Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 101 – 132 z celkového počtu 132 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Hokusai

Hokusai, plným menom Kacušika Hokusai, vlastné meno Nakadžima Tetsuzó, umelecké mená Šunró, Sóri, Hokusai, Iitsu, Mandži a i. (mal viac ako 30 umeleckých mien), 1760 Edo, dnes Tokio – 10. 5. 1849 tamže — japonský maliar, kresliar a grafik, jeden z najväčších majstrov japonského drevorezu, najznámejší japonský krajinár a predstaviteľ tzv. plebejských škôl ukijo-e (→ japonské výtvarné umenie).

R. 1778 sa stal žiakom Kacukawu Šunšóa, najvýznamnejšieho súdobého majstra ukijo-e, študoval tradičné čínske a japonské maliarstvo (školy Kanó a Rimpa) a diela japonských maliarov ovplyvnených západným umením.

Jeho rozsiahla tvorba zahŕňala takmer všetky tradičné japonské maliarske žánre, vytváral tušové maľby, figurálne maľby a grafiky, návrhy na farebné drevorezy, ilustrácie, erotické obrazy (šunga) a i., písal a ilustroval aj učebnice kreslenia. Inovoval tradíciu ukijo-e. Vynikol ako krajinár, jeho krajiny vynikajú topografickou presnosťou a symbolickou ľahkosťou bez naturalistickej opisnosti. V 1. polovici 19. stor. vytvoril slávne krajinárske cykly (36 pohľadov na horu Fudži, 1831; Vyobrazenia slávnych mostov v rôznych provinciách, 1831 – 32; 100 pohľadov na horu Fudži, 1834 – 35 a i.).

Jeho majstrovským dielom je Hokusai manga (1814 – 34, posledný zväzok vyšiel posmrtne 1878), 15-zväzkový súbor kreslených príbehov zachytávajúcich súdobý život a krajinu v Japonsku (→ manga).

Hokusaiove diela sa vyznačujú energickým a senzitívnym maliarskym rukopisom, humorom, majstrovským zachytením ľudskej postavy i hlbokým humanizmom a pokorou. Mal okolo 200 žiakov. Od konca 19. stor. mali jeho diela vplyv aj na výtvarných umelcov na Západe (V. van Gogh, P. Gauguin a i.; → japonizmus).

hoľa

hoľa — vegetačný útvar, rozsiahla trávnatá plocha vo vysokých pohoriach na mierne sklonených svahoch s pôdnou pokrývkou. Ako prirodzený bioklimatický stupeň (→ bioklimatológia) sa vyskytuje nad hornou hranicou lesa v miestach, kde chlad už neumožňuje rast drevín (zóna vysokohorských lúk). V súvislosti s valašskou kolonizáciou v 17. a 18. stor. sa hole na Slovensku druhotne rozšírili aj do nižších horských polôh (Veľká Fatra, Malá Fatra, Nízke Tatry a i.). Vznikli odstránením kosodreviny a umelým znížením hornej hranice lesa a ako hôľne pasienky slúžili na pasenie hospodárskych zvierat (oviec, mladého hovädzieho dobytka, volov a koní), ktoré sa na rozdiel od dojných kráv nemuseli denne vracať do dediny. Sú pokryté trávnatými porastmi (pasenie dobytka na nich podmienilo vznik špecifických spoločenstiev s prevahou druhov dobre znášajúcich permanentné zošľapávanie dobytkom) a lichenizovanými hubami, ojedinele sa vyskytujú ohryzené alebo vetrom a snehom obrúsené dreviny. V súčasnosti poľnohospodárske využívanie týchto území klesá a na viacerých miestach dochádza k ich postupnému zarastaniu kosodrevinou a lesom. V dôsledku neprítomnosti vyšších stromov hrozí na holiach zvýšené nebezpečenstvo lavín.

Holá, Nina

Holá, Nina (Vilma), 18. 12. 1932 New York — krajanská spolková pracovníčka aktívna v americkoslovenskom kultúrnom živote v USA, manželka Jána Holého. R. 1955 spoluzakladateľka Slovensko-amerického klubu, 1982 – 90 podpredsedníčka Svetového kongresu Slovákov pre vých. štáty USA, od 2002 generálna tajomníčka Slovenskej ligy v Amerike. Spolupredsedníčka Festivalu slovenského dedičstva v New Jersey, tajomníčka Ženskej jednoty a tajomníčka korporácie Slováka v Amerike. Nositeľka Pribinovho kríža II. triedy (2008) za šírenie slovenskej kultúry v USA.

Holan, Karel

Holan, Karel, 4. 12. 1893 Praha – 24. 10. 1953 tamže — český maliar a grafik. Po 1. svetovej vojne sa zaradil do prúdu socialistickej krajinomaľby, maľoval mestské krajiny, najmä pohľady na Prahu (Týnská ulička, 1942), zátišia, portréty a akty.

holandská škola

holandská škola — súhrnné označenie viacerých maliarskych škôl na území tzv. severných nizozemských provincií (severného Nizozemska), ktoré sa sformovali približne na konci 16. stor. a rozvíjali sa najmä v 17. stor., ktoré predstavovalo zlatý vek holandského výtvarného umenia.

Holboellia

Holboellia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď lardizabalovité. Vždyzelené okolo 7 m dlhé popínavé liany s lesklými striedavými troj- až deväťpočetnými listami a s drobnými zelenkastobielymi jednopohlavnými kvetmi usporiadanými v strapcoch alebo chocholíkoch, plod bobuľa.. Patrí sem 20 druhov, napr. ako izbová rastlina pestovaná Holboellia coriacea s ružovými až fialovými podlhovastými jedlými plodmi.

holding

holding [angl.], holdingové zoskupenie — združenie priemyselných, obchodných alebo bankových spoločností (podnikov) previazaných kapitálovými účasťami. Je charakteristický jednotným ekonomickým riadením, zachovaním právnej subjektivity členských podnikov a ich kapitálovým prepojením umožňujúcim spoločnému riadiacemu orgánu, t. j. holdingovej spoločnosti prijímať záväzné rozhodnutia. Podľa produkčného zamerania sa rozlišuje horizontálny (spája podniky s obdobným predmetom činnosti), vertikálny (spája podniky v produkčnom reťazci) a konglomerátny (združené podniky na seba odborom činnosti priamo nenadväzujú) holding, podľa obsahu zásahov riadiaceho orgánu a stupňa obmedzenia ekonomickej samostatnosti podnikov správny (spoločná správa portfólia akcií, poradenská činnosť), finančný (centralizované rozhodovanie o finančných zdrojoch), strategický (koordinácia a riadenie strategických zámerov členských podnikov) a centralistický (rozhodovanie o všetkých závažných aktivitách združených podnikov) holding.

holdingová spoločnosť

holdingová spoločnosť — spoločnosť vlastniaca podiel na základnom imaní inej spoločnosti, resp. iných spoločností, čo umožňuje podstatne ovplyvňovať ich riadenie. Jej účelom je riadiť, kontrolovať alebo rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovať činnosť týchto spoločností pri zachovaní ich právnej samostatnosti. Holdingová spoločnosť vystupuje voči spoločnostiam (podnikom), ktoré ovláda, ako materská spoločnosť a podriadené spoločnosti vystupujú voči nej ako dcérske spoločnosti. Holdingová (materská) spoločnosť a dcérske spoločnosti vytvárajú spolu holding. Podľa činnosti sa rozlišujú dve základné formy holdingových spoločností: čistá holdingová spoločnosť, ktorá nemá vlastný odbor podnikania a obmedzuje sa len na držbu a správu kapitálových účastí v dcérskych spoločnostiach a výkon s tým spojených funkcií, a zmiešaná holdingová spoločnosť, ktorá si zachováva vlastný odbor podnikania, diverzifikuje časť svojho výrobného programu do novozaložených dcérskych spoločností alebo preberá akcie a podiely existujúcich spoločností, ovláda ich a zabezpečuje výkon s tým spojených funkcií. Vytváranie holdingových spoločností má najmä ekonomické opodstatnenie, umožňuje koncentrovať kapitálové a finančné zdroje viacerých podnikov. Obchodný zákonník pojem holdingová spoločnosť nepoužíva, ale upravuje vzťahy v holdingovom zoskupení úpravou pojmov ovládajúca a ovládaná osoba.

holičstvo

holičstvo, st. označenie barbierstvo — pôvodne remeslo, v súčasnosti odbor služieb poskytujúci strihanie a úpravu mužských účesov, donedávna aj holenie tváre. V období feudalizmu bolo holičstvo rozšírené najmä v mestách. Od 16. stor. utvárali holiči spoločné cechy s kúpeľníkmi a felčiarmi. Do 18. stor. vykonávali barbieri (holiči) okrem holenia a strihania aj jednoduchšie chirurgické zákroky. Holičstvu sa dobre darilo najmä v robotníckych oblastiach (Gemer, Novohrad, Pohronie) a kúpeľných strediskách. V mestách postupne vznikali i kaderníctva špecializované na ženské účesy.

Holiday Inn

Holiday Inn [halidej in] — hotelová sieť. Založená americkým podnikateľom Kemmonsom Wilsonom (*1913, †2003), ktorý 1952 otvoril v Memphise (Tennessee) prvý hotel s takýmto názvom s cieľom poskytovať služby v oblasti cenovo dostupného ubytovania. Súčasť medzinárodnej hotelovej spoločnosti InterContinental Hotels Group.

Holko, Matej ml.

Holko, Matej, ml., 10. 2. 1757 Nižný Skálnik, okr. Rimavská Sobota – 20. 7. 1832 Rimavská Baňa, okr. Rimavská Sobota — slovenský osvietenec, historik a organizátor kultúry, syn Mateja Holka st. Študoval v Ožďanoch, Levoči, Bratislave a v Nemecku vo Wittenbergu. Od 1783 pôsobil ako evanjelický a. v. kňaz v Nižnom Skálniku, od 1797 v Rimavskom Brezove, od 1799 v Rimavskej Bani, od 1807 malohontský senior. R. 1791 inicioval založenie Čitateľskej spoločnosti (Societas lectoriae), 1808 spolu s J. Feješom založil Učenú spoločnosť malohontskú. Jej aktivity zameriaval na verejné diskusie a publikovanie odborných príspevkov členov, ktoré vychádzali v ročenke Solennia. Holko prispieval článkami o dejinách cirkvi, kultúry, estetike, školstve a vzdelávaní.

Holko, Matej st.

Holko, Matej, st., 30. 3. 1719 Tisovec, okr. Rimavská Sobota – 28. 10. 1785 Nižný Skálnik, okr. Rimavská Sobota — slovenský kultúrny pracovník, otec Mateja Holka ml. R. 1744 – 49 evanjelický kňaz v Kobeliarove, 1749 – 54 v Hnúšti, 1754 – 83 v Nižnom Skálniku. R. 1767 vypracoval plán na založenie učenej spoločnosti v Gemeri. Autor rkp prác o cirkevných a kultúrnych dejinách, spisovnom jazyku evanjelických a. v. Slovákov a o autoroch českých a slovenských kníh (väčšina je nezvestná). Zbieral ľudovej piesne, niektoré z nich J. Kollár zaradil do Národných spievaniek.

Holl, Elias

Holl, Elias, 28. 2. 1573 Augsburg – 6. 1. 1646 tamže — nemecký renesančný staviteľ.

Pochádzal zo staviteľskej rodiny, jeho učiteľom bol otec Hans Holl (*1512, †1594). R. 1600 – 01 cestoval po Taliansku, navštívil Benátky. R. 1602 – 29 hlavný staviteľ v Augsburgu, neskôr mestský zememerač. Hlavné diela: zbrojnica (1602 – 07), Gymnázium sv. Anny (1613), nadstavba Perlovej veže (1614 – 16), radnica (1615 – 20) a Nemocnica Sv. Ducha (1626 – 31) v Augsburgu.

Hollerith, Herman

Hollerith [-rit], Herman, 29. 2. 1860 Buffalo, New York — 17. 11. 1929 Washington — americký vynálezca nemeckého pôvodu. Od 1879 pôsobil v štatistickom úrade USA, 1882 – 84 v Massachusettskom technologickom inštitúte, od 1884 v patentovom úrade USA vo Washingtone. Vyvinul a 1882 ako prvý použil stroj na spracovanie štatistických údajov, pričom ako nosič informácií použil dierny štítok, 1884 si dal vynález patentovať. R. 1890 bol jeho systém použitý pri sčítaní ľudu v USA, vďaka čomu boli formuláre 65 mil. obyvateľov spracované už za 4 týždne. Sčítacie stroje s diernymi štítkami vykonávali sčítanie, sumarizovanie všetkých dosiaľ prečítaných hodnôt a ich registrovanie a našli široké uplatnenie. Zakladateľ firmy Tabulating Machine Company (1896) zaoberajúcej sa výrobou diernoštítkových strojov, ktorá bola 1924 premenovaná na International Business Machines Corporation (IBM).

Hollming Ltd.

Hollming Ltd. — fínska lodiarska spoločnosť so sídlom v meste Rauma. Založená 1945 pôvodne na stavbu drevených lodí a opravu vojnou poškodených plavidiel pre bývalý ZSSR. V súčasnosti sa zameriava na stavbu lodí technológiou high-tech pre fínske námorníctvo i výskumných lodí a vyrába aj konštrukcie i technické komponenty z hliníka a ocele a priemyselné chladiarenské zariadenia.

hôlnička dvojradová

hôlnička dvojradová, Oreochloa disticha — druh jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď lipnicovité. Trsnatá sivozelená nižšia tráva so štetinovito zvinutými listami a s kláskami usporiadanými do dvojradého paklasu, plod obilka. Na Slovensku sa vyskytuje na kyslých pôdach vysokohorských holín i na skalách Vysokých a Nízkych Tatier.

holo-

holo- [gr.] — prvá časť zložených slov s významom celý, úplný, nedotknutý.

holobazídium

holobazídium [gr.] — nedelené jednobunkové bazídium holobazídiových húb, ktoré môže byť sekundárne rozdelené, napr. pri radoch kuriatkotvaré (Cantharellales), trúdnikotvaré (Polyporales), hríbotvaré (Boletales) a pečiarkotvaré (Agaricales).

holoenzým

holoenzým [gr.] — kompletný enzým skladajúci sa z apoenzýmu (proteínovej molekuly) a kofaktorovej zložky (neproteínovej časti, kofaktor); → enzýmy.

holofráza

holofráza [gr.] — vyjadrenie celej vety jedným výrazom (slovom), napr. hop, áno, nie.

holohlavec

holohlavec, Psilocybe, ľudovo holohlávka, lysohlávka — rod z kmeňa bazídiové huby (Basidiomycota), trieda Basidiomycetes, čeľaď golierovkovité. Drobné až stredne veľké huby vyskytujúce sa na celom svete, najmä v miernom pásme Európy a Ameriky. Za vlhka má väčšina druhov tmavohnedý slizký klobúk, ktorý pri schnutí bledne (má žltohnedú farbu). Lupene sú zvyčajne tmavohnedé s bielym lemom, krátko zbiehavé až prirastené. Niektoré holohlavce sú už v čerstvom stave charakteristicky modrosfarbené, pri väčšine toto charakteristické sfarbenie vzniká až pri stlačení alebo natrhnutí plodnice. Holohlavec obsahuje psychoaktívne halucinogénne látky (→ halucinogény) psilocybín a psilocín (stopové množstvo). Pri ľahkých intoxikáciách sa účinok týchto látok prejavuje zmenami vnímania a myslenia (→ halucinácie), dlhodobé užívanie spôsobuje patologické zmeny vnútorných orgánov, najmä pečene.

Holohlavce sa konzumujú surové, sušené, ako odvar alebo sa po rozdrvení fajčia. Niektoré indiánske kmene žijúce v Mexiku, napr. Mazatéci, Mixtéci, Zapotéci a ich potomkovia, používajú holohlavec pri veštení, liečení alebo pri náboženských a magických rituáloch (holohlavec nazývajú teonanacatl). Patrí sem okolo 80 druhov, na Slovensku rastie asi sedem, napr. holohlavec končistý (Psilocybe semilanceata).

holopédia

holopédia [gr.], Holopedium — rod kôrovcov z radu sidotvaré (Ctenopoda). Drobné vodné živočíchy (do 4 mm) vyskytujúce sa v paleoarktickej oblasti. Priehľadné telo (vidno len zložené oko) majú uložené vo veľkom takmer guľovitom želatínovom obale (schránke), z ktorého trčia len antény. Živia sa filtrovaním fytoplanktónu. Patrí sem 5 druhov, na Slovensku napr. žije v niektorých plesách Vysokých Tatier drobný, do 1,1 mm dlhý druh holopédia jazerná (Holopedium gibberum); jeho prítomnosť vo vode indikuje nízky obsah vápnika.

holorub

holorub — jednorazové vyťaženie porastu s cieľom jeho následnej jednorazovej obnovy (obnova porastu prebieha na holej ploche zvyčajne umelo, napr. sadením). Na rozsiahlych holoruboch je podstatne narušené prírodné prostredie (zvyšuje sa teplota ovzdušia a pôdy, narúša sa vodný režim, znižuje sa množstvo humusu a mikroorganizmov v pôde, zvyšuje sa vyplavovanie živín, erózia pôdy a zaburinenie). Výraz holorub sa používa v spojení s tvarom rubu podľa formy hospodárskeho spôsobu (maloplošný holorub v pásoch, klinoch, skupinách ap.).

Holub, Emil

Holub, Emil, 7. 10. 1847 Holice, okres Pardubice – 21. 2. 1902 Viedeň — český cestovateľ, pôvodne lekár. R. 1872 odcestoval do Južnej Afriky, kde strávil sedem rokov. Počas tohto obdobia uskutočnil tri prieskumné výpravy na území Transvaalu a Kapska, prebádal tok rieky Zambezi a jej okolie. Robil predovšetkým klimatické merania, navštívil a opísal Viktóriine vodopády, zaoberal sa zberom prírodnín a etnografického materiálu rôznych afrických kmeňov. Pri návrate do Európy (1879) priviezol so sebou množstvo zbierkových predmetov a zameral sa na publikačnú a prednáškovú činnosť na území celého Rakúsko-Uhorska. R. 1883 zorganizoval druhú výpravu, počas ktorej mal podľa plánu prejsť naprieč africkým kontinentom (z Južnej Afriky do Egypta). Expedícia však musela čeliť nespočetným problémom (zdravotným i technickým) a bola predčasne ukončená. Po návrate domov 1887 Holub pokračoval v spracúvaní zbierok a v publikačnej a prednáškovej činnosti, usporiadal výstavy (1891 vo Viedni, 1892 v Prahe), nepodarilo sa mu však získať stály muzeálny priestor na umiestnenie rozsiahleho zozbieraného materiálu. Jeho zbierky sú v súčasnosti umiestnené na viacerých miestach, najmä v Náprstkovom múzeu Národneho múzea v Prahe a v Pamätníku Dr. Emila Holuba v Holiciach (založený 1964). Autor cestopisov Sedm let v jižní Africe (1880) a Druhá cesta do jižní Afriky. Z Kapského Města do země Mašukulumbů (1889).

holubiarstvo

holubiarstvo, aj holubárstvo — odbor živočíšnej výroby alebo záujmová činnosť zameraná na chov holubov na hospodárske (úžitkové), okrasné a športové účely. Prvé zmienky o holubiarstve pochádzajú z 8. – 9. stor. z územia strednej Európy a nachádzajú sa v kronikách z kláštorov benediktínov. Chov plemien s presne stanovenými požiadavkami na ich zovňajšok a vlastnosti sa rozvinul až koncom 18. stor. v Anglicku. V súčasnosti je jedným z najvýznamnejších smerov holubiarstva tzv. poštové holubiarstvo založené na cieľavedomom rozvíjaní pôvodných inštinktov holubov (napr. orientácia v priestore, rýchlosť a vytrvalosť letu); chov poštových holubov je predmetom pretekársko-orientačného športu na celom svete.

Holubica

Holubica, Columba, Col — súhvezdie juž. oblohy u nás viditeľné v jesenných a zimných mesiacoch, vrcholí o polnoci zač. decembra 8° nad juž. obzorom. Predstavuje holubicu so zelenou ratolesťou z Noemovej archy zvestujúcu koniec potopy sveta.

holubotvaré

holubotvaré, Columbiformes — rad z triedy vtáky (Aves). Holubotvaré majú malé až stredne veľké telo, dlhé končisté krídla, krátke nohy a malú hlavu s krátkym zobákom, sú veľmi dobré letce. Dospelým vtákom sa v hrvoli vytvára zvláštny syrovitý, mlieku podobný výživný sekrét, tzv. holubia kašička, ktorou kŕmia mláďatá. Holubotvaré sú zvyčajne suchozemské druhy, ktoré sa vyskytujú okrem polárnych oblastí Arktídy na celom svete. Patria sem dve výrazne odlišné čeľade: stepiarovité a holubovité.

holubovité

holubovité, Columbidae — čeľaď z triedy vtáky (Aves), rad holubotvaré (Columbiformes). Holubovité majú malé až stredne veľké zavalité, zvyčajne pestro a lesklo sfarbené telo, nozdry umiestnené v kožovitom ozobí a mäkké husté perie, ktoré si pred zmáčaním chránia rozprašovaním jemného púdru vznikajúceho neustálym odlamovaním špeciálneho peria, tzv. drobivého prachu; chýba im nadchvostová žľaza. Ozývajú sa príjemným vŕkaním a húkaním. Živia sa iba rastlinnou potravou, najmä rôznymi semenami a plodmi. Vo voľnej prírode hniezdia na stromoch alebo v ich dutinách, samica znáša zvyčajne dve biele vajcia za rok; mláďatá sú kŕmivé. Patrí sem 41 rodov s 301 druhmi, ktoré sa vyskytujú okrem Antarktídy a najsevernejších oblastí na celom svete, napr. rody holub a hrdlička.

Holý, Ján

Holý, Ján, aj John A. Holy, 8. 2. 1922 Nová Baňa — slovenský novinár, spolkový pracovník v USA, manžel Niny Holej. R. 1948 emigroval, od 1949 žije v USA. Aktívne pôsobil v emigrantských spolkoch (Slovenský demokratický blok, Slovenské študijné stredisko, Svetový kongres Slovákov), 1975 – 2002 generálny tajomník Slovenskej ligy v Amerike. Redaktor americkoslovenskej tlače – časopisov Slovenský katolícky Sokol (1950 – 54) a Rozhľady (1956 – 59), od 1989 vydavateľ a šéfredaktor mesačníka Slovák v Amerike. Redakčne sa podieľal na vydaní publikácie Slováci v Amerike (The Slovaks in America, 1978). Nositeľ Radu Ľ. Štúra II. triedy (1997).

Holzwarth, Hans

Holzwarth [holcvart], Hans, 20. 8. 1877 Dornhan – 21. 8. 1953 Oberhausen — nemecký technik. Venoval sa konštrukcii spaľovacích motorov. R. 1905 začal experimentovať so stavbou plynovej turbíny, 1913 skonštruoval prvú upotrebiteľnú plynovú turbínu založenú na výbušnom princípe, ktorá je po ňom nazvaná.