Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 80 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

homárovité

homárovité [nem. > fr.], Homaridae — čeľaď z podkmeňa kôrovce (Branchiata, Crustacea), rad desaťnožce (Decapoda). Veľké morské kôrovce so silnými asymetrickými klepetami (pravé býva zvyčajne väčšie), drsným valcovitým pancierom so šikmými priečnymi ryhami a podlhovastým bruchom ukončeným širokým vejárovitým chvostom, pomocou ktorého unikajú v nebezpečenstve rýchlym pohybom smerom dozadu; samice nosia naspodu brucha až niekoľko tisíc vajíčok, z ktorých sa liahnu larvy typu zoea (na dospelého jedinca sa podobajú až po štvrtom zvlečení). Homárovité sa dožívajú okolo 30 rokov. Komerčne sa na gastronomické potreby lovia pomocou špeciálnych košov alebo klietok s návnadami. Patria sem napr. modrastý druh homár obyčajný (Homarus vulgaris) dlhý 50 – 60 cm, ktorý sa vyskytuje pri skalnatom pobreží Atlantického oceána a Stredozemného mora, homár americký (Homarus americanus) dlhý 60 – 100 cm, ktorý žije v Atlantickom oceáne, a okolo 30 cm dlhý červenkastý druh homár štíhly (Nephrops norvegiens), ktorý sa vyskytuje v severovýchodnej časti Atlantického oceána od Nórska po Portugalsko.

homeo-

homeo- [gr.] — prvá časť zložených slov s významom rovnaký, spoločný.

Homer, Winslow

Homer [houmer], Winslow, 24. 2. 1836 Boston, Massachusetts – 29. 9. 1910 Prout’s Neck, súčasť Scarboroughu, Maine, USA — americký krajinár, ilustrátor a rytec, jeden z najvýznamnejších amerických maliarov konca 19. stor.

V ranej tvorbe sa venoval časopiseckej ilustrácii. R. 1859 sa presťahoval do New Yorku, kde sa začal učiť maľovať. Počas americkej občianskej vojny ako vojnový ilustrátor vytvoril realistické reportážne kresby, na základe ktorých vznikli ilustrácie a neskôr olejomaľby (Zajatci z frontu, 1866). V 70. rokoch 19. stor. maľoval najmä idylické vidiecke výjavy (Zberači bavlny, 1876). R. 1883 sa usadil v Scarborough na polostrove Prout’s Neck. Maľoval maríny, divú prírodu, zvieratá i pohľady na pobrežie, ktoré vyjadrujú zápas človeka a prírodných síl (Golfský prúd, 1899), ako aj akvarely, v ktorých dosiahol vysokú úroveň majstrovstva. Jeho diela sa vyznačujú originalitou, výrazovou silou, vytvoril v nich vlastnú dramatickú víziu prírody, vyjadrujú metamorfózy vzťahu prírody a človeka.

hominidizácia

hominidizácia [lat.] — jeden zo základných procesov antropogenézy (antroposociogenézy), súbor anatomických a fyziologických procesov v priebehu premeny živočíšneho predchodcu človeka z bližšie neurčenej skupiny hominoidovcov (→ Hominoidea) na prvých hominidov, tzv. australopitov, ktoré sa súhrnne označujú ako komplex panvy a dolných končatín (ide o všetky anatomicko-funkčné zmeny súvisiace so zmenou panvy a dolných končatín, čo viedlo k zmene lokomócie, vzpriamenej postave a používaniu dolných končatín pri chôdzi, → bipédia).

hommage à

hommage à [omáž; fr.] — pocta niekomu (v spojení s menom), napr. Hommage à Lucia Popp.

homo-

homo- [lat.] — prvá časť zložených slov s významom človek.

homo-

homo- [gr.] — prvá časť zložených slov s významom zhodný, totožný, rovnaký, spoločný (napr. homogénny); opak: hetero-.

homocerkná plutva

homocerkná plutva — súmerná chvostová plutva rýb s obidvoma približne rovnakými lalokmi, vyskytujúca sa napr. pri kaprovi.

homogametické pohlavie

homogametické pohlavie — pohlavie determinované gamétami s rovnakými pohlavnými chromozómami. Môže byť samčie aj samičie, napr. samičie homogametické pohlavie sa vyskytuje pri cicavcoch vrátane človeka (označuje sa XX, typ drozofila), samčie homogametické pohlavie pri vtákoch (označuje sa XX, resp. ZZ, typ abraxas); opak heterogametické pohlavie.

homopolárne dynamo

homopolárne dynamo, unipolárne dynamo, homopolárny stroj — dynamo s niekoľkými vodivými spojmi medzi prstencami umiestnenými na feromagnetickom valci. Napätie dynama sa reguluje budiacim prúdom statora podobne ako v derivačnom jednosmernom dyname. Homopolárne dynamo je určené na generovanie nízkeho napätia s hladkým priebehom a veľkých prúdov, ktoré sa využívajú napr. v elektrochemickej výrobe.

d’ Hondecoeter, Melchior

d’Hondecoeter [-kuter], Melchior, aj de Hondecourte, de Hondekoter, 1636 Utrecht – 3. 4. 1695 Amsterdam — holandský maliar, najznámejší člen holandskej maliarskej rodiny pochádzajúcej z Flámska (→ holandské výtvarné umenie). Maľovať sa učil u otca, neskôr v dielni svojho strýka J. B. Weenixa, ktorý ovplyvnil jeho rané diela. Špecializoval sa na žánrové obrazy vtákov a zvierat (Vtáky, motýle a žaba medzi rastlinami a hubami, 1668), pri tvorbe ktorých bol ovplyvnený maliarskym štýlom F. Snydersa. Najmä jeho obrazy vtákov, ktoré vynikajú majstrovstvom a eleganciou realisticky stvárnených živočíchov (Sliepka a jej kurence, okolo 1657), boli často kopírované.

honelník

honelník — pomocný pastier pri salašnom chove oviec. Jeho úlohou bolo pásť ovce, prihnať ich na dojenie a pomáhať bačovi v kolibe (nosiť vodu a drevo, udržiavať oheň, umývať riad). Za honelníkov sa najímali 12- až 14-roční chlapci, ktorí sa pripravovali na ovčiarske povolanie. Ich mzda tvorila približne tretinu (niekedy i menej) mzdy dospelého ovčiara.

hongitochten

hongitochten [malajsky + hol.] — názov nizozemských vojenských výprav na niektoré ostrovy v Molukách (nazývané aj ostrovy korenia) v 17. a 18. stor. Počas nich boli na mnohých ostrovoch vyrúbané tisíce stromov klinčekovca voňavého (Syzygium aromaticum). Nizozemci sa týmto spôsobom snažili udržať monopol holandskej Východoindickej spoločnosti nad produkciou klinčekov a nad obchodom s korením.

honor

honor [lat.] — česť, úcta.

honorabilis

honorabilis [lat.] — ctihodný, úctyhodný; ceremoniálny titul vysokoškolského profesora (nie dekana a rektora).

honorácia

honorácia [lat.] — označenie majetkom alebo postavením najvýznamnejších osobností (a ich rodín) v určitom (miestnom) prostredí; panstvo.

honová karta

honová karta, karta honu — základná jednotná agronomická evidencia hmotných vstupov a výstupov z konkrétneho honu, na ktorú nadväzujú systémy výživy rastlín, agrotechniky a ochrany proti škodlivým činiteľom.

honovanie

honovanie — jemné dokončovacie obrábanie vnútorných i vonkajších valcových plôch brúsením (malou rýchlosťou a malým prítlačným tlakom) brúsnymi (honovacími) kameňmi (→ honovací stroj), pri ktorom sa uberaním jemných triesočiek vyhladzuje povrch a upravuje (zdokonaľuje) tvar. Po predchádzajúcom brúsení sa honujú najmä valce spaľovacích motorov a pracovné valce hydraulických a pneumatických zariadení.

Hont

Hont — historické územie (komitát, stolica, župa) v juhozáp. časti stredného Slovenska od Banskej Štiavnice až po Dunaj, pričom približne jeho pätina (juhových. časť) sa nachádza v dnešnom Maďarsku. Najvýznamnejšou riekou pretekajúcou cezeň je Ipeľ. Hont vznikol asi v 11. stor. z Novohradského komitátu a ako samostatný okres k nemu patril aj geograficky vzdialený Malohont (až do 1802, keď sa definitívne stal súčasťou Gemersko-malohontskej stolice). Šľachtická stolica sa v Honte vytvorila do konca 13. stor. V 16. a 17. stor. bola pravidelne sužovaná vpádmi tureckých vojsk, pretože ležala na hranici habsburského a tureckého územia Uhorska (koncom 16. stor. Hont patril priamo pod správu Novohradského sandžaku).

Hont sa delil na štyri okresy: Bátovský, Štiavnický, Bzovícky a Malohont; po definitívnom odčlenení Malohontu (1802) vznikol ako štvrtý Ipeľský okres. Najvýznamnejšou šľachtickou rodinou v stolici boli v 17. stor. Koháriovci, ktorí sa od 1711 stali jej dedičnými županmi. Sídlom stolice (župy) bol pôvodne hrad Hont (zaniknutý hrad v obci Hont na rieke Ipeľ v dnešnom sev. Maďarsku pri maďarsko-slovenských hraniciach), v 16. – 17. stor. bolo sídlo na rozličných miestach v sev. časti územia. Od zač. 19. stor. sa sídlom Hontianskej stolice stali Šahy. Ako politicko-administratívny útvar zanikla 1922.

Hontianske múzeum a Galéria Ľudovíta Simonyiho

Hontianske múzeum a Galéria Ľudovíta Simonyiho [šimoňi-] — múzeum a galéria v Šahách. Vzniku múzea predchádzalo založenie Hontianskej múzejnej spoločnosti (1898), zbierky boli 1902 sprístupnené verejnosti, 1924 múzeum zaniklo a jeho zbierky boli prenesené do múzea v Banskej Štiavnici. R. 1992 bolo z iniciatívy mesta znovuotvorené. Jeho stálu expozíciu tvoria archeologické, historické a národopisné pamiatky hontianskeho regiónu, ako aj časť venovaná poľnohospodárstvu a remeslám. Súčasťou je aj pamätník obetiam holokaustu. Galéria bola založená 1992 pri znovuotvorení múzea ako Hontianska galéria, od 1995 súčasný názov. Jej zbierkový fond tvoria diela umelcov hontiansko-ipeľského regiónu.

Honty, Tibor

Honty, Tibor, 9. 5. 1907 Krompachy – 1. 12. 1968 Praha — slovenský fotograf a fotoreportér pôsobiaci v Čechách.

Od 1933 žil v Prahe, 1933 – 43 pracoval v oddelení hĺbkotlače v Neubertovom grafickom závode (od 1935 ako retušér). R. 1945 začal samostatne pracovať ako fotograf, 1948 spoluzakladal sekciu fotografie Spolku výtvarných umelcov Mánes. V ranej tvorbe bol ovplyvnený sociálnou fotografiou, od 1935 sa začal venovať fotografovaniu plastiky, ktorá predstavuje hlavný tematický okruh jeho tvorby. Od začiatku 40. rokov 20. stor. sa v jeho voľnej tvorbe prejavil vplyv českej surrealistickej fotografie (J. Štyrský, Miroslav Hák), vytvoril množstvo imaginatívnych fotografií. Významnú časť jeho tvorby predstavuje dokumentárna fotografia. Vytvoril cykly fotografií Zo starého cintorína (1942), Náhodné stretnutia (od 1944), Zo starého židovského cintorína (1952) a Z ciest za gotickou plastikou na Slovensku (1967), ilustroval publikácie Aristide Maillol. Die Pomona (1961) a Gotická plastika na Slovensku (1972, text J. Homolka).

Hood, Samuel

Hood [húd], Samuel, vikomt, nazývaný barón Hood of Catherington, 12. 12. 1724 – 27. 1. 1816 — britský admirál. R. 1741 vstúpil do služieb námorníctva, 1746 sa stal dôstojníkom. Počas sedemročnej vojny (1756 – 63) slúžil v Lamanšskom prielive a potom v Stredomorí. Po službe v Severnej Amerike bol 1778 prevelený do Anglicka do Portsmouthu, kde pôsobil ako komisár lodenice a zároveň ako riaditeľ námornej akadémie. R. 1780 bol povýšený na admirála a vyslaný do oblasti Karibského mora do Západnej Indie a na pobrežie Severnej Ameriky, kde sa stal fakticky nezávislým veliteľom. Po spočiatku neúspešných bojoch s Francúzmi sa mu podarilo v apríli 1782 poraziť francúzskeho admirála F. J. de Grassa pri Dominike a vziať ho do zajatia. Počas francúzskych revolučných vojen bol v máji 1793 prevelený ako najvyšší veliteľ opäť do oblasti Stredomoria, kde sa mu podarilo obsadiť mesto Toulon, odkiaľ bol však čoskoro vytlačený jednotkami generála Napoleona Bonaparta. V októbri 1794 sa vrátil do Veľkej Británie a vzdal sa námornej služby. Od 1796 až do smrti pôsobil ako správca nemocnice v Greenwichi.

Hoodia

Hoodia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď zimozeleňovité. Trváce sukulentné husto rozkonárené rastliny pochádzajúce z juhozápadnej Afriky. Majú vzpriamené, zvyčajne od bázy rozkonárené stonky a veľké tanierovité tmavožlté až hnedé kvety, plod mechúrik. Ako ozdobné rastliny sa pestujú napr. druhy Hoodia bainii a Hoodia gordonii; extrakty z Hoodie gordonii sa v súčasnosti používajú pri liečbe obezity.

Hooft, Pieter Corneliszoon

Hooft [hóft], Pieter Corneliszoon, 16. 3. 1581 Amsterdam – 21. 5. 1647 Haag — nizozemský spisovateľ, najvýznamnejší predstaviteľ renesancie, do nizozemskej literatúry uviedol klasickú tragédiu. Vo svojom sídle Muiderslot (15 km juhovýchodne od Amsterdamu) sústredil skupinu významných spisovateľov, vedcov a umelcov – tzv. Muiderkring (muiderský krúžok). Autor sonetov podľa vzoru F. Petrarcu, pastorálnej hry Granida (1605), historickej drámy Geeraerdt van Velsen (1613), tragédie Baeto (1626), v ktorej zobrazil ideál národného hrdinu a hlásal nezávislosť politickej moci od cirkvi, veselohry podľa Plautovho vzoru Ozajstný blázon (Warenar, 1617) a historického diela Dejiny Nizozemska (Nederlandse historiën, 27 zv., 1628 – 47). Od 1947 sa na jeho počesť udeľuje významná holandská literárna cena P. C. Hooft-prijs.

Hoorn(e), Filips van Montmorency, gróf van

Hoorn(e) [hórn], Filips van Montmorency-Nivelle, gróf van, 1524 – 5. 6. 1568 Brusel — nizozemský vojvodca a admirál. Ako príslušník významného šľachtického rodu pôsobil na španielskom dvore cisára Karola V., počas šmalkaldskej vojny (1546 – 47) viedol cisárske oddiely a od 1550 velil telesnej stráži budúceho cisára Filipa II. Od 1555 miestodržiteľ Gelderlandu, 1556 vymenovaný za rytiera Zlatého rúna, 1559 admirál španielskej flotily. R. 1561 – 65 člen Štátnej rady. Obhajoval tradičné práva a privilégiá Nizozemska a spolu s grófom Egmontom a princom Viliamom (I.) Oranžským sa stal jedným z vodcov protišpanielskej šľachtickej opozície pred začiatkom Nizozemskej revolúcie. Otvorený nesúhlas s násilnou rekatolizáciou vedenou kardinálom A. P. de Granvellom a represívnou politikou Filipa II. ho viedol k pripojeniu sa k tzv. panskej lige, ktorej sa však nepodarilo dosiahnuť žiadny kompromis. Po nástupe vojvodu z Alby do úradu miestodržiteľa Nizozemska v auguste 1567 bol už začiatkom septembra spolu s grófom Egmontom zatknutý a novozriadenou Radou pre nepokoje (tzv. krvavý tribunál, Bloedraad) odsúdený na smrť za vlastizradu.

Hoover, John Edgar

Hoover [hú-], John Edgar, 1. 1. 1895 Washington – 2. 5. 1972 tamže — americký právnik a politik. Od 1917 pôsobil na ministerstve spravodlivosti, 1919 sa stal špeciálnym asistentom generálneho prokurátora A. M. Palmera, s ktorým sa podieľal na masovom potlačení tzv. komunistickej hrozby (razie, zatýkanie, deportácie). R. 1921 vymenovaný za asistenta riaditeľa Úradu pre vyšetrovanie, od 1924 jeho riaditeľ. Túto organizáciu (1935 premenovaná na → FBI), na ktorej čele stál až do konca života, pozdvihol na mimoriadne vysokú profesionálnu a efektívnu úroveň. Zameriaval sa najmä na opatrenia proti špionáži i na boj proti zločineckým gangom a syndikátom. Ako fanatický antikomunista sa po 2. svetovej vojne zameriaval najmä na boj proti komunizmu.

Hoover Dam

Hoover Dam [hú- dem], do 1947 Boulder Dam — betónová priehrada klenbového typu s hydroelektrárňou (2 074 MW) v USA na hranici štátov Arizona a Nevada na rieke Colorado v kaňone Black Canyon 48 km juhovýchodne od mesta Las Vegas. Vybudovaná 1931 – 36; výška hrádze 221 m, dĺžka koruny 379 m. Je druhou najvyššou priehradou tohto typu v USA. Vodná nádrž Lake Mead, ktorú Hoover Dam vytvára, patrí medzi najväčšie umelé vodné nádrže na svete (dĺžka 185 km, šírka do 16 km, plocha 639 km2, dĺžka brehovej línie 900 km), je využívaná na zavlažovanie a vyhľadávaná jachtármi i milovníkmi ďalších vodných športov. Nazvaná podľa 31. prezidenta USA H. C. Hoovera, ktorý sa významnou mierou zaslúžil o jej vybudovanie.

Hooverovo moratórium

Hooverovo moratórium [hú-] — odklad platenia vojnových dlhov a reparácií (najmä Nemeckom) na jeden rok; navrhnutý 1931 americkým prezidentom H. C. Hooverom.

Hopcroft, John Edward

Hopcroft [-kroft], John Edward, 7. 10. 1939 Seattle, Wash. — americký informatik. R. 1964 – 67 pôsobil na Princetonskej univerzite v Princetone, 1967 profesor, 1987 – 92 vedúci oddelenia informatiky na Cornellovej univerzite v Ithace. Jeho výskum sa zameriava na teoretické aspekty využitia počítačov, najmä na analýzu algoritmov, formálne jazyky, teóriu automatov a grafové algoritmy. Spolu s R. E. Tarjanom vyvinul Hopcroftov a Tarjanov algoritmus a s R. M. Karpom Hopcroftov a Karpov algoritmus (obidva z oblasti teórie grafov). Spoluautor učebníc Návrh a analýza počítačových algoritmov (The Design and Analysis of Computer Algorithms, 1974), Úvod do teórie automatov, jazykov a výpočtov (Introduction to Automata Theory, Languages and Computation, 1979) a Dátové štruktúry a algoritmy (Data Structures and Algorithms, 1983). Nositeľ viacerých významných ocenení, napr. Turingovej ceny za úspechy pri návrhu a analýze algoritmov a dát (1986, s R. E. Tarjanom) a cien združenia IEEE (Harry H. Goode Memorial Award, 2005 a IEEE John von Neumann Medal, 2010).

hoper

hoper [angl.] — samohybné plávajúce rýpadlo (bager) vybavené nákladným priestorom (násypkami) na vyťaženú zeminu. Pracuje spravidla ako sacie rýpadlo s jedným alebo s dvoma hĺbiacimi zariadeniami na bokoch. Vyťažená zemina sa výpustom na dne vysýpa do vody alebo sa pomocou čerpadiel prečerpáva na breh. Používa sa na bagrovanie plavebných kanálov vedúcich k prístavom, bazénov prístavov a i.

Hopkins, Harry Lloyd

Hopkins, Harry Lloyd, 17. 8. 1890 Sioux City, Iowa – 29. 1. 1946 New York — americký politik, jeden z najbližších spolupracovníkov prezidenta F. D. Roosevelta. Dlhé roky pôsobil v oblasti sociálnej práce ako poradca v otázkach sociálnej pomoci a v programe New Deal hlavný stratég pre boj so svetovou hospodárskou krízou v USA, najmä prostredníctvom organizovania rozsiahleho systému verejnoprospešných prác. Od 1935 riaditeľ Správy pre podporu zamestnanosti, 1938 – 40 minister obchodu. Počas 2. svetovej vojny osobitný Rooseveltov poradca v zahraničných záležitostiach. Zaslúžil sa o dosiahnutie kompromisu s J. V. Stalinom v otázke veta (7. 6. 1945), čo pripravilo podmienky na schválenie organizačného štatútu OSN.

Hopkinson, John

Hopkinson, John, 27. 7. 1849 Manchester – 27. 8. 1898 Alpy, Švajčiarsko (pri výstupe na vrch Petite Dent de Veisivi) — britský elektrotechnik. Od 1890 profesor na King’s College v Londýne. Zaoberal sa konštrukciou a účinnosťou dynám, 1883 vynašiel a získal patent na svoj vynález trojvodičového rozvodu jednosmerného elektrického prúdu, 1886 sformuloval podľa neho nazvaný Hopkinsonov zákon.

Hopkinsonov zákon

Hopkinsonov zákon — zákon vzťahujúci sa na magnetické obvody, vyjadrujúci vzťah medzi magnetickým tokom \(\mathit Φ\) a magnetickým napätím \(V_m\):

\(\displaystyle{\mathit\Phi =\frac{V_m}{R_m}},\)

kde \(R_m\) je magnetický odpor. Hopkinsonov zákon sa formálne zhoduje s Ohmovým zákonom platiacim v elektrických obvodoch a spolu s Ampèrovým zákonom umožňuje využiť analógie medzi riešením elektrických a magnetických obvodov. Nazvaný podľa J. Hopkinsona, ktorý ho sformuloval 1886.

Hoppner, John

Hoppner [hop-], John, 4. 4. 1758 Londýn – 25. 1. 1810 tamže — anglický maliar. R. 1789 sa stal portrétistom princa z Walesu (neskorší kráľ Juraj IV.), 1793 vymenovaný za dvorného maliara. Po smrti J. Reynoldsa, ktorý výrazne ovplyvnil jeho maliarsky štýl, sa stal jedným z najvýznamnejších portrétistov v Anglicku. Vynikol najmä v portrétoch žien a detí stvárnených so senzitivitou a šarmom (Portrét princeznej Márie, 1785). Maľoval aj historické a mytologické výjavy a krajiny.

Hoppová, Zinken

Hoppová (Hopp), Zinken, rodným menom Signe Marie Brochmannová (Brochmann), 9. 1. 1905 Ullensvang – 3. 9. 1987 Bergen — nórska poetka a prekladateľka. Autorka jemných, často sebaironizujúcich veršov (básnické zbierky Kuchynské verše, Kjøkkenvers, 1933; Medzi štyrmi stenami, Innen fire vegger, 1938), paródie na rodový román Odmena cnosti (Dydens belønning, 1948) a knihy pre deti Čarovná krieda (Trollkrittet, 1948; slov. 1977). Do nórčiny preložila prózu Alica v krajine zázrakov L. Carrolla.

Horák, Jaroslav

Horák, Jaroslav, 27. 10. 1901 Drysice, okres Vyškov – 18. 6. 1971 Mariánské Lázně, okres Cheb — český hutnícky odborník. Pôsobil vo viacerých železiarskych a hutníckych podnikoch. R. 1952 – 54 vedúci Katedry náuky o kovoch a tepelného spracovania Hutníckej fakulty Vysokej školy technickej (dnes TU) v Košiciach a súčasne prvý dekan fakulty. Od 1954 prednášal na ČVUT v Prahe; 1953 prof. Zaoberal sa najmä problematikou výroby a spracovania ocele. Spoluautor publikácie Řízení zásobování na podniku s využitím mechanisace 1 (1967).

horcokvet

horcokvet, Ciminalis — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď horcovité. Patria sem nízke rastliny s krátkou byľou, ktorá sa v čase kvitnutia môže predĺžiť až do dĺžky okolo 10 cm. Majú vajcovité alebo kopijovité listy, ktoré tvoria listovú ružicu, a tmavomodré lievikovité kvety, plod tobolka. Chránený alpsko-karpatský druh horcokvet Clusiov (Ciminalis clusii), ktorý sa vyskytuje na vápencoch v Karpatoch, je nazvaný podľa C. Clusia. Na moravskej strane Bielych Karpát rastie druh horcokvet bezbyľový (Ciminalis acaulis). Horcokvet bol v starších systémoch zaraďovaný ako rod horec.

horcovité

horcovité, Gentianaceae — čeľaď dvojklíčnolistových rastlín, rad horcotvaré (Gentianales). Vzpriamené jednoročné, dvojročné alebo trváce byliny alebo kry s oválnymi alebo kopijovitými celistvookrajovými, zvyčajne protistojnými listami bez prílistkov a s nápadnými jednotlivými alebo vo vrcholíkovom, často bohatom súkvetí usporiadanými modrými, fialovými, ružovými alebo žltými kvetmi, ktoré majú kornútkovito skrútené lupienky v púčiku, plod chlopňovitá tobolka. Patrí sem 84 rodov približne s 970 druhmi; mnohé sú chránené alebo ohrozené, viaceré liečivé pre vyšší obsah glykozidických horčín (už v ústach povzbudzujú tvorbu slín a reflexne zvyšujú tvorbu tráviacich enzýmov a žalúdočnej kyseliny).

horcovka

horcovka, Comastoma — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď horcovité. Jednoročné, dvojročné alebo trváce byliny so stonkami rozkonárenými od bázy, v ústí s brvitou korunkou a až po bázu deleným kalichom. Patrí sem jediný slovenský druh, do 10 cm vysoká horcovka útla (Comastoma tenellum) s listami v prízemnej listovej ružici a so štvorpočetnými modrými až ružovými kvetmi, ktorý rastie na kamenistých vysokohorských holiach alebo na vápencoch Západných a Belianskych Tatier. Horcovka bola v starších systémoch nazývaná horec útly (Gentiana tenella).

horcovník

horcovník, Calathiana — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď horcovité. Jednoročné alebo trváce byliny s priamou byľou, 1 – 3 cm dlhými listami a s jedným terminálnym kvetom s terčovitou bliznou. Patria sem viaceré vzácne, ohrozené alebo chránené druhy, napr. horcovník jarný (Calathiana verna) s tmavoazúrovomodrými kvetmi. V starších systémoch bol horcovník zaraďovaný ako rod horec.

horček

horček, Gentianella — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď horcovité. Dvojročné, zriedka jednoročné byliny s jednoduchou alebo s rozkonárenou stonkou s dolnými listami v prízemných ružiciach, byľové listy majú oddialené, horné sediace a so štvor- alebo päťpočetnými ružovými, bielymi alebo fialovými svietnikovitými kvetmi, ktoré sú usporiadané v strapcových súkvetiach v pazuchách listov. Poloparazity. Patria sem napr. druhy horček žltkastý (Gentianella lutescens) a horček horký (Gentianella amarella). V starších systémoch bol horček zaraďovaný ako rod horec.

horčiak

horčiak, Persicaria — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď stavikrvovité. Jednoročné alebo trváce rastliny s priamou alebo s plazivou článkovanou stonkou, s jednoduchými listami rôzneho tvaru s blanitými prílistkami zrastenými do rúrky (ochrey) a s drobnými bielymi až ružovými kvetmi zvyčajne v pazuchách listov alebo usporiadanými v súkvetiach (klasoch), plod nažka. Patria sem napr. druhy horčiak obojživelný (Persicaria amphibia), horčiak obyčajný (Persicaria vulgaris), horčiak pieprový (Persicaria hydropiper) s úzkokopijovitými listami pálivej chuti a s kvetmi v riedkych paklasoch a Persicaria odorata, ktorej listy sa používajú ako korenina v tradičnej vietnamskej kuchyni. V starších systémoch patril horčiak taxonomicky do jedného rodu spolu s rodom stavikrv (Polygonum).

horčica

horčica

1. Sinapis — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kapustovité. Jednoročné alebo trváce byliny so vzpriamenou rozkonárenou byľou, s jednoduchými až perovito strihanými listami a so štvorpočetnými žltými kvetmi, plod šešuľa. Patrí sem napr. hospodársky významný druh horčica biela (Sinapis alba) s vysokou stonkou (do 1 m) a drobnými olejnatými semenami (usušené s priemerom do 2 mm) pestovaná v celej Európe. Semená obsahujú 20 – 25 % oleja, okolo 25 % proteínov a glukozinolát (starší názov tioglukozid) sinalbín, z ktorého v porušených semenách vzniká enzýmovým rozkladom 4-hydroxybenzylizotiokyanát (látka dávajúca pochutine horčici charakteristickú štipľavú chuť), využívajú sa napr. v potravinárskom (na výrobu pochutiny horčice), konzervárenskom (zložka korenín) a vo farmaceutickom priemysle. V poľnohospodárstve sa horčica biela využíva na kŕmenie alebo ako následná plodina na zelené hnojenie. Na poľnohospodárskej pôde a pozdĺž ciest sa takmer vo všetkých častiach Európy, v miernych oblastiach Ázie, v severnej Afrike a Severnej Amerike vyskytuje burina horčica roľná (Sinapis arvensis), ktorej semená majú klíčivosť až 10 rokov;

2. pochutina vyrobená z mletých semien horčice bielej, kapusty čiernej (Brassica nigra; ľud. názov horčica čierna) a kapusty sitinovej (Brassica juncea). Je pastovitej konzistencie, zvyčajne žltohnedej farby, jemne štipľavej až ostrej chuti a špecifickej vône. Známych je viacero druhov, na Slovensku napr. plnotučná horčica vyrábaná zo semien horčice bielej a menej ostrá kremžská horčica vyrábaná z hrubšie pomletých semien kapusty čiernej. Okrem východiskovej suroviny a technológie výroby závisí chuť horčice od druhu a množstva prísad, ktorými sú kuchynská soľ, cukor, ocot alebo víno, koreniny, príp. konzervačné látky a prírodné (kurkuma) alebo syntetické farbivá. Používa sa do omáčok, majonéz a jedál i ako príloha k párkom a iným údeninám.

horčičník

horčičník, Erysimum, v niektorých botanických systémoch Cheiranthus — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kapustovité. Jednoročné alebo trváce rastliny so vzpriamenou byľou pokrytou rôznymi trichómami, s jednoduchými úzkokopijovitými celistvookrajovými alebo zubatými listami a so žltými, oranžovými, hnedkastými alebo fialovými kvetmi, plod šešuľa. Patrí sem asi 100 zvyčajne jedovatých druhov, ktoré obsahujú kardiotonické glykozidy, napr. horčičník cheirantovitý (Erysimum cheiranthoides), horčičník konáristý (Erysimum diffusum), horčičník voňavý (Erysimum odoratum), západokarpatský endemit horčičník Wittmanov (Erysimum wittmannii) a horčičník škardolistý (Erysimum crepidifolium); v záhradách sa ako okrasná trvalka pestuje cheirant voňavý.

horčík jastrabníkovitý

horčík jastrabníkovitý, Picris hieracioides — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Okolo 100 cm vysoká dvojročná alebo trváca rastlina s kotvičkovitými chlpmi na byli, s podlhovastými až kopijovitými celistvookrajovými alebo zúbkatými listami usporiadanými v prízemnej ružici a striedavo na byli a so žltými kvetmi s krátkostopkatými bočnými úbormi, plod nažka s chocholcom. Na Slovensku sa vyskytuje v dvoch poddruhoch: horčík jastrabníkovitý pravý (Picris hieracioides subspecies hieracioides) s menšími kvetmi, ktorý rastie na ruderálnych stanovištiach teplejších oblastí, a horčík jastrabníkovitý veľkoúborový (Picris hieracioides subspecies umbellata) s väčšími kvetmi, ktorý rastie v horských oblastiach.

horčíkovec hadincovitý

horčíkovec hadincovitý, Helminthotheca echioides, helmintia hadincovitá — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Pravdepodobne trvalo zdomácnená jednoročná alebo trváca rastlina so vzpriamenou byľou, s úzkokopijovitými listami s typickými kotvičkovitými chlpmi (trichómami) a so žltými kvetmi usporiadanými do drobnejších úborov (bočné úbory sú dlhostopkaté), plod nažka s chocholcom, ktorá zvyčajne rastie na rôznych, človekom ovplyvnených lokalitách.

horčinka

horčinka, Polygala — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď horčinkovité. Trváce, málo rozkonárené rastliny s jednoduchými striedavými úzkokopijovitými celistvookrajovými listami a so súmernými modrými, fialovými, ružovými alebo bielymi kvetmi s rôznym počtom kvetných obalov, plod tobolka. Najpočetnejší rod čeľade približne s 550 druhmi, ktoré sa vyskytujú na rôznych kontinentoch (okrem Austrálie) od trópov až po mierne pásmo, napr. Polygala butyracea, ktorej olejnaté semená sa v Afrike používajú na výrobu stužených pokrmových tukov, a na Slovensku rastúce druhy horčinka horká (Polygala amara) s horkými listami, horčinka obyčajná (Polygala vulgaris) s modrými alebo s fialovými kvetmi a horčinka väčšia (Polygala major) s ružovočervenými alebo s bielymi kvetmi s priemerom okolo 10 mm.