Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 51 – 100 z celkového počtu 199 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

heteronómia

heteronómia [gr.] — podriadenosť, závislosť od vonkajších, cudzorodých činiteľov, zákonov, dohôd, obyčají; opak autonómia. V etike závislosť vôle od vonkajších príčin a zmyslových podnetov. Napr. I. Kant v Kritike praktického rozumu okrem rozlíšenia teoretického a praktického rozumu hovorí, že vôľa môže byť ovplyvňovaná buď zákonmi, ktoré sú v nás samých, v samotnom rozume (v tomto prípade ide o autonómny rozum, ktorý si sám dáva zákon), alebo niečím, čo je mimo nás, mimo rozumu. Potom je vôľa určovaná cudzím zákonom (heteronómiou). Kant kladie dôraz na autonómnu morálku.

heteronymá

heteronymá [gr.] —

1. dve alebo viaceré významovo zhodné, ale formálne i motivačne rozdielne (odlišné) slová vyskytujúce sa v rôznych variantoch či vrstvách národného jazyka, prípadne v rozličných nárečových areáloch, napr.: rastlinopisbotanika, merbageometria, púpavamliečpampeliška;

2. členy prirodzenej dvojice pomenovaní založené na rodovom (pohlavnom) protiklade, napr. kohútsliepka.

heteroploidia

heteroploidia [gr.] — zmeny v počte chromozómov v porovnaní s ich štandardným diploidným počtom. Heteroploidia sa delí na euploidiu (zmena počtu celých chromozómových súborov, ktorá je násobkom základného haploidného počtu) a aneuploidiu (zmena v počte jedného alebo niekoľkých párov chromozómov nie je násobkom základného haploidného počtu).

heterosexualita

heterosexualita [gr. + lat.] — sexuálny záujem o osoby opačného pohlavia; opak homosexualita.

heterosféra

heterosféra [gr.] — vrstva atmosféry Zeme vo výške zhruba 90 km nad zemským povrchom a vyššie. Od homosféry ju oddeľuje tenká prechodová vrstva – homopauza. Heterosféra bola podobne ako homosféra vyčlenená na základe molekulového zloženia atmosféry. Keďže turbulentné premiešavanie sa v heterosfére neuplatňuje, jej chemické zloženie sa podľa zákonov difúznej rovnováhy mení s výškou: koncentrácia ľahších plynov klesá s výškou pomalšie než koncentrácia ťažších plynov, preto v najvyšších vrstvách atmosféry prevláda atomárny vodík. V priebehu vývoja vzdušného obalu Zeme sa v heterosfére diferencovali štyri vrstvy, ktorých hrúbka sa môže v priebehu dňa v závislosti od teploty značne meniť: vrstva s vysokým zastúpením molekulárneho dusíka, vrstva obsahujúca prevažne atomárny kyslík, vrstva bohatá na hélium a vodíková vrstva, ktorá plynulo prechádza do medziplanetárneho priestoru.

heterospermia

heterospermia [gr.] — zmes ejakulátu viacerých samcov (zvyčajne dvoch) rovnakého alebo rôzneho živočíšneho druhu, ktorou sa pri niektorých typoch šľachtenia zvierat prirodzene alebo umelo oplodňuje samica s cieľom získať lepšie produkčné a reprodukčné vlastnosti (napr. väčšiu životaschopnosť a lepšiu plodnosť) na základe selektívnej schopnosti vajíčka pri výbere spermie.

heterostraky

heterostraky [gr.], Heterostraci — jedna z najstarších podtried triedy Pteraspidomorphi. Hlavu a prednú časť tela heterostrák zakrýval pancier z kostených doštičiek. Mali okrúhly ústny otvor ako dnešné kruhoústnice, nemali sánku ani čeľusť a chýbali im aj párové plutvy. Ako jediný orgán pohybu mali heterocerkálnu, dolu pretiahlu chvostovú plutvu (opačne ako žraloky), ktorú používali na pohyb aj na kormidlovanie. Ich pomerne neohybné, zhora nadol sploštené telo bez plutiev nedokázalo ovplyvniť pohyb. Žili od vrchného kambria po vrchný devón. Sú doložené len ojedinelými fragmentmi kostier.

heterotalizmus

heterotalizmus [gr.] — genetická podmienenosť rozdielnych, tzv. párovacích typov pri pohlavnom rozmnožovaní niektorých nižších rastlín alebo živočíchov bez zrejmej morfologickej sexuálnej diferenciácie. Opak: homotalizmus.

heterotransplantácia

heterotransplantácia [gr. + lat.] — prenos tkaniva alebo orgánu medzi rôznymi biologickými druhmi.

heterotrofia

heterotrofia [gr.] — spôsob výživy organizmov, ktoré nie sú schopné syntetizovať základné organické látky potrebné ako stavebný materiál alebo zdroj energie, ale prijímajú ich z prostredia v potrave (→ heterotrofný organizmus); opak autotrofia.

heterotrofný organizmus

heterotrofný organizmus, heterotrof — organizmus, ktorý na svoju výživu, rast a reprodukciu potrebuje ako zdroj uhlíka organické zlúčeniny; na rozdiel od autotrofných organizmov však nie je schopný syntetizovať organické látky z anorganických. Energiu získava rozkladom organických látok (chemoheterotrof, chemoorganotrof) alebo využitím svetelnej energie (fotoheterotrof, fotoorganotrof; → fototrof). Organické látky spracúva fermentáciou alebo respiráciou, čo závisí od povahy konečného akceptora elektrónov (respirácia vyžaduje konečný akceptor elektrónov, ktorý nepochádza z organického substrátu, fermentácia využíva ako terminálny akceptor elektrónov zlúčeninu, ktorá vznikla z organického substrátu). Všetky živočíchy (vrátane človeka), huby, jednobunkové eukaryontné organizmy a väčšina baktérií sú chemoheterotrofné, čiastočne alebo úplne chemoheterotrofné sú aj niektoré parazitické rastliny. Fotoheterotrofné sú napríklad purpurové nesírne baktérie, zelené nesírne baktérie a heliobaktérie.

heteróza

heteróza [gr.] — jav vznikajúci pri krížení organizmov, pri ktorom sa krížence prvej filiálnej generácie (F1 generácie) prejavujú v porovnaní s rodičovskou generáciou vyššou kvalitou života (rast, plodnosť, telesné znaky, zlepšenie úžitkových vlastností, odolnosť proti nepriaznivým podmienkam, chorobám ap.). V ďalších generáciách sa jeho účinok výrazne znižuje alebo celkom vymizne. Heteróza sa využíva pri úžitkovom krížení niektorých kultúrnych plodín, ako aj hospodárskych zvierat (napr. s cieľom zvýšiť produkciu mlieka, vlny, vajec ap.).

heterozygot

heterozygot [gr.] — diploidná bunka alebo organizmus, ktorý má na špecifickom lokuse (jednom alebo viacerých) obidvoch párov homologických chromozómov odlišnú alelu (pre určitý znak má od každého rodiča inú alelu, napr. dominantnú a recesívnu). Heterozygot tvorí geneticky rozdielne gaméty (pohlavné bunky) vzhľadom na gény podmieňujúce určitý znak. Dominantná alela sa označuje veľkým písmenom (napr. A), recesívna alela malým písmenom (a), kríženec s heterozygotným genotypom sa potom vyjadruje symbolom Aa (→ genetická symbolika).

Hetméň

Hetméň — mestská časť Šale.

hetrik

hetrik, angl. hattrick — šport.

1. strelenie troch gólov tým istým hráčom v jednom zápase (napr. vo futbale);

2. trojnásobné víťazstvo v športovej súťaži.

Hettner, Alfred

Hettner, Alfred, 6. 8. 1859 Drážďany – 31. 8. 1941 Heidelberg — nemecký geograf a cestovateľ, jeden z hlavných teoretikov geografie. Cestoval po Južnej Amerike, Európe, východnej a južnej Ázii a severnej Afrike. Od 1894 profesor v Lipsku, od 1897 v Tübingene, od 1899 v Heidelbergu. Zaslúžil sa o rozpracovanie metodológie a systematiky geografie. Jeho príspevky a štúdie vychádzali v časopise Geographische Zeitschrift, ktorý 1895 založil, súhrnne vyšli v diele Geografia, jej dejiny, podstata a metódy (Die Geographie, ihre Geschichte, ihr Wesen und ihre Methoden, 1927).

Hettstedt

Hettstedt [hetštet] — mesto v strednej časti Nemecka v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko severne od Eislebenu vo východnom predhorí Harzu na rieke Wipper; 14-tis. obyvateľov (2017). Stredisko ťažby a hutníctva neželezných kovov (najmä medi a olova). Vzniklo v 11. stor., 1334 mestské práva. Od začiatku 13. stor. ťažba medi, rozkvet najmä v 15. stor. Stavebné pamiatky: neskorogotický kostol Sankt-Gangolf-Kirche (zač.13. stor.), neskorogotický trojloďový halový kostol Sankt-Jakobi-Kirche (1418 – 1517), radnica s vežou (1667, na mieste staršej, neskôr viackrát prestavaná). Technické múzeum (Mansfeld-Museum; najmä dejiny baníctva).

Heuberger, Richard

Heuberger [hoj-], Richard (Franz Joseph), 18. 6. 1850 Graz – 28. 10. 1914 Viedeň — rakúsky hudobný skladateľ, dirigent a hudobný kritik. Od 1881 písal do Wiener Tagblatt, od 1889 do mníchovských Allgemeine Zeitung, 1896 – 1901 prevzal rubriku hudobnej kritiky po E. Hanslickovi v Neue Freie Presse; propagoval tvorbu J. Brahmsa a A. Dvořáka. Uznávaný zbormajster viedenských speváckych zborov (Wiener Singakademie, Wiener Akademischer Gesangverein, Wiener Männergesang-Verein). R. 1902 – 09 pedagóg na konzervatóriu vo Viedni. Preslávil sa operetou Ples v opere (Der Opernball, 1898). Autor štyroch opier (Abenteuer einer Neujahrsnacht, 1886; Manuel Venegas, 1889; Mirjam, 1894; Barfüssele, 1905), symfónie, dvoch orchestrálnych suít, dvoch baletov a početných zborových a inštrumentálnych diel.

Heuffel, Ján

Heuffel [hoj-], Ján, aj Häufel, 29. 12. 1800 Modra, okres Pezinok – 25. 9. 1857 Lugoj, Rumunsko — uhorský lekár a botanik. Od 1829 úradný lekár caraşskej stolice, od 1853 praktický lekár v Lugoji v Banáte. Kustód Cisársko-kráľovského prírodovedného múzea vo Viedni, člen učených spoločností v Európe, napr. Petrohradskej akadémie vied. Zaoberal sa najmä flórou okolia Bratislavy a Banátu. V diele Zoznam rastlín vyskytujúcich sa v okolí Bratislavy, ale nespomínaných v Endlicherovej Flóre Bratislavy (Verzeichniss der um Pressburg vorkommendem, in Endlichers Flora Posoniensis nicht erwähnten Pflanzen, 1831) kritizoval dielo Flóra Bratislavy Š. L. Endlichera; doplnil ho odbornými správami z oblasti Modry a Devínskej Kobyly. Početný herbár daroval do prírodovedných zbierok Maďarského národného múzea v Budapešti. Objavil viaceré druhy, ktoré sú po ňom nazvané, napr. chrumkavec Heuffelov (Polycnemum heuffelli) a šafran karpatský (Crocus heuffelianus).

heuchera

heuchera [hoj-], Heuchera — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď lomikameňovité. Vždyzelené trvalky pochádzajúce zo Severnej Ameriky. Majú oválne listy v listových ružiciach a drobné zvončekovité kvety na dlhých stopkách. Patria sem napr. do 75 cm vysoký druh heuchera traslicová (Heuchera brizoides) s ružovými kvetmi, heuchera krvavá (Heuchera sanguinea) a mnohé krížence s rôznofarebnými listami a kvetmi. Nazvaný podľa nemeckého lekára Johanna Heinricha von Heucher (*1677, †1747).

Heucherella

Heucherella [hoj-] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď lomikameňovité. Krížené trvalky podobné rodu heuchera.

heulandit

heulandit [hoj-], (Ca0,5,Na,K)9[Al9Si27O72] · 24 H2O — minerál zo skupiny zeolitov, silikát (kremičitan) vápnika, sodíka, draslíka a hliníka. Kryštalizuje v monoklinickej sústave. Vytvára tabuľkovité kryštály pretiahnuté pozdĺž jednej osi, vyskytuje sa aj v celistvej alebo v zrnitej podobe. Býva bezfarebný, biely, žltý, sivý, ružový alebo červený (od prímesi Fe2O3). Vo väčšom množstve sa vyskytuje v dutinách bazaltov a ich tufov, ďalej v puklinách starších vyvretých a metamorfovaných hornín. Na Islande (Teigarhorn) tvorí v bazaltoch až 7 cm veľké kryštály, vyskytuje sa aj na Faerských ostrovoch (Haldarsvík), Guame (Umatac), Novom Zélande (Wairakei), v Slovinsku (Šentilj) a Japonsku (Čičidžima), červené kryštály sú známe z Talianska (Val di Fassa), ružové z Austrálie (Gunnedah). Na Slovensku sa nachádza v niektorých andezitoch Kremnických a Štiavnických vrchov. Nazvaný 1822 podľa sekretára Londýnskej geologickej spoločnosti Johna Henryho Heulanda (*1778, †1856). V súčasnosti sa heulandit nepovažuje za samostatný druh minerálu. Termín sa používa na skupinové označenie minerálov heulandit-Ca (Ca0,5,Na,K)9[Al9Si27O72] · 24 H2O, heulandit-K (K,Ca0,5,Na,Mg0,5,Sr0,5)9[Al9Si27O72] · 24 H2O, heulandit-Na (Na,Ca0,5,K)9[Al9Si27O72] · 24 H2O a heulandit-Sr (Sr0,5,Ca0,5,Na,K)9[Al9Si27O72] · 24 H2O.

heuréka

heuréka, gr. héuréka — našiel som, objavil som, už to mám! Podľa tradície radostné zvolanie Archimeda zo Syrakúz pri objavení Archimedovho zákona.

Heusinger, Adolf

Heusinger [hojzin-], Adolf, 4. 8. 1897 Holzminden – 30. 11. 1982 Kolín nad Rýnom — nemecký generál. R. 1915 vstúpil do armády, od 1931 pôsobil v nemeckom generálnom štábe. R. 1940 bol vymenovaný za náčelníka operačného oddelenia ríšskej armády, po atentáte na A. Hitlera (1944) krátko väznený. Internovaný bol aj po vojne (1945 – 48). Od 1950 pôsobil ako vojenský poradca K. Adenauera. Významne sa podieľal na budovaní Bundeswehru a od 1955 v ňom pôsobil v najvyšších funkciách. R. 1961 – 64 bol ako prvý Nemec predsedom vojenského výboru NATO.

Heusinger von Waldegg, Edmund

Heusinger von Waldegg [hojzin- fon], Edmund, 12. 5. 1817 Langenschwalbach, dnes Bad Schwalbach – 2. 2. 1886 Hannover — nemecký železničný inžinier. R. 1849 navrhol nový typ rozvodu parnej lokomotívy (podľa neho nazvaný), ktorý sa rozšíril do celého sveta. Heusingerov rozvod lepšie využíval expanziu pary a o štvrtinu znižoval spotrebu paliva.

Heuslerove zliatiny

Heuslerove zliatiny [hojzle-] — feromagnetické zliatiny z neferomagnetických kovov (→ feromagnetizmus), napr. meď s 9 – 27 % mangánu a 9 – 10 % hliníka (alebo cínu). Používajú sa na výrobu permanentných magnetov, sú dobre tvárniteľné a nehrdzavejú. Nazvané podľa nemeckého metalurga Friedricha Heuslera (*1866, †1947).

Heuss, Theodor

Heuss [hojs], Theodor, 31. 1. 1884 Brackenheim – 12. 12. 1963 Stuttgart — nemecký politik. Pôvodne ekonóm, mal však široké literárne a umelecké záujmy a od začiatku svojej profesionálnej kariéry sa zaoberal žurnalistikou. R. 1918 patril k zakladateľom liberálnej Nemeckej demokratickej strany (DDP), ktorú s prestávkami 1924 – 33 zastupoval v ríšskom sneme. Obdobie nacizmu prežil ako nepolitický novinár a spisovateľ v slobodnom povolaní. Po vojne sa angažoval v krajinskej politike Bádenska-Württemberska (1945 – 49) a bol spoluzakladateľom Slobodnej demokratickej strany (FDP). Podieľal sa aj na formulovaní západonemeckej ústavy (Základný zákon) a po vzniku NSR 1949 bol zvolený za jej prvého prezidenta. Vo funkcii pôsobil ako nekonfliktná a zjednocujúca osobnosť až do 1959.

hevea

hevea [kečuánsky > špan. > lat.], Hevea — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď mliečnikovité. Dreviny pochádzajúce z tropickej Južnej Ameriky; v pletivách obsahujú mliečnice, z ktorých po narezaní kôry vyteká mliečna šťava latex (→ kaučuk). Medzi najdôležitejšie technicky úžitkové rastliny patrí druh hevea parakaučuková (Hevea brasiliensis), jednodomý, do 30 m vysoký strom pochádzajúci z povodia Amazonky. Má priamy valcovitý kmeň s priemerom do 1 m, hladkú svetlosivú kôru zvyčajne s diagonálnymi zárezmi, dlhostopkaté striedavé trojpočetné listy a drobné bielosvetlozelené až žlté kvety usporiadané v metlinách, plod trojpuzdrová vajcovitá tobolka sa hlasito otvára a vystreľuje semená dlhé okolo 3,5 cm do vzdialenosti 15 m. Druh hevea parakaučuková je nazvaný podľa brazílskeho prístavu Pará (dnes Belém), z ktorého bol pôvodne exportovaný latex, resp. prírodný kaučuk (nazývaný aj parakaučuk), do celého sveta. V súčasnosti sa kaučuk vyrába z latexu stromov pestovaných na plantážach najmä v juhovýchodnej Ázii (Malajzia, Indonézia).

Hevelius, Johannes

Hevelius, Johannes, aj Johann Hewel, Johann Hewelcke, Jan Heweliusz, 28. 1. 1611 Gdansk – 28. 1. 1687 tamže — poľský astronóm. R. 1630 študoval právo v Leidene, potom uskutočnil cestu do Anglicka (1631) a Francúzska (1632 – 34), na ktorej sa stretol s viacerými vtedajšími astronómami, 1634 sa usadil v Gdansku a pracoval v otcovom pivovare, 1651 sa stal členom mestskej rady. Na streche svojho domu vybudoval observatórium, 1679 ho navštívil E. Halley.

R. 1644 Hevelius ako prvý pozoroval fázy Merkúra (čo potvrdzovalo Kopernikovo učenie) a 1661 ako jeden z prvých pozoroval prechod Merkúra pred slnečným diskom. Hoci používal aj astronomické prístroje (sám zostrojil niekoľko veľkých ďalekohľadov), bol posledný z veľkých astronómov, ktorý hviezdy pozoroval a určoval ich polohy voľným okom. Výsledky pozorovaní spracoval do katalógu, ktorý obsahoval 1 564 hviezd (vyšiel 1690 ako súčasť diela Prodromus astronomiae). Objavil libráciu Mesiaca v dĺžke, 1647 vydal atlas Mesiaca Selenografia alebo Opis Mesiaca (Selenographia sive Lunae descriptio) podľa pozorovaní vlastným ďalekohľadom. Pozoroval aj slnečné škvrny a objavil štyri kométy.

Autor diela Kométografia (Cometographia, 1668), dvojzväzkového diela O nebeskom stroji (Machinae Coelestis..., 1673, 1679) a i. Od 1664 člen Kráľovskej spoločnosti v Londýne. Je podľa neho nazvaný kráter na Mesiaci.

Hevesi, Sándor

Hevesi [-ši], Sándor, 3. 5. 1873 Nagykanizsa – 8. 9. 1939 Budapešť — maďarský divadelný kritik, režisér a dramatik. R. 1922 – 32 riaditeľ Národného divadla (Nemzeti színház) v Budapešti. Reformátor maďarského divadla v 1. pol. 20. stor., vychádzal z myšlienok A. Antoina a O. Brahma, ako aj svojich súčasníkov K. S. Stanislavského a E. G. Craiga. Najvýznamnejšie réžie: I. Madách: Tragédia človeka, W. Shakespeare: Hamlet.

hexa-

hexa- [gr.], hex- — prvá časť zložených slov s významom šesť.

hexagram

hexagram [gr.] —

1. symbol v tvare pravidelnej šesťcípej hviezdy tvorený dvoma rovnakými navzájom sa prenikajúcimi rovnostrannými trojuholníkmi. Známy od staroveku, používaný v rôznych náboženských, historických a kultúrnych kontextoch. Podľa tradičného výkladu jeden trojuholník je symbolom ohňa (mužský, s vrcholom smerujúcim nahor), druhý symbolom vody (ženský, s vrcholom smerujúcim nadol) a spolu predstavujú celistvý bipolárny harmonický systém. Dualizmus oheň – voda neskôr nahradil výklad o štyroch elementoch: oheň, voda, vzduch (trojuholník s priečkou orientovaný vrcholom nahor) a zem (trojuholník s priečkou s vrcholom smerujúcim nadol). V symbolike alchýmie tento súbor štyroch elementov predstavuje pramatériu, v ktorej sú zastúpené všetky zložky. V podobnom význame sa hexagram ako symbol celistvosti vyskytoval na pečatiach slobodomurárskych lóží. V okultizme je považovaný aj za účinný magický symbol (ochranná aj čarodejná moc). Používanie hexagramu sa pripisovalo už židovskému kráľovi Šalamúnovi (podľa tradície ním údajne zaklínal démonov a privolával anjelov), preto sa nazýva aj Šalamúnova pečať (sigillum Salomonis). V judaizme sa v antickom období hexagram vyskytoval vo výzdobe synagóg, na lampách, amuletoch a i.; od 19. storočia považovaný za všeobecný symbol judaizmu (→ Dávidova hviezda);

2. grafický spôsob zobrazenia čínskej svetonázorovej symboliky prírodnej dialektiky jin-jang šesťčiarovými postupnými kombináciami plnej (symbol jang) a prerušenej (symbol jin) čiary. Čínski šamani v období dynastie Čou vytvorili takto grafický kruh 64 hexagramov, ktorý mal znázorňovať tak kalendárny cyklus všetkých prírodných i životných premien v priebehu jedného poľnohospodárskeho roka, ako aj predpokladaný vzorec životných situácií i ďalšieho priebehu premien všetkého životného bytia v budúcnosti. Vďaka tomu sa súbor 64 hexagramov jin-jang stal aj základnou ideovou kostrou najstaršej čínskej vešteckej príručky, tzv. Knihy premien (I-ťing).

hexagýra

hexagýra [gr.] — v kryštalografii jednoduchá os súmernosti, podľa ktorej sa kryštálová plocha uvádza do šiestich rovnocenných polôh otáčaním vždy o 60°.

hexachlorofén

hexachlorofén [gr.], 2,2´-metylénbis(3,4,6-trichlórfenol), C13H6Cl6O2 — polychlórovaná aromatická fenolová zlúčenina. Bezfarebná alebo žltkastá kryštalická látka bez zápachu alebo so slabým zápachom po fenole, nerozpustná vo vode, rozpustná v etanole a acetóne, mierne rozpustná v chloroforme; teplota topenia 164 – 165 °C. Pripravuje sa reakciou 2,4,5-trichlórfenolu s formaldehydom v prítomnosti koncentrovanej kyseliny sírovej. Má dezinfekčné vlastnosti, pôsobí proti grampozitívnym mikroorganizmom. Používa sa ako miestne antiseptikum a detergent najmä vo forme mydiel (v 3 – 5 % koncentrácii) a vo veterinárnej medicíne proti trematódam prežúvavcov. Pre možné vedľajšie neurologické účinky sa nepoužíva vo výrobkoch určených pre deti mladšie ako tri roky.

hexachord

hexachord [gr.] —

1. v hudobnej praxi raného stredoveku diatonický rad šiestich tónov so stálou intervalovou štruktúrou. Skladá sa z dvoch celých tónov a poltónu, po ktorých nasledujú znova dva celé tóny, pričom poltónový krok leží vždy medzi 3. a 4. stupňom. Začiatkom 11. storočia Guido z Arezza, aby uľahčil svojim žiakom spievanie neznámych melódií z listu (bez prípravy), pridal každému základnému tónu hexachordu (c-d–e-f–g-a) solmizačné názvy (ut, re, mi, fa, sol, la). Tento systém mal dvadsaťtónový rozsah (od G po e2) rozdelený na 4 registre: nižší, nízky, vysoký a najvyšší. V jeho rozmedzí sa dalo postaviť 7 čiastočne sa prekrývajúcich hexachordov rôznej výšky s rovnakou intervalovou štruktúrou, pričom tri z nich boli hexachordum durum (tvrdý hexachord, začína sa tónom G, s tónom h na treťom stupni), dva hexachordum molle (mäkký hexachord, od tónu F, s tónom b na štvrtom stupni) a dva hexachordum naturale (prirodzený hexachord, od tónu C). Tento systém pripúšťal spájanie rôznych hexachordov pomocou tzv. mutácie (prechod z jedného hexachordu do druhého);

2. v súčasnej hudbe súbor šiestich tónov s rôznym rozmiestnením, ako aj počtom celotónových a poltónových krokov. Hexachord v tomto chápaní je segmentom chromatickej stupnice, ktorej všetky tóny sú funkčne zrovnoprávnené (ani jeden z nich nemá postavenie centrálneho tónu).

Hexamita

Hexamita [gr.] — rod z ríše exkaváty, kmeň metamonády (Metamonada), trieda diplomonády (Diplomonada), rad črevovničkotvaré (Diplomonadina). Parazity s dvoma prednými jadrami a dvoma zadnými a šiestimi prednými bičíkmi, napr. druhy Hexamita symphysodonis a Hexamita salmonis napádajúce ryby, druh Hexamita muris parazitujúci v divožijúcich hlodavcoch a druh Hexamita meleagridis v divožijúcich vtákoch a v hydine.

hexamitóza

hexamitóza [gr.] — črevné ochorenie tropických akváriových rýb a rýb prevažne z čeľade lososovité spôsobené parazitickým druhom Hexamita salmonis, ktoré sa prejavuje poruchami plávania a trávenia, chudnutím až smrťou jedincov. Rozširuje sa cystami z chorých rýb, ktoré sa ústnym otvorom dostávajú spolu s potravou do nového hostiteľa, do akvárií preniká napr. s naloveným planktónom zo zamorených lokalít.

Hexapla

Hexapla [gr.] — šesťstĺpcová Biblia, ktorú 228 – 240 n. l. zostavil grécky teológ a filozof Origenes v Caesarei Palestinae, najdôležitejšie dielo textovej kritiky v kresťanskom staroveku. S cieľom pripraviť opravený a jednotný grécky text Starého zákona uviedol jednotlivé texty paralelne v šiestich stĺpcoch: 1. hebrejský text napísaný hebrejskou abecedou; 2. transkripcia hebrejského textu písmenami gréckej abecedy; 3. grécky preklad od židovského prozelytu Aquilu (2. stor. n. l.); 4. grécky preklad od ebionitu Symmacha (koniec 2. stor. n. l.); 5. text Septuaginty; 6. grécky preklad od ebionitu Theodotia (Theodotion; žil v 2. stor.). Najdôležitejší je piaty stĺpec, v ktorom Origenes podáva svoju recenziu Septuaginty na základe porovnania s hebrejským textom a inými gréckymi prekladmi. Z Hexaply sa zachovali iba fragmenty.

hexastylos

hexastylos [gr.] — typ gréckeho antického chrámu s radom 6 stĺpov v priečelí.

Hexateuch

Hexateuch [gr.] — názov, ktorým niektorí biblisti označujú prvých šesť kníh Starého zákona (Hexateuch = šesť zvitkov), pretože podľa ich mienky prvých päť kníh (Pentateuch) Starého zákona (t. j. Genesis, Exodus, Leviticus, Numeri, Deuteronomium) a šiesta kniha (Kniha Jozuova) tvorili pôvodne jedno samostatné literárne dielo. Hlavným argumentom tejto teórie je, že až v Knihe Jozuovej sa opisuje obsadenie Kanaánu izraelskými kmeňmi a bez tejto knihy by opis cesty Izraelitov do zasľúbenej zeme zaznačený v Pentateuchu zostal nedokončený.

hexóda

hexóda [gr.] — vákuová elektrónka zložená zo šiestich elektród: katódy, prvej (riadiacej) mriežky, druhej (prvej tieniacej) mriežky, tretej (druhej riadiacej) mriežky, štvrtej (druhej tieniacej) mriežky a anódy. Možno si ju predstaviť ako triódu a tetródu zapojené do série. Medzi druhou a treťou mriežkou sa vytvára tzv. virtuálna katóda, elektróny sa spomalia a vytvorí sa ich zhluk pred treťou mriežkou, ktorý sa správa ako nová katóda dodávajúca elektróny do ďalšej časti elektrónky. Hexóda sa používala predovšetkým v zmiešavacích obvodoch.

Heydrich, Reinhard

Heydrich [haj-], Reinhard, 7. 3. 1904 Halle – 4. 6. 1942 Praha — nemecký nacistický politik. Pôvodne námorný dôstojník. R. 1931 vstúpil do NSDAP a SS, kde sa stal blízkym spolupracovníkom H. Himmlera. Od 1932 viedol spravodajskú službu SS Sicherheitsdienst (SD). R. 1933 sa stal šéfom politického oddelenia prezídia policajného riaditeľstva v Mníchove, 1934 – 36 vedúcim úradovne tajnej štátnej polície v Berlíne. Od 1936 šéf Hlavného úradu bezpečnostnej polície (→ gestapo), od 1939 Hlavného úradu ríšskej bezpečnosti. Ako jeden z najmocnejších predstaviteľov Tretej ríše organizoval teror proti Židom a nemeckým antifašistom, neskôr aj proti hnutiam odporu v okupovaných krajinách. Od 27. 9. 1941 zastupujúci ríšsky protektor v Čechách a na Morave, kde brutálne potlačil protinacistický odboj (vyhlásenie stanného práva, stovky popráv), začal tzv. konečné riešenie židovskej otázky a tvrdú germanizačnú politiku. Zomrel na následky atentátu, ktorý 27. 5. 1942 uskutočnili v Prahe československí parašutisti vyslaní zo Spojeného kráľovstva (J. Gabčík, J. Kubiš). Na atentát na Heydricha a jeho smrť odpovedali nacisti masovými represáliami a terorom proti českému obyvateľstvu (→ heydrichiáda).

heydrichiáda

heydrichiáda [haj-] — označenie obdobia najkrutejšieho teroru (1941 – 42; vyše 5-tis. obetí) proti obyvateľom Čiech a Moravy počas nacistickej okupácie. V širšom význame obdobie od príchodu zastupujúceho ríšskeho protektora R. Heydricha do Prahy (27. 9. 1941), ktorý ešte v ten deň vyhlásil stanné právo (do platnosti vstúpilo 28. 9. 1941, 19. 1. 1942 bolo odvolané; aj tzv. prvá heydrichiáda) a rozpútal masové represálie proti účastníkom odboja. V užšom význame sa za heydrichiádu (tzv. druhá heydrichiáda) považuje obdobie po atentáte na R. Heydricha (27. 5. 1942) a po jeho následnej smrti, keď ako odpoveď nemeckej nacistickej mocenskej mašinérie na atentát (v dejinách európskej rezistencie považovaný za výnimočný čin, pretože žiadnemu hnutiu odporu sa nepodarilo zlikvidovať tak vysoko postaveného nacistického činiteľa) bolo 27. mája vyhlásené stanné právo (trvalo do 3. júna), boli zatknuté tisíce ľudí, vykonané stovky popráv (často len pre tzv. schvaľovanie atentátu), uskutočnili sa deportácie do koncentračných táborov, obec Lidice a osada Ležáky boli zrovnané so zemou, muži postrieľaní, ženy odvlečené do koncentračných táborov a deti poslané na prevýchovu do Nemecka. Atmosféra hrôzy a strachu zasiahla okrem radového obyvateľstva najmä domáci odboj, ktorého organizácie boli ochromené alebo rozbité a po heydrichiáde museli svoju činnosť začínať znova.

Heyerdahl, Thor

Heyerdahl [hejerdál], Thor, 6. 10. 1914 Larvik – 18. 4. 2002 Colla Michari, Taliansko — nórsky cestovateľ, antropológ, etnograf a spisovateľ. Venoval sa viacerým experimentom a výskumom, napr. chcel dokázať, že predkolumbovskí cestovatelia mohli prekonávať svetové oceány využívaním morských prúdov. R. 1947 so šesťčlennou posádkou na 10 m dlhej plti Kon-Tiki postavenej z balzového dreva absolvoval za 101 dní 6 880 km dlhú plavbu z prístavu Callao v západnom Peru na súostrovie Tuamotu, aby dokázal, že ostrovy Tichého oceána neosídlili ľudia z Ázie, ale z americkej pevniny. Pri výprave na Veľkonočný ostrov 1955 – 56 riešil o. i. tajomstvo pôvodu tamojších sôch. R. 1969 podnikol na 15 m dlhom papyrusovom člne Ra postavenom podľa zachovaných staroegyptských nákresov neúspešnú výpravu (čln sa potopil krátko pred cieľom) z prístavu Safi (Maroko) cez Atlantický oceán na ostrov Barbados s cieľom podať dôkaz, že Stredná Amerika bola osídlená zo Severnej Afriky. Dosiahnuť cieľ sa mu podarilo 1970 na plti Ra II, s ktorou sa doplavil až na ostrov Barbados. R. 1977 expedíciou na člne Tigris, ktorý bol podľa vzoru starých Sumerov zhotovený z trstiny a na ktorom sa plavil z Iraku do Pakistanu a späť k Červenému moru, aby potvrdil prepojenie medzi troma hlavnými centrami starovekých civilizácií (Indiou, Mezopotámiou a Egyptom).

Podnikol viacero ďalších expedícií na rôzne miesta na zemeguli, o. i. skúmal pyramídy a im podobné stavby v Peru, na Kanárskych ostrovoch a Sicílii. R. 2000 zorganizoval (poslednú) expedíciu na juh Ruska, kde chcel vykopávkami v oblasti ústia rieky Don podporiť teóriu založenú na islandskej ságe z 13. stor., podľa ktorej bol boh Odin kráľom, ktorý z tejto oblasti prišiel na sever. Heyerdahl bol považovaný za významného vedca, ale aj za dobrodruha. Viaceré jeho teórie sa odlišujú od neskorších výsledkov vedeckých výskumov (napr. súčasné objavy dokladajú osídlenie Polynézie z Ázie), napriek tomu poskytol veľa podnetov využiteľných pri hodnotení prameňov.

Autor populárnych kníh Pátranie po raji (På jakt efter paradiset, 1938), V znamení Kon-Tiki (Kon-Tiki ekspedisjonen, 1948; slov. 1955; sfilmovaná 2012, réžia Espen Sandberg, Joachim Rønning), Aku-Aku.Tajomstvo Veľkonočného ostrova (Aku-Aku: Påskeøyas hemmelighet, 1957; slov. 1960), Expedícia Ra (Ra ekspedisjonen, 1970; slov. 1974), Fatu-Hiva: Späť k prírode (Fatuhiva: Tilbake til naturen, 1974), Tigris: Hľadanie počiatku (Tigris: På leting etter begynnelsen, 1979) a Záhady Maldív (Mysteriet Maldivene, 1986). Z expedícií nakrútil aj dokumentárne filmy (Kon-Tiki, 1950, 1951 Oscar za najlepší dokumentárny film; Aku-Aku, 1960; Ra, 1972). V Osle založil 1950 múzeum Kon-Tiki. Nositeľ viacerých cien a vyznamenaní, Dr. h. c. viacerých univerzít. Podľa Heyerdahla je nazvaný asteroid 2473 (Heyerdahl).

Heym, Georg

Heym [hajm], Georg, 30. 10. 1887 Hirschberg, dnes Jelenia Góra, Poľsko – 16. 1. 1912 Berlín — nemecký spisovateľ, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov skorého expresionizmu, člen umeleckej skupiny Der Neue Club; ovplyvnený francúzskym symbolizmom a tvorbou S. Georgeho. Svoje básne a novely vytvoril v posledných dvoch rokoch života (vydané boli prevažne posmrtne), dominuje v nich pocit zániku (mŕtvoly, pochmúrne prostredie márnic, duševne a telesne chorí hladujúci jedinci). Autor básnických zbierok Večný deň (Der ewige Tag, 1911; obsahuje i básne Boh mesta, Der Gott der Stadt a Démoni miest, Die Dämonen der Städte), Umbra vitae (1912; obsahuje i báseň Vojna, Der Krieg), zbierky noviel Zlodej (Der Dieb, 1913) a sonetov Maratón (Marathon, 1914).

Heym, Stefan

Heym [hajm], Stefan, vlastným menom Helmut Flieg, 10. 4. 1913 Chemnitz – 16. 12. 2001 Ein Bokek, Izrael, pochovaný v Berlíne — nemecký spisovateľ píšuci aj po anglicky. R. 1933 ako Žid a komunista emigroval do Československa, neskôr do USA, 1944 sa s americkou armádou zúčastnil na invázii v Normandii, 1945 založil v Mníchove časopis Die Neue Zeitung. Pre svoj kritický postoj k povojnovej americkej politike musel opustiť armádu, 1953 sa presťahoval do NDR, kde mal spočiatku privilegované postavenie, no po konfliktoch s vedením NDR a za uverejňovanie svojich kníh v NSR bol 1979 vylúčený zo Zväzu spisovateľov NDR a nesmel publikovať; odvtedy mu vychádzali diela iba na Západe. V 80. rokoch 20. stor. podporoval zjednotenie Nemecka, neskôr kritizoval sociálno-politický proces začleňovania spolkových krajín bývalej NDR. R. 1989 znova prijatý do Zväzu spisovateľov (neskôr jeho čestný predseda), 1990 právne rehabilitovaný. Úspech získal románmi Prípad Glasenapp (angl. Hostages, 1942; nem. Der Fall Glasenapp, 1958; slov. 1961; sfilmovaný 1943, réžia Frank Tuttle) o českom protifašistickom odboji, Križiaci (angl. The Crusaders, 1948; nem. Kreuzfahrer von heute, 1950; slov. 1951), v ktorom na pozadí vojnových udalostí opísal zákulisie americkej politiky na západnom fronte, a Goldsborough (1953; slov. 1956) o štrajku baníkov 1950 v Pensylvánii. Román Deň X (Der Tag X) o ľudovom povstaní 17. 6. 1953 v NDR vyšiel až 1974 v NSR pod názvom Päť dní v júni (5 Tage im Juni). Autor historických románov Papiere Andreasa Lenza (Die Papiere des Andreas Lenz, 2 zväzky, 1963), Lassalle (1969), Správa kráľa Dávida (Der König David Bericht, 1972), Ahasver (1981), románu Collin (1979; sfilmovaný 1981, réžia Peter Schulze-Rohr), zbierok poviedok Kanibali a iné poviedky (Die Kannibalen und andere Erzählungen, 1953; slov. 1959), Tiene a svetlo (Schatten und Licht, 1960; slov. 1963), reportáže Kozmický vek (Das kosmische Zeitalter, 1959), autobiografie Nekrológ (Nachruf, 1988) a i. V slovenčine vyšiel výber z jeho rozprávok Cymbelinka (1967). Nositeľ viacerých ocenení, napr. Ceny Jeruzalema za slobodu jednotlivca v spoločnosti (1993). Od 2008 udeľuje mesto Chemnitz Medzinárodnú cenu Stefana Heyma (Internationaler Stefan-Heym-Preis) spisovateľom, ktorí sa zaslúžili o rozvoj morálnych hodnôt (napr. Ch. Hein).

Heymans, Gerard

Heymans [hej-], Gerard, aj Heijmans, Gerardus, 17. 4. 1857 Ferwerd – 18. 2. 1930 Groningen — holandský psychológ a filozof. R. 1892 založil prvé psychologické laboratórium v Holandsku. Zaoberal sa výskumom typológie temperamentu a emocionálneho života pomocou ankety. Autor prác Ku kritike utilizmu (Zur Kritik der Utilismus, 1881), Úvod do metafyziky na základe skúsenosti (Einführung in die Metaphysik auf Grundlage der Erfahrung, 1905) a Psychológia žien (Die psychologie der Frauen, 1910).

Heyrovský, Leopold

Heyrovský, Leopold, 14. 12. 1852 České Budějovice – 17. 2. 1924 Praha — český právnik, zakladateľ českej vedy o rímskom práve, otec J. Heyrovského. Po promócii na Karlovej-Ferdinandovej univerzite v Prahe 1876 študoval v Nemecku u vynikajúcich právnych romanistov Karla Georga Brunsa (*1816, †1880) a T. Mommsena. R. 1878 sa monografiou O právnych základoch leges contractus pri právnych úkonoch medzi rímskym štátom a súkromníkmi (Über die rechtliche Grundlagen der leges contractus bei Rechtsgeschäften zwischen dem römischen Staat und die Privaten, 1881) habilitoval na súkromného docenta v odbore rímske právo. V akademickom roku 1882 – 83 prešiel na českú časť pražskej univerzity ako jej mimoriadny profesor, od 1890 riadny profesor; 1895 – 96 a 1903 – 04 dekan právnickej fakulty, 1908 – 09 rektor univerzity. Zameral sa na učebnice z rímskeho práva, ktorými kodifikoval vznikajúcu českú právnickú terminológiu. Najprv napísal dogmatickou metódou Instituce práva římského (1888), potom historicko-dogmatickou metódou Dějiny a systém soukromého práva římského (1902 – 03), dnes klasické dielo, ktoré vyšlo v 7 vydaniach (naposledy v Bratislave 1929, upravili O. Sommer a J. Vážný). Po jeho smrti vyšiel Římský civilní proces (1925) v úprave O. Sommera. Publikoval viaceré heslá v Ottovom slovníku naučnom zo všetkých oblastí rímskeho súkromného práva hmotného a procesného, uverejňoval kritické recenzie k prácam domácich a zahraničných autorov. Jeho žiakmi boli neskorší významní právni romanisti Josef Vančura (*1870, †1930) a O. Sommer.