Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 201 – 250 z celkového počtu 498 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

hemoglobinémia

hemoglobinémia [gr. + lat. + gr.] — zvýšené množstvo hemoglobínu v krvi zvyčajne v dôsledku nadmernej hemolýzy. Hemoglobín prestupuje do moču a následná hemoglobinúria môže spôsobiť poškodenie obličiek.

hemoglobinúria

hemoglobinúria [gr. + lat. + gr.] — prítomnosť hemoglobínu v moči. Paroxyzmálna chladová hemoglobinúria je zriedkavé nezhubné autoimunitné ochorenie charakteristické záchvatmi hemoglobinúrie vyvolanými chladom. Prejavuje sa zimnicou, horúčkou, bolesťami brucha, chrbta, hlavy a končatín. Moč je sfarbený dočervenohneda (obsahuje voľný hemoglobín). Akútna forma sa vyskytuje pri niektorých vírusových ochoreniach, chronická napr. pri syfilise. Paroxyzmálna nočná hemoglobinúria je získané ochorenie kmeňových buniek kostnej drene charakteristické epizódami vnútrocievnej hemolýzy počas spánku (hemolytická anémia). Vzniká následkom somatickej mutácie génov pre membránové lipoproteíny a glykoproteíny. Pri pochodovej hemoglobinúrii nastáva poškodenie červených krviniek pri mechanickom poškodení malých ciev, napr. na povrchu kostí, kontrakciou svalov pri fyzickej záťaži, po operácii chlopní a i.

hemogram

hemogram [gr.] — výsledok vyšetrenia krvného obrazu.

hemochromatóza

hemochromatóza [gr.] — dedičné ochorenie (časté u kaukazoidnej variety) charakteristické nadmerným vstrebávaním železa v tenkom čreve a jeho ukladaním do rôznych orgánov tela (pečeň, podžalúdková žľaza, srdce, podmozgová žľaza, štítna žľaza, koža). Prejavuje sa únavou, bolesťami brucha, artrózou, ktorá vyvoláva bolesť, stuhnutosť a opuchy kĺbov najčastejšie v oblasti zápästia a prstov, bronzovým sfarbením kože (hnedastá so sivastým odtieňom býva koža najmä na miestach vystavených slnečnému žiareniu, na genitáliách a jazvách), stratou libida až impotenciou u mužov, u žien predčasnou menopauzou. Zmeny na pečeni sa prejavia hepatomegáliou (bez liečby sa rozvíja cirhóza pečene), na srdci najmä poruchami srdcového rytmu. Pri poruchách endokrinnej funkcie štítnej žľazy vzniká cukrovka. Pri novorodeneckej hemochromatóze vzniká ťažké poškodenie pečene už počas vnútromaternicového vývinu. Vzhľadom na pozvoľný priebeh a nešpecifickosť príznakov sa hemochromatóza často diagnostikuje vo veľmi pokročilých štádiách s nepriaznivou prognózou. Hemochromatózou trpia prevažne muži, ženy sú chránené pravidelnými stratami krvi pri menštruácii. Liečba: opakované venepunkcie (púšťanie žilou), obmedzenie príjmu potravy s vysokým obsahom železa (tmavé mäso, vnútornosti, strukoviny), vylúčenie konzumácie alkoholu.

hemokoncentrácia

hemokoncentrácia [gr. + lat.] — zahustenie krvi, zníženie obsahu vody v krvi pri súčasnom zvýšení koncentrácie (hustoty) krvi. Vysoká hustota krvi ovplyvňuje reologické vlastnosti krvi a znižuje jej prietok jednotlivými orgánmi (zvyšuje sa cievny odpor, klesá zásobenie tkanív kyslíkom a živinami, zvyšujú sa nároky na prácu srdcového svalu), čím sa zvyšuje riziko tvorby krvných mikrozrazenín (trombotizácia) s následnou embolizáciou. Prevenciou je dodržiavanie správneho pitného režimu vzhľadom na teplotu prostredia, telesnú aktivitu, zdravotný stav a vek.

hemolymfa

hemolymfa [gr.] — telová tekutina rôzneho sfarbenia (podľa pigmentov a niekedy aj pohlavia) typická pre kmene mäkkýše (Mollusca) a článkonožce (Arthropoda). Obsahuje výživné a súčasne aj exkrečné látky; okolo 75 % hemolymfy tvorí voda, zvyšok rôzne anorganické soli a organické zlúčeniny.

hemolýza

hemolýza [gr.] — rozpúšťanie červených krviniek s následným uvoľnením krvného farbiva. Nastáva pri zmene priepustnosti alebo deštrukcii membrány, ktorá za normálnych okolností chráni červené krvinky pred rozličnými vplyvmi.

Na základe pôsobiacich faktorov sa rozlišuje niekoľko druhov hemolýzy. Pri zmene osmotických pomerov prostredia prebieha osmotická hemolýza. Fyzikálna hemolýza vzniká pôsobením mechanických, tepelných alebo radiačných faktorov. Chemickú hemolýzu spôsobujú látky, ktoré poškodzujú predovšetkým lipidovú zložku membrány alebo narúšajú metabolizmus červených krviniek. Špeciálnym typom chemickej hemolýzy je oxidačná hemolýza, ktorú spôsobujú niektoré liečivá. Toxická hemolýza vzniká po uštipnutí alebo uhryznutí niektorými živočíšnymi druhmi (včely, hady, pavúky). Imunologickú hemolýzu spôsobujú špecifické látky proteínového charakteru (hemolyzíny), ktoré sa nachádzajú prirodzene v krvnej plazme alebo vznikajú po imunizácii (hemolýza po transfúzii inkompatibilnej krvi). Na hemolýze sa nepriamo zúčastňujú aj ďalšie faktory, napr. dedičné (hereditárna hemolýza) a infekčné.

hemometer

hemometer [gr.], hemoglobinometer — prístroj na meranie koncentrácie hemoglobínu v krvi. Určovanie množstva hemoglobínu patrí medzi základné hematologické vyšetrenia. Na orientačné meranie sa využíva jednoduchá Sahliho kolorimetrická metóda (nazvaná podľa švajčiarskeho lekára Hermana Sahliho, *1856, †1933) založená na schopnosti hemoglobínu vytvárať farebné zlúčeniny (subjektívna metóda). V súčasnosti sa stanovuje obsah hemoglobínu najčastejšie fotometricky alebo spektrofotometricky (objektívna metóda založená na absorpcii svetla v roztoku).

hemoptoe

hemoptoe [gr.] — vykašliavanie väčšieho množstva krvi z dýchacích ciest alebo z pľúc. Príčinou bývajú rôzne pľúcne a mimopľúcne ochorenia. Patria sem: 1. bronchopulmonálne ochorenia (akútny zápal priedušiek, zápal pľúc, pľúcna tuberkulóza, parazitárne a mykotické ochorenia pľúc, vírusové infekcie, nádory pľúc, cudzie telesá); 2. úrazy hrudníka (zlomeniny rebier, poranenia dýchacích ciest); 3. choroby srdca a ciev malého krvného obehu (pľúcny edém, pľúcna embólia, srdcové chyby, pľúcna hypertenzia); 4. choroby krvi (poruchy zrážania krvi, leukémia) a i. Príznaky závisia od množstva vykašľanej krvi, pri stredne ťažkom až masívnom hemoptoe sú to dýchavica, dráždenie na kašeľ a zvýšená dychová a pulzová frekvencia. Zdroj krvácania sa potvrdzuje bronchoskopiou. Liečba: zabezpečenie voľných dýchacích ciest, upokojenie pacienta, prísny pokoj na lôžku v polosede, včasná diagnostika a liečba základnej choroby.

hemoptýza

hemoptýza [gr.] — prímes krvi v spúte alebo vykašliavanie menšieho množstva krvi z dýchacích ciest (hrtana, priedušnice, priedušiek). Príčiny sú rovnaké ako pri hemoptoe. Pseudohemoptýza je vykašliavanie krvavého spúta z nosohltana, ústnej dutiny, hltana alebo z pažeráka.

hemoroidy

hemoroidy [gr.], hovorovo zlatá žila — uzlovité rozšírenie žilových štruktúr pod kožou v okolí dolnej časti konečníka a análneho otvoru. Na ich vzniku sa podieľajú značnou mierou poruchy vyprázdňovania, najmä dlhodobá zápcha, v niektorých prípadoch ide o dedičnú predispozíciu, prípadne o vrodenú slabosť žilových stien. Vnútorné hemoroidy vznikajú zvyčajne následkom nadmerného úsilia vyvíjaného pri stolici počas niekoľkých rokov. Prejavujú sa krvácaním, neskôr môžu rozšírené žily spolu so sliznicou vyčnievať do análneho kanála a v pokročilých štádiách sú počas stolice vytláčané análnym otvorom von. Väčšinou sú nebolestivé, bolesť sa zjavuje až v pokročilých štádiách. Vonkajšie hemoroidy vznikajú pri zápale žíl uložených podkožne okolo análneho otvoru a v súvislosti s námahou počas stolice pri dlhodobo trvajúcej zápche. Sú zvyčajne veľmi bolestivé, sprevádzané krvácaním. Typickou komplikáciou vonkajších hemoroidov je vznik trombózy (krvnej zrazeniny) v žilách tvoriacich hemoroidy. Vyskytujú sa zriedka. Liečba: diéta s vysokým obsahom vlákniny, sedacie kúpele, lokálne masti a čapíky s analgetickým a protizápalovým účinkom.

hemostatiká

hemostatiká [gr.], hemostyptiká — látky, ktoré zvyšujú zrážanie krvi (hemostázu) pôsobením na jej fluidokoagulačnú rovnováhu. Patria sem napr. fibrinogén a skupina vitamínu K (tzv. fylochinóny). Možno ich aplikovať lokálne alebo celkove.

hemostáza

hemostáza [gr.] — zastavenie krvácania; proces, ktorý chráni organizmus pred stratami krvi. Organizmus má vyvinuté komplexné hemostatické mechanizmy, ktorých zlyhanie vedie k vykrvácaniu. Na hemostáze sa zúčastňujú cievna, tkanivová, trombocytová a plazmatická zložka. Uplatňujú sa pri nej tieto deje: reflexná vazokonstrikcia (reakcia ciev v mieste poranenia), adhézia a agregácia trombocytov (činnosť krvných doštičiek), tvorba a retrakcia fibrínu, tvorba koagula (hemostatickej zátky), fibrinolýza (odbúranie nadbytočného množstva koagulačných faktorov) a generalizovaná vazokonstrikcia. Stupeň uplatnenia jednotlivých zložiek závisí od druhu, miesta a rozsahu poranenia. Pri poranení menších ciev zastavia krvácanie hemostatické deje, pri poranení väčších ciev sa uplatňuje aj spätný tlak nahromadenej krvi v okolí cievy a pokles tlaku v cieve v dôsledku masívneho krvácania. Pri poranení veľkej tepny, kde je krv pod veľkým tlakom, prirodzené mechanizmy nestačia a nastane smrteľné krvácanie. V mieste poranenia nastáva veľmi rýchla reflexná vazokonstrikcia (trvá 15 – 30 sekúnd), ktorá vedie až k uzavretiu kapilár a malých ciev. Cievna stena sa stáva adhezívnejšia pre trombocyty (opsonizácia endotelu).

Kľúčovým dejom hemostázy je adhézia a agregácia trombocytov v mieste poškodenia cievy. Niekoľko sekúnd po poškodení cievnej steny nastáva zhlukovanie trombocytov a vytvára sa primárna hemostatická zátka (v dôsledku poškodenia endotelovej výstelky cievnej steny a následného kontaktu trombocytov s tkanivom). Nenahraditeľný význam trombocytov je daný tým, že pri adhézii uvoľňujú viaceré látky, ktoré zosilňujú vazokonstrikciu poškodenej cievy (u človeka má mechanické upchatie porušenej cievy zhlukom trombocytov malý význam). Z poraneného tkaniva sa uvoľňuje tkanivový tromboplastín, ktorý sa zúčastňuje na aktivácii premeny fibrinogénu na fibrín a ako kofaktor aj na premene protrombínu na trombín. Tvorba fibrínu je vlastné zrážanie krvi, je to súbor enzýmových reakcií, na ktorom sa zúčastňuje veľa plazmatických proteínov, lipidov a iónov. Výsledkom je premena tekutej krvi na nerozpustnú zrazeninu (koagulum). Vytvorená stabilná a nerozpustná fibrínová zrazenina je hlavnou zložkou sekundárnej hemostatickej zátky, ktorá definitívne uzatvára porušenú cievnu stenu a umožňuje jej zahojenie.

Mechanizmy zrážania sa uvádzajú do činnosti pri poškodení cievnej steny a priľahlých tkanív alebo pri kontakte krvi s poškodenými endotelovými bunkami alebo s kolagénom, prípadne s inými zložkami tkaniva. Hlavnú úlohu zohrávajú plazmatické proteíny, ktoré sa označujú ako faktory zrážania (inaktívne formy proteolytických enzýmov). Väčšina faktorov zrážania sa syntetizuje v pečeni, pričom na tvorbu niektorých je potrebný vitamín K. Poškodením tkaniva sa aktivuje vonkajší (tkanivový) systém zrážania krvi, ktorý aktivuje z poškodeného tkaniva uvoľnený tkanivový tromboplastín a faktor VII. Vnútorný (plazmatický) systém zrážania krvi sa aktivuje kontaktom krvi s kolagénom v poškodenej cievnej stene, prípadne kontaktom s hemostatickou zátkou. Aktivácia ďalších faktorov pokračuje sériou kaskádovitých reakcií, ktorých výsledkom je premena protrombínu na trombín. Posledná fáza zahŕňa štiepenie fibrinogénu na fibrín, čím vzniká fibrínová sieť. Takýto fibrín nie je dostatočne stabilný, preto sa musí fibrínové koagulum stabilizovať a retrahovať, čo je významné z hľadiska stiahnutia a priblíženia okrajov rany. Retrakciu koagula zabezpečujú trombocyty. Počas hemostázy sú koagulačné faktory v nadbytku (najmä trombín a fibrín), a preto sa musia po ukončení hemostázy odbúrať. Na tomto deji sa zúčastňuje antitrombínový a fibrinolytický systém. Vzdialené a nepoškodené cievy postihuje generalizovaná vazokonstrikcia, ktorá je vyvolaná sérotonínom z rozpadnutých trombocytov, trvá až 30 minút a vedie k spontánnemu zastaveniu krvácania z malých ciev.

Poruchy hemostázy možno podľa príčiny rozdeliť na poruchy cievnej steny (vazopatie), poruchy trombocytov (trombocytopatie) a poruchy plazmatických faktorov (koagulopatie).

hemoterapia

hemoterapia [gr.] — liečba podávaním krvi alebo jej zložiek; → transfúzia krvi.

hemozoín

hemozoín [gr.] — žlto-čierny pigment tvoriaci sa v plazme schizontov plazmódií z hemoglobínu červených krviniek.

Hempel, Carl Gustav

Hempel, Carl Gustav, 8. 1. 1905 Oranienburg, Nemecko – 9. 11. 1997 Princeton, New Jersey, USA — americký filozof a metodológ vedy nemeckého pôvodu, jedna z hlavných postáv logického empirizmu a celkove aj filozofie vedy v 20. storočí. Študoval matematiku, fyziku a filozofiu na univerzite v Göttingene, Heidelbergu, Berlíne a vo Viedni. Nástup nacizmu v Nemecku ho prinútil 1934 odísť do Belgicka a 1937 do USA, kde prednášal na Yalovej, Princetonskej a Pittsburskej univerzite a začas bol prezidentom Východnej divízie Americkej filozofickej asociácie. Hoci bol predstaviteľom logického empirizmu, nebránil sa kritickej reflexii niektorých hlavných téz tohto prúdu (predložil napr. kritiku empiristickej koncepcie významu). Hempel sa najviac preslávil precíznou a systematickou analýzou vedeckej explanácie. Navrhol model pokrývajúceho zákona, podľa ktorého sa určitý jav vysvetlí práve vtedy, keď sa priblížia jeho začiatočné podmienky a vedecké zákony, pod ktoré patrí. Používanie tohto modelu obhajoval nielen v prírodných, ale aj v sociálnych vedách a v historiografii, čím presadzoval metodologickú jednotu empirických vied. Viacero nedostatkov tohto modelu odhalili kritici najmä v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Hempel poukázal aj na paradoxy konfirmácie (známe aj ako Hempelov paradox havranov). Paradox vzniká, ak sa prijme predpoklad, že potvrdzujúcim prípadom určitej vedeckej hypotézy je aj to, čo je potvrdzujúcim prípadom tvrdenia, ktoré je logicky ekvivalentné s danou vedeckou hypotézou. Hypotézu Všetky havrany sú čierne preto potvrdzuje nielen pozorovanie čierneho havrana, ale aj oranžového pomaranča, bielej topánky a iného nečierneho nehavrana. Tieto veci totiž potvrdzujú logicky ekvivalentné tvrdenie Všetky nečierne objekty sú nehavrany. Hempel mal zásadný vplyv na diskusiu o vedeckej explanácii a prispel aj k analýzam z oblastí induktívnej logiky a pojmovej výstavby teórií. Diela: Základy pojmovej tvorby v empirických vedách (Fundamentals of Concept Formation in Empirical Science, 1952), Aspekty vedeckej explanácie a iné eseje z filozofie vedy (Aspects of Scientific Explanation and Other Essays in the Philosophy of Science, 1965), Filozofia prírodných vied (Philosophy of Natural Science, 1966).

hempšírka

hempšírka — stredne ťažké mäsovo-nosivé plemeno sliepok vyšľachtené v USA v štáte New Hampshire výberom z červených rodajlendiek. Je tehlovočervenej až medenočervenej farby; hmotnosť kohúta 3,5 – 4 kg, sliepky 2,5 – 2,8 kg, ročná znáška 180 vajec (s hnedou škrupinou, hmotnosť vajca 55 – 60 g). Pre svoje úžitkové vlastnosti veľmi obľúbené plemeno medzi chovateľmi.

hena

hena [arab.] — oranžovočervené až hnedé prírodné farbivo izolované z rozomletých listov kra lavzónia farbiarska pestovaného v severnej Afrike, južnej Ázii (India) a severnej Austrálii. Obsahuje do 5 hmotnostných % farbiva lavzónu (2-hydroxy-1,4-naftochinón). Známe od staroveku (doklady o používaní heny sú vo výtvarnom umení starovekého Egypta). Jeden z najstarších kozmetických prostriedkov používaný najmä na farbenie vlasov, obočia, nechtov a pokožky. Tmavšie odtiene sa dosahujú zmiešaním s usušenými rozomletými listami indigovníka. V Indii, Indonézii, oblasti Stredného východu a v severnej Afrike je rozšírená tradičná technika ornamentálneho zdobenia tela, najmä rúk a nôh, nanášaním pasty obsahujúcej henu na pokožku. Trvácnosť kresby (niekoľko týždňov až mesiacov) sa dosahuje pridaním kyseliny citrónovej, boritej alebo adipovej (na dosiahnutie pH okolo 5,5).

Henckovce

Henckovce — obec v okrese Rožňava v Košickom kraji v Slovenskom rudohorí v doline rieky Slaná, 349 m n. m.; 450 obyvateľov (2017). Písomne doložená 1470 ako Henczko, 1551 Henczkowce, 1563 Henczowetz, 1590 Henczkowa, 1773 Henczko, Henczkowcze, 1786 Henczko, Henzkowze, 1808 Henczkó, Hentzendorf, Henckowce, 1863 – 1913 Henckó, 1920 Henckovce. Vznikla na valašskom práve v 2. pol. 15. stor. pri zaniknutej obci Hermanovce (1427 spomínaná ako Hermanhaza). Patrila Bebekovcom, po nich hradnému panstvu Krásna Hôrka. Obyvatelia sa pôvodne zaoberali pastierstvom, pálením uhlia, výrobou šindľov a povozníctvom, v 18. – 19. stor. pracovali v miestnych hutách, 1852 tam bola postavená vysoká pec. Stavebné pamiatky: ranogotický rímskokatolícky Kostol všetkých svätých (2. pol. 13. stor., v bývalých Hermanovciach), okolo neho obranný kamenný múr so strieľňami, barokovo-klasicistický evanjelický kostol (1798), barokovo-klasicistická kúria (koniec 18. stor.), obecná zvonica (19. stor.), drevená zvonica pri evanjelickom kostole (koniec 19. stor.).

Hencl, Vladimír

Hencl, Vladimír, 17. 6. 1928 Viedeň — český banský odborník. Od 1952 pôsobil v Ústave pre výskum rúd v Prahe, 1978 – 93 na Banskom ústave ČSAV (dnes Geologický ústav Akadémie vied ČR a Ústav štruktúry a mechaniky hornín Akadémie vied ČR); 1974 DrSc. Zaoberal sa úpravou nerastných surovín, najmä magnetickou separáciou. Autor práce Mokré magnetické rozdružování slabě magnetických minerálů (1974), 57 príspevkov v domácich a zahraničných vedeckých a odborných časopisoch, 22 patentov, z ktorých zvlášť významný bol patent na vysokogradientový magnetický separátor VMS-100 použitý v Železorudných baniach v úpravni závodu v Rudňanoch.

Henclová

Henclová — obec v okrese Gelnica v Košickom kraji vo Volovských vrchoch v Slovenskom rudohorí, 635 m n. m.; 107 obyvateľov (2017); miestne časti: Henclová, Tichá Voda. Písomne doložená 1548 ako Henczfalwa, 1808 Henzlova, 1863 – 88 Henclova, 1892 – 1902 Henzlova, 1907 – 13 Henclófalva, 1920 Henzlová, 1927 Henclová. R. 1926 bola k Henclovej pričlenená obec Štilbach, dnešná miestna časť Tichá Voda (písomne doložená 1344 ako Lassyupatak in Teutonico Stilbach, 1863 Stellbach, 1873 – 88 Stillbach, 1892 Lassupatak, 1895 – 1913 Lassúpatak, 1920 Štilbach, Šteľbach, 1926 Štilbach). Henclová vznikla asi v 14. stor. spolu so Štilbachom ako banská osada. Patrili hradnému panstvu Krásna Hôrka. Obyvatelia sa pôvodne zaoberali baníctvom a pálením uhlia, neskôr tkaním plátna a súkna i výrobou dreveného riadu, 1498 – 1527 tam boli v prevádzke huty a hámre. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie (1890 – 91, rozšírený 1940), v miestnej časti Tichá Voda eklektický rímskokatolícky Kostol sv. Jozefa (1889 – 92, postavený na mieste staršieho, doloženého 1349, 1931 obnovený). Pamätník SNP (1959). V katastri obce sa nachádza prírodná rezervácia Polianske rašelinisko (vyhlásená 1993, rozloha 19,3 ha) zameraná na ochranu zachovaného rašeliniska s komplexom rastlinných spoločenstiev na priľahlých pasienkoch.

Hencovce

Hencovce — obec v okrese Vranov nad Topľou v Prešovskom kraji na severnom okraji Východoslovenskej nížiny medzi Topľou a Ondavou , 123 m n. m.; 1 345 obyvateľov (2017). Drevársky priemysel. V katastri obce sú železnaté, sírne a slané pramene. Písomne doložená 1363 ako Henchfalua, 1372 Hencholch, 1414 Henchoch, 1773 Henczocz, Henczowcze, 1786 Henczócz, Henzowze, 1808 Henczócz, Hencowce, 1863 – 1902 Hencóc, 1907 – 13 Hencfalva, 1920 – 69, 1996 Hencovce. Do 17. stor. patrila panstvu Čičva. Obyvatelia sa pôvodne zaoberali poľnohospodárstvom, v pol. 15. stor. bol v obci mlyn. V období 1970 – 96 bola pričlenená k Vranovu nad Topľou. V 50. rokoch 20. stor. tam bol vybudovaný závod na spracovanie drevnej hmoty Bukóza. Barokovo-klasicistický rímskokatolícky Kostol najsv. srdca Ježišovho (1779).

Henderson

Henderson, angl. Henderson Island — koralový ostrov v juhovýchodnej časti Tichého oceána v blízkosti obratníka Kozorožca, najväčší z Pitcairnových ostrovov v Polynézii (administratívne patriace Spojenému kráľovstvu); 36 km2 (dĺžka 9,6 km, šírka 5,1 km), neobývaný. Typický atol, maximálna výška 33 m n. m. Vďaka civilizáciou neporušenej flóre a faune s mnohými endemitmi sa Henderson stal prírodnou rezerváciou zapísanou 1988 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Henderson, Arthur

Henderson, Arthur, 13. 9. 1863 Glasgow – 20. 10. 1935 Londýn — britský politik. Pôvodne robotník, aktívne pracoval v odborovom hnutí. R. 1903 – 31 a 1933 – 35 poslanec britského parlamentu za Labouristickú stranu (Labour Party), 1911 – 34 jej tajomník, 1908 – 10 a 1914 – 17 predseda. V zhode s politikou svojej strany podporoval britské vojnové úsilie v období 1. svetovej vojny. R. 1915 – 17 pôsobil v koaličnej vláde D. Lloyda Georgea o. i. ako minister vzdelávania a neskôr ako poradca pre robotnícke otázky. Spolu so S. Webbom vypracoval 1918 stanovy Labouristickej strany, na základe ktorých sa vyprofilovala na socialistickú stranu. R. 1924 minister vnútra, 1929 – 31 minister zahraničných vecí. R. 1932 predsedal konferencii o odzbrojení v Ženeve. Nobelova cena mieru (1934).

Henderson, Neville Meyrick

Henderson, Neville Meyrick, sir, 10. 6. 1882 Sedgewick Park (pri Horshame) – 30. 12. 1942 Londýn — britský diplomat. Od 1905 pôsobil v diplomatických službách, 1928 – 29 veľvyslanec vo Francúzsku, 1929 – 35 v Belehrade, 1935 – 37 v Buenos Aires. R. 1937 – 39 ako veľvyslanec v Berlíne podporoval politiku appeasementu N. Chamberlaina a presadzoval dohodu s nacistickým Nemeckom.

hendiadys

hendiadys [gr. > lat.] — štylistická figúra spočívajúca vo vyjadrení predstavy dvoma priradenými podstatnými menami (namiesto spojenia prívlastku s podstatným menom), napr. šťastím a úsmevom namiesto šťastným úsmevom, veselosť a smiech namiesto veselý smiech:

Kto sa zrodil,

aby prachom zeme brodil,

nech!

V mojej duši veselosť a smiech!

(J. Smrek: Triumf)

hendikep

hendikep [angl.], handicap — nevýhoda, znevýhodnenie; nerovnosť podmienok;

1. lek. akákoľvek telesná alebo duševná porucha obmedzujúca účasť jednotlivca na normálnom živote alebo jeho pracovnú schopnosť;

2. psychol. oslabená pozícia jednotlivca voči sociálnemu okoliu spôsobená objektívnymi príčinami, napr. u telesne postihnutých ľudí;

3. šport. všeobecne preteky s (ne)výhodou, resp. znevýhodnenie niektorých pretekárov z dôvodov ich vyššej výkonnosti; a) v atletike vzdialenosť, o ktorú je zdanlivo posunutá štartovacia čiara v oddelených dráhach (behy na 200 a 400 m, štafety a i.); b) v dráhovej cyklistike preteky jednotlivcov alebo dvojíc, pri ktorých slabší pretekár dostáva k dobru body alebo kratšiu vzdialenosť v m; c) druh dostihov, v ktorých každý kôň nesie hmotnosť podľa jeho doterajšej výkonnosti.

Hendrich, Josef

Hendrich, Josef, 21. 2. 1888 Moravské Budějovice, okr. Třebíč – 5. 10. 1950 Praha — český pedagóg a komeniológ. Po štúdiu na Karlovej-Ferdinandovej univerzite (dnes Karlova univerzita) v Prahe od 1912 pôsobil ako stredoškolský učiteľ. R. 1921 pôsobil v Pedagogickom ústave J. A. Komenského, kde spracúval anketu o reforme stredného školstva, 1924 – 28 na Karlovej univerzite v Prahe, 1928 – 37 na Filozofickej fakulte (1935/36 dekan fakulty) UK v Bratislave. Jeho zásluhou bola 1930 v Bratislave zriadená Štátna pedagogická akadémia (1930 – 37 jej riaditeľ). R. 1937 sa vrátil na KU v Prahe, kde viedol Pedagogický seminár, súčasne počas 2. svetovej vojny riadil Státní pedagogickú akadémiu, redakciu Věstníka pedagogického a Masarykův lidovýchovní ústav. Po 2. svetovej vojne sa vrátil na KU v Prahe, bol však obvinený z kolaborácie (1947 rehabilitovaný). Zaoberal sa najmä osobnosťou a dielom J. A. Komenského (Jana Amose Komenského spisy vševědné, všeosvětové a všenápravné, 1924; J. A. Komenský, 1946), dokončil a doplnil dielo českého literárneho historika Jana Václava Nováka (*1853, †1920) J. A. Komenský. Jeho život a spisy (1920 – 32). Vo vtedajšom zápase o empirický alebo filozofický postup v pedagogike napísal polemickú štúdiu Filosofické proudy v současné pedagogice (1926), v ktorej nesúhlasil s empiricko-prírodovednou koncepciou Václava Příhodu a prikláňal sa k idealistickým až spiritualistickým východiskám pedagogiky. Autor prác Pedagogický systém a školská reforma Giovanniho Gentile (1925), Úvod do obecné pedagogiky (1935), Ako sa kedysi na Slovensku študovalo (1937), Úvod do akademického studia (1947) a i.

Hendrichovce

Hendrichovce — obec v okrese Prešov v Prešovskom kraji v Šarišskej vrchovine v doline Veľkej Svinky, 420 m n. m.; 234 obyvateľov (2017). Písomne doložená 1320 ako (villa) Herrici, 1330 Hedrychfalva, 1773 Hedri, Hendrichovcze, 1786 Hedri, Hendrichowcze, 1808 Hedri, Hedřichowce, Hendřikowce, 1863 – 1913 Hedri, 1920 Hedrihovce, Henrihovce, 1927 Hendrichovce. Vznikla v 13. stor. nemeckou kolonizáciou. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a povozníctvom. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Štefana mučeníka (pôvodne gotický z 2. pol. 14. stor., okolo 1641 prestavaný, 1753 barokizovaný), klasicistický kaštieľ (1832).

Hendrix, Jimi

Hendrix, Jimi, vlastným menom James Marshall (pôvodne Johny Allen) Hendrix, 27. 11. 1942 Seattle, Washington – 18. 9. 1970 Londýn — americký gitarista, spevák a skladateľ černošsko-indiánskeho pôvodu. Začínal pod vplyvom černošských bluesových gitaristov, neskôr hrával v kapelách rhythm and blues s umelcami Little Richardom (*1932), Ikom Turnerom (*1931, †2007) a T. Turnerovou. R. 1966 odišiel do Londýna a založil skupinu Jimi Hendrix Experience s bubeníkom Mitchom Mitchellom (*1947) a basgitaristom Noelom Reddingom (*1945, †2003). Na koncertoch prekvapoval nielen novátorskou zmesou blues a psychedelického rocku, ale najmä nespútanou virtuozitou a nekonvenčnými praktikami (zapaľovanie gitary, hra zubami). Po debute Are You Experienced? (1967) a dvojalbume Electric Ladyland (1968) nahrával s triom Band of Gypsys (bubeník Buddy Miles, *1947, †2008; basgitarista Billy Cox, *1941). Býva označovaný za najvýznamnejšieho gitaristu v dejinách rockovej hudby (nahrávky Hey Joe, 1966; Purple Haze, 1967; Foxy Lady, 1967; Voodoo Chile, 1968).

Hendrych, Jan

Hendrych, Jan, 28. 11. 1936 Praha — český sochár a medailér.

R. 1955 – 61 študoval na Vysokej škole umeleckopriemyselnej a 1964 – 67 na Akadémii výtvarných umení v Prahe, kde od 1990 pôsobil, 2001 – 2010 pôsobil aj na Katedre sochárstva Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici; 1991 profesor. Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov novofiguratívnych tendencií v európskom sochárstve. Jeho diela sú špecificky obohatené o podnety z tradície českého barokového sochárstva, ktorú uplatňuje vo figurálnych kompozíciách (Most s figúrou, 1987), komorných reliéfoch, plaketách a medailách. Venoval sa aj reštaurovaniu barokových sochárskych pamiatok. Účastník sochárskych sympózií (o. i. v Košiciach 1969).

Henennisut

Henennisut, aj Neninisut, gr. Hérakleopolis alebo Hérakleopolis Magna — archeologická lokalita v strednom Egypte na západnom brehu Nílu juhovýchodne od Fajjúmskej oázy (asi 140 km južne od Káhiry). Mesto bolo metropolou 20. hornoegyptského kraja. Počas Prvého prechodného obdobia bolo sídlom vládcov 9. a 10. dynastie, ktorí zápasili s ďalšími hornoegyptskými rodmi o hegemóniu nad celým Egyptom. Hlsvným božstvom mesta bol boh Herišef (uctievaný s hlavou barana), ktorého Gréci stotožnili s Heraklom (odtiaľ grécka verzia názvu). Jeho chrám prestavaný počas Novej ríše a ďalšie časti mesta skúmali E. Naville, W. M. F. Petrie a i. V okolí sú pohrebiská s hrobkami pochádzajúcimi z rozličných historických období.

henge

henge [hendž; angl.] — typ rituálneho monumentu z mladšej kamennej doby vyskytujúceho sa výlučne v Spojenom kráľovstve. Objekt alebo jadro rituálneho priestoru kruhového tvaru bol z vonkajšej strany zvyčajne ohraničený priekopou a valom. Vnútorný priestor bol sprístupnený jedným alebo dvoma protiľahlými vchodmi; dá sa predpokladať zámerná orientácia podľa svetových strán. V takto vymedzenom priestore sa vyskytujú napr. hroby, kultové jamy, megalitické stavby alebo objekty doložené stopami po drevených koloch. Najznámejšie lokality s predpokladanými kruhovými objektmi sú Durrington Walls a Woodhenge, s megalitickými stavbami Stonehenge a Avebury (všetky v južnom Anglicku v grófstve Wiltshire); 1986 boli spoločne zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Heng Samrin

Heng Samrin, 25. 5. 1934 provincia Prej Veng — kambodžský politik. R. 1970 – 75 počas občianskej vojny účastník boja proti vojenskému režimu generála Lon Nola na strane Červených Khmérov. Po ich víťazstve a začiatku Pol Potovej diktatúry odišiel do Vietnamu, kde sa podieľal na prípravách zvrhnutia režimu Červených Khmérov, od 1978 predseda Kambodžského jednotného frontu národnej spásy. R. 1979 – 91, po vstupe vietnamskej armády do Kambodže, predseda ľudovej revolučnej rady (hlava štátu a predseda vlády), 1981 premenovanej na štátnu revolučnú radu. Viedol boj proti zvyškom Červených Khmérov, 1981 – 91 generálny tajomník komunistickej Ľudovej revolučnej strany Kambodže. R. 1991 odovzdal moc korunnému princovi a neskoršiemu kráľovi Norodomovi Sihanukovi. Od 2006 prezident Národného zhromaždenia (dolnej komory kambodžského parlamentu).

Henieová, Sonja

Henieová (Henie), Sonja, 8. 4. 1912 Oslo – 12. 10. 1969 (v lietadle z Paríža do Osla) — nórska krasokorčuliarka. Jedna z najslávnejších korčuliarok v histórii svetového krasokorčuľovania. Trojnásobná olympijská víťazka na zimných olympijských hrách v Sankt Moritzi 1928, Lake Placide 1932 a Garmisch Partenkirchene 1936. Majsterka sveta 1927 – 36 a 6-násobná majsterka Európy. Vniesla revolučné zmeny do choreografie voľnej jazdy, zaviedla módu krátkych sukničiek a bielych krasokorčuliarskych topánok. Po skončení športovej kariéry žila 1938 – 53 v Hollywoode, kde nakrútila 13 filmov. Hrala v nenáročných revuálnych príbehoch, ktorých dej tvoril len kulisu jej krasokorčuliarskeho umenia. Jej najúspešnejším filmom je (aj zásluhou vynikajúcej hudby v podaní orchestra G. Millera) Zasnežená romanca (Sun Valley Serenade, 1941). Účinkovala aj vo filmoch Kráľovná ľadu (One in a Million, 1936), Na tenkom ľade (Thin Ice, 1937), Šťastné pristátie (Happy Landing, 1938), Biely karneval (My Lucky Star, 1938), Melódia na korčuliach (Second Fiddle, 1939), Zimný čas (Wintertime, 1943), S radosťou (It’s a Pleasure, 1945), Grófka Monte Christo (The Countess of Monte Cristo, 1948) a Hello, Londýn (Hello, London, 1958). Neskôr, až do konca 50. rokov 20. stor., vystupovala v ľadovej revue.

Henisch, Juraj

Henisch [-niš], Juraj, aj Henischius, 24. 4. 1549 Bardejov – 31. 5. 1618 Augsburg, Nemecko — uhorský humanitný vzdelanec, lekár a geograf. Po štúdiách v Bardejove a na univerzite vo Wittenbergu a v Bazileji získal 1576 hodnosť doktora medicíny. Potom pôsobil na gymnáziu v Augsburgu, kde bol 1576 – 80 profesorom a dekanom lekárskeho kolégia. Napísal niekoľko desiatok prác z rôznych vedných disciplín (história, geografia, medicína, matematika, astronómia). Vo svojom najznámejšom diele Prehľad starej a novej geografie (Epitomae geographiae veteris et novae, 1577) zhrnul dobové poznatky z geografie, publikoval aj údaje o stoliciach a mestách na území Slovenska (Turiec, Liptov, Šariš, Košice, Bardejov, Kremnica, Banská Bystrica, Banská Štiavnica). Autor práce o liečivách živočíšneho pôvodu Kniha o liečivách získavaných z vtákov, divých a zdomácnených zvierat (Artzney Buch von Vögeln, wilden und zahmen Tieren, 1574).

Henisch, Peter

Henisch [-niš], Peter, 27. 8. 1943 Viedeň — rakúsky spisovateľ, novinár, autor textov piesní a spevák. R. 1969 založil skupinu a časopis Wespennest (Osie hniezdo), v ktorých presadzoval kritickorealistickú líniu, 1971 hudobnú skupinu Wiener Fleisch und Blut (Viedenské mäso a krv) s výrazne sociálnokritickou orientáciou. Vo svojich dielach zobrazoval okrajové spoločenské vrstvy Viedne, napr. v poviedkach O barónovi Karlovi. Príbehy z periférie a iná próza (Vom Baronkarl. Peripheriegeschichten und andere Prosa, 1972) i v románoch Malá postava môjho otca (Die kleine Figur meines Vaters, 1975; sfilmovaný 1980, réžia Wolfgang Glück) a Čierny Peter (Schwarzer Peter, 2000), ktorého protagonista Peter Jarosch, syn viedenskej konduktorky a amerického vojaka, žije na periférii spoločnosti, ako dieťa blúdi po Viedni povojnového obdobia a ako dospelý po New Orleanse. Autor románov Máj sa skončil (Der Mai ist vorbei, 1978), Hoffmannove rozprávky. Poznámky popleteného germanistu (Hoffmanns Erzählungen. Aufzeichnungen eines verwirrten Germanisten, 1983), Prorok Pepi Prohaska (Pepi Prohaska Prophet, 1986), Steinova paranoja (Steins Paranoia, 1988), O želaní stať sa Indiánom. Ako Franz Kafka na lodi cestou do Ameriky Karla Maya stretol, ale na pevninu nikdy nevstúpil (Vom Wunsch, Indianer zu werden. Wie Franz Kafka Karl May traf und trotzdem nicht in Amerika landete, 1994; slov. 2011), Tehotná Madonna (Die schwangere Madonna, 2005), Jedna veľmi malá žena (Eine sehr kleine Frau, 2007), Obrázková skrývačka s mačkou (Suchbild mit Katze, 2016) a i. Nositeľ viacerých ocenení, Ceny Antona Wildgansa (1977) a Ceny mesta Viedeň za literatúru (2009).

Henkel

Henkel — nemecký chemický koncern so sídlom v Düsseldorfe. Založený 1876 Fritzom Henkelom (*1848, †1930) a jeho dvoma obchodnými partnermi v Aachene ako firma na výrobu pracích prostriedkov. V súčasnosti podniká v troch strategických oblastiach: starostlivosť o domácnosť, starostlivosť o telo a lepidlá, tmely a povrchové úpravy a zamestnáva okolo 53 tis. ľudí (2017) na celom svete. Na Slovensku pôsobí Henkel Slovensko, spol. s r. o., so sídlom v Bratislave ako dcérska spoločnosť Henkel Central Eastern Europe (Henkel CEE), koordinačného centra pre strednú a východnú Európu. Založená 1991 pod názvom Henkel-Palma spol. s r. o. ako spoločný podnik rakúskej spoločnosti Henkel Austria (od 1998 Henkel CEE so sídlom vo Viedni) a vtedajšieho štátneho podniku Palma (do 2008 ako Palma-Tumys a. s.), od 1997 pod súčasným obchodným menom. Orientuje sa na odbyt pracích, čistiacich a avivážnych prostriedkov, prostriedkov vlasovej a telovej kozmetiky, ako aj lepidiel a povrchových technológií.

Henkel, Ján

Henkel, Ján, aj Henckel, Henkelius, asi 1481 Levoča – 5. 11. 1539 Vroclav — uhorský cirkevný hodnostár, humanista. R. 1513 farár v Levoči, 1522 v Košiciach, potom kazateľ kráľovnej Márie (manželky uhorského a českého kráľa Ľudovíta II. Jagelovského, sestry Ferdinanda I. Habsburského), 1531 farár v Świdnici (Poľsko), vroclavský kanonik. Významný vzdelanec svojej doby. Vybudoval si rozsiahlu knižnicu, usiloval sa o záchranu vzácnej stredovekej knižnice fraternity 24 spišských farárov, ktorú dal umiestniť do hlavného kostola v Levoči a vzácne exempláre pripevniť reťazami. Prívrženec a priateľ Erazma Rotterdamského, F. Melanchtona a iných európskych humanistov. Spočiatku bol naklonený reformácii, mnohé reformačné názory prijímal so sympatiami. V podstate sa usiloval o kompromis, ktorý by napomohol riešenie problémov a viedol k ozdraveniu pomerov v katolíckej cirkvi. Po sneme v Augsburgu (1530) sa pre svoje sympatie k reformám stal pre Habsburgovcov neprijateľným a bol donútený odísť z kráľovniných služieb. Autor kázní, ktoré sa však nezachovali, známe sú iba zo zmienok v literatúre. Tlačou vyšli jeho listy mestskej rade v Košiciach a Bardejove, v archívoch sa zachovali i listy písané Banskej Bystrici a iným mestám. Pripúšťa sa, že napísal alebo odpísal kompendium rímskeho a cirkevného práva.

Henlein, Konrad

Henlein [-lajn], Konrad, 6. 5. 1898 Vratislavice nad Nisou (nem. Maffersdorf), dnes súčasť Liberca – 10. 5. 1945 Plzeň — česko-nemecký politik. Od mladosti pôsobil v sudetonemeckom turnerskom hnutí, 1925 sa stal cvičiteľom a funkcionárom v Aši, 1931 bol zvolený za predsedu Nemeckého telocvičného zväzu (Deutscher Turnverband), pričom získal značný vplyv na nemeckú mládež v pohraničí. R. 1933 zakladateľ a vodca Sudetonemeckého vlasteneckého frontu, ktorý 1935 premenil na Sudetonemeckú stranu (podľa neho nazývaná aj henleinovci). R. 1935 – 38 poslanec československého parlamentu. Spočiatku prejavoval lojalitu k ČSR, požadoval len účelnú decentralizáciu a posilnenie samosprávy v pohraničí. Postupne začal presadzovať separatistický program autonómie Sudet, stal sa hlavným predstaviteľom politiky A. Hitlera a pripravoval rozbitie ČSR. V septembri 1938 organizoval na pohraničných územiach ozbrojené nepokoje. Po Mníchovskej dohode (1938) sa stal ríšskym komisárom pre odtrhnuté sudetonemecké územie, poslancom Ríšskeho snemu a župným vedúcim NSDAP, s ktorou sa zlúčila jeho Sudetonemecká strana. V období 16. 3. – 15. 4. 1939 šéf civilnej správy Protektorátu Čechy a Morava, apríl 1939 – máj 1945 ríšsky miestodržiteľ Sudetskej župy (sídlo v Liberci) a súčasne Gruppenführer (neskôr Obergruppenführer) SS. V máji 1945 sa dostal do amerického zajatia, vzápätí však spáchal samovraždu.

Henlein, Peter

Henlein [-lajn], Peter, aj Andreas Heinlein, okolo 1480 Norimberg – medzi 1. – 14. 9. 1542 tamže — nemecký zámočník a hodinár.

Od 1509 člen norimberského zámočníckeho cechu. Dlhé obdobie bol nesprávne považovaný za vynálezcu prvých vreckových hodiniek. Historicky je doložené, že v Norimbergu okolo 1510 ako jeden z prvých zhotovoval prenosné hodiny v tvare dózy, ktoré mali bicí stroj s pružinovým pohonom umožňujúcim 40-hodinový chod. Henleinova činnosť je doložená aj okolo 1524, keď vytváral hodinové strojčeky montované do puzdra.

Hennebique, François

Hennebique [enbik], François, 25. 4. 1842 Neuville-Saint-Vaast – 20. 3. 1921 Paríž — francúzsky technik, priekopník používania železobetónu v stavebníctve. Navrhol a postavil prvé železobetónové budovy a mosty. Odstránením prebytočného betónu z nosnej konštrukcie na základe mnohých experimentov navrhol monolitický trámový strop, pričom zohľadnil spolupôsobenie trámu a dosky v jednom monolitickom priereze tvaru T. R. 1892 si dal patentovať ucelený stavebný systém využívajúci železobetónové nosníky so strmeňmi a s pozdĺžnou výstužou, ktorý postupne zdokonaľoval. Vytvoril tak dodnes používaný skeletový systém so stĺpmi, nosníkmi a doskami. R. 1899 postavil v tom čase najväčší železobetónový oblúkový most cez rieku Vienne pri Châtellerault, ktorý mal tri oblúky, rozpätie stredného oblúka bolo 52 m, bočných oblúkov 40 m. R. 1910 navrhol a postavil železobetónový oblúkový most Risorgimento cez rieku Tiber v Ríme (rozpätie 100 m, vzopätie 10 m, výška prierezu na vrchole 1 m).