Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 151 – 199 z celkového počtu 199 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Hierón II.

Hierón II., 306 pred n. l. – 214 pred n. l. — syrakúzsky tyran (samovládca). Vyznamenal sa ako veliteľ na strane epirského kráľa Pyrrha I. v bojoch proti Kartágu. Po Pyrrhovom odchode zo Sicílie (275 pred n. l.) bol vojskom vyhlásený za stratéga a zmocnil sa vlády, 265 pred n. l. sa stal kráľom. R. 264 pred n. l. bol zásahom Rimanov po strate veľkej časti územia donútený prijať mier, ktorým sa zaviazal k neutralite v prvej púnskej vojne. Neskôr sa stal spojencom Ríma a podporoval ho počas druhej púnskej vojny. Počas jeho vlády pôsobil v Syrakúzach Archimedes.

Hieronym

Hieronym, sv., Sophronius Eusebius Hieronymus, okolo 347 Stridon (pravdepodobne v blízkosti dnešnej Ľubľany) – 419 alebo 420 pri Betleheme — učiteľ cirkvi, prekladateľ a exegéta. R. 360 – 67 študoval gramatiku, rétoriku a filozofiu u A. Donata v Ríme, kde ho 366 pokrstil pápež Liberius. Okolo 367 sa vydal na cestu do Trieru, 373 sa v Aquileii pripojil k mníšskemu spoločenstvu a oboznámil sa s rehoľným životom. R. 374 odišiel do Antiochie, kde navštevoval prednášky Apolinára Laodicejského (†390). Okolo 375 sa usadil v púšti východne od Antiochie ako pustovník, učil sa hebrejčinu a študoval Sväté písmo. V tom období sa začala jeho intenzívna literárna činnosť. R. 378 prijal v Antiochii kňazské svätenie a 379 odišiel do Konštantínopola, kde počúval kázne Gregora Naziánskeho a oduševnil sa za Origenovo učenie. R. 382 odcestoval do Ríma, kde ho pápež Damasus I. vymenoval za osobného tajomníka a o. i. ho poveril revíziou latinského prekladu evanjelií. Po pápežovej smrti pre intrigy vplyvných osôb, ktoré predtým kritizoval, odišiel v auguste 385 z Ríma do Palestíny. Počas cesty navštívil aj mníšske spoločenstvá v Egypte. R. 386 sa usadil v Betleheme, kde sa venoval organizovaniu rehoľného života a charitatívnej činnosti.

Najväčší význam má jeho literárna tvorba, ktorá zahŕňa listy, preklady, preklady Biblie, exegetické diela, historické knihy, polemické spisy a homílie. Viaceré listy (zachovalo sa ich 117) sú venované vysvetľovaniu Svätého písma, teologickým sporom, ako aj poučeniam o askéze a duchovnom živote. Preložil aj Origenove spisy, Eusebiovu Kroniku (ktorá bola cirkevnými dejinami do 325, pričom ju doplnil údajmi do 378) a niektoré spisy Didyma Alexandrijského (†398), Pachomia (†346) a i. Vzácny je jeho preklad Biblie do latinčiny, pričom Nový zákon priamo nepreložil, ale iba opravil starolatinský preklad evanjelií podľa gréckych pôvodín. Priamo z hebrejčiny (resp. z aramejčiny) však 393 – 406 preložil celý Starý zákon známy pod názvom Vulgata. Napriek niektorým menším nedostatkom to bolo dielo, ktoré prevyšovalo všetky dovtedajšie preklady a zaslúžilo si uznanie cirkvi. Hieronym napísal aj viacero prevažne menších spisov, v ktorých vysvetľoval a komentoval rozličné časti Svätého písma, napr. Malé komentáre k žalmom (Commentarioli in psalmos), Šesť kníh komentára k prorokovi Jeremiášovi (In Hieremiam prophetam libri sex) a Komentáre k štyrom Pavlovým listom (Commentarii in quatuor epistulas Paulinas), ako aj historické spisy Životopis sv. Pavla Tébskeho (Vita Sancti Pauli), Životopis sv. Hilariona (Vita Sancti Hilarionis) a Životopis Malcha (Vita Malchi), v ktorých priblížil rehoľný život. Jeho najvýznamnejšie historické dielo O slávnych mužoch (De viris illustribus, 392) obsahuje 135 životopisov cirkevných spisovateľov (počnúc životopisom apoštola Petra až po svoj životopis). Veľkú časť jeho literárneho diela tvoria polemické spisy, ktorých predmetom je sčasti obrana rehoľných ideálov, ale predovšetkým teologické spory okolo Origenovej pravovernosti. Proti pelagiánom, ktoré znižovali význam Božej milosti pre spásu človeka, napísal spis Dialóg proti pelagiánom (Dialogus adversus Pelagianos). Polemickým spisom je i Hádka medzi luciferiánom a ortodoxným (Altercatio Luciferiani et Orthodoxi). Z množstva Hieronymových homílií sa zachovala iba malá časť (96), väčšinou sa týkajú žalmov a evanjeliových textov. Býva zobrazovaný ako kajúcnik kľačiaci v púšti pri krucifixe, držiaci kameň, s lebkou a presýpacími hodinami vedľa neho, ako učenec sediaci v študovni s kalamárom a brkom alebo ako cirkevný teológ oblečený do kardinálskeho rúcha s modelom chrámu. K jeho atribútom patria kardinálsky klobúk a lev. Sviatok 30. septembra.

Hieronym Emiliani

Hieronym Emiliani, sv., aj Hieronymus Aemiliani, 1486 Benátky – 8. 2. 1537 Somasca, Taliansko — taliansky rehoľník, zakladateľ rádu somaskov. Pôvodne vojak, 1511 sa dostal do zajatia, po prepustení sa vrátil do Benátok. Venoval sa charitatívnej činnosti, v Benátkach, Bergame, Verone, Miláne a inde zakladal sirotince pre opustené deti z ulice, ošetroval chorých. R. 1534 založil v mestečku Somasca pri Bergame v Lombardii rád Spoločnosť služobníkov chudobných, ktorého členovia sa podľa miesta založenia nazývajú somaskovia a venujú sa charitatívnej činnosti (najmä starostlivosti o chudobných a chorých), v súčasnosti najmä v Taliansku, ale aj v Strednej a Južnej Amerike. R. 1747 beatifikovaný, 1767 kanonizovaný, 1928 pápežom Piom XI. vyhlásený za patróna sirôt a opustenej mládeže. V ikonografii je zobrazovaný s deťmi alebo s reťazami na rukách symbolizujúcimi jeho oslobodenie zo zajatia. Sviatok 8. februára.

Hieronymi, František Oto

Hieronymi, František Oto (Franz Otto), 19. 2. 1803 Győr – 30. 4. 1850 Budín, dnes Budapešť — uhorský vodohospodár, staviteľ a kartograf. Spolupracovník M. Husára a P. Vašárheliho pri mapovaní, regulácii a triangulácii dolného toku Dunaja (od rakúskych hraníc po tzv. Trajánov most pri rumunskom meste Drobeta-Turnu Severin) a S. Lániho pri meracích prácach na rieke Tisa. R. 1847 viedol reguláciu rieky Nitry, 1835 – 45 riaditeľ Mapovacieho ústavu Dunaja. R. 1836 – 37 pripravoval projekt prvej konskej železnice v Uhorsku (a na Slovensku) z Bratislavy do Trnavy. Výstavba sa začala pod jeho vedením 1839, pre časté prerušenia stavby zapríčinené nedostatkom financií bola železnica dokončená až 1846, trať však bola predĺžená až do Serede. Prvou pohonnou silou boli kone, 10. 10. 1872 však bola táto prevádzka zastavená a železnica sa začala prerábať na parný pohon. Autor mapy stavby prvej konskej železnice v Uhorsku v mierke 1 : 72 000 Situačný plán k spojeniu piatich kráľovských slobodných miest Bratislava, Svätý Jur, Pezinok, Modra a Trnava navrhovanou prvou uhorskou železnicou dlhou 6 1/2 nemeckých míľ (Situations-Plan der zur Verbindung der 5 königlichen Freystädte Pressburg, Sankt Georgen, Bösing, Modern und Tyrnau angetragenen 6 1/2 deutschen Meilen langen ersten ungarischen Eisenbahn, 1837). Počas revolúcie 1848 – 49 vojenský inžinier v armáde A. Görgeya, po porážke revolúcie uväznený, krátko po prepustení zomrel.

hieronymiti

hieronymiti — populárny názov mužských eremitských kongregácií (→ eremiti), ktorých patrónom bol sv. Hieronym a ktoré boli zakladané v 14. a 15. storočí v Španielsku.

Hieronym Pražský

Hieronym Pražský, čes. Jeroným Pražský, lat. Hieronymus Pragensis, okolo 1365 Praha – 30. 5. 1416 Kostnica — český filozof, náboženský mysliteľ a reformátor. Po štúdiu na pražskej univerzite, kde sa zoznámil s J. Husom, bol 1398 promovaný na bakalára slobodných umení. R. 1399 odišiel do Oxfordu, kde sa venoval štúdiu diela J. Viklefa a po návrate do Čiech (asi 1401) priniesol so sebou niektoré jeho dovtedy neznáme teologické spisy. R. 1403 vykonal púť do Palestíny (a možno aj Jeruzalema). Od 1404 študoval ako bakalár na parížskej Sorbone, kde 1405 dosiahol titul majstra slobodných umení. Potom pôsobil v majstrovských zboroch univerzity v Heidelbergu a Kolíne nad Rýnom, od 1407 sa stal členom zboru majstrov pražskej artistickej fakulty. Ako stúpenec viklefského (proticirkevného) realizmu a obhajca učenia J. Husa sa dostával doma i v zahraničí do sporov so zástancami oficiálnej teológie a bol pozorovaný inkvizíciou. R. 1410 – 12 sa aktívne zúčastnil na odpustkových nepokojoch pod vedením J. Husa. R. 1413 navštívil Poľsko, Litvu a Bielu Rus (dnes Bielorusko), kde sa hlbšie oboznámil s pravoslávím a utvrdil sa v správnosti praxe podávania oltárnej sviatosti pod obojím i laikom. V apríli 1415 prišiel na koncil do Kostnice s cieľom pôsobiť v prospech J. Husa a jeho učenia, po výstrahe priateľov sa však rozhodol pre návrat do Čiech. Bol zatknutý v máji 1415 blízko hraníc pri bavorskom meste Hirschau (český historický názov Hiršava) a dovezený späť do Kostnice, kde bol ako kacír uvrhnutý do žalára a upálený.

hieros gamos

hieros gamos [gr.] — posvätný sobáš; starogrécke označenie symbolického spojenia božstiev zastupujúcich polaritné prírodné sily (Slnko a Mesiac, Zem a Nebo) alebo pohlavného spojenia bohyne a boha zabezpečujúceho plodnosť a úrodu. Kult hieros gamos sa rozšíril z Uruku, kde každoročne na jar na plošine zikkuratu vykonávali najvyššia kňažka a kráľ obradové spojenie sumerského boha Dumuziho a Inanny (magickým napodobnením) na zabezpečenie plodnosti polí a stád. V starovekom Grécku bol hieros gamos doložený z mýtov (napr. Demetra a Iasión), ako aj z obradov počas eleuzínií v Eleuzíne, príp. anthestérií v Aténach (spojenie Dionýza s manželkou najvyššieho sakrálneho úradníka – archonta basilea, v budove bukoleion). V gréckom umení bol častým námetom hieros gamos Dia a Héry (zobrazenia na vázach a reliéfoch), písomne doložený je drevený reliéf z Héraia z ostrova Samos (7. stor. pred n. l.), zachovaná je metópa z Héraia v Selinunte (okolo 460 pred n. l.).

Hierowski, Zdzisław

Hierowski [chie-], Zdzisław, pseudonymy Bakałarz, J.P. Plewiarz, Tadeusz Boronowski, Zastępca, Zetha, 7. 7. 1911 Stubienko – 14. 12. 1967 Katovice — poľský literárny kritik a historik, prekladateľ a publicista. Spoluzakladateľ a vedúci pracovník Sliezskeho inštitútu v Katoviciach, zaslúžil sa o rozvoj literárneho a kultúrneho života v Sliezsku, popularizoval českú a slovenskú literatúru v Poľsku (preložil diela L. Aškenazyho, E. Bassa, K. J. Beneša, K. Čapka, J. Drdu, A. Hoffmeistra, P. Jilemnického, A. Jiráska, P. Karvaša, V. K. Klicperu, M. V. Kratochvíla, Š. Králika, A. Lustiga, J. Mareka, J. Muchu, I. Olbrachta, K. Poláčka, K. Světlej, D. Tatarku, J. Váha, E. Valentu a V. Vančuru).

Autor populárno-vedeckých prác Kultúrna prestavba obnoveného Sliezska (Odbudowa kulturalna odzyskanego Śląska, 1946), 25 rokov literatúry v Sliezsku: 1920 – 1945 (25 lat literatury na Śląsku: 1920 1945, 1947), Česká poézia po r. 1918 (Poezja czeska po r. 1918, 1947), Jazyk a literatúra v Sliezsku (Język i piśmiennictwo na Śląsku, 1948), O diele Jana Wiktora (O twórczości Jana Wiktora, 1952), Jozef Lompa. Jeho činnosť a zásluhy za Sliezsko (Józef Lompa. Jego działalność i zasługi dla Śląska, 1957), Štyri skice: Jan Wiktor, Jan Brzoza, Gustaw Morcinek, Pola Gojawiczyńská (Cztery szkice: Jan Wiktor, Jan Brzoza, Gustaw Morcinek, Pola Gojawiczyńska, 1957), Česká a slovenská dramatika na poľských scénach v rokoch 1945 – 1964 (Dramaturgia czeska i słowacka na scenach polskich w latach 1945 – 1964, 1965), Česká a slovenská literatúra v ľudovom Poľsku: 1945 – 1964 (Literatura czeska i słowacka w Polsce Ludowej: 1945 – 1964, 1966), Literárny život v Sliezsku v rokoch 1922 – 1939 (Życie literackie na Śląsku w latach 1922 – 1939, 1969), Kritické skice (Szkice krytyczne, 1975).

Hierro

Hierro, špan. El Hierro, predtým Ferro — ostrov sopečného pôvodu v Atlantickom oceáne, najzápadnejší a najmenší ostrov v súostroví Kanárskych ostrovov (Španielsko); 278 km2,, 11-tis. obyvateľov (2017). Hornatý reliéf s viacerými vulkanickými krátermi, v centrálnej časti náhorná plošina s viacerými kužeľovými vrchmi, najvyšší Malpaso, 1 501 m n. m. Celoročne mierna klíma, časté hmly. Nedostatok sladkej vody. Rybolov. Strediskom ostrova je Valverde s malým prístavom a letiskom. R. 1634 bol francúzskymi geografmi stanovený poludník prechádzajúci mysom Punta Orchilla (v staroveku považovaný za najzápadnejší bod sveta), tzv. ferrský poludník (poludník Ferro), za nultý; 1884 bol nultým poludníkom ustanovený greenwichský poludník (17°39‘46“ východne od ferrského).

Higanová, Nao

Higanová (Higano), Nao, 18. 11. 1965 Čiba — japonská speváčka (soprán). Študovala na univerzite v Tokiu, 1990 – 95 na VŠMU v Bratislave. Od 1996 pravidelne (i na zahraničných turné) účinkuje so Štátnym komorným orchestrom Žilina. Ako sólistka vystupuje aj s ďalšími slovenskými telesami i v zahraničí (Česko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko). Býva hosťom operného súboru SND v Bratislave (v slovenských i vo svetových tituloch, o. i. ako Žena v Očakávaní A. Schönberga na BHS 2002) i súborov v Banskej Bystrici, Košiciach a v Brne. Nahráva pre rozhlas a hudobné vydavateľstvá. Naštudovala široký repertoár (i premiéry) slovenských vokálnych opusov (Š. Jurovský, J. L. Bella, E. Suchoň, L. Holoubek, J. Malovec, M. Novák, I. Parík, J. Beneš, J. Hatrík, I. Zeljenka, J. Iršai, V. Kubička), ktoré propaguje aj v zahraničí (opakovane v Japonsku).

Higašiósaka

Higašiósaka, Higashiósaka — mesto v Japonsku v prefektúre Osaka na ostrove Honšu, satelitné mesto Osaky; 501-tis. obyvateľov (2016). Priemysel strojársky, chemický, gumársky, textilný, papierenský, stavebných materiálov. Vzniklo 1967 spojením viacerých miest.

high-end

high-end [háj-; angl.], highend — technológie alebo výrobky (audiosústavy, počítače, mobilné telefóny, digitálne fotoaparáty, satelitné prijímače, elektronické súčiastky ap.) najvyššej, špičkovej kvality.

high fidelity

high fidelity [háj; angl.], skratka hi-fi, Hi-fi, Hi-Fi, hifi, Hifi — vysoká vernosť; od konca 50. rokov 20. stor. (pôvodne v USA) používané označenie elektroakustických zariadení (rádioprijímačov, magnetofónov, gramofónov, zosilňovačov a i.) vyznačujúcich sa vysokou kvalitou reprodukcie zvuku a schopnosťou podávať počuteľné tóny v celom rozsahu frekvenčného spektra tónov zo zaznamenaných alebo z prenášaných akustických dejov. Následne vytvorené normy definovali minimálne hranice parametrov, ktoré museli výrobky s označením high fidelity spĺňať.

Highlands

Highlands [hajlends], Scottish Highlands — rozsiahla geografická a historická oblasť v Spojenom kráľovstve v Škótsku severne od stredoškótskej zníženiny Lowlands. Územie vysočín rozdelené dolinou Glen More nan Albin na Grampiány a Škótske vrchy.

highlandský poník

highlandský poník [hajlen-] — plemeno koňa vyšľachtené v Škótsku krížením pôvodných škótskych koní s percheronom a s orientálnymi (najmä arabskými), španielskymi a clydesdalskými koňmi. Má silný krk, široké čelo a nozdry, výrazný dobre vyvinutý zadok a kratšie pevné končatiny s dlhšími štetinami a pevnými kopytami; je rôzneho sfarbenia. Výška v kohútiku do 147 cm. Využíva sa ako jazdecký kôň, na turistiku, prácu v záprahu a pri poľovačkách (v náročnom teréne má spoľahlivý krok).

high school

high school [háj skúl; angl.] — ped. 1. vo viacerých štátoch typ strednej školy, podľa Medzinárodnej štandardnej klasifikácie vzdelávania (ISCED) na úrovni 2. až 3. stupňa (nižšie sekundárne vzdelávanie až vyššie sekundárne vzdelávanie študentov obyčajne vo veku od 11 – 12 do 16 – 18 rokov), napr. v Spojenom kráľovstve, a vo väčšine štátov Severnej Ameriky na úrovni 3. stupňa vzdelávania (vyššie sekundárne vzdelávanie študentov obyčajne vo veku od 14 do 18 rokov); 2. v niektorých štátoch typ ľudovej vyššej školy alebo odbornej univerzity, napr. Haagse Hogeschool v Haagu.

high-society

high-society [hájsosajeti; angl.] — vznešená, vyberaná spoločnosť; zaužívané hovorové označenie v médiách často prezentovanej spoločenskej vplyvnej vrstvy (osobností), ktorá sa vzhľadom na svoj vysoký sociálny status a kultúrny alebo politický vplyv stáva často vzorom.

high-tech

high-tech [hajtek; angl.], high tech, hi-tech —

1. doslovne špičkový, najmodernejší, založený na vyspelej technológii (angl. high technology); označenie výrobkov a výrobných postupov využívajúcich špičkovú technológiu;

2. termín, ktorý označuje využívanie moderných technológií a priemyselných komponentov v architektúre a dizajne. Začal sa používať od konca 70. rokov 20. stor. na označenie tendencií v architektúre (high-tech architektúra), ktoré uplatňovali priemyselné prvky a estetiku vychádzajúcu z geometrického formalizmu modernej architektúry. High-tech architektúra kladie dôraz na precízne inžinierske plánovanie, transparentnosť (konštrukcia a štruktúra stavby je často odhalená), ľahkosť foriem (najmä kompaktné pravouhlé tvary komponované v jednoduchých abstraktných vzťahoch) a jasnú farebnosť, zároveň využíva prepracované priemyselné (napr. strojové) detaily a priemyselnú estetiku, vyznačuje sa expresivitou, ale aj diverzitou rozličných autorských prístupov a riešení. Tieto trendy sa v architektúre uplatňovali približne od pol. 60. rokov 20. stor., k najvýznamnejším raným stavbám patrí Pompidouovo centrum v Paríži (1971 – 77, architekti Renzo Piano a R. Rogers).

V 70. rokoch 20. stor. sa high-tech stal jedným z vedúcich trendov aj v interiérovom dizajne (high-tech dizajn) a od začiatku 80. rokov 20. stor. rešpektovaným, i keď kontroverzným štýlom v súdobej architektúre. K jeho vedúcim predstaviteľom patria N. R. Foster, R. Rogers, Michael Hopkins (*1935) a interiéroví dizajnéri Ward Bennet (*1917; považovaný za jedného z priekopníkov) a Rodney Kinsman (*1943).

Hightowerová, Rosella

Hightowerová [hájtave-] (Hightower), Rosella, 10. 1. 1920 Ardmore, Oklahoma – 4. 11. 2008 Cannes — americká tanečnica, choreografka a pedagogička. Od 1928 študovala u Dorothy Perkinsovej v Kansas City, ako 17-ročná v Európe. R. 1938 – 41 tancovala v baletnom súbore Ballet Russe de Monte Carlo, 1941 – 45 v Ballet Theatre, 1945 – 46 v Ballet Russe Highlights L. Massina a v Original Ballet Russe. Stvárnila titulné a sólové postavy v rôznych baletoch, napr. Giselle, pas de deux Čiernej labute, Constantia a i. R. 1947 – 61 pôsobila v Grand Ballet du marquis de Cuevas. Výnimočné interpretačné kvality potvrdila v postavách baletov Mam’zelle Angot (choreografia L. Massine), Doña Inés de Castro (Ana Ricarda, *1918, †2000), Piège de lumière (J. Taras), La Sylphide (H. Lander), Variations (M. Béjart) a i. R. 1961 založila Centre de danse classique v Cannes. R. 1969 – 72 baletná riaditeľka Opery v Marseille, 1973 – 74 Grand Théâtre v Nancy, 1980 – 83 umelecká riaditeľka baletu parížskej Opery a 1985 – 86 La Scaly v Miláne. Choreografie: Henrich VIII. (1949), Pleasuredrame (1949), Salome (1950), Scaramouche (1950). Francúzsky choreograf François Verret (*1955) o nej 1991 nakrútil dokumentárny film Rosella Hightower.

highway

highway [hájvej; angl.] — anglické označenie diaľkových ciest s minimálne štyrmi dopravnými pruhmi zahŕňajúce diaľnice a rýchlostné cesty.

Higučiová, Ičijó

Higučiová (Higuči), Ičijó, vlastným menom Nacu Higuči 2. 5. 1872 Tokio – 23. 11. 1896 tamže — japonská spisovateľka obdobia Meidži, prvá profesionálna spisovateľka modernej japonskej literatúry. Počas svojej krátkej kariéry (zomrela na tuberkulózu) písala prózy o súdobých ženách a početnú poéziu v klasickej forme tanka (päť veršov s počtom slabík 5 – 7 – 5 – 7 – 7). K jej najvýznamnejším prózam patria napr. Koniec roka (Oocugomori, 1894) a Porovnávanie výšky (Takekurabe, 1896). Jej portrét sa nachádza na japonskej 5 000-jenovej bankovke.

Hilar, Karel Hugo

Hilar, Karel Hugo, vlastným menom Karel Hugo Bakule, 5. 11. 1885 Sudoměřice u Bechyně, okres Tábor – 6. 3. 1935 Praha — český režisér, publicista, básnik a dramatik. Od 1903 prekladal a vydával knihy v Modernej bibliotéke, 1910 lektor a tajomník, 1913 dramaturg, 1914 umelecký šéf Divadla na Vinohradech. Svojím expresionistickým režijným štýlom prekonal koncepciu založenú na impresívnom hereckom prejave, ktorá dominovala u J. Kvapila. Uprednostnil dynamickú skratku a prijal podnety z nemeckého divadla, najmä od režisérov M. Reinhardta a L. Jessnera. Od 1918 vplýval spolu so scénografom Vlastislavom Hofmanom (*1884, †1964) na utváranie expresionistického štýlu v činohre Národného divadla.

Hilarius

Hilarius, sv., aj Hilarus, Hilár, ? Sardínia – 28. alebo 29. 2. 468 Rím — pápež (461 – 468). Ako archidiakon sa vo funkcii pápežského legáta zúčastnil na efezskej synode 449 a počas pontifikátu na diskusiách o termíne slávenia Veľkej noci. Osobitnú pozornosť venoval cirkvi v Galii, riešil problémy spojené so šírením arianizmu na Západe. V Ríme dal postaviť tri kaplnky pri lateránskom baptistériu a Baziliku sv. Vavrinca za hradbami, v ktorej je aj pravdepodobne pochovaný. Býva zobrazovaný ako pápež bez špecifických atribútov. Sviatok 28. februára.

Hilda

Hildaasteroid č. 153 objavený 2. 11. 1875 Johannom Palisom (*1848, †1925) vo Viedni. Najväčšia planétka rovnomennej skupiny Hilda, pre ktorú platí, že pomer obežných dôb asteroidov skupiny a Jupitera je 2 : 3. Hilda sa nachádza na vonkajšej strane hlavného pásu. Veľká polos dráhy je 3,97 AU a sklon dráhy k rovine ekliptiky 7,8°.

Hildebrand, Bruno

Hildebrand, Bruno, 6. 3. 1812 Naumburg – 29. 1. 1878 Jena — nemecký ekonóm, štatistik, otec sochára Adolfa von Hildebrand. R. 1839 – 41 pôsobil vo Vroclave, od 1841 v Marburgu, 1851 – 56 profesor politickej ekonómie a všeobecného štátneho práva na švajčiarskej univerzite v Zürichu, 1856 – 61 na univerzite v Berne. Od 1861 profesor spoločensko-politických vied a riaditeľ štatistického úradu v Jene. R. 1848 – 49 člen frankfurtského Národného zhromaždenia. Od 1863 vydával populárne Ročenky politickej ekonómie a štatistiky (Jahrbücher für Nationalökonomie und Statistik) známe aj ako Hildebrandove ročenky. Predstaviteľ staršej historickej školy. Kritizoval názory predstaviteľov klasickej školy ekonómie, najmä D. Ricarda. Pri skúmaní ekonomických procesov odmietal abstraktno-deduktívnu metódu, zdôrazňoval historický prístup a význam induktívnej metódy. V historickom rozvoji národného hospodárstva rozlišoval tri štádiá (hospodárske stupne): prírodné (naturálne), peňažné a úverové hospodárstvo.

Hlavné diela: Politická ekonómia prítomnosti a budúcnosti (Die Nationalökonomie der Gegenwart und Zukunft, 1848), Štatistika Durínska (Statistik Thüringens, 2 zv., 1867 – 78).

Hildebrandt, Johann Lucas von

Hildebrandt, Johann Lucas von, aj Johann Lucas z Hildebrandtu, Lukas, Jean Luca, 14. 11. 1668 Janov – 16. 11. 1745 Viedeň — rakúsky barokový architekt, spolu s J. B. Fischerom z Erlachu jeden z najvýznamnejších predstaviteľov barokovej architektúry v strednej Európe.

Študoval u C. Fontanu v Ríme. R. 1699 (alebo už 1696/7) sa usadil vo Viedni, 1701 (alebo 1700) vymenovaný za cisárskeho dvorného staviteľa (inžiniera), 1720 povýšený do šľachtického stavu, 1723 prvý cisársky dvorný staviteľ. Presadil sa najmä ako architekt šľachtických rezidencií (mestských palácov i zámkov), pracoval pre významné šľachtické rody v celej monarchii. K jeho hlavným patrónom a objednávateľom patril princ Eugen Savojský. Hildebrandtova raná tvorba je ovplyvnená súdobou talianskou barokovou architektúrou a G. Guarinim, ktorého stavby študoval. Vo svojich dielach zohľadňoval praktické aspekty i dobovú požiadavku dekoratívnosti. Sú charakteristické odstupňovaním hmôt, konvexno-konkávnym zalamovaním pôdorysov a architektonických foriem (napr. tympanónov a frontónov, hermový tvar pilastra) a bohatým drobným dekorom fasád (napr. ornamentálne terče). Jeho dekoratívny štýl mal vplyv na súdobú architektúru. Navrhoval aj oltáre a efemérne stavby (napr. slávobrány alebo castrá doloris).

Najvýznamnejšie profánne stavby: vo Viedni palác Schwarzenbergovcov (pôvodne záhradný palác Mansfeldovcov-Fondiovcov; 1696/7 – 1723), palác Kinských (Daun-Kinsky; 1713 – 16), zámky Horný a Dolný Belvedér (1714 – 24) postavené v duchu princípov F. Borrominiho (dnes galéria), budova dnešného úradu spolkového kancelára (1717 – 19), Harrachovský palác (1728 – 29; počas 2. svetovej vojny zničený, zachovala sa len kaplnka), dokončil stavbu paláca Eugena Savojského (od 1702; dnes ministerstvo financií), ktorú začal J. B. Fischer z Erlachu (od 1697); zámok Weissenstein (1711 – 19) v Pommersfeldene; prestavba zámku Mirabell (1721 – 27, neskôr prestavaný, zachovalo sa reprezentačné schodisko so sochárskou výzdobou J. R. Donnera) v Salzburgu; nerealizovaný návrh prestavby Hofburgu (1724 – 24) vo Viedni; prestavba zámku Schlosshof (okolo 1730, neskôr prestavaný) v Marchefelde; podieľal sa aj na prestavbe rezidencie vo Würzburgu (od 1730, s B. Neumannom) a i.

Najvýznamnejšie sakrálne stavby: čiastočne realizovaný areál lorety v Rumburku (1704 – 07), bývalý dominikánsky (dnes farský) Kostol sv. Vavrinca a sv. Zdislavy v Jablonnom v Podještědí (1699 – 1702, vysvätený 1729), kostol Deutschordenskirche v Linzi (dnes Seminarkirche, 1717 – 25), pravdepodobne naprojektoval aj piaristický kostol Maria Treu (1716) vo Viedni, navrhol aj monumentálnu prestavbu kláštora Göttweig (od 1719, čiastočne realizovaná, kláštor neskôr prestavaný) a i.

Na Slovensku sa mu v staršej umenovednej literatúre pripisovala budova Seminára sv. Štefana (Stefaneum, aj Mariano-Stefaneum, neskôr chlapčenský sirotinec) v Trnave z 1724, ktorá je pravdepodobne dielom viedenského architekta z jeho okruhu.

Hildebrandtia rivularis

Hildebrandtia rivularis — na Slovensku jediný druh z oddelenia červené riasy s jasnočervenými až červenofialovými stielkami vytvárajúcimi plsťovité až kôrovité škvrny na kameňoch v prudko tečúcich horských potokoch.

Hildesheimer, Wolfgang

Hildesheimer [-haj-], Wolfgang, 9. 12. 1916 Hamburg – 21. 8. 1991 Poschiavo, kantón Graubünden, Švajčiarsko — nemecký spisovateľ, predstaviteľ Skupiny 47. R. 1933 – 46 žil v Palestíne a Spojenom kráľovstve, 1946 – 49 tlmočník v norimberskom procese. Základným znakom jeho poetiky je absurdita reálneho sveta, v dramatickej tvorbe uplatnil prvky absurdnej drámy. Na základe rozhlasovej hry Princezná Turandot (Prinzessin Turandot, uvedená 1954) vznikla dráma Dračí trón (Der Drachenthron, vydaná i uvedená 1955), v ktorej zobrazil konflikt techniky s mocou. Tematicky podobná je aj rozhlasová hra Helenina obeť (Das Opfer Helena, uvedená 1955, vydaná 1960 v antológii Hovor, aby som ťa uvidel. Šesť rozhlasových hier a jedna správa o mladej umeleckej forme, Sprich damit ich dich sehe. Sechs Hörspiele und ein Bericht über eine junge Kunstform; slov. 1964; zdramatizovaná 1959). R. 1958 vyšla zbierka Hildesheimerových absurdných divadelných hier Hry, v ktorých sa stmieva (spiele in denen es dunkel wird). V divadelnej hre Oneskorenie (Die Verspätung, vydaná i uvedená 1961) zobrazil upadajúcu dedinu, ktorú postupne opúšťajú všetci obyvatelia, v historickej dráme Mária Stuartová (Mary Stuart, uvedená 1970, vydaná 1971) odmýtizoval tému spracovanú v nemeckej klasickej literatúre. Jeho prozaické texty (monológy, spomienky, sny, fantázie) sú preniknuté pocitom nezmyselnosti reality. Autor krátkej prózy Žijúci bez lásky (Lieblose Legenden, 1952; rozšírená 1962), satirického románu Raj falošných vtákov (Paradies der falschen Vögel, 1953) o vzostupe a páde geniálneho falšovateľa obrazov zo 17. stor., románu Tynset (1965; slov. 1967) o období pred 1945, životopisnej knihy Mozart (1977; slov. 1989), románu Marbot. Biografia (Marbot. Eine Biographie, 1981) a i. Po vydaní Správy Maxovi o stave vecí a iné (Mitteilungen an Max über den Stand der Dinge und anderes, 1983) prestal publikovať a venoval sa tvorbe grafík a koláží. Nositeľ Ceny Georga Büchnera (1966).

Hilferding, Rudolf

Hilferding, Rudolf, 10. 8. 1877 Viedeň – 11. 2. 1941 Paríž — nemecký ľavicový politik, ekonóm a publicista rakúskeho pôvodu. Patril k hlavným teoretikom austromarxizmu a k predstaviteľom 2. socialistickej internacionály. K socialistickému hnutiu sa pridal ešte počas štúdia medicíny, 1907 – 15 pôsobil ako politický vydavateľ nemeckého sociálnodemokratického periodika Vorwärts, 1920 – 22 šéfredaktor časopisu nemeckých nezávislých sociálnych demokratov Die Freiheit. Od 1922 člen Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), ktorú 1923 a 1928 – 29 zastupoval v ríšskej vláde ako minister financií a 1924 – 33 bol aj jej poslancom v ríšskom sneme. R. 1933 emigroval do Švajčiarska a odtiaľ 1938 do Paríža. R. 1941 ho francúzska polícia vydala gestapu, zomrel vo väzení (našli ho obeseného). Jeho najznámejším dielom je Finančný kapitál (Das Finanzkapital, 1910).

Hiljat al-aulijá’

Hiljat al-aulijá’, arab. Náhrdelník božích priateľov — desaťzväzkové dielo perzského učenca a historika Abú Nu’ajma z Isfahánu (†1038) obsahujúce životy a výroky prvých moslimov a tzv. božích priateľov (al-aulijá’). Spolu s tradovanými správami o výrokoch a skutkoch proroka Mohameda a jeho druhoch (→ hadís) je súčasťou sunny (zvyčajný spôsob konania), ktorá poskytuje moslimom vzor správania a konania v rôznych životných situáciách.

Hill, Graham

Hill, (Norman) Graham, 15. 2. 1929 Hampstead, metropolitné grófstvo Greater London – 29. 11. 1975 pri Arkley, metropolitné grófstvo Greater London (pri leteckom nešťastí) — britský automobilový pretekár. Majster sveta 1962 a 1968 v pretekoch Formuly 1, 1963, 1964 a 1965 obsadil druhé miesto. Víťaz 14 pretekov Veľkej ceny (Grand Prix), o. i. päťnásobný víťaz Veľkej ceny Monaka (1963, 1964, 1965, 1968, 1969). Pretekal na autách značky Lotus, BRM, Brabham, Shadow a Lola. R. 1966 víťaz pretekov 500 míľ v Indianopolise, 1972 s Francúzom Henrim Pescarolom (*1942) víťazi vytrvalostných pretekov 24 h v Le Mans na aute značky Matra Simca.

Hill, Terence

Hill, Terence, vlastným menom Mario Girotti, 29. 3. 1939 Benátky — taliansky herec, režisér a producent. Od 1951 stvárňoval malé úlohy, väčšie príležitosti dostal v polovici 60. rokov 20. stor. najmä v Nemecku. Do 1967 používal svoje pôvodné meno, po prijatí umeleckého mena si získal popularitu ako hlavný predstaviteľ komerčne úspešných talianskych westernov, dobrodružných príbehov a komédií, v ktorých hral s B. Spencerom. Ako režisér a súčasne hlavný predstaviteľ je známy z komédií Don Camillo (D. C., 1983; aj produkcia), Šťastný Luke I-II (Lucky Luke I-II, 1991 – 92; televízny seriál 1993) a Blb a blbec (Botte di Natale, 1994). Účinkoval vo filmoch Prázdniny s gangstrom (Vacanze col gangster, 1951), Veľká modrá cesta (La grande strada azzurra, 1957), Gepard (Il gattopardo, 1963), Vinnetou II – Červený gentleman (Winnetou II, 1964), Medzi supmi (Unter Geiern, 1964), Petrolejový princ (Der Ölprinz, 1965), Tromfové eso (I quattro dell’Ave Maria, 1968), Pomsta čierneho korzára (Il corsaro nero, 1971), Malý unavený Joe (...continuavano a chiamarlo Trinità, 1972), Podivné dedičstvo (E poi lo chiamarono il magnifico, 1972), Moje meno je Nikto (My Name Is Nobody; tal. Il mio nome è Nessuno, 1973), Ak sa nahneváme, budeme zlí (Altrimenti ci arrabbiamo, 1974), Dvaja ničomníci (I due superpiedi quasi piatti, 1976), Párne a nepárne (Pari e dispari, 1978), Superpolicajti (Miami Supercops, 1985), Dobrodruh (Renedage, 1987), Virtuálna zbraň (Virtual Weapon; tal. Potenza virtuale, 1996), Don Matteo (2000 – 06, televízny seriál), Moje meno je Thomas (Il mio Nome è Thomas, 2018) a i.

Hillerød

Hillerød [-rőd] — mesto v Dánsku v severovýchodnej časti ostrova Sjællandu 30 km severozápadne od Kodane v administratívnej oblasti Hovedstaden (Región hlavného mesta), administratívne stredisko okresu (kommune) Hillerød ; 33-tis. obyvateľov (2019). Stredisko obchodu a finančníctva. Priemysel strojársky, potravinársky, drevársky, farmaceutický. Dopravná križovatka. Turistické stredisko. Vzniklo v 15. stor., rozvíjať sa začalo v 17. stor. po vybudovaní kráľovského zámku Frederiksborg.

Hillery, Patrick John

Hillery [-le-], Patrick John, 2. 5. 1923 Spanish Point, Clare – 12. 4. 2008 Dublin — írsky politik, pôvodne lekár. Od 1951 poslanec írskeho parlamentu za Fianna Fáil. R. 1959 – 65 minister vzdelávania, 1965 – 66 minister priemyslu a obchodu, 1966 – 69 minister práce. R. 1969 – 73 ako minister zahraničných vecí viedol rokovania a presadil prijatie zmluvy o vstupe Írska do EHS (1973). R. 1973 – 76 člen a viceprezident komisie EHS za Írsko. R. 1976 – 90 prezident republiky.

Hillova reakcia

Hillova reakcia [-lo-] — reakcia dokazujúca, že kyslík uvoľňovaný pri fotosyntéze pochádza z vody, a nie z oxidu uhličitého. V experimentoch uskutočnených 1937 – 39 anglickým biochemikom Robertom Hillom (*1899, †1991) produkovali osvetlené izolované chloroplasty rastlinných buniek po pridaní akceptora elektrónov (hexakyanidoželezitanové ióny, šťaveľan železitý a i.) kyslík aj bez prítomnosti CO2.

hilsa

hilsa, Tenualosa — rod rýb z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii), čeľaď sleďovité. Pelagická ryba, ktorá sa vyskytuje v oblasti Indického oceána a anadrómiou sa dostáva najmä do veľkých ázijských riek; niektoré druhy, napr. Tenualosa ilisha, prekonávajú viac ako 1-tisíc km proti prúdu. Niektoré druhy hilsy sa lovia komerčne. Slovenský názov hilsa pochádza z vedeckého, v minulosti používaného názvu Hilsa.

HILTI

HILTI — spoločnosť zaoberajúca sa vývojom, výrobou, predajom a poskytovaním vysokokvalitných výrobkov, softvéru a služieb pre profesionálnych zákazníkov v stavebníctve so sídlom v Schaane v Lichtenštajnsku. Založená 1941 ako Maschinenbau Hilti OHG bratmi Eugenom Hiltim (*1911, †1964) a Martinom Hiltim (*1915, †1997) a piatimi spolupracovníkmi; 1960 – 80 premenovaná na Hilti Corporation. Vyrába laserové meracie systémy, vŕtaciu, sekaciu a búraciu techniku, montážne systémy, systémy protipožiarnej ochrany a i. Spoločnosť má výrobné závody v Schaan (Lichtenštajnsko), Thüringen (Rakúsko), Kaufering a Strasse (Nemecko), Čan-ťiangu a Šanghaji (Čína), Kecskeméte (Maďarsko) a Matamarose (Mexiko), pôsobí vo viac ako 120 krajinách a zamestnáva vyše 23 tis. zamestnancov.

Hilton, Conrad Nicholson

Hilton, Conrad Nicholson, 25. 12. 1887 San Antonio, Nové Mexiko — 3. 1. 1979 Santa Monica, Kalifornia — americký obchodník a hotelier. R. 1919 kúpil svoj prvý hotel v texaskom meste Cisco, prvý hotel s názvom Hilton otvoril 1925 v Dallase. Zameriaval sa najmä na klientelu z radov obchodných cestujúcich a podnikateľov, na budovanie tzv. business hotelov. R. 1946 založil jednu z najväčších svetových hotelových organizácií, medzinárodný hotelový reťazec Hilton Hotels Corporation so sídlom v Beverly Hills (Kalifornia), od 2009 so sídlom v McLean (Virginia), od 2010 pod názvom Hilton Worldwide Holdings Inc. Spoločnosť vlastní sieť prestížnych hotelov a spolu s filiálkami sa zaoberá riadením a rozvojom vlastných aj prenajatých hotelov a pobrežných letovísk, zabezpečovaním manažérskych a ďalších služieb, ako aj franšízou v oblasti ubytovacích zariadení v USA aj vo svete (pod označeniami Hilton, Conrad, Hampton Inn a i.). Od Hiltonovej smrti stál na čele hotelovej siete jeho syn William Barron Hilton (*1927), od 2007 Christopher Nassetta (*1963). R. 1957 vyšla Hiltonova autobiografia Poslúžte si, prosím (Be My Guest).

hilum

hilum [lat.] —

1. anat. aj hilus — brána, miesto vstupu, resp. výstupu ciev do orgánu, napr. hilum hepatis – brána pečene, hilum renalis – miesto vstupu a výstupu odvodných močových ciev;

2. bot. → semenná jazva.

Hilverding, Franz Anton Christoph

Hilverding [-fer-], Franz Anton Christoph, aj Franz Hilferding van Wewen, pokrstený 17. 11. 1710 Viedeň – 29. 5. 1768 tamže — rakúsky tanečník, choreograf, baletný majster a pedagóg. Pochádzal z rodiny komediantov. Študoval v Brne a 1734 – 36 v Paríži u Michela Blondyho (*1675, †1739). Od 1735 tanečník, od 1749 baletný majster vo Viedni, kam sa aj 1765 vrátil po účinkovaní v Petrohrade a Moskve (1758 – 64). Položil základy ballet d’action, nastupujúcej formy v baletnom umení. Autor viac ako 30 baletov, najmä pre viedenské (Kärntnertor Theater a Burgtheater) a ruské divadlá. Najvýznamnejšie choreografie: tri pantomimické balety podľa francúzskych tragédií: Britannicus (J. Racine), Idomeneus (C. P. J. de Crébillon), Alzire (Voltaire), ktoré vytvoril 1742 (alebo 1744), Veľkorysý Turek (Le Turc généreux, 1758, na hudbu Josefa Starzera, *1726, †1787), La Victoire de Flore sur Borée (1760, na hudbu J. Starzera), Olympiade (1762), Amor a Psyché (Psiché et l’Amour, 1752, 1762, na hudbu J. Starzera), Pygmalion alebo oživená socha (Pigmalion au La Statue animée, 1758, 1763, na hudbu J. Starzera), Víťazstvo lásky (Le Triomphe de l’amour, 1765), Les Amants protégés par l’amour (1765), Enea in Italia (1765), Le Divertissement des jardiniers, L’Aventures de Leopoldstadt (1752) a i. Jeho pokračovateľmi boli G. Angiolini a J. G. Noverre.

Hilversum

Hilversum [-süm] — mesto v Holandsku v provincii Noord-Holland 30 km juhovýchodne od Amsterdamu; 90-tis. obyvateľov (2019), aglomerácia okolo 105-tis. obyvateľov. Priemysel elektronický (fabrika koncernu Philips), textilný, kožiarsky, polygrafický. Dopravná križovatka. Založené 1424, rozvíjať sa začalo v 19. stor. V súčasnosti nazývané mesto médií, sídlo holandských televíznych a rozhlasových staníc s televíznymi a rozhlasovými vysielačmi. Moderné mesto sídlisk, vilových štvrtí a parkov na juhovýchode susediace s malebnou lesnatou krajinou a na juhozápade s jazernou krajinou.

K najvýznamnejším stavebným pamiatkam patria neogotický kostol Sint Vituskerk (1891 – 92) a radnica (1928 – 31, podľa projektu W. M. Dudoka z 1924), ako aj ďalšie stavby postavené v 19., a najmä v 1. polovici 20. stor. (→ holandská architektúra). Múzeum rozhlasu a televízie.

Himália

Himália, Himalia — mesiac Jupitera objavený 1904 Charlesom Dillonom Perrinom (*1867, †1951). Priemer 160 km, vzdialenosť od stredu planéty 11 500 000 km, hustota 2 000 kg/m3, hmotnosť 4,3 · 1018 kg. Okolo Jupitera obehne raz za 250,6 dňa. Nazvaný 1975 podľa postavy z gréckej mytológie, nymfy Himalie (predtým Jupiter VI).

himation

himation [gr.], tribon — v starovekom Grécku najrozšírenejší typ plášťa, vrchné rúcho, ktoré sa prehadzovalo cez chitón. Hlavná súčasť najmä mužského odevu slobodného obyvateľstva (nosili ho aj ženy). Tvoril ho kus pozdĺžnej štvorstrannej vlnenej látky veľkosti približne 2 x 3 m. V staršom období priliehal tesne k telu, prikrýval chrbát a jeho cípy splývali dolu cez ramená. V klasickom období býval zložitejšie riasený a zahaľoval celé telo. Ženy si v ňom ukrývali aj ruky a z jeho cípu si vytvárali kapucňu. Himation je považovaný za jednoduchšieho predchodcu rímskej tógy.

Himedži

Himedži, Himeji — mesto v Japonsku na juhozápadnom pobreží ostrova Honšu v prefektúre Hjógo v priemyselnom regióne Hanšin blízko pobrežia Vnútorného mora; 482-tis. obyvateľov (2006). Priemysel hutnícky, petrochemický, lodný, elektrotechnický, strojársky, chemický, drevársky, energetický (tepelné elektrárne). Železničný uzol.

V Himedži sa nachádza jeden z najznámejších japonských hradov Himedži-džó považovaný za najpôvabnejší z japonských stredovekých hradov. Vznikol v 14. stor., v 16. stor. bol H. Tojotomim (Tojotomi Hidejoši) upravený a stal sa sídlom samurajov. Začiatkom 17. stor. bol rozšírený a upravený do dnešnej podoby. V strede komplexu vyniká horný palác Tenšu-gun so štyrmi vežami (podľa siluety pripomínajúcej volavku sa nazýva aj Širasagi-džó, Volavčí hrad) a so zastrešenou hlavnou bránou. Ku komplexu patria dve obvodové priekopy, obranný kamenný múr a desiatky budov. Pri hradbách v severovýchodnej časti sa nachádza svätyňa Himedži s hrobkami a park Himejama. Vonkajšie časti za hradnou priekopou boli postupne zastavané podhradím. Celý komplex s palácom bol vyhlásený za japonský národný poklad a 1993 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Himeros

Himeros, genitív Himera — v gréckej mytológii:

1. boh (a zosobnenie) vášnivej túžby a náruživej lásky. Popri Erótovi (zosobnenej láske, gr. Erós) a Pothovi (zosobnenej žiadostivosti, gr. Pothos) bol Himeros jedným zo sprievodcov bohyne Afrodity;

2. syn zakladateľa Sparty, kráľa Lakedaimona. Afrodita vzbudila v Himerovi silnú túžbu po sestre Kleodiké, s ktorou strávil noc. Keď si uvedomil svoj čin, vrhol sa do rieky (neskôr nazvanej Eurótas, novogr. Evrotas).

Himmler, Heinrich

Himmler, Heinrich, 7. 10. 1900 Mníchov – 23. 5. 1945 Lüneburg — nemecký nacistický politik, vodca SS. Pochádzal zo silno katolíckej a stredne zámožnej rodiny. R. 1923 vstúpil do NSDAP a zúčastnil sa na Hitlerovom mníchovskom puči. Od 1925 začal stúpať v hierarchii nacistickej strany, o. i. bol 1927 – 30 zástupcom ríšskeho vedúceho propagandy NSDAP. K vrcholu moci sa priblížil 1929, keď sa stal ríšskym vodcom SS, a 1934, keď tzv. nocou dlhých nožov pomohol zlikvidovať SA na čele s E. Röhmom. R. 1933 ho A. Hitler poveril najskôr vedením mníchovskej a 1936 i ríšskej polície. R. 1934 dostal pod svoju moc aj tajnú políciu gestapo. Zo všetkých troch zložiek vybudoval sledovací a represívny aparát, ktorý sa stal základom moci nacistického totalitného štátu. Do jeho kompetencie patrili od začiatku aj koncentračné tábory (prvý v Dachau pri Mníchove, 1933). Ďalší stupeň Himmlerovej moci predstavovala 2. svetová vojna. R. 1939 sa stal ríšskym komisárom pre upevnenie nemectva a začal realizovať prvé presídľovacie a kolonizačné projekty. Inicioval prípravu Generalplan Ost (1940 – 41), podieľal sa na riadení tzv. konečného riešenia židovskej otázky (od 1941), 1943 sa stal ríšskym ministrom vnútra a 1944 veliteľom záložnej armády. V apríli 1945 ponúkol západným Spojencom separátnu kapituláciu, začo ho Hitler zbavil všetkých funkcií a vylúčil z NSDAP. Na úteku padol do britského zajatia, kde spáchal samovraždu.