec ďatelinový (Uromyces trifolii), ktorý parazituje na rozličných druhoch ďateliny, a hrdzovec bôbový (Uromyces viciae-fabae), ktorý parazituje na krmovinách z čeľade bôbovité (napr. bôb obyčajný, vika plotná, vika vtáčia), rod hrdzavka (Gymnosporangium) napr. s druhom hrdzavka hrušková (Gymnosporangium sabinae), ktorý parazituje na borievke a sekundárnym hostiteľom je hruška, a rod mechúrnatka (Cronartium) napr. s druhom mechúrnatka sosnová (Cronartium flaccidum), ktorý parazituje na borovici a sekundárnymi hostiteľmi sú napr. čermeľ (Melampyrum) a luskáč (Vincetoxicum).

hrach

hrach, Pisum — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď bôbovité. Jednoročné, do 2 m vysoké poliehavé alebo popínavé byliny s párnoperovitými listami ukončenými úponkami a s bielymi až s červenofialovými kvetmi, plod struk. Patria sem napr. druhy hrach vyšší (Pisum elatius) a hrach siaty (Pisum sativum) pochádzajúci najmä z východných oblastí Stredozemného mora, ktorého jedlé semená sú dôležitým zdrojom proteínov z hľadiska výživy ľudí a zvierat alebo sa z nich priemyselne získava škrob, zrelé sa používajú ako strukovina, nezrelé ako zelenina; nadzemné časti rastlín sa využívajú ako krmovina.

hrachor

hrachor, Lathyrus — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď bôbovité. Jednoročné alebo trváce byliny so vzpriamenou alebo plazivou stonkou, perovito zloženými listami a s jednotlivými alebo v súkvetiach uloženými kvetmi, plod struk rôznej veľkosti. Patrí sem okolo 160 druhov, ktoré rastú zvyčajne v miernom pásme, napr. hrachor jarný (Lathyrus vernus) s červenofialovými kvetmi, hrachor voňavý (Lathyrus odoratus) s voňavými cyklámenovými kvetmi, zákonom chránený hrachor panónsky (Lathyrus pannonicus) s hranatou stonkou, 1- až 4-početnými listami a so žltými kvetmi v málopočetných súkvetiach a bežný druh hrachor lesný (Lathyrus sylvestris) s ružovočervenými kvetmi. Ako koreňová zelenina sa pre jedlú, na škrob bohatú hľuzu pestuje druh hrachor hľuznatý (Lathyrus tuberosus); najmä v Indii sa pestuje druh hrachor siaty (Lathyrus sativus), ktorý má plazivú stonku, jednotlivé biele, krémové alebo ružové kvety a okolo 4 cm dlhé struky s 2 – 5 bielymi, hnedými alebo sivými semenami, z ktorých sa pripravujú kaše a polievky, jedia sa aj nezrelé semená.

hrdobarka

hrdobarka, Teucrium — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď hluchavkovité. Trvalky s jednopyskatými kvetmi, plod tvrdka, pochádzajúce z oblasti Stredozemného mora. Patrí sem okolo 100 druhov, na Slovensku sa vyskytuje napr. do 30 cm vysoká hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys) s hustými podzemnými výbežkami v trsoch, s vajcovitými listami a so svetlofialovými (kalich) a tmavoružovými (koruna) kvetmi, ktorých vňať sa používa v ľudovom liečiteľstve pri tráviacich ťažkostiach. V homeopatii sa používajú aj druhy hrdobarka páchnuca (Teucrium scorodonia) a hrdobarka horká (Teucrium marum).

Howe, Richard

Howe [hau], Richard, gróf, barón Howe of Langar, 8. 3. 1726 Londýn – 5. 8. 1799 Langar (v blízkosti Nottinghamu), Nottinghamshire — britský admirál, brat W. Howa. R. 1740 vstúpil do námorníctva, aktívne pôsobil v Severnej Amerike, kde rýchlo postupoval v postavení. Počas sedemročnej vojny (1756 – 63) slúžil v Lamanšskom prielive, kde sa zúčastnil na viacerých viac-menej zbytočných expedíciách na francúzske pobrežie, čo však nenarušilo jeho povesť vynikajúceho dôstojníka. R. 1762 sa stal členom britského parlamentu, 1763 – 65 pôsobil na ministerstve námorníctva, 1765 – 70 jeho pokladník. R. 1770 bol povýšený na kontradmirála a 1775 na viceadmirála. R. 1776 – 78 bol počas Americkej revolúcie vymenovaný za veliteľa v Severnej Amerike, sympatizoval však podobne ako jeho brat s kolonistami. R. 1782 bol znova poverený velením nad Lamanšským prielivom a na jeseň toho istého roka sa mu podarilo ubrániť Gibraltár proti francúzsko-španielskej prevahe. R. 1783 – 88 prvý lord admirality (minister námorníctva) vo vláde W. Pitta.

Howard, Ebenezer

Howard [ha-], Ebenezer, sir (od 1927), 29. 1. 1850 Londýn – 1. 5. 1928 Welwyn Garden City, Hertfordshire — britský sociálny reformátor, urbanista.

Zaoberal sa sociálnymi reformami, zvlášť problémom preľudnených miest a vyľudneného vidieka so zámerom vytvoriť podmienky na zdravší a príjemnejší život obyvateľov miest. Vytvoril koncept záhradného mesta ako ekonomicky sebestačného satelitného mesta obkoleseného poľnohospodárskou krajinou. R. 1898 vydal knihu Zajtrajšok: Pokojná cesta ku skutočnej reforme (Tomorrow: A Peaceful Path to Real Reform, prepracované vydanie Záhradné mestá zajtrajška, Garden Cities of Tomorrow, 1902). R. 1899 spoluzakladateľ Spoločnosti záhradného mesta (Garden City Association). Jeho názory mali významný vplyv na urbanizmus v Spojenom kráľovstve (1903 vzniklo podľa jeho princípov prvé záhradné mesto Letchworth Garden City v Letchworthe) i na kontinente (1909 prvé nemecké záhradné mesto v Hellerau, dnes mestská časť Drážďan). Najslávnejším príkladom jeho teórií aplikovaných v praxi je záhradné mesto Welwyn Garden City (1920) v blízkosti dediny Welwyn v Spojenom kráľovstve. Jeho názory významne ovplyvnili plánovanie nových miest vybudovaných po 2. svetovej vojne v okolí Londýna.

Howard, Oliver Otis

Howard [ha-], Oliver Otis, 8. 11. 1830 Leeds, Maine – 26. 10. 1909 Burlington, Vermont, USA — americký dôstojník. R. 1854 absolvoval vojenskú akadémiu vo West Pointe. Na začiatku občianskej vojny v USA sa ako unionista stal plukovníkom dobrovoľníckeho pluku v Maine. Zúčastnil sa bojov vo Virgínii (prvá bitka pri Bull Rune), počas polostrovného ťaženia v bitke pri Fair Oakse (na polostrove Campaign, časti polostrova Virginia) stratil pravú ruku. R. 1862 bol povýšený na generálmajora. R. 1863 – 64 bojoval so svojimi jednotkami v Tennessee, zúčastnil sa na bojoch v Atlante, kde sa v novembri 1864 jeho vojsko pripojilo k ťaženiu generála W. T. Shermana cez Georgiu do Savannah (pochod k moru). Po skončení vojny stál 1865 – 72 na čele Úradu pre oslobodených otrokov (Freedmen’s Bureau), zaslúžil sa o založenie množstva škôl a vzdelávacích inštitúcií pre černochov. Vo Washingtone bola podľa neho nazvaná univerzita (Howard University, založená 1867 s cieľom umožniť štúdium všetkým bez ohľadu na rasu a náboženstvo), ktorej bol 1869 – 74 tretím rektorom. R. 1874 sa vrátil do vojenských služieb, s hodnosťou brigádneho generála bojoval na západe s Indiánmi. R. 1880 – 82 pôsobil ako superintendent na vojenskej akadémii vo West Pointe.

Houston, Samuel

Houston [hjus-], Samuel (Sam), 2. 3. 1793 Rockbridge County, Virgínia – 26. 7. 1863 Huntsville, Texas, USA — americký generál a politik. V mladosti žil dobrodružným životom na juhozápade USA, o. i. medzi Indiánmi kmeňa Čerokézov (pod menom Black Raven, Čierny havran). Po účasti vo vojne 1812 (→ anglicko-americká vojna) sa venoval štúdiu práva. R. 1817 bol vymenovaný za zástupcu Čerokézov pri riešení ich presídlenia z Tennessee do rezervácie v Arkansase. R. 1823 – 27 kongresman, 1827 – 29 guvernér štátu Tennessee. Po svojej rezignácii z úradu sa vrátil k životu s Čerokézmi, ktorých práva nekompromisne obhajoval. R. 1832 sa usadil v Texase, ktorý v tom čase patril Mexiku, a 1835 sa postavil na čelo boja za práva amerických osadníkov. Ako vrchný veliteľ revolučných oddielov porazil 21. 4. 1836 v bitke pri San Jacinte (v blízkosti La Porte, východný Texas) mexickú armádu generála A. Lópeza de Santa Anna, ktorý padol do zajatia a musel uznať nezávislosť Texasu. V októbri 1836 bol Houston zvolený za prezidenta novovzniknutej republiky (1836 – 38, 1841 – 44), po celý čas sa však usiloval o jej pripojenie k USA, čo bolo dovŕšené schválením v Kongrese 21. 3. 1845 (→ Texas, dejiny). R. 1846 – 59 pôsobil ako senátor USA, 1859 – 61 ako guvernér štátu Texas. V predvečer občianskej vojny v USA sa postavil proti jeho secesii z Únie a odišiel z politického života. Na jeho počesť bolo pomenované mesto Houston.

Hostiňák, Bohdan

Hostiňák, Bohdan, 18. 9. 1968 Svidník — slovenský maliar a kresliar.

R. 1991 – 97 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u R. Sikoru. Venuje sa maľbe. Patrí k maliarskej generácii, ktorá v 90. rokoch 20. stor. priniesla do súdobej maľby problematiku klasickej realistickej maľby. Jeho diela odkazujú najmä na akademickú tradíciu európskeho maliarstva. Obraz vychádzajúci z týchto princípov je v Hostiňákovom podaní predovšetkým ikonografickou prehliadkou tém a symbolov inšpirovaných historickým, umenovedným a prírodovedným prostredím. Podstatnou koncepčnou črtou jeho tvorby je práca v uzavretých cykloch voľne sa viažucich na jednu tému. Spoločnou črtou jednotlivých cyklov je viditeľné zaujatie a kombinovanie sveta prírody a sveta kultúrnej pamäti (Larva, 1994; Jestvuje posmrtný život?, 1996; Štúdium filozofie, 2004).

hrebeň vysokého tlaku vzduchu

hrebeň vysokého tlaku vzduchu, výbežok vysokého tlaku vzduchu — tlakový útvar, ktorý má tvar pretiahnutého pása vyššieho tlaku vzduchu. Na synoptickej mape je charakteristický neuzavretými izobarami alebo izohypsami, pričom možno zostrojiť jeho zreteľnú os, pozdĺž ktorej je tlak najvyšší a na obidve strany klesá. Obvykle sa nachádza medzi dvoma oblasťami nižšieho tlaku vzduchu alebo vybieha ako zreteľný útvar z okraja tlakovej výše. Nevýrazný hrebeň vysokého tlaku vzduchu sa na synoptickej mape zobrazuje málo anticyklonálne zakrivenými izobarami alebo izohypsami, výrazný (mohutný) hrebeň vysokého tlaku izobarami alebo izohypsami v tvare veľkého písmena V.

hrazdená stavba

hrazdená stavba — stavba, ktorú tvorí nosná drevená kostra s výplňou (výmurovkou). Kostra sa skladá z prahov (vodorovných trámov položených na podmurovke, na stene alebo na strope nižšieho podlažia), väzníc (vodorovných trámov ukončujúcich murivo), vertikálnych stĺpikov (zvislých trámov) začapovaných do prahov a väzníc, ako aj z pažníkov a šikmých vzpier vystužujúcich stenu. Priehrady vytvorené v stene stĺpikmi a pažníkmi môžu byť vyplnené prúteným výpletom, najčastejšie však tehlovým alebo kamenným murivom. Povrchy výplňových polí sa upravovali omazávaním alebo omietaním a najčastejšie sa bielili vápnom; exteriérové lícové plochy sa niekedy zdobili maľovaným ornamentom, prípadne vtláčaným geometrickým dekorom. Viditeľné drevené prvky sa spočiatku napúšťali (morili) čiernou alebo hnedou farbou, neskôr sa používali rôzne farby. Najstarší známy doklad hrazdenej stavby, nájdený v lokalite Çatal Hüyük na území dnešného Turecka, pochádza zo 7. – 6. tisícročia pred n. l. V Európe sa hrazdené stavby vyskytujú od stredoveku najmä v Nemecku a v severských krajinách. Na území Slovenska sa vyskytovali ohraničene v niektorých západoslovenských lokalitách (Veľké Leváre, Sobotište) ako kultúrna zvláštnosť, ktorá sa k nám dostala prostredníctvom habánov. Dekoratívne vlastnosti hrazdenej steny (najčastejšie ako kombinácia murovanej stavby v dolnej časti a hrazdenej stavby v hornej časti, pričom trámová zložka nadobúdala čoraz viac podobu ornamentu) sa uplatnili v architektúre 2. polovice 19. stor. – začiatku 20. stor. (historizmus, eklekticizmus, secesia), špeciálne v horských, kúpeľných a iných turistických oblastiach (na Slovensku ako import z architektúry v Alpách). V tomto duchu vznikali stavby vo Vysokých Tatrách, kde vynikli diela G. Majunkeho (vila v Dolnom Smokovci, 1900) a G. Hoepfnera (hotel Grand, Starý Smokovec, 1904) v tzv. tatranskom štýle, ktorého charakteristickým prvkom bola hrazdená stena. Hrazdené nadstavby využíval na svojich stavbách aj D. Jurkovič (Chaloupka, Luhačovice, 1902; Janův dům, Luhačovice, 1902).

hrabáč takaru

hrabáč takaru, Orycteropus afer, takaru, africký mravčiar — druh z triedy cicavce (Mammalia), čeľaď hrabáčovité (Orycteropodidae). Nočný živočích žijúci v afrických savanách južne od Sahary, cez deň spí v podzemných norách. Má hladkú kožu pokrytú riedkymi žltohnedými štetinami, silné hrabavé nohy s pevnými pazúrmi, dlhý chvost, drobnú hlavu s výraznými štíhlymi ušami, s chobotovitou nosovou oblasťou, so zvláštnym chrupom (má 18 – 20 kolíkovitých stále dorastajúcich zubov) a dlhým tenkým vysúvateľným jazykom prispôsobeným na chytanie vyhrabaných mravcov a termitov, ktorými sa živí; hmotnosť do 60 kg.

hrablice

hrablice, nesprávne česlice —

1. zariadenie na zachytávanie plávajúcich a vodou unášaných predmetov. V minulosti hrablice (starší termín hrable) slúžili napr. na zachytávanie voľne sa plaviaceho dreva v riekach v blízkosti baní a hút (prvé hrablice boli postavené 1548 pri Banskej Bystrici). V súčasnosti sa používajú v čistiarňach odpadových vôd, vo vodných elektrárňach a i. Skladajú sa z oceľových tyčí upevnených v pevnom ráme šikmo osadenom do betónovej konštrukcie alebo z oceľovej mrežoviny. Používajú sa hrubé hrablice (zachytávajú hrubé nečistoty) s medzerami medzi tyčami od 5 cm alebo jemné hrablice. V malých čistiarňach odpadových vôd a elektrárňach sa hrablice stierajú ručne, vo väčších strojovo;

2. v rybnikárstve a včelárstve kovová zábrana používaná na separovanie jednotlivých živočíšnych druhov, napr. hrablice v tvare mriežky z kolmých drôtov umiestnené v letáči úľa bránia osám a sršňom preniknúť dovnútra.

hraboš

hraboš — slovenský názov rodov Microtus, Alticola, Dinaromys, Eothenomys, Hyperacrius a Chionomys z triedy cicavce (Mammalia), rad hlodavce (Rodentia), čeľaď hrabošovité (Arvicolidae). Drobné cicavce prispôsobené na podzemný život v norách. Majú hustú srsť, drobné oči aj uši a krátke nohy. Vyskytujú sa najmä v paleoarktise a v neoarktickej oblasti. Na území Slovenska sa vyskytujú menej početné až vzácne druhy hraboš snežný (Chionomys nivalis), hraboš močiarny (Microtus agrestris) a hraboš severský (Microtus oeconomus), ktoré sú viazané na špecifické typy biotopov, a veľmi rozšírený druh hraboš poľný (Microtus arvalis), ktorý je mimoriadne plodný, pri premnožení (každé 3 – 4 roky) spôsobuje značné škody na poľnohospodárskych kultúrach, je prenášačom vyše 20 druhov ochorení a pre vysokú početnosť dôležitou potravou mnohých predátorov.

hrabošík

hrabošík, Pitymys, hrabáč — rod z triedy cicavce (Mammalia), rad hlodavce (Rodentia), čeľaď hrabošovité (Arvicolidae). Drobné zemné hlodavce žijúce v norách najmä v paleoarktise a v neoarktickej oblasti. Majú hustú srsť, drobné uši aj oči a krátke nohy. Patrí sem okolo 20 druhov, na území Slovenska sa vyskytujú hrabošík podzemný (Pitymys subterraneus) a hrabošík tatranský (Pitymys tatricus) objavený 1952 v Tatrách, opísaný ako nový druh z vysokohorského a subalpínskeho pásma Karpát.

hrachovka

hrachovka, Pisidium — rod z triedy lastúrniky, rad Veneroida, čeľaď kôstkovité (Sphaeriidae). Drobné sladkovodné živorodé simultánne hermafrodity (vajíčka a spermie dozrievajú súčasne, ale pritom oddelene, aby nedošlo k samooplodneniu), ktoré sa zvyčajne vyskytujú v prúdivých úsekoch tokov, najmä v bahnitom dne, do ktorého sa zahrabávajú; iba málo druhov žije v stojatých vodách. Pre ich citlivosť na kvalitnú vodu sa využívajú ako bioindikátory pri monitorovaní čistoty tečúcich vôd. Vyskytujú sa takmer na celom svete, na Slovensku je známych 14 druhov, napr. hrachovka potočná (Pisidium casertanum), hrachovka šikmá (Pisidium subtruncatum) a ohrozené druhy hrachovka bahenná (Pisidium moitessierianum), hrachovka kôstkovitá (Pisidium pseudosphaerium) a hrachovka nížinná (Pisidium amnicum).

hranostaj

hranostaj — zjednodušený názov druhu lasica hranostaj (Mustela erminea).

hrča

hrča — útvar, ktorý vznikol uzavretím živých (tzv. zdravá hrča) alebo odumretých (tzv. nezdravá hrča) častí konárov v dreve počas rastu stromu; prirodzená chyba štruktúry dreva. Najviac hŕč je v blízkosti stržňa najmä v ihličnatých stromoch. Hrče vytvárajú letokruhy (podobne ako kmeň stromu) a znižujú kvalitu dreva, najmä jeho mechanické vlastnosti. Vo viacerých drevárskych výrobkoch sa hrče považujú za želateľný estetický prvok, ich prípustnosť definujú príslušné normy.

hrdlička

hrdlička, Streptopelia — rod z triedy vtáky (Aves), čeľaď holubovité. Malé až stredne veľké, zvrchu bledohnedé vtáky s charakteristickými čiernymi alebo čiernymi a bielymi pásikmi na krku, ktoré sa vyskytujú prevažne v Afrike a v južnej Ázii. Živia sa zvyčajne semenami rastlín. V Európe žijú dva druhy, hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto) s čiernym pásikom a sťahovavá hrdlička poľná (Streptopelia turtur) s čiernymi a bielymi pásikmi.

hrdlovčekovité

hrdlovčekovité, Olpidiopsidaceae — čeľaď riasoviek. Mikroskopické huby parazitujúce na riasach, hubách vyskytujúcich sa vo vode (napr. z triedy bunkovky) a na malých vodných živočíchoch. Patrí sem napr. druh Pleocystidium parasiticum (synonymum Olpidiopsis fibrillosa).

hrdza

hrdza

1. viditeľný produkt korózie (hrdzavenia) železa a ocelí vznikajúci vplyvom korozívneho prostredia; zmes oxidu železnatého a železitého, hydroxidov, ako aj uhličitanov a iných solí železa, zloženie sa mení podľa podmienok (vlhkosť, doba trvania korózie, teplota a chemické zloženie korozívneho prostredia). Najbežnejším ochranným opatrením proti vzniku hrdze sú špeciálne antikorózne nátery;

2. Puccinia — rod bazídiovej huby z čeľade hrdzovité;

3. choroba vyšších rastlín spôsobená bazídiovými hubami z čeľade hrdzovité.

hrdzavka

hrdzavka, Netta — rod z triedy vtáky (Aves), čeľaď kačicovité. Väčšie kačice, stavbou tela prechodná forma medzi potápavými a plávajúcimi druhmi. Živia sa prevažne vodnými rastlinami, za ktorými sa dokážu potopiť až do štvormetrovej hĺbky. Vyskytujú sa v Afrike, Ázii a Južnej Amerike, z Európy je známy druh hrdzavka potápavá (Netta rufina), ktorého samce majú v tzv. svadobnom šate výraznú hrdzavočervenú hlavu a krk.

hrdziak

hrdziak, Clethrionomys — rod z triedy cicavce (Mammalia), rad hlodavce (Rodentia). Patrí sem sedem drobných druhov vyskytujúcich sa na severnej pologuli, napr. hrdziak lesný (Clethrionomys glareolus) so zavalitým telom s hrdzavým chrbtom a so sivožltým bruchom, ktorý žije na väčšine územia Európy v podzemných norách; živí sa rastlinnou potravou, pri premnožení môže spôsobiť škody v lesnom hospodárstve (sám je dôležitou zložkou potravy mnohých lesných predátorov). Je rezervoárom pôvodcov mnohých ochorení, napr. kliešťovej encefalitídy, lymskej boreliózy, leptospiróz a i.

hrebenačka

hrebenačka, Gymnocephalus — rod z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii), čeľaď ostriežovité. Patria sem menšie ryby vyskytujúce sa v paleoarktise, napr. do jazier Severnej Ameriky introdukovaný druh hrebenačka fŕkaná (Gymnocephalus cernuus) a v ukrajinských riekach čiernomorského úmoria žijúci druh hrebenačka bodkovaná (Gymnocephalus acerinus). Na území Slovenska sa vyskytujú hrebenačka pásavá (Gymnocephalus schraetzer) žltozeleného sfarbenia a hrebenačka Balonova (Gymnocephalus baloni) žltohnedého sfarbenia.

hrebenárkovité

hrebenárkovité, Diprionidae — čeľaď z triedy hmyz (Insecta), rad blanokrídlovce (Hymenoptera), nadčeľaď piliarky (Tenthredinoidea). Samičky majú pílkovité a samčeky nápadné husto hrebeňovité tykadlá, larvy (pahúsenice) 8 párov panôžok. Významné škodce ihličnatých drevín, zakukľujú sa v tuhých zámotkoch v lesnej hrabanke alebo na kríkoch a stromoch.

hrebienka

hrebienka, Cynosurus — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď lipnicovité. Jednoročné alebo trváce trávy s priamymi steblami a jednostranným stiahnutým klasom, ktoré sú nazvané podľa plevice hrebienkového tvaru. Na Slovensku sa vyskytujú napr. druhy hrebienka obyčajná (Cynosurus cristatus), ktorý rastie na suchších lúkach a pasienkoch, a hrebienka ježatá (Cynosurus echinatus), ktorý pochádza z južnej Európy.

hrabáče

hrabáče, Tubilidentata — monotypický rad z triedy cicavce (Mammalia) s jedinou monotypickou čeľaďou hrabáčovité (Orycteropodidae) s jediným recentným druhom hrabáč takaru.

hrebenárka

hrebenárka, hovorovo hrebeňovka alebo hrebeňula — jednotný názov rodov Diprion, Gilpinia a Neodiprion z triedy hmyz (Insecta), rad blanokrídlovce (Hymenoptera), nadčeľaď piliarky (Tenthredinoidea), čeľaď hrebenárkovité. Samčeky majú hrebeňovité tykadlá (podľa toho názov). Patrí sem napr. 8 – 10 mm dlhý druh hrebenárka borovicová (Diprion pini), ktorej pahúsenice žijú na boroviciach; prvá generácia sa zakukľuje na konárikoch, druhá v opadanom ihličí (samičky znášajú vajíčka na ihlice borovíc, ktorými sa živia vyliahnuté larvy). Na smreku sa vyskytuje druh hrebenárka smreková (Gilpinia polytoma) tiež s dvoma generáciami ročne, na mladých kultúrach borovice môže škodiť 6 – 9 mm dlhý druh hrebenárka hrdzavá (Neodiprion sertifer), ktorý bol do Európy zavlečený zo Severnej Ameriky cez Beringov prieliv a Áziu.

hrb

hrb, gibbus — ostré zakrivenie chrbtice v predozadnom smere s vrcholom smerujúcim dozadu sprevádzané zmenou tvaru hrudníka, príp. odlišným uložením vnútorných orgánov. Vzniká ako následok niektorých ochorení. Napr. pri skolióze vzniká následkom sekundárnych štrukturálnych zmien stavcov, keď zmena vnútornej konfigurácie stavca ovplyvňuje zakrivenie rebier a zmenu priestorového uloženia paravertebrálneho (pristavcového) svalstva (rebrový hrb). Termínom hrb sa označuje aj uhlovitá kyfóza (vertebrogénny hrb vznikajúci najčastejšie na chrbtici pri tuberkulóznom zápale stavca). Tupouhlý hrb vzniká napr. následkom zlomeniny chrbtice.

hrebeňovitosť pôdy

hrebeňovitosť pôdy — pomer dĺžky čiary profilu zoranej pôdy a zodpovedajúcej priamej dĺžky vyjadrený koeficientom hrebeňovitosti Kh = a/b, kde a je dĺžka čiary profilu zoranej pôdy (aritmetický priemer získaný zvyčajne z 10 meraní na rôznych miestach) a b dĺžka meraného úseku (zvyčajne 1,00 meter nezoranej pôdy). Jedným z parametrov pri posudzovaní kvality orby je hrebeňovitosť povrchu oráčiny, ktorá vyjadruje členitosť povrchu zoranej pôdy (závisí od konštrukcie pluhu, rýchlosti orania a stavu pôdy v čase orania). Povrch pôdy má byť rovnomerne hrebeňovitý, pričom požiadavky na výšku hrebeňov môžu byť rôzne. Napr. pri predsejbovej príprave pôdy má byť hrebeňovitosť povrchu oráčiny čo najnižšia, pri jesennej, základnej príprave pôdy pod jarné plodiny má byť koeficient hrebeňovitosti vyšší (Kh = 1,6-1,8).

hostilita

hostilita [lat.] — dlhodobý nepriateľský postoj k vonkajšiemu prostrediu alebo k jeho súčastiam (napr. k určitej osobe, skupine osôb alebo aj k vlastnej osobe). Prejavuje sa nepodloženou alebo neprimeranou podráždenosťou, nedôverčivosťou, afektmi hnevu, agresivitou, aroganciou, cynizmom a ďalšími protisociálnymi reakciami (napr. odmietaním spolupráce, vyvolávaním konfliktov). Ako črta osobnosti sa prejavuje trvalým všeobecným sklonom reagovať nepriateľsky na značne široké rozpätie životných udalostí a situácií. Hostilita je často vyvolaná žiarlivosťou, závisťou, prípadne je súčasťou duševných porúch a chorôb. Patrí medzi rizikové faktory vyvolávajúce niektoré závažné telesné poruchy a choroby (→ psychosomatika); opak: afiliácia.

Hôtel Lambert

Hôtel Lambert [otel -bér] — blok poľskej aristokratickej emigrácie (Wielka Emigracja), ktorá sa po porážke novembrového povstania 1830 – 31 sústredila v Paríži okolo A. J. Czartoryského (názov Hôtel Lambert podľa jeho parížskej rezidencie nadobudnutej 1843). Tvorili ho čelní predstavitelia zámožnej šľachty a vysokí dôstojníci, napr. Ludwik Tadeusz Bystrzonowski (*1797, †1878), Stanisław Barzykowski (*1792, †1872), M. Czajkowski, H. Dembiński, Walerian Kalinka (*1826, †1886) a Karol Otto Kniaziewicz (*1762, †1842). Cieľom bloku bolo dosiahnuť nezávislosť Poľska ako konštitučnej monarchie s hranicami, ktoré malo pred jeho delením. Očakával pomoc od západných monarchií a v tomto smere rozvíjal bohatú diplomatickú a propagačnú činnosť. Bol spojený s ďalšími opozičnými národnými skupinami a udržiaval sieť stálych agentov v západnej Európe a na Balkáne. Koncom 40. rokov 19. stor. nadviazal kontakty s predstaviteľmi národnostných menšín Rakúska, s ktorými začal rokovania o utvorení spoločného frontu v boji za slobodu. Počas krymskej vojny (1853 – 56) organizoval poľské vojenské sily (Poľská légia) v Turecku, ktoré bojovali proti Rusku. R. 1860 vytvoril Kanceláriu pre poľské záležitosti (Bureau des affaires polonaises), ktorá mala koordinovať činnosť poľských konzervatívcov v emigrácii i vo vlasti. Po smrti A. J. Czartoryského (1861) sa ústrednou postavou Hôtela Lambert stal jeho syn Władysław, ktorý počas januárového povstania 1863 – 64 i po jeho porážke vyvíjal značné diplomatické úsilie v západnej Európe s cieľom dosiahnuť protiruskú intervenciu v prospech Poľska. Hôtel Lambert ukončil politickú činnosť po porážke Francúzska v prusko-francúzskej vojne 1870. Okrem politických aktivít bol aj strediskom osvety, vzdelanosti a kultúrneho života, pod jeho patronátom vznikali dobročinné a národnokultúrne inštitúcie, literárnohistorické spoločnosti, školy a knižnice. Hosťami rezidencie Hôtel Lambert boli poprední umelci a politici tej doby ako A. de Lamartine, G. Sandová, H. de Balzac, H. Berlioz, F. Liszt, E. Delacroix, A. Mickiewicz a F. Chopin, ktorý skomponoval La Polonaise exkluzívne pre každoročne sa tam konajúci poľský bál.

Hrad

Hrad — označenie vedúcej politickej skupiny v období prvej ČSR, politický prúd reprezentovaný T. G. Masarykom a E. Benešom opierajúci sa predovšetkým o demokratické politické strany, o Československú obec legionársku, Sokol a iné organizácie. Ideologicky vychádzal z princípov parlamentnej demokracie a masarykovského humanizmu, zahraničnopoliticky bol orientovaný na Francúzsko. Finančne bol spätý s Anglo-Pragobankou a so Živnostenskou bankou. Počas celej existencie predmníchovskej ČSR predstavoval Hrad jadro politickej moci, ovplyvňoval celospoločenské dianie a výrazne prispel k stabilizácii demokratického zriadenia. Jeho opozíciu tvorili pravicové kruhy blízke fašizmu, komunistická strana a negativistické nemecké strany.

Hradecký program

Hradecký program — program poľnohospodárskej politiky československej vlády vyhlásený 4. 4. 1947 komunistickým ministrom poľnohospodárstva J. Ďurišom v Hradci Králové. Nadviazal na predchádzajúce etapy pozemkovej reformy a opieral sa o návrhy 6 poľnohospodárskych zákonov z 1946 (o technicko-hospodárskych úpravách pozemkov, o zľudovenom poľovníctve, o zaknihovaní prídelov skonfiškovaného majetku, o zaistení poľnohospodárskeho výrobného plánu, o zamedzení drobenia pôdy a o revízii pozemkovej reformy z 1920). Požadoval parceláciu všetkej pôdy s výmerou nad 50 ha, pokiaľ bola vo vlastníctve jednej rodiny, prípadne aj pod 50 ha, pokiaľ na nej vlastník sám nepracoval (heslo: pôda patrí tomu, kto na nej pracuje). Súčasťou návrhu bola aj požiadavka uzákonenia roľníckeho poistenia a prijatie jednotnej poľnohospodárskej dane. Hradecký program narazil na odpor demokratických strán, komunisti ním však posilnili svoj vplyv medzi roľníkmi. Po februárovom prevrate 1948 ho KSČ začala uskutočňovať, začiatkom 50. rokov 20. stor. však prešla k politike kolektivizácie.

hradské zriadenie

hradské zriadenie, aj hradská sústava — základný systém správy ranofeudálneho štátu v strednej Európe, pôvodne inštitúcia teritoriálno-administratívneho a ekonomického členenia západných Slovanov. Jeho základom a prirodzenými strediskami boli opevnené hradiská (odtiaľ názov), na ich čele stáli panovníkom (kniežaťom) poverení hradskí správcovia (kasteláni), ktorí zodpovedali za výkon vojenskej, politickej, súdnej a finančnej správy v hradskom obvode. Paralelne s rozvojom hradského zriadenia postupoval aj rozmach cirkevnej organizácie, ktorá vo svojich začiatkoch využívala rovnaké centrá. Na území Slovenska sa hradské zriadenie rozvíjalo v období Veľkej Moravy, udržalo sa aj po jej páde a začiatkom 11. stor. sa stalo základom vnútorného členenia Uhorska (→ komitát). V Česku sa rozvíjalo v období přemyslovského štátu v 11. – 13. stor., s rozvojom feudálneho pozemkového vlastníctva, resp. s rozširovaním pozemkového majetku šľachty (udeľovanie imunít vyňatých z právomoci hradskej správy) sa však v polovici 12. stor. začalo rozpadať. Jednotnú sústavu nahradila feudálna roztrieštenosť najrôznejších celkov a neskôr (začiatkom 15. stor.) krajské zriadenie.

Howe, William

Howe [hau], William, vikomt, 10. 8. 1729 Londýn – 12. 7. 1814 Plymouth, Devon — britský generál, brat R. Howa. Od 1746 bol v službách britskej kráľovskej armády, počas sedemročnej vojny (1756 – 63) pôsobil v Severnej Amerike, kde sa preslávil vo francúzsko-indiánskej vojne. R. 1775 na začiatku Americkej revolúcie bol poverený vrchným velením nad britskou armádou v kolóniách. Bol porazený v bitke pri Bunker Hille, 1776 však dobyl New York a 1777 aj samotné stredisko revolúcie Philadelphiu. Pokúšal sa (neúspešne) ukončiť nepriateľstvo mierovými prostriedkami, v októbri 1777 požiadal o zbavenie velenia, 1778 bol penzionovaný a vrátil sa do Anglicka.

hraničné signály

hraničné signály, aj juncture — prostriedky slúžiace na rozhraničenie významových jednotiek (slov a morfém) v jazyku. Afonematickým hraničným signálom môže byť napr. tvrdý (ostrý) hlasový začiatok, tzv. ráz (vyskytuje sa najmä v germánskych jazykoch), alebo tvrdý výslovnostný nástup s tzv. pevným prízvukom. Fonematické hraničné signály predstavujú spojenia foném, ktoré sú možné iba na hraniciach dvoch významových zložiek (napr. v nemčine skupina spoluhláska + h – anhalten, der Hals).

Hrdlička, Ján

Hrdlička, Ján, 13. 5. 1741 Modra – 1810 Maglód, Maďarsko — slovenský obrodenec, evanjelický kňaz. R. 1768 – 70 študoval teológiu na univerzite v Jene. R. 1770 krátko evanjelický kaplán v Modre, 1770 – 81 v Nitrianskej Strede, 1781 – 84 farár vo Vsetíne, po 1784 v Maglóde, neskôr senior peštianskeho evanjelického seniorátu. Podieľal sa na vydávaní prvého slovenského vedeckého periodika Staré noviny literního umění O. Plachého, v ktorých uverejňoval state o osvietenstve a vznešenosti českej reči (bibličtiny), propagoval kultivovanie literárneho jazyka a presadzoval používanie materinského jazyka v škole. V rozprave O vznešenosti řeči české neb vůbec slovenské (1785 – 86), ktorá bola jednou z najvýznamnejších obrán materinského jazyka, sa prihováral za rozvoj a pestovanie biblickej češtiny proti germanizačnému úsiliu Jozefa II., i keď jeho reformy propagoval. Písal duchovné piesne a kázne, v príručke Knížečka pro čeleď křesťanskou (1794) približoval zásady kresťanskej morálky. Člen vedeckej spoločnosti Erudita societas slavica.