Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 151 – 200 z celkového počtu 498 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

hemartrón

hemartrón [gr.], hemartros — prítomnosť krvi v kĺbovej dutine po úraze alebo pri poruche krvácania (napr. pri hemofílii). Kĺb je opuchnutý a bolestivý.

hemateméza

hemateméza [gr.] — vracanie čerstvej alebo natrávenej krvi (krv má vzhľad kávovej usadeniny). Zdrojom krvácania z hornej časti tráviaceho traktu môžu byť peptické vredy na akomkoľvek mieste od pažeráka až po dvanástnik (najčastejšie vredy dvanástnika, potom žalúdka, zriedka pažeráka), pažerákové varixy (rozšírené pažerákové žily) alebo nádory žalúdka, menej časté je sliznicové krvácanie pri užívaní liekov alebo iných látok (káva, alkohol), ktoré poškodzujú žalúdočnú sliznicu. Vyžaduje urýchlené vyšetrenie (endoskopia) a liečbu (nevyhnutná je hospitalizácia). Masívne krvácanie môže viesť k šoku.

hematit

hematit [gr.], krveľ, α-Fe2O3 — minerál, oxid železitý, často obsahuje až 10 % oxidu titaničitého a málo oxidu horečnatého. Kryštalizuje v trigonálnej sústave. V závislosti od teploty, pri ktorej vzniká, vytvára rôzne tvary. Pri vysokej teplote býva bipyramidálny a romboédrický, pri nižšej hrubošošovkovitý. Za nízkych teplôt tvorí hrubé tabuľky a lúčovito vláknité masy (lebníky s guľovitou stavbou). Môže vytvárať aj ružicové zrasty z väčšieho počtu tabuľkovitých kryštálov (alpská železná ruža), obličkové formy (oolitická ruda), jemne šupinkaté masy (itabirit), šupinkaté masy (spekularit); zemité odrody sú väčšinou tvorené zmesou oxidov železa (červené okry).

Má červenkastú, modravú, oceľovosivú až čiernu farbu, višňovo- až krvavočervený vryp, polokovový až matný lesk. Nachádza sa v podobe tzv. páskovaných železných prekambrických rúd, ako aj v žilách, kde má hydrotermálny a pneumatolitický pôvod, metasomatický hematit sa vyskytuje vo vápencoch.

Najvýznamnejšie ložiská sú v USA (okolie Horného jazera), na Ukrajine (Kryvyj Rih) a v Brazílii (štát Minas Gerais). Pozoruhodné kryštály hematitu sa vyskytujú v Taliansku (Elba) a v alpských žilách vo Švajčiarsku. Na Slovensku sa nachádza v Slovenskom rudohorí, v Česku v Krušných horách. Hematit je dôležitou hojne rozšírenou železnou rudou sedimentárneho pôvodu patriacou k prvým rudám, ktoré ľudia ťažili; zemité odrody (červené okry) sa oddávna používali ako pigment, našli sa i v pohrebiskách starých okolo 80-tis. rokov.

hematoencefalická bariéra

hematoencefalická bariéra — fyzikálno-chemická bariéra oddeľujúca krv (krvné riečisko) od mozgu (mozgového tkaniva), cez ktorú selektívne prúdia krvné plyny a živiny, a to lipofilné alebo hydrofilné látky, pre ktoré je v hematoencefalickej bariére špecifický transportný systém. Hematoencefalickú bariéru nemajú novorodenci; pri niektorých ochoreniach dospelých (napr. pri zápale mozgových blán) sa môže narušiť zmenou jej priepustnosti pre polárne látky.

hematofág

hematofág [gr.] — parazitický živočích živiaci sa krvou iného živočícha, napr. kliešť, ovad alebo samice komárov.

hematofóbia

hematofóbia [gr.] — chorobný strach z krvi (pri pohľade na krv).

hematokrit

hematokrit [gr.] —

1. percentuálny objem bunkových zložiek krvi z celkového objemu celej krvi (pomer krvnej plazmy ku krvinkám). Pri stanovovaní hematokritu, ktorý patrí medzi základné laboratórne vyšetrenia krvného obrazu, sa krv centrifuguje v graduovaných skúmavkách alebo v sklených heparinizovaných kapilárach. Po centrifugácii možno priamo na skúmavke odčítať objemové percentá plazmy, resp. krviniek (krvinky klesnú ku dnu a nad nimi zostane plazma). Hematokrit zdravých mužov je 40 – 54 %, žien 37 – 47 %. Znížený hematokrit býva napr. pri anémii, reumatoidnej artritíde, cirhóze pečene a leukémii, zvýšený hematokrit napr. pri dehydratácii, eklampsii, erytrocytóze, polyglobúlii a vrodených chorobách srdca;

2. špeciálna centrifúga na oddeľovanie krviniek.

hematológia

hematológia [gr.] — náuka o krvi a krvinkách. V medicíne samostatný vedný odbor pozostávajúci z dvoch vzájomne súvisiacich vedných disciplín – hematológie a transfúziológie. Hematológia sa zaoberá prevenciou, diagnózou, liečbou a dispenzarizáciou chorôb krvi, krvotvorných buniek a orgánov (klinické a laboratórne vyšetrenia), ako aj výskumom ich fyziológie a patofyziológie. Transfúziológia sa zaoberá vyšetrovaním darcov, odberom a využívaním krvi a jej zložiek, ich spracovaním a racionálnym liečebným využitím pri dodržiavaní bezpečnosti pre darcu a príjemcu.

hematúria

hematúria [gr.] — prítomnosť krvi v moči. Zisťuje sa pri ochoreniach obličiek, močových ciest a prostaty (zápaly, úrazy, nádory, kamene), pri poruchách zrážania krvi alebo antikoagulačnej liečbe, niekedy aj pri extrémnej fyzickej záťaži. Pri makroskopickej hematúrii je okom viditeľná zmena sfarbenia moču (od jasnočervenej až po čokoládovohnedú), mikroskopická hematúria sa zistí pri vyšetrení moču (indikátorovým papierikom alebo mikroskopicky).

hemendex

hemendex [angl.], ham and eggs — jedlo z vajec a šunky zvyčajne podávané na raňajky. Na rozpálenom oleji sa z obidvoch strán opečú plátky šunky, na ktoré sa vylejú vajcia. Hemendex sa podáva s chlebom alebo s pečivom.

heméra

heméra [gr.] — v stratigrafii časový úsek zodpovedajúci zhruba biozóne, t. j. zóne najväčšieho rozvoja biologického druhu (napr. numulita druhu Nummulites perforatus vo vrchnom lutéte), hranice jeho výskytu však môžu heméru presahovať.

Hemerka, Július Ivan

Hemerka, Július Ivan, 26. 6. 1889 Bardejov – 23. 12. 1942 Budapešť — slovenský skladateľ, syn O. Hemerku. Pôsobil ako učiteľ hudby, dirigent, kapelník, zbormajster a organista v Prešove, Košiciach, Budapešti a i. Autor operety Hajdamáci (1920, na text E. Bohúňa s použitím východoslovenských piesní), ktorá mala premiéru 1925 v Košiciach pod názvom Ženské rozmary ako prvá v slovenskom jazyku na slovenskej scéne.

Hemerka, Oldřich

Hemerka, Oldřich, 13. 11. 1862 Vrdy, okres Kutná Hora – 19. 12. 1946 Košice — skladateľ a cirkevný hudobník českého pôvodu pôsobiaci na Slovensku. R. 1882 absolvoval organovú školu v Prahe, 1883 – 99 regenschori v Bardejove, 1899 – 1943 organista, dirigent, zbormajster a pedagóg v Košiciach. Všestrannou činnosťou pozdvihol hudobný život východného Slovenska. Autor mnohých cirkevných (omše, rekviem, graduále, offertóriá a i.) a svetských diel (najmä klavírne a orchestrálne, o. i. Kurucká fantázia, Dithyrambus, Mária v nočnej povíchrici pre zbor a orchester). Zaujímal sa o východoslovenskú ľudovú pieseň.

hemerofyt

hemerofyt [gr.] — pestovaná rastlina, človekom úmyselne introdukovaná do kultúrnych porastov, napr. kukurica siata (Zea mays).

hemerochória

hemerochória [gr.] — rozširovanie semien rastlín človekom v kultúrnej krajine.

hemerytrín

hemerytrín [gr.] — nehémový metaloproteín zabezpečujúci transport a (alebo) uskladnenie kyslíka v telách niektorých morských bezstavovcov; relatívna molekulová hmotnosť 108 000. Molekula hemerytrínu je oktamér, skladá sa z ôsmich proteínových podjednotiek (každá obsahuje 113 aminokyselinových zvyškov), z ktorých každá viaže dva atómy železa a môže vytvárať väzbu s jednou molekulou kyslíka. Kým hemerytrín je bezfarebný, hemerytrín viažuci kyslík (oxyhemerytrín) je fialovoružový.

hemi-

hemi- [gr.] — prvá časť zložených slov s významom pol, polovica.

hemianopia

hemianopia [gr.], hemianopsia — porucha zorného poľa obidvoch oči vyvolaná najčastejšie chorobným ložiskom v mozgu v mieste kríženia zrakových nervov; obojstranný výpadok polovíc zorného poľa. Homonymná hemianopia je obojstranný výpadok rovnakých (ľavých alebo pravých) polovíc zorného poľa (chorý vidí len polovicu zorného poľa), heteronymná hemianopia obojstranný výpadok vnútorných (binazálna hemianopia) alebo vonkajších (bitempolárna hemianopia) polovíc zorného poľa, pri kvadrantovej hemianopii chorý vidí tri štvrtiny zorného poľa.

hemiartroplastika

hemiartroplastika [gr.] — čiastočné nahradenie poškodeného kĺbu umelou náhradou. Používa sa v prípadoch, keď je poškodená len malá časť kĺbovej chrupky (maximálne polovica) napr. v bedrovom, najčastejšie však v kolennom kĺbe.

hemiasynergia

hemiasynergia [gr.] — strata koordinácie svalovej činnosti v jednej polovici tela.

hemibalizmus

hemibalizmus [gr.] — mimovoľné prudké zmietavé pohyby jednej končatiny alebo jednej polovice tela pri poškodení subtalamického jadra zvyčajne následkom trombózy alebo krvácania (viac býva postihnutá horná končatina). Pohyby sú niekedy také prudké, že postihnutého treba chrániť pred poranením hlavy alebo končatín. Hemibalizmus je najčastejšou formou balizmu, obojstranné postihnutie končatín sa nazýva bibalizmus.

hemiédria

hemiédria [gr.] — v kryštalografii strata niektorých prvkov súmernosti, napr. oktaéder v kubickej sústave sa rozpadá na dva štvorsteny, z ktorých každý má už len polovicu plôch osemstenu.

Hemigraphis

Hemigraphis [-fis; gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď akantovité. Vždyzelené rastliny s rozloženými stonkami zakoreňujúcimi na uzloch, s kopijovitými zúbkatými, na spodnej strane tmavopurpurovými listami a s rúrkovitými bielymi kvetmi, plod tobolka. Patrí sem napr. do 20 cm vysoký trváci druh Hemigraphis repanda pochádzajúci z Malajzie.

hemikrania

hemikrania [gr.] —

1. záchvatová bolesť jednej polovice hlavy, klasický príznak migrény;

2. vrodený rázštep lebkovej klenby.

hemikryptofyt

hemikryptofyt [gr.] — trváca bylina, ktorá pretrváva obdobie vegetačného pokoja obnovovacími (prezimujúcimi) púčikmi na trvácich orgánoch pri povrchu pôdy; obnovovacie púčiky sú chránené hrabankou, zaschnutými pošvami listov, nízkou vrstvou snehu ap., napr. rod ostrica (Carex).

hemimetabola

hemimetabola [gr.] — hmyz, ktorý prekonáva neúplnú premenu (hemimetabóliu), napr. šváby (Blattodea), rovnokrídlovce (Orthoptera), termity (Isoptera) a modlivky (Mantodea).

hemimetabólia

hemimetabólia [gr.] — neúplná premena, typ premeny hmyzu bez štádia kukly v ontogenéze. Larvy sa takmer podobajú na pohlavne dospelého jedinca (nemajú funkčné krídla a zrelé pohlavné orgány).

hemimorfia

hemimorfia [gr.] — v kryštalografii úkaz, pri ktorom plochy vznikajúce na jednom konci osi (polárna os) sa odlišujú od plôch vznikajúcich na druhom konci osi. Pri hemimorfii sa kryštálové tvary rozpadajú na horné a dolné. Hemimorfia sa prejavuje napr. na hemimorfite a turmalíne.

hemimorfit

hemimorfit [gr.], Zn4Si2O7(OH)2 · H2O — minerál, silikát (kremičitan) zinku, kryštalizuje v rombickej sústave. Zvyčajne tvorí drobné tabuľkovité kryštály s vertikálnym ryhovaním, ktoré sú na každom konci zakončené inak (→ hemimorfia). Často sa vyskytuje aj v celistvej, zrnitej, obličkovitej alebo vláknitej forme, niekedy vytvára povlaky. Kryštály sú zvyčajne bezfarebné, celistvé masy modré, zelenkasté, žltkasté a hnedé so skleným alebo hodvábnym leskom. Hemimorfit vzniká spolu s inými minerálmi (smithsonit, ceruzit, limonit) v oxidačnej zóne pri zvetrávaní oloveno-zinkových rúd. Je dôležitou zinkovou rudou.

Bohaté ložiská sú v Poľsku (Horné Sliezsko), veľké kryštály sa našli v Rusku (Zabajkalsko) a Iráne (provincia Jazd), hojne sa vyskytuje aj v Taliansku (Piemont) a Rakúsku (Korutánsko). Na Slovensku sa našiel pri Jelšave, Ardove a Žarnovici. V minulosti sa hemimorfit nazýval aj kalamín.

Hemingway, Ernest

Hemingway [-vej], Ernest (Miller), 21. 7. 1899 Oak Park, Illinois – 2. 7. 1961 Ketchum, Idaho — americký spisovateľ a novinár, predstaviteľ stratenej generácie. Od otca lekára získal vzťah k prírode, športu a lovu. R. 1918 odišiel ako dobrovoľník zborov Červeného kríža na front do Talianska, kde bol ťažko zranený. R. 1921 pracoval ako dopisovateľ novín Toronto Star (Torontská hviezda) v Paríži, stal sa členom krúžku amerických spisovateľov, ktorí sa schádzali v salóne spisovateľky a kritičky G. Steinovej. Cestoval po európskych krajinách (v Španielsku ho nadchli býčie zápasy). R. 1927 sa vrátil do USA, venoval sa literárnej tvorbe a svojim záľubám (safari v Afrike, rybárčeniu). Po vypuknutí občianskej vojny v Španielsku pôsobil 1937 – 38 ako zahraničný korešpondent North American Newspaper Alliance (Severoamerická novinová aliancia, podporoval republikánov). R. 1940 sa usadil na Kube, pátral po nemeckých ponorkách v Karibskom mori (román Ostrovy v prúde, Islands in the Stream, 1970; slov. 1972; sfilmovaný 1977, réžia Franklin J. Schaffner). R. 1941 odišiel ako vojnový korešpondent do Číny a Barmy, 1944 ako reportér do Londýna, zúčastnil sa invázie v Normandii a oslobodenia Paríža, od 1946 žil na Kube. Bol štyrikrát ženatý. Trpel depresiami, jeho zdravotný stav zhoršoval celoživotný alkoholizmus (v depresii z nevyliečiteľnej choroby spáchal samovraždu – zastrelil sa svojou obľúbenou puškou).

Hemingwayovu literárnu tvorbu ovplyvnila práca žurnalistu a vojnové zážitky; jeho silno autobiografické dielo podáva realistický obraz osudov jednotlivca na pozadí historických udalostí 20. stor. Hrdinovia jeho próz sú odvážni individualisti vyhľadávajúci nebezpečenstvo a silné zážitky (láska, lov, dobrodružstvo, cestovanie), sú však aj schopní obetovať sa pre druhých. Kompozícia Hemingwayových próz pripomína sled filmových záberov, využíva jasný, úsporný až strohý štýl vybudovaný na „princípe ľadovca“ (význam textu je skrytý za zdanlivo povrchnými dialógmi), dôležitú úlohu zohráva podtext.

Prvotina Tri poviedky a desať básní (Three Stories & Ten Poems, 1923) a rané zbierky poviedok V našej dobe (In our time, 1924) a Muži bez žien (Men without Women, 1927; slov. 1999) znamenali novátorské obrodenie americkej prózy. Hemingwayov prvý román Jarné riavy (The Torrents of Spring, 1926) paroduje román Temný smiech (Dark Laughter, 1925) S. Andersona. V tom istom roku vyšiel román Slnko aj vychádza (The Sun Also Rises; slov. 1968; sfilmovaný 1957, réžia H. King) o Američanoch poznamenaných 1. svetovou vojnou. Príbeh romanticky a tragicky sa končiacej lásky amerického poručíka Henryho Fredericka a anglickej ošetrovateľky Catherine uprostred vojnového besnenia na talianskom fronte zobrazil v románe Zbohom zbraniam (A Farewell to Arms, 1929; slov. 1964; prvý slov. preklad Sbohom, armáda!, 1948; sfilmovaný 1932, réžia Frank Borzage). Prostredie býčích zápasov opisuje v nebeletristickej próze Smrť popoludní (Death in the Afternoon, 1932; slov. 2015), z ciest po Afrike vznikli knihy Zelené pahorky africké (Green Hills of Africa, 1935; slov. 2014) a Snehy Kilimandžára (The Snows of Kilimanjaro and Other Stories, 1961; slov. 1970; titulná poviedka sfilmovaná 1952, réžia H. King).

Výrazom Hemingwayovho intenzívneho vnímania zostrujúcich sa sociálnych protirečení počas svetovej hospodárskej krízy sa stal román Mať a nemať (To Have and Have Not, 1937; slov. 1962; viackrát sfilmovaný, napr. 1944, réžia H. Hawks), ktorého hlavný hrdina vedie osamelý zápas o vlastnú existenciu. V Španielsku vznikla jeho jediná divadelná hra Piata kolóna (The Fifth Column, napísaná 1937, uvedená 1940; sfilmovaná 1960, réžia J. Frankenheimer) publikovaná ako súčasť súboru poviedok 49 poviedok (The Fifth Column and the First Forty-Nine Stories, 1938; slov. 1961). Román Komu zvonia do hrobu (For Whom the Bell Tolls, 1940; slov. 1959; sfilmovaný 1943, réžia Sam Wood) zobrazuje niekoľko dní skupiny republikánskych bojovníkov, ktorej členom je aj americký dobrovoľník Robert Jordan. Motto a názov románu z básne anglického básnika J. Donna poukazuje na otázky o zmysle spolupatričnosti a zodpovednosti za svoj život i za životy druhých. Román Cez rieku a pod stromy (Across the River and into the Trees, 1950; slov. 1984) odráža Hemingwayove pesimistické pocity po vypuknutí očnej choroby. Novela Starec a more (The Old Man and the Sea, 1952; slov. 1956; viackrát sfilmovaná, napr. 1958, réžia J. Sturges) oslavuje večný zápas človeka s prírodou i ľudskú vôľu a odvahu. Posmrtne vyšli kniha spomienok na bohémsky život v Paríži v 20. rokoch 20. stor. Pohyblivý sviatok (A Moveable Feast, 1964; slov. 2000) a na pobyt v Afrike 1953 – 54 Posledné safari (True at First Light, 1999; slov. 1999) a román Rajská záhrada (The Garden of Eden, 1986; slov. 1991; sfilmovaný 2008, réžia John Irvin).

Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1954) a Pulitzerovej ceny za beletriu (1953 za novelu Starec a more).

hemiparazit

hemiparazit [gr.] — poloparazit (→ parazit).

hemiparéza

hemiparéza [gr.] — čiastočné ochrnutie jednej polovice tela často po náhlej cievnej mozgovej príhode (väčšinou ide o rovnostranné postihnutie hornej i dolnej končatiny, napr. ľavostranná hemiparéza, pravostranná hemiparéza).

hemiplégia

hemiplégia [gr.] — úplné ochrnutie (obrna) pravej alebo ľavej polovice tela, prípadne i časti alebo celej tváre. Základným typom je cerebrálna (mozgová) hemiplégia, ktorá nadobúda po odznení pseudochabého akútneho štádia centrálny charakter. Centrálna hemiplégia sa vyznačuje príznakmi spastickej obrny. Poškodenie kortikospinálnych dráh vo vnútornom puzdre sa prejavuje centrálnou druhostrannou hemiplégiou a príznakmi centrálnej lézie tvárového nervu na strane hemiplégie (ochrnutím dolnej časti mimického svalstva). Poškodenie kortikospinálnych a kortikobulbárnych dráh v mozgovom kmeni vyvoláva obraz tzv. alternujúcich hemiplégií, pri ktorých je na poškodenej strane porucha niektorého hlavového nervu (III., VII., XII.) a na druhej strane hemiplégia rôzneho stupňa (kortikospinálne dráhy sú poškodené ešte pred skrížením a súčasne sú postihnuté jadrá niektorých hlavových nervov). Podľa výšky patologického procesu v mozgovom kmeni sa rozlišuje horná alternujúca hemiplégia, ktorá vzniká pri poškodení stredného mozgu a prejavuje sa poruchou funkcie III. hlavového nervu na homolaterálnej (súhlasnej) strane a hemiplégiou na kontralaterálnej (protiľahlej) strane (ak je porucha vpravo, prejaví sa na pravej strane poklesom mihalnice, strabizmom a rozšírením zrenice a na ľavej hemiplégiou), stredná alternujúca hemiplégia, ktorá vzniká pri poškodení Varolovho mosta a prejavuje sa periférnou obrnou mimického svalstva z lézie VII. hlavového nervu na poškodenej strane a druhostrannou hemiplégiou, a dolná alternujúca hemiplégia, ktorá vzniká pri poškodení v predĺženej mieche a prejavuje sa periférnou parézou XII. hlavového nervu na strane mozgového ložiska a druhostrannou (skríženou) hemiplégiou; na poškodenej strane predĺženej miechy je porucha hybnosti jazyka, kým na druhej strane je hemiplégia. Alternujúce hemiplégie sú najčastejšie cievneho pôvodu, môže však ísť aj o následok zápalového alebo nádorového procesu. Liečba: veľmi dôležitá je rehabilitácia, nevyhnutné je polohovanie najmä hornej končatiny.

hemipneustický hmyz

hemipneustický hmyz — hmyz, ktorý mal pôvodne všetkých desať párov spirákul (→ stigma), neskôr sa však časť z nich zavrela, napr. vodné bzdochy.

hemisféra

hemisféra [gr.] — polguľa; anat. hemisféra mozgu → mozgová hemisféra.

hemitropný hmyz

hemitropný hmyz — hmyz, ktorý nemá dobre vyvinuté ústne orgány (dlhý cuciak), preto nie je svojou výživou úzko viazaný na nektár a peľ, napr. včely s krátkym cuciakom, solitárne osy, pestrice a kutavky.

Hemlo

Hemlo — ložisko zlata v Kanade v provincii Ontário v blízkosti mesta Hemlo, jedno z najväčších v Sev. Amerike. Objavené 1979, ťažba od 1985 (jedny z najproduktívnejších baní na zlato na svete). Situované v typickom zelenokameňovom pásme prekambrického veku s doteraz známymi zásobami okolo 570 t.

Hemmings, David

Hemmings [heminks], David, 18. 11. 1941 Guildford – 3. 12. 2003 Bukurešť, Rumunsko — britský herec a režisér. Od detských rokov spieval v opernom zbore, po strate hlasu v puberte sa začal venovať iným umeleckým disciplínam. Nedokončil žiadnu školu, istý čas sa venoval maliarstvu, potom vystupoval ako spevák a gitarista v nočných kluboch. Vo filme začínal 1950 ešte ako dieťa a po viacerých malých úlohách sa preslávil postavou fotografa Thomasa vo filme M. Antonioniho Zväčšenina (Blow-Up, 1967). Na konci 60. rokov 20. stor. už patril k najvyhľadávanejším anglickým hercom. Od 1972 sa venoval aj filmovej réžii a po piatich filmoch režírovaných pre kiná sa v 80. rokoch 20. stor. venoval najmä réžii televíznych filmov. Zomrel na infarkt počas nakrúcania filmu. Režíroval filmy Štrnásť (The 14, 1972), Krásny gigolo, úbohý gigolo (Schöner Gigolo, armer Gigolo, 1978), Súboj o poklad Yankeeho Zephyra (Race to the Yankee Zephyr, 1981), Čierny kôň (Dark Horse, 1992) a i. Ako herec účinkoval vo filmoch Noc a mesto (Night and the City, 1950), Svätá Jana (Saint Joan, 1957), Potopenie lode Bismarck (Sink the Bismarck!, 1960), Kráľ Artuš a jeho družina (Camelot, 1967), Alfréd Veľký (Alfred the Great, 1969), Ohrozenie Britannicu (Juggernaut, 1974), Cesta rajskej smrti (La via della droga, 1977), Vražda na úrovni (Murder by Decree, 1979), Gladiátor (Gladiator, 2000), Spy Game (2001), Gangy v New Yorku (Gangs of New York, 2001), Liga výnimočných (The League of Extraordinary Gentlemen, 2003) a i.

Hemmoor

Hemmoor [-mór] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Dolné Sasko neďaleko Cuxhavenu pri pobreží Severného mora; 8,7 tis. obyvateľov (2017). Priemysel kovoobrábací, potravinársky, polygrafický. Riečny prístav na Oste.

Archeologická lokalita, dve pohrebiská z mladšej rímskej doby skúmané od 1892. Bohaté žiarové urnové hroby z konca 2. – 4. stor. n. l. boli v niektorých prípadoch ukladané do charakteristických mosadzných vedier hemmoorskeho typu. Za strediská ich výroby sa považujú porýnske provinciálno-rímske dielne. Vedrá mali valcový tvar, smerom ku dnu sa zužovali k nízkej prstencovej nôžke. Niektoré boli pod okrajom zdobené ozdobným pásom so zvieracími (jeleň, panter, divý kôň, diviak, býk) a rastlinnými motívmi, objavujú sa na nich aj poľovníci, niekedy sú zdobené strieborným tauzovaním alebo emailom. Najväčšia koncentrácia vedier hemmoorskeho typu je v strednej a severnej Európe.

hemo-

hemo- [gr.] — prvá časť zložených slov s významom krv, krvný.

hemocyanín

hemocyanín [gr.] — metaloproteín obsahujúci v molekule atóm medi viazaný priamo na proteín, ktorý je schopný vytvárať väzbu s kyslíkom; relatívna molekulová hmotnosť 450 000 až 13 000 000. Nehémové farbivo, ktoré sa nachádza v hemolymfe niektorých bezstavovcov (ulitníky, hlavonožce, článkonožce) a zabezpečuje prenos kyslíka. Hemocyanín viažuci kyslík (oxyhemocyanín) je modrý, bezkyslíkatý hemocyanín (deoxyhemocyanín) bezfarebný.

hemocyty

hemocyty [gr.] — samostatné mezodermálne bunky hmyzu, ktorých väčšina sa pri normálnych fyziologických podmienkach nachádza na povrchu rozličných orgánov a zvyšok voľne cirkuluje v hemolymfe; zvyčajne sa objavujú po zranení, pri vytekaní hemolymfy alebo v čase zvliekania. Existuje viacero typov hemocytov, ich základnou úlohou je pohlcovanie tvrdých častíc a uhynutých baktérií (fagocytóza). Hemocyty sú podobné leukocytom stavovcov.

hemodynamika

hemodynamika [gr.] — štúdium vplyvu fyzikálnych vlastností krvi a ciev na krvný tlak a na prúdenie krvi cievami.

hemofily

hemofily [gr.], Haemophilus — rod gramnegatívnych fakultatívne anaeróbnych nepohyblivých baktérií, podskupina proteobaktérie γ, čeľaď Pasteurellaceae. Bunky hemofilov majú pleomorfný, kokovitý alebo paličkovitý tvar, veľkosť 0,3 x 1,2 μm, pri neoptimálnych podmienkach môžu tvoriť vlákna. Niektoré kmene sú opuzdrené. Najlepšie rastú na bohatých kultivačných pôdach pri teplote 35 – 37 °C, tvoria nepigmentované, prípadne mierne žltkasté kolónie s priemerom 0,5 – 2 mm. Môžu využívať dva typy metabolizmu: kvasný (fermentačný) alebo respiračný (dýchací). Fermentáciou cukrov s výnimkou laktózy produkujú organické kyseliny (octovú, mliečnu, jantárovú). Rast hemofilov závisí od prítomnosti špecifických rastových faktorov v krvi (napr. protoporfyrínu, protohému, nikotínamiddinukleotidu), ktoré sú zároveň kritériom na zaradenie do jednotlivých druhov.

Patrí sem napr. druh Haemophilus influenzae, ktorý spôsobuje zápal prinosových dutín, ucha, hrtana, pľúc, mozgových blán a i. Jeho patogénnosť je podmienená prítomnosťou polysacharidového puzdra, na základe jeho antigénov sa rozlišuje 6 rôznych sérotypov (a-f). Nebezpečné pre ľudí sú predovšetkým Haemophilus influenzae typ b, ktorý môže po preniknutí do krvného riečiska vyvolať hnisavý zápal kĺbov, kostnej drene a vnútrosrdia (neopuzdrené kmene sa vyskytujú na sliznici nosohltana zdravých jedincov, ojedinele zapríčiňujú chronické zápaly priedušiek), Haemophilus ducreyi, pôvodca mäkkého vredu, Haemophilus hemolyticus, ktorý spôsobuje infekcie horných dýchacích ciest u detí, Haemophilus parainfluenzae, ktorý sa vyskytuje v horných dýchacích cestách a vyvoláva zápaly vnútrosrdia, vzácne zápaly mozgových blán a pľúc. Najznámejšie hemofily zapríčiňujúce ochorenia zvierat sú Haemophilus suis a Haemophilus parasuis, ktoré vyvolávajú zápal kĺbov, mokvavého obalu a mozgových blán pri ošípaných (Glässerova choroba).

hemoglobín

hemoglobín [gr. + lat.], Hb, Hgb — červené krvné farbivo, globulárny metaloproteín sústredený v červených krvinkách, zabezpečujúci transport kyslíka z pľúc do tkanív. Tvorí sa v nezrelých červených krvinkách najmä v kostnej dreni. Molekula hemoglobínu obsahuje štyri proteínové podjednotky, na každú z nich sa viaže prostetická skupina hém. Podjednotky predstavujú dva páry proteínových reťazcov (α a β) s vysokou sekvenčnou a konformačnou homológiou (reťazec α obsahuje 141, reťazec β 146 aminokyselinových zvyškov), ktoré vytvárajú kompaktný symetrický tetramér. Variabilita aminokyselín v proteínovom reťazci je príčinou existencie dvoch základných typov hemoglobínu obsiahnutých v hemoglobíne dospelého človeka: HbA12β2; obsah okolo 98 %, relatívna molekulová hmotnosť 64 450), HbA22δ2; obsah okolo 2 %). Fetálny hemoglobín (α2γ2) sa nachádza v tele plodu po prvých troch mesiacoch vývinu. Rozdiely medzi reťazcami β a γ zaručujú, že fetálny hemoglobín (α2γ2) je schopný efektívne preberať kyslík z hemoglobínu α2β2 matky. Molekula hemoglobínu je schopná viazať štyri molekuly kyslíka (z hemoglobínu vzniká oxyhemoglobín), pričom kyslík sa prechodne viaže na ióny železa Fe2+ v héme (v erytrocytoch je na hemoglobín viazaných až 70 % železa prítomného v organizme), čím sa zjasňuje pôvodné tmavočervené sfarbenie hemoglobínu. Hemoglobín zabezpečuje aj transport oxidu uhličitého (ako jedného z konečných produktov oxidačného metabolizmu zlúčenín uhlíka) z tkanív do pľúc (kde je vydychovaný), pričom sa na hemoglobín viaže prostredníctvom koncovej aminoskupiny proteínových podjednotiek, nie však prostetickej skupiny. Väzba kyslíka, ako aj iných molekúl (oxid uhličitý a uhoľnatý) závisí najmä od hodnoty pH, prítomnosti alosterického modulátora 2,3-bisfosfoglycerátu a parciálneho tlaku kyslíka (v pľúcach je vyšší, preto sa v nich hemoglobín mení na oxyhemoglobín, v tkanivách nižší, preto sa asi 30 % kyslíka z väzby uvoľní; vzniká deoxyhemoglobín). Oxidáciou železnatých iónov prítomných v hemoglobíne na železité ióny vzniká methemoglobín, ktorý nie je schopný viazať molekulárny kyslík. Hemoglobín veľmi dobre viaže oxid uhoľnatý, pričom vzniká karboxyhemoglobín zabraňujúci prenosu kyslíka, čo zapríčiňuje toxickosť oxidu uhoľnatého pre ľudský organizmus. V dôsledku bodových mutácií v molekule globínu, ktoré vyvolávajú nahradenie jednej aminokyseliny inou aminokyselinou, vznikajú patologické hemoglobíny (mutácie sa najčastejšie vyskytujú v reťazci β). Klinicky najdôležitejší patologický hemoglobín je hemoglobín S, ktorého prítomnosť v červených krvinkách podmieňuje ich typický kosáčikový tvar a výrazný sklon k hemolýze (kosáčikovitá anémia). Vrodené poruchy hemoglobínu sa nazývajú hemoglobinopatie. U dospelých žien sa v 1 l krvi nachádza 120 – 160 g hemoglobínu, u mužov 135 – 170 g. Fyziologicky najvyššia hodnota hemoglobínu (okolo 190 g/l) sa vyskytuje u novorodencov, najnižšia (okolo 110 g/l) u dojčiat. Priemerný obsah hemoglobínu v jednej červenej krvinke je 28 – 32 pg (pikogramov), priemerná koncentrácia 30 – 35 %. Množstvo hemoglobínu v krvi sa zvyšuje za fyziologických podmienok pri dlhodobom pobyte vo vysokej nadmorskej výške.