Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 191 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Hesan

Hesan, kórejsky Hyesan — mesto v Kórejskej ľudovodemokratickej republike v pohorí Käma na rieke Ja-lu-ťiang pri hranici s Čínou, administratívne stredisko provincie Janggang; 192-tis. obyvateľov (2009). Priemysel drevársky, papiernický, potravinársky, chemický, textilný, strojársky. Cestný uzol, riečny prístav. Jedno z najchladnejších miest krajiny (v januári 1915 nameraných -42 °C).

Hesensko

Hesensko, nem. Hessen — spolková krajina v strednej časti Nemecka medzi riekami Neckar (na juhu), Vesera a Diemel (na severe) a dolinou Rýna (na západe); rozloha 21 114 km2, 6,213 mil. obyvateľov (2017), administratívne stredisko Wiesbaden. Väčšinu územia vypĺňajú náhorné plošiny obkolesené horskými pásmami, južná časť zasahuje do Hornorýnskeho úvalu. Rieky: Rýn, Mohan, Neckar, Lahn, Werra, Fulda, Vesera, Eder. Na tektonických zlomoch vývery mnohých liečivých prameňov (početné kúpele). Rôznorodá klíma, priemerná ročná teplota od 6,2 °C vo vyššie položených oblastiach do 8,7 °C v nižších nadmorských výškach; ročný úhrn zrážok klesá z 1 300 mm v horských oblastiach na 500 – 600 mm v kotlinách. Značne zalesnené územie (takmer 40 %). Najvýznamnejším hospodárskym regiónom je rýnsko-mohanská oblasť medzi Giessenom (na severe) a Darmstadtom (na juhu) a Wiesbadenom (na západe) a Hanau (na východe). Významný chemický priemysel je sústredený vo Frankfurte nad Mohanom, Darmstadte a Wiesbadene, ďalej banský (ťažba hnedého uhlia, draselných solí, fosforitov, rúd mangánu a medi), strojársky (výroba dopravných prostriedkov), elektrotechnický a hutnícky priemysel. Pestovanie obilia, cukrovej repy, na juhozápade viniča, ovocných stromov a tabaku; chov hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny; lesníctvo. Významnými dopravnými tepnami sú Mohan a Rýn.

Územie Hesenska tvorilo pôvodne povodie Mohanu a stredného toku Rýna. Počas sťahovania národov severnú časť Hesenska obsadil germánsky kmeňový zväz Chattov (jeho súčasťou boli Hesovia, odtiaľ názov Hesensko) a južné územia dobyli Rimania, ktorých odtiaľ následne vytlačili Alamani. V 6. storočí si obidve časti podmanila Franská ríša a začala sa christianizácia obyvateľstva, ktorá sa skončila v 8. storočí Hesensko bolo súčasťou Austrázie a od 9. storočia Franska so strediskom v Mohuči (Mainz). V tom čase sa najmocnejším rodom na území dnešného Hesenska stali Konrádovci, ktorí sa po vymretí Karolovcov začiatkom 10. storočia dostali na nemecký trón (Konrád I.). R. 1263 získal po dlhých bojoch titul landgrófa Henrich I. Dieťa, ktorý sa stal zakladateľom hesenského kniežacieho rodu. R. 1292 bolo Hesensko povýšené na ríšske kniežatstvo a začal sa jeho rozmach. V nasledujúcich dvoch storočiach však muselo čeliť vnútorným rozbrojom a územným nárokom susedov. Po dočasnom rozdelení na Hesensko-Marbursko a Hesensko-Kasselsko sa 1500 kniežatstvo opäť spojilo a stalo sa jednou z najvýznamnejších krajín ríše. Reformácia tam bola prijatá už 1526 a Hesensko sa dostalo do čela opozície proti cisárovi Karolovi V. Koncom 16. storočia došlo k opätovnému dedičskému deleniu krajiny a 1604 zostali len hesensko-kasselská a hesensko-darmstadtská línia, ktoré mali samostatný vývoj a ich existenciu potvrdil 1648 aj Vestfálsky mier. Hesensko-Kasselsko, ktoré zdedilo polovicu bývalých území, predstavovalo hlavnú líniu. Jeho význam spočíval vo vojenskej sile a jeho vojaci bojovali až do konca 18. storočia vo všetkých väčších vojnách v Európe (hesensko-kasselská dynastia sa dostala 1720 – 51 aj na švédsky trón). R. 1803 bolo povýšené na kurfirstvo a tento štatút si s prestávkou udržalo až do 1867. V prusko-rakúskej vojne (1866) bojovalo na strane Rakúska, bolo porazené a včlenené do Pruska (provincia Hesensko-Nasavsko, do 1944). Landgrófstvo Hesensko-Darmstadtsko hralo v nemeckom vývoji menšiu úlohu pre vnútornú nestabilitu a hospodársko-finančné problémy. R. 1806 získalo štatút veľkovojvodstva, počas prusko-rakúskej vojny stratilo viaceré územia a od 1871 bolo súčasťou Nemeckej ríše. V septembri 1945 americká okupačná správa vytvorila z Hesenska-Darmstadtska a časti provincie Hesensko-Nasavsko krajinu Veľké Hesensko (neskôr Hesensko), ktoré sa 1949 stalo súčasťou NSR.

Hésiodos

Hésiodos, genitív Hésioda, pôsobil okolo 700 pred n. l. v Askre, Boiótia — grécky epik, prvý európsky básnik známy ako historická osobnosť. Popri Homérovi najväčší epik gréckej literatúry archaického obdobia (podľa antickej legendy dokonca najväčší). Homérsku formu aplikoval Hésiodos v ním vytvorenom type poučnej poézie. V kozmologickom epose O pôvode bohov (Theogonia, 1 022 veršov, známy aj pod názvom Zrod bohov) po úvodnom obraze vlastného zasvätenia Múzam opisuje pôvod sveta a bohov vo vývinovej línii od živelných síl (Gaia, Uranos) po osvietenú vládu Olympanov (Zeus), ktorí ako morálne bytosti bdejú nad konečnou spravodlivosťou. Didaktický epos Práce a dni (Erga alebo Erga kai hémerai, 828 veršov) má pre vkomponované bájky o prvej žene na Zemi Pandóre ako príčine ľudskej biedy a o degradačnej postupnosti vekov od zlatého po železný skôr pesimistický ráz; obsahuje reťaz poučení o práci na poli, vo vinohrade a v domácnosti i o spoločenskom správaní; vyzdvihuje hodnotu práce. V zlomkoch zachovaný Zoznam žien (Katalogos gynaikón čiže Éhoiai) odvodzuje rodokmene gréckych šľachtických rodov od žien, ktoré sa spojili s bohmi. Sú mu prisudzované aj ďalšie diela, napr. Štít (Aspis), pri ktorom je jeho autorstvo neisté. Hésiodos významne ovplyvnil rozvoj gréckej i rímskej poézie.

Hesiona

Hesiona, gr. Hésioné — v gréckej mytológii dcéra predposledného trójskeho kráľa Laomedonta, sestra budúceho kráľa Priama. Laomedón porušil sľub a nedal odmenu Apolónovi a Poseidónovi za ich pomoc pri stavaní trójskych hradieb. Apolón zoslal na krajinu mor a Poseidón morskú obludu, ktorej mala byť Hesiona obetovaná. Herakles však obludu zabil a Hesionu zachránil. Laomedón mu odmietol dať sľúbenú odmenu (Diove kone), a preto sa Herakles neskôr vrátil do Tróje a zabil kráľa i jeho synov okrem Titóna a Podarka (Podarkés). Hesiona sa stala ženou Heraklovho priateľa Telamóna a vykúpila brata Podarka, ktorý pod menom Priamos nastúpil na kráľovský trón. Námet antických vázových malieb zo 6. – 5. stor. pred n. l., ako aj opery Hesiona (Hésione, A. Campra, 1700).

heslo

heslo

1. dohovorené poznávacie znamenie vyjadrené slovom (slovami);

2. stručne (slovne) vyjadrená zásada, myšlienka, napr. predvolebné heslo;

3. v heraldike slovo, skupina slov alebo veta umiestnená na stuhe pod štítom; → devíza;

4. v lexikografii od ostatného textu graficky oddelený komplex informácií o slove v slovníku alebo o určitej objektívnej skutočnosti v encyklopédii;

5. v knižničnej praxi zväčša viacslovný termín opisujúci dokument; → predmetové heslo;

6. inform. angl. password – reťazec niekoľkých znakov, ktorých znalosť sa vyžaduje pri prístupe k rozličným zdrojom informácie alebo na použitie rozličných zariadení. V súčasnosti sa heslá používajú napr. pri kontrole prístupu k chráneným operačným systémom počítača, k mobilným telefónom, dekodérom, ku káblovej televízii ap. Bežný používateľ počítačov môže potrebovať heslo pri prístupe k svojmu počítačovému kontu, na sprístupnenie elektronických správ zo servera, na prístup k údajovým súborom, databázam, počítačovým sieťam, internetovým stránkam ap.

Hesovia

Hesovia — germánsky kmeň, súčasť kmeňového zväzu Chattov, ktorí sa počas sťahovania národov usadili v strednom Nemecku v oblasti Ederu, Fuldy a Lahnu. Chattovia sa spomínajú už v Tacitovom diele Germania (98 n. l.), v 1. polovici 8. storočia (počas christianizačnej misie sv. Bonifáca) písomne doložené označenie Hesovia (lat. populus hassiorum, pagus hassorum, hessorum). V 6. storočí bolo nimi obývané územie začlenené do Franskej ríše (→ Hesensko).

Hesperantha

Hesperantha [-ta; gr.] — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď kosatcovité. Trvalky pochádzajúce z južnej Afriky. Majú jednoduché úzke listy a v klasoch usporiadané rôznofarebné kvety. Patria sem napr. druhy Hesperantha pauciflora s ružovými kvetmi, Hesperantha vaginata so žlto-čiernymi kvetmi, do 30 cm vysoká Hesperantha buhrii s bielymi, zvonka červenoružovými kvetmi a Hesperantha bachmannii s bielymi kvetmi s dlhými žltými tyčinkami.

Hesperidky

Hesperidky — v gréckej mytológii nymfy západu. Podľa Hésioda dcéry bohyne noci Nykty (Nyx). Zdroje najčastejšie uvádzajú ako ich otca Atlanta (Atlas), prípadne Temnotu (Erebos, brat Nykty), považované aj za dcéry Dia (Zeus) a bohyne Temidy (Themis). Boli tri: Aiglé (Žiarivá), Erytheia (Červená) a Hesperethusa, resp. Hesperethúsa (namiesto tretej sa niekedy uvádzajú Hesperia a Arethusa, resp. Arethúsa). Ďaleko na západe (gr. hesperos, odtiaľ názov), z pohľadu Grékov približne medzi dnešným Marokom a južným Francúzskom, mali strom (strážený drakom Ládónom) so zlatými granátovými jablkami, ktorý dostala Héra od Gaie ako svadobný dar. Zatiaľ čo Herakles držal na pleciach nebeskú klenbu, Atlas mu priniesol tri jablká (v tomto prípade symbol nesmrteľnosti), čím mu pomohol splniť jednu z úloh kráľa Eurysthea (podľa inej verzie Herakles sám zabil draka či hada Ládóna a jablká získal bez Atlantovej pomoci). Eurystheus ich spätne daroval Heraklovi, ktorý ich obetoval Aténe a ona ich vrátila Hesperidkám. Jedno z jabĺk ukradla Eris a vyvolala svár medzi Hérou, Afroditou a Aténou (Paridov súd). Námet výtvarného umenia; asi 50 antických vázových malieb zo 6. – 5. stor. pred n. l., J. M. W. Turner: Súmrak v záhradách Hesperidiek (po 1844), H. von Marées: Záhrada Hesperidiek (1873) a i.

Hesperocallis

Hesperocallis [-ka-; gr.] — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď ľaliovité. Vzpriamené trvalky pochádzajúce zo Severnej Ameriky. Patrí sem jediný, do 50 cm vysoký druh Hesperocallis undulata s dlhými úzkokopijovitými, na okraji zvlnenými sivozelenými listami a s klasmi veľkých lievikovitých bielych kvetov so zelenkastým pásom v strede okvetných lístkov, s dlhými tyčinkami s bielou nitkou a so zlatožltými peľnicami.

Hesperornis

Hesperornis [gr.] — vyhynutý nelietavý vták. Žil v Sev. Amerike a vých. Európe od spodnej kriedy do eocénu, vyvíjal sa najmä počas vrchnej kriedy. Bol takmer 2 m vysoký, podobal sa na tučniaka. Patril k formám so silno redukovanými zakrpatenými krídlami a s končatinami prispôsobenými na plávanie. Vo vode sa pohyboval veľmi rýchlo pomocou silných úderov širokých nôh s plávacími blanami posunutými do zadnej časti tela. Pravdepodobne lovil ryby a hlavonožce, ozubenými čeľusťami mohol dobre uchopiť aj klzkú korisť. Jeho fosílne zvyšky sú známe napr. z USA z jemnozrnných vápenatých a ílovitých morských sedimentov niobrarskej horninovej formácie (89 – 83 mil. rokov), ktoré sa podobajú na kriedu na písanie.

Hess

Hess, Harry Hammond, 24. 5. 1906 New York – 25. 8. 1969 Woods Hole, Massachusetts — americký geológ, priekopník geológie oceánov. Študoval na Yalovej a Princetonskej univerzite. Počas 2. svet. vojny slúžil v námorníctve, kde odhaľoval operácie nepriateľských ponoriek, pričom nazhromaždil množstvo údajov o oceánskom dne. V 2. polovici 20. stor. naznačil, že kontinenty sa nepohybujú naprieč oceánmi samotné, ale sú pripevnené k oceánskemu dnu a spoločne s ním sa pohybujú nad zemským plášťom. Predpokladal, že v stredooceánskych chrbtoch ustavične vystupujú na dno oceánov roztavené horniny, odkiaľ sa horizontálne rozširujú a vytvárajú nové oceánske dno (čím je oceánska kôra vzdialenejšia od stredooceánskeho chrbta, tým je staršia). Svojím výskumom položil základy vzniku teórie doskovej tektoniky.

Hess, Andreas

Hess, Andreas, 15. stor. — budínsky kníhtlačiar nemeckého pôvodu, pravdepodobne mních. Kníhtlačiarstvu sa vyučil v Ríme u Georga Lauera. R. 1472 založil v Budíne s podporou budínskeho prepošta Lászlóa Karaia (*1435, †1485) prvú uhorskú kníhtlačiareň, ktorá do 1473 pracovala na dvoch lisoch. R. 1473 vytlačil Budínsku kroniku (→ Chronica Hungarorum finita Budae Anno Domini MCCCCLXXIII in vigilia penthecostes per Andream Hess), prvú tlačenú knihu v Uhorsku; vytlačil aj texty Bazila Veľkého a Xenofónta.

Hess, Rudolf

Hess, Rudolf, 26. 4. 1894 Alexandria, Egypt – 17. 8. 1987 Berlín — nemecký nacistický politik, jeden z najbližších spolupracovníkov A. Hitlera. Od 1920 člen NSDAP, 1923 sa podieľal na mníchovskom puči, začo bol odsúdený do väzenia. Od 1933 zástupca A. Hitlera v NSDAP a od 1939 po H. Göringovi druhý nástupca Hitlera v prípade jeho smrti. V máji 1941 tajne odletel (údajne z vlastnej iniciatívy) do Spojeného kráľovstva, kde chcel rokovať o separátnom mieri. Bol však odhalený, zatknutý a do konca vojny internovaný. R. 1946 ho Briti odovzdali Norimberskému vojenskému tribunálu, ktorý ho odsúdil na doživotné väzenie. V berlínskej väznici Spandau spáchal ako 93-ročný za nevyjasnených okolností samovraždu.

Hesse, Hermann

Hesse, Hermann, pseudonym Emil Sinclair, 2. 7. 1877 Calw – 9. 8. 1962 Montagnola, Švajčiarsko — nemecký spisovateľ. Narodil sa v rodine protestantských misionárov s vyhranenou pietistickou tradíciou. R. 1891 vstúpil do evanjelického teologického seminára v kláštore v Maulbronne, z ktorého však po polroku utiekol. Vzbura proti rodinnej tradícii uňho vyvolala ťažkú duševnú krízu s depresiami spojenými s myšlienkami na samovraždu. R. 1895 sa stal kníhkupcom v Tübingene a 1899 v Bazileji, 1911 navštívil Indiu. Po vypuknutí 1. svetovej vojny sa pre svoje humanistické postoje (článok Ó, priatelia, nie týmto tónom!, O Freunde, nicht diese Töne!, 1914) dostal do konfliktu s nemeckými nacionalistickými kruhmi, v Nemecku bol považovaný za zradcu. R. 1923 sa zriekol nemeckého občianstva a prijal švajčiarske.

Vo svojom diele sa zameral na skúmanie vzťahu duše a prírodnej podstaty človeka i na hľadanie cesty k vnútornému sebapoznaniu, zaoberal sa rozpadom klasickej humanistickej tradície v odcudzenom svete; ovplyvnila ho východná filozofia a psychoanalýza C. G. Junga. Presadil sa biografickým, tzv. vývinovým románom Peter Camenzind (1904; slov. 1971), v ktorom sformuloval svoju životnú filozofiu bytostného individualizmu (romantické splynutie s prírodou, odmietnutie konvencií, oslava vydedencov, nemožnosť súladu medzi meštiackou spoločnosťou a umením). Autobiograficky a lyricky ladené prózy Pod kolesom (Unterm Rad, 1906; slov. 2004), Gertrúda (Gertrud, 1910; slov. 1998), Rosshalda (Roßhalde, 1914; slov. 1974 vo výbere Stupne), Knulp (1915; slov. 1974 vo výbere Stupne) sú ovplyvnené romantizmom (téma samoty, dvojníctva a individuálnej vzbury). Obdobie vnútorných kríz odráža román Demian (1919; slov. 1947), novely Klingsorovo posledné leto (Klingsors letzter Sommer, 1920; slov. 1974 vo výbere Stupne), Siddhártha (Siddhartha 1922; slov. 1973; sfilmovaná napr. 1972, réžia Conrad Rooks), a najmä slávny román Stepný vlk (Der Steppenwolf, 1927; slov. 1966; sfilmovaný 1974, réžia Fred Haines), ktorého hlavná postava románu Harry Haller nazývaný pre svoje samotárstvo stepným vlkom je vo vzťahu k spoločnosti rozdvojenou osobnosťou. Nenávidí svet meštiakov, jeho svetom je ríša fantázie, idey veľkých mysliteľov. Zachrániť sa môže len vtedy, keď v sebe zabije stepného vlka. Začiatok novej cesty preňho znamená stretnutie s Hermínou, znovu objavuje prostý život a opojenie zmyslovou láskou. Musí však ešte prejsť magickým divadlom, aby konečne pochopil oslobodzujúci zmysel Mozartovej hudby – uvedomuje si, že pravú duchovnosť musí hľadať vo svete ideí, ako aj vo svete ľudí. Hesse použil novátorské formálne postupy (protagonista je predstavený takmer filmovou technikou rôznych záberov). V románe Narcis a Goldmund (Narziß und Goldmund, 1930; slov. 1995), próze Cesta do Orientu (Die Morgenlandfahrt, 1932; slov. 1999), a najmä vo fantastickom utopickom románe Hra so sklenými perlami (Das Glasperlenspiel, 1943; slov. 2002) sa usiloval o zjednotenie protikladov ducha a etosu s prírodou a so zmyslovou krásou i protikladov západnej a východnej životnej múdrosti.

Autor glos z pobytu v badenských kúpeľoch Kúpeľný hosť: zápisky z pobytu v Badene (Kurgast. Aufzeichnungen von einer Badener Kur, 1925; slov. 2000), zbierok esejí Úvahy (Betrachtungen, 1928) a Vojna a mier (Krieg und Frieden, 1946), v ktorých vysvetlil dôvody svojho individualizmu a odporu proti súdobým masovým hnutiam. Záujem o východnú filozofiu, odpor k meštiactvu, fantazijné scény a snovo-halucinačné pasáže jeho diel našli ohlas u mládeže dospievajúcej v 60. a 70. rokoch 20. stor. Posmrtne vyšiel výber jeho rozprávok Podivuhodné posolstvo z inej hviezdy (Die Märchen, 1975; slov. 1983). V slovenčine vyšiel výber z jeho diela Útecha nocí (1972), Stupne (1974), Ľúbostné príbehy (2003), Jednota protikladov: náboženstvá a mýty (2006) a Šťastie (2013), jeho poézia vyšla i v antológii nemeckých básnikov Preklady (1988).

Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1946), Ceny Gottfrieda Kellera (1936), Goetheho ceny mesta Frankfurt nad Mohanom (1946) a i. Podľa Hesseho sú nazvané tri literárne ceny: Hermann-Hesse-Literaturpreis (od 1957), Calwer Hermann-Hesse-Preis (od 1990) a Hermann-Hesse-Preis (od 2017).

hessonit

hessonit [gr.] — odroda granátu s podielom do 10 % oxidu železitého. Je svetložltohnedý až hnedý. Vyskytuje sa v kontaktne metamorfovaných vápencoch. Známy je z nálezísk v Česku (Žulová), Taliansku (Piemont), Rusku (Ural), na Srí Lanke (Okkampitiya), v USA (Kalifornia) a Mexiku (Zacatecas). Patrí medzi drahé kamene.

Hessová, Eva

Hessová [heso-] (Hesse), Eva, 11. 1. 1936 Hamburg – 29. 5. 1970 New York — americká sochárka a maliarka nemeckého pôvodu (1939 jej rodina emigrovala pred nacizmom do USA). Jedna z najinovatívnejších umelkýň 60. rokov 20. storočia.

Venovala sa textilnej tvorbe, maľbe, kresbe a od 1964 najmä tvorbe trojrozmerných objektov. V jej monumentálnych objektoch, inštaláciách a plastikách z mäkkých ohybných, organicky pôsobiacich materiálov (napr. textílií, sklolaminátu, latexu, gumy a povrazov) je prítomné napätie geometrických a organických foriem, poriadku a chaosu (Visieť hore, 1966; Rozmnoženie, 1967). Experimentálny prístup k materiálom vyvoláva dojem, akoby jej snové objekty vychádzali z hĺbky podvedomia. Introvertnosťou a výrazným emocionálnym nábojom nadobúdajú charakter autobiografických záznamov, návratov do detstva a vyrovnávaním sa s holokaustom. Využívaním priemyselných materiálov, postupov sériovosti a opakovania mala blízko k pop-artu a minimálnemu umeniu, do ktorých vniesla prvok subjektivity a emocionality.

Hestia

Hestia — v gréckej mytológii panenská bohyňa rodinného kozuba, dcéra Titana Krona a Titanky Rheie, sestra Demetry, Héry, Háda, Poseidóna a Dia, najbezúhonnejšia a najláskavejšia zo všetkých Olympanov. Zabránila sporu medzi Poseidónom a Apolónom, ktorí sa o ňu uchádzali, a dodržala sľub panenstva. Hestiiným symbolom bol oheň a bol jej zasvätený kozub s večným plameňom, pri ktorom sa prisahalo a ktorý poskytoval ochranu vyhnancom. Kozub bol v každom dome, v prytaneiu mestských štátov, ako aj v Olympii a Delfách. Zobrazovaná so žezlom alebo s obetnou miskou v ruke. Jej kult mal v rímskom svete odlišný charakter (→ Vesta, → vestálky).

Heston, Charlton

Heston, Charlton, vlastným menom John Charles Carter, 4. 10. 1924 Evanston, Illinois, USA – 5. 4. 2008 Los Angeles, Kalifornia — americký herec a režisér. Počas štúdia dramatických umení na Northwestern University prvýkrát hral v amatérskom študentskom filme Peer Gynt (1941) a pôsobil ako rozhlasový hlásateľ v Chicagu. V profesionálnom filme debutoval 1950, kariéru hollywoodskej hviezdy začal filmom Najväčšia šou sveta (The Greatest Show on Earth, 1952), cirkusovou drámou, ktorú režíroval C. B. De Mille. Popularitu mu priniesli postavy v biblických veľkofilmoch Desatoro prikázaní (The Ten Commandments, 1956) a Ben Hur (1959), za ktorý získal Oscara za najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe (jedného z 11 Oscarov udelených filmu). Známy je aj zo životopisných veľkofilmov Cid (El Cid, 1961), V službách pápeža (The Agony and the Ecstasy, 1965), ako aj z mnohých westernov a dobrodružných i katastrofických filmov.

Ako režisér debutoval filmovým prepisom drámy W. Shakespeara Antonius a Kleopatra (Anthony and Cleopatra, 1972), režíroval dobrodružný film Zlatá baňa (Mother Lode, 1982) a televízny film Muž do nepohody (A Man for All Seasons, 1988), pričom vo všetkých vytvoril aj hlavné postavy. Ďalej účinkoval vo filmoch Veľká zem (The Big Country, 1958, postava Steva Leecha), Planéta opíc (Planet of the Apes, 1968), Traja mušketieri (The Three Musketeers, 1973, postava kardinála de Richelieu), Letisko 1975 (Airport 1975; 1975, postava Alana Murdocka), Šialenstvo (In the Mouth of Madness, 1994), Hamlet (1999), Džingischán (Genghis Khan: The Story of a Lifetime, 2010, postava Torgula) a i.

hésychazmus

hésychazmus [gr.] — mystický smer v pravoslávnom kresťanstve. Jeho predstavitelia sa prostredníctvom odstránenia kontaktu s vonkajším svetom (gr. hésychia = pokoj, mlčanie), koncentrácie a ovládania tela (najmä technikami ovládania dychu) a vrúcneho vytrvalého rytmického opakovania tzv. Ježišovej modlitby (Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym) snažili o dosiahnutie videnia božských energií či tzv. nestvoreného Božieho svetla.

Začiatky hésychazmu siahajú do 3. stor., prvé obdobie sa spája s Kláštorom sv. Kataríny na vrchu Sinaj, v 9. stor. boli centrom hésychazmu kláštory na vrchu Atos. V 30. rokoch 14. stor. hésychazmus zosystemizoval Grégorios Palamas. Odporcom hésychazmu bol mních Barlaam z Kalábrie (*1290, †okolo 1350). Synoda 1351 potvrdila Palamasovo učenie ako oficiálnu doktrínu pravoslávnej cirkvi a odsúdila Barlaamove racionalistické názory. Spor zástancov a odporcov hésychazmu však pokračoval a v 14. stor. bol jednou z hlavných filozoficko-teologických línií v byzantskej filozofii. V 15. stor. sa hésychazmus rozšíril do ďalších oblastí, najmä do Ruska. R. 1782 vyšla v Benátkach antológia diel 38 autorov hésychazmu Philokalia ton hieron neptikon, ktorú vydal Nikodém Hagiorita z Atosu (*1748/49, †1809) v spolupráci s korintským metropolitom Makariom Notarasom (*1731, †1805).

hetairia

hetairia [gr.] —

1. v antických gréckych mestských štátoch súkromné združenie občanov zvyčajne spojené s politickými cieľmi, napr. v Aténach od 5. storočia pred n. l. politický klub združujúci väčšinou oligarchickú opozíciu;

2. v novovekom Grécku tajné vlastenecké organizácie, ktoré vznikali od začiatku 19. storočia s cieľom prebudiť grécke národné povedomie. K najvýznamnejším patrili Filiké Hetairia (novogr. Filiki Eteria, Spoločnosť priateľov) založená 1814 v Odese, ktorá zohrala významnú úlohu v národnooslobodzovacom boji Grékov proti tureckej nadvláde a pri príprave gréckeho povstania 1821 – 29, Hetairia Filomuson (novogr. Eteria Filomuson, Spoločnosť priateľov múz) založená 1814 vo Viedni J. Kapodistriasom, ktorá mala získavať progresívnych sympatizantov, a Ethniké Hetairia (novogr. Ethniki Eteria, Národná spoločnosť) založená 1894 gréckymi dôstojníkmi, ktorých cieľom bolo podporiť povstanie na Kréte (1896) a inváziu do Macedónska (1897).

hetanž

hetanž, hettangien — najstarší stupeň (vek) jury (asi 210 – 201 mil. rokov), ktorý 1864 definoval švajčiarsky geológ Eugène Renevier (*1831, †1906). Na jeho začiatku klesli globálne teploty a znížila sa hladina vlhkosti. Kompaktnosť kontinentov sev. a juž. pologule bola narušená systémom riftov zasahujúcich hlboko do zemskej kôry. Živočíšny svet bol veľmi pestrý, k typickým skamenelinám patrí amonit (→ amonitotvaré) Schlotheimia angulata. Tmavé vápence, pieskovce a sliene hetanža sú známe i z Belianskych Tatier. Nazvaný podľa obce Hettange-Grande v regióne Grand Est vo Francúzsku.

hetéra

hetéra, gr. hetaira — v starovekom Grécku:

1. pôvodne priateľka, družka, spoločníčka (nie vždy s erotickým vzťahom k mužovi); ženská obdoba gréckeho pojmu hetairos (priateľ, spolubojovník, člen družiny);

2. zjemnené označenie prostitútky (gr. porné), neviestka. Hetéry sa delili na niekoľko skupín:

a) predajné ženy s najnižšou mzdou (gr. pornai, lat. meretrices) na ulici alebo vo verejných domoch;

b) na vyššom stupni otrokyne i chudobné ženy slobodného pôvodu vydržiavané v súkromných domoch kupliarov, ktorí kupovali dievčatá v útlom veku a dali ich vycvičiť v tanci, hudbe a i. Muž mohol hetéru odkúpiť a vydržiavať si ju popri manželke. Možnosť splodiť aj s hetérou zákonité deti vyrovnala napr. v čase peloponézskej vojny úbytok populácie;

c) vzdelané ženy s pestovaným zovňajškom, vyberanými spôsobmi a s vedomosťami o literatúre, hudbe, tanci, umení, filozofii i o politike, obveseľujúce hostí pri sympóziách. Boli spoločnicami dramatikov (Sofoklés s hetérami údajne premárnil rodinný majetok; u Menandra jedna z hlavných postáv novej atickej komédie, v súkromí si vydržiaval hetéru Glykeru), filozofov (Stilpón z Megary – hetéra Nikareta, Epikuros – hetéra Leontion, autorka polemického spisu proti Aristotelovmu žiakovi Theofrastovi), vojvodcov (Alexander III. Veľký – hetéra Thais) i štátnikov (Periklés – hetéra Aspasia).

Podľa hetéry Fryné vytvoril Praxiteles sochu Afrodity Knidskej a maliar Apellés z Kolofónu zobrazil podľa nej Afroditu Anadyomené. Hetéry boli pokladané za kňažky bohyne Afrodity, Pindaros na ne zložil oslavnú báseň.

heterakidóza

heterakidóza [gr.] — ochorenie hydiny, ktorého pôvodcom sú parazity z rodu Heterakis. Prejavuje sa poruchami trávenia, hnačkami, slabosťou, zlým vývinom a zníženou znáškou; pri silnejších formách je trus pre vredy na sliznici čriev krvavý.

Heterakis

Heterakis [gr.] — parazitický rod z kmeňa hlístovce. Patria sem napr. veľmi rozšírený 10 – 13 mm dlhý druh Heterakis gallinarum parazitujúci v slepom čreve domestikovaných hrabavcov (z vajíčka rozširovaného fekáliami sa o 2 – 3 týždne vyvinie infekčná larva), druh Heterakis spumosa parazitujúci pri hlodavcoch a druh Heterakis dispar parazitujúci najmä pri husi domácej.

hetero-

hetero-, heter- [gr.] — prvá časť zložených slov s významom iný, rôzny, odlišný, skladajúci sa z rôznorodých prvkov; opak: homo-, izo-.

heteroalela

heteroalela [gr.] — alela líšiaca sa jedným alebo viacerými nukleotidmi. Vznikla mutáciou na inom mieste (alebo na viacerých miestach) génu ako jeho ostatné alely.

heterobatmia

heterobatmia [gr.] — rôzna úroveň primitívnosti znakov v jednej a tej istej skupine rastlín či rastlinnom druhu, napr. v čeľadi Winteraceae má gynéceum primitívnejšiu stavbu, tyčinky sú však vývojovo dokonalejšie.

Heterocentron

Heterocentron [gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď čiernoústcovité. Vždyzelené trvalky alebo dreviny pochádzajúce z Mexika, zo Str. a z Juž. Ameriky. Patrí sem 27 druhov, napr. do 5 cm vysoký Heterocentron elegans vytvárajúci trsy s hustoolistenými plazivými stonkami, s vajcovitými až obrátenovajcovitými ostnatými do 2,5 cm dlhými listami a s drobnými štvorpočetnými ružovopurpurovými jednotlivými kvetmi s priemerom do 5 cm, plod tobolka.

heterocerkná plutva

heterocerkná plutva — nesúmerná chvostová plutva rýb s výrazne väčším horným lalokom. Vyskytuje sa napr. pri jeseteroch a žralokoch.

heterodoxia

heterodoxia [gr.] — náb. inoverectvo; učenie, ktoré je odlišné od všeobecne prijatého alebo pravoverného náboženského učenia, ale nie je vyhlásené za herézu (kacírstvo); opak → ortodoxia.

heteroduplex

heteroduplex [gr. + lat.] — molekula, ktorá vznikla spojením jednovláknových reťazcov nukleových kyselín (DNA, RNA) často z pôvodne odlišných molekúl. Reťazce sa párujú iba v miestach s komplementárnymi bázovými pármi, nespárované jednovláknové oblasti vytvárajú tzv. slučky. Heteroduplex môže vzniknúť v dôsledku mutácie, rekombinácie alebo renaturáciou jednotlivých reťazcov v podmienkach in vitro.

heteroekia

heteroekia [gr.] — životný cyklus, pri ktorom celý ontogenetický vývin určitého živočícha alebo rastliny prebieha na viacerých, zvyčajne veľmi odlišných hostiteľoch. Parazit mení hostiteľa v súvislosti s metamorfózou (napr. druh hrdzí Chrysomyxa rhododendri), pri zmene štruktúrnych fáz alebo pri zmene generácií (napr. vošky, ktoré preletúvajú z primárnej rastliny na sekundárnu). Opak: autoekia.

heterofág

heterofág [gr.] — živočích živiaci sa rôznorodou potravou (nešpecializuje sa len na určitý druh potravy).

heterofónia

heterofónia [gr.] — rôznozvuk, rôznohlas;

1. orientálna (primitívna) heterofónia — unisonový prednes melódie s drobnými melodicko-rytmickými obmenami s uplatnením improvizačného a variačného princípu, forma primitívneho viachlasu. Jeden zo základných slohových princípov hudobných kultúr národov Ďalekého východu (Japonsko, Indonézia, Indočína, India, Tibet a i.), u ktorých sa dodnes zachováva na vysokom interpretačnom stupni; vždy predpokladá skupinové obsadenie (inštrumentálne, vokálne, príp. vokálno-inštrumentálne) s pestrým, plastickým zvukom (napr. jávsky gamelan, ktorý sa po prvýkrát predstavil v Európe na Svetovej výstave v Paríži 1889 a podstatne ovplyvnil tvorbu impresionistov); vyskytuje sa aj u národov Blízkeho východu (v tureckej, perzskej a arabskej ľudovej hudbe);

2. heterofónia v európskej hudbe — a) staroveká heterofónia bola pravdepodobne známa už u starovekých Grékov (aj keď sa o nej nezachovali priame dôkazy). Podľa Platóna je odpoveďou jedného hlasu v malých rytmických hodnotách na druhý hlas v dlhších rytmických hodnotách; inklinuje k protikladnosti, rôznorodosti rytmických hodnôt a tónových výšok v konsonanciách alebo v disonanciách. Tým vzniká jednoduchý viachlas, ktorý sa uplatňoval vo vokálno-inštrumentálnej a čisto inštrumentálnej hudbe a stal sa jedným zo základov západoeurópskej polyfónie; b) v stredoveku pred vznikom polyfónie označenie niektorých viachlasných hudobných foriem, ktoré vznikli spojením dvoch rozličných melódií do jedného celku (napr. → moteto); c) v súčasnosti spojenie dvoch, prípadne viacerých tonálnych pásem do jedného kompozičného celku.

heterogaméta

heterogaméta [gr.] — pohlavná bunka samičieho (vajíčko) alebo samčieho (spermia) pohlavia.

heterogametické pohlavie

heterogametické pohlavie — pohlavie organizmu determinované gamétami s rôznymi pohlavnými chromozómami (na rozdiel od homogametického pohlavia, ktoré je determinované gamétami s rovnakými pohlavnými chromozómami). Samčie heterogametické pohlavie sa vyskytuje pri všetkých cicavcoch (vrátane človeka), pri niektorých rybách, obojživelníkoch, plazoch a hmyze. U človeka je heterogametické pohlavie mužské (XY), t. j. gaméty muža určujú pohlavie nového jedinca. Pohlavná bunka muža (spermia) môže obsahovať pohlavný chromozóm X (po oplodnení vajíčka bude budúci jedinec ženského pohlavia) alebo pohlavný chromozóm Y (budúci jedinec bude mužského pohlavia), pričom obidva typy spermií vznikajú súčasne v pomere 1 : 1. Pri niektorých organizmoch môže byť heterogametické pohlavie samičie (označované XY, resp. ZW), napr. pri vtákoch, pohlavie nového jedinca určuje samičia gaméta. Pri heterogametickom pohlaví často dochádza k potlačeniu crossing-ovru.

heterogamia

heterogamia [gr.] —

1. biol. a) pri živočíchoch spôsob pohlavného rozmnožovania, pri ktorom splývajú pohlavné bunky (gaméty) rôznej veľkosti; typ anizogamie. Samičia pohlavná bunka (vajíčko) je väčšia a nepohyblivá (makrogaméta), samčia pohlavná bunka (spermia) menšia a pohyblivá (mikrogaméta); b) striedanie bisexuálneho rozmnožovania (výskyt a kontakt samčieho a samičieho pohlavia) s partenogenetickým rozmnožovaním (vývin jedinca z vajíčka bez oplodnenia);

2. demogr. uzatváranie exogamných manželstiev medzi príslušníkmi rozdielnych národností, rozdielnych rás, vyznávajúcich rozdielne náboženstvo ap. R. 2016 bolo na Slovensku podľa národnosti snúbencov uzavretých 81,7 % homogamných a 9,9 % heterogamných manželstiev. Z heterogamných manželstiev boli najčastejšie kombinácie (ženích – nevesta) maďarskej a slovenskej národnosti, ako aj českej a slovenskej národnosti.

heterogénnosť

heterogénnosť [gr.], heterogenita — rôznorodosť, nesúrodosť, pôvodná nejednotnosť, zloženosť z rôznorodých prvkov; opak homogénnosť;

1. filoz. a) rôznorodý pôvod entít, ktoré sa pri aktuálnom pozorovaní javia ako jednotný celok; b) heterologickosť, heterologický paradox (antinómia) – v sémantickej logike formálne neriešiteľný problém, ktorý vzniká používaním viacvýznamového, heterologického predikátu, t. j. predikátu, ktorý nevyjadruje sám seba. Napr. výraz sloveso je heterologický paradox, pretože sám osebe nie je slovesom, nevyjadruje teda sám seba; podobne sémantickým antinómiám je možné porozumieť striktným rozlíšením objektového jazyka a metajazyka;

2. lek. stav v súvislosti s dedičnými chorobami, keď tá istá klinická jednotka môže byť podmienená rozličnými génmi alebo genotypmi, prípadne rozličnými mutáciami jedného génu. Fenotyp, ktorý môže byť podmienený viacerými genetickými mechanizmami, je geneticky heterogénny.

heterogónia

heterogónia [gr.] — spôsob rozmnožovania, pri ktorom sa striedajú generácie toho istého živočíšneho druhu (napr. vošiek alebo vírnikov) rozmnožujúce sa obojpohlavne (samček so samičkou) s generáciami rozmnožujúcimi sa partenogeneticky (neoplodnenými vajíčkami samičiek). Heterogóniu môžu vyvolať rôzne faktory, napr. zmena teploty alebo hostiteľa.

heterokaryont

heterokaryont [gr.], heterokaryon — bunka s dvoma alebo s viacerými geneticky odlišnými jadrami v cytoplazme. Môže vznikať napr. pri bunkovom delení húb, ktoré nie je sprevádzané tvorbou priehradiek (→ coenocytický) alebo pri bunkovej fúzii dvoch geneticky odlišných buniek.

Heteromeles

Heteromeles [gr.] — dvojklíčnolistové rastliny, čeľaď ružovité. Patrí sem jediný druh Heteromeles arbutifolia (synonymum Photinia arbutifolia), vždyzelená bohato rozkonárená, do 6 m vysoká drevina s kožovitými ostro zúbkatými listami, s bielymi drobnými kvetmi v hustých súkvetiach a so súplodiami guľatých červených bobúľ.

heterometabólia

heterometabólia [gr.] — typ premeny charakteristický pre hmyz s larvami podobnými pohlavne dospelým jedincom (imágam); rozdiely sú zvyčajne len v proporciách tela, nevyvinutých pohlavných orgánoch a krídlach (krídla a pohlavné orgány sa im vyvíjajú postupne v závislosti od jednotlivých zvliekaní). Larvy sa v minulosti označovali ako nymfy.

heteromorfit

heteromorfit [gr.], Pb7Sb8S19 — minerál, vzácny komplexný sulfid olova a antimónu. Kryštalizuje v monoklinickej sústave, tvorí dlhostĺpcovité, často iba vláknité poprehýbané kryštály zoskupené do radiálnych agregátov alebo zväzkov. Je olovenosivý s kovovým leskom. Vyskytuje sa v malých množstvách na niektorých rudných žilách v Nemecku (Freiberg, Arnsberg), Švédsku (Sala), Kirgizstane (Chajdarkan), Česku (Příbram) a i. Na Slovensku tvorí povlaky v štiavnických a hodrušských žilách.

heteronómia

heteronómia [gr.] — podriadenosť, závislosť od vonkajších, cudzorodých činiteľov, zákonov, dohôd, obyčají; opak autonómia. V etike závislosť vôle od vonkajších príčin a zmyslových podnetov. Napr. I. Kant v Kritike praktického rozumu okrem rozlíšenia teoretického a praktického rozumu hovorí, že vôľa môže byť ovplyvňovaná buď zákonmi, ktoré sú v nás samých, v samotnom rozume (v tomto prípade ide o autonómny rozum, ktorý si sám dáva zákon), alebo niečím, čo je mimo nás, mimo rozumu. Potom je vôľa určovaná cudzím zákonom (heteronómiou). Kant kladie dôraz na autonómnu morálku.