Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 101 – 150 z celkového počtu 382 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

hausmannit

hausmannit, \(\mathrm{Mn^{2+}Mn_2^{3+}O_{4}}\) — minerál, oxid mangánu s obsahom železa. Kryštalizuje v tetragonálnej sústave, kryštály majú často pyramidálny tvar, charakteristické sú ich zrasty. Vyskytujú sa zrnité agregáty, býva aj celistvý. Je nepriehľadný, železnočierny s polokovovým leskom a hnedým vrypom. Tvorí sa v kontaktne metamorfovaných horninách, vyskytuje sa aj v hydrotermálnych žilách. Významné ložiská sú vo Švédsku (Värmland), Nemecku (Durínsko) a Rusku (juž. Ural), kde je jedným z hlavných rudotvorných minerálov. Na Slovensku ho z lokalít pri Banskej Štiavnici a Pukanci ako zriedkavo sa vyskytujúci mangánový minerál opísal 1847 W. K. von Haidinger. Nazvaný podľa nemeckého mineralóga Johanna Friedricha Ludwiga Hausmanna (*1782, †1859).

Hausovia

Hausovia, vlastným menom Hàusàawaa — najpočetnejšia západoafrická etnická skupina obývajúca najmä sev. Nigériu a juž. Niger. Menšie skupiny žijú aj v Sudáne, Kamerune, Ghane, Čade, Pobreží Slonoviny, Benine, Stredoafrickej republike, Togu, Alžírsku, Rovníkovej Guinei, Guinei, Kongu, Gambii, Gabone, Burkine Faso a Eritrei; spolu asi 43 mil. (2016). Tradičným spôsobom obživy je poľnohospodárstvo (proso, ryža, maniok a i.), chov dobytka, oviec a kôz, remeslá (výroba z kovu, kože, dreva; hrnčiarstvo, tkáčstvo) a obchod. Hausovia nikdy nevytvorili veľký centralizovaný štát, ale od 10. – 11. stor. začali na severe dnešnej Nigérie vznikať opevnené sídla, z ktorých sa postupne sformovali ranofeudálne mestské hauské štáty. Ich mýtickým zakladateľom bol princ Bajadžida, ktorý podľa legendy zabil draka brániaceho ľuďom v Daure čerpať vodu z miestnej studne. Kráľovná Daury sa zaňho z vďaky vydala a ich syn sa stal praotcom hauských štátov, jeho siedmi synovia sa stali vládcami 7 mestských štátov – Biram (nazývaný aj Garub Gabas), Daura, Gobir, Kano (najvýznamnejší hauský štát, ktorý ovládol cesty vedúce do údolia Nílu), Katsina, Rano a Zaria (Zazzau), ktoré sa považujú za pravé, legitímne štáty (Hausa Bakwai). Bajadžidov ďalší syn, ktorého matkou bola konkubína, sa stal praotcom takzvaných nepravých, nelegitímnych hauských štátov (Banza Bakwai) – Gwari, Kebbi, Kwararafa, Nupe, Yauri, Zamfara a Ilorin, v ktorých zasa vládli jeho synovia. Hauské mestá boli chránené vysokými hradbami (nazývanými Aminine valy) a silnými bránami, vnútri ktorých boli polia, aby mali obyvatelia počas nepriateľského obliehania dostatok obživy. Významnú úlohu v nich hral obchod, najmä transsaharský (najmä v mestách Kano a Zaria), od 17. storočia aj obchod so štátmi na juhu a juhozápade (Oyo, Dahomejská ríša, Ašantská ríša). Rozvíjali sa v nich remeslá, tkáčstvo, výroba látok, ktoré farbili indigom, spracovanie koží a kováčstvo. Jazyk Hausov (→ hauský jazyk), v ktorom existuje i bohatá literatúra, sa obchodom rozšíril a stal sa dorozumievacím jazykom (lingua franca) na rozsiahlom území záp. Afriky a tretím najrozšírenejším jazykom v Afrike. Od 11. stor. začala väčšina Hausov prijímať islam a tento proces bol zavŕšený v 15. stor. Počas neho Hausovia migrovali i smerom na juh do Oya a iných jorubských štátov, keďže začali obchodovať aj s Európanmi usadenými na pobreží Beninského zálivu. Od 16. stor. začali na územie Hausov od západu prenikať jazykovo úplne odlišní Fulbovia vyznávajúci takisto islam, ktorí v polovici 18. stor. vytvorili teokratický štát, vyhlásili svätú vojnu (džihád) susedom a začiatkom 19. stor. začali džihád i proti hauským štátom (obviňovali ich z vlažného vyznávania viery a z návratu k pohanstvu). Pod vedením fulbského vodcu a náboženského reformátora Usmana dan Fodia väčšinu z nich dobyli a na ich území vytvorili 1801 sultanát Sokoto (→ Sokotská ríša). Ustavičné boje medzi sultanátmi, v ktorých Fulbovia tvorili vládnucu vrstvu, a zvyšnými hauskými štátmi umožnili na prelome 19. a 20. stor. Britom a Francúzom začleniť hauské územia do svojich kolónií. Britský miestodržiteľ Frederick John Dealty Lugard (*1848, †1945) ustanovil systém takzvanej nepriamej vlády (Indirect Rule; neskôr zavedený aj v iných britských kolóniách v Afrike), keď s časťou bývalých právomocí ponechal pri moci miestnych vládcov (emirov), ktorí si tradičné funkcie a právomoci zachovali dodnes. Preto je celá hauská oblasť aj v súčasnosti zaostalou, v podstate feudálnou časťou sev. Nigérie.

Hausruck

Hausruck [-ruk] — horský chrbát v Rakúsku v podhorí Álp medzi riekami Inn a Traun; dĺžka 30 km, najvyšší vrch Göbelsberg, 801 m n. m. Zalesnené územie s rozvinutým lesným hospodárstvom. Na južnom svahu hnedouhoľný revír. Vo výške 600 m n. m. železničný tunel dlhý 600 m. Juhozápadným pokračovaním horského chrbta Hausruck je Kobernausser Wald (do 777 m n. m.).

Haus-Rucker-Co

Haus-Rucker-Co [ruker] — rakúska avantgardná umelecká skupina založená 1967 vo Viedni, sídlila v Düsseldorfe a New Yorku, 1992 zanikla. K jej členom patrili Laurids Ortner (*1941), Günther Zamp Kelp (*1941) a Manfred Ortner (*1943). V 60. rokoch 20. storočia vytvárali pneumatické nafukovacie a umelohmotné konštrukcie (Žlté srdce, 1968). Pre výstavu documenta 5 v Kasseli vytvorili pneumatickú obytnú bunku (Oasis Nr. 7, 1972) a pre výstavu documenta 6 v Kasseli veľký portál, ktorý bol zároveň rámom umožňujúcim vyhliadku na mesto (Rahmenbau, 1977). Ich projekty stáli na pomedzí architektúry (tzv. oslobodená architektúra), sochárstva a environmentu, predstavujú utopické koncepcie, ktoré hraničia s konceptuálnym a postmoderným umením. Vydávali aj vlastné teoretické texty.

hausse

hausse [ós; fr.] — stúpanie, zvýšenie, vzostup; ekon. stúpanie kurzu cenných papierov, jednotlivých druhov meny, drahých kovov a i. na finančnom trhu. Je motívom špekulačných obchodov označovaných ako à la hausse, počítajúcich so vzrastom cien (na rozdiel od obchodov à la baisse).

haussista

haussista [o-], fr. haussier — burzový špekulant počítajúci s rozdielom cien v čase. Nakupuje cenné papiere, meny, drahé kovy a iné komodity za aktuálnu cenu s cieľom predať ich v budúcnosti, keď predpokladá vzrast cien. V burzovom slovníku je označený ako býk (→ bulls). Opak baissista.

Haussmann, Georges Eugène

Haussmann [osman], Georges Eugène, barón, 27. 3. 1809 Paríž – 12. 1. 1891 tamže — francúzsky politik. R. 1853 – 70 v období vlády Napoleona III. prefekt Paríža. Od 1853 za účasti architekta Jeana Charla Alphanda (*1817, †1891) viedol z Napoleonovho poverenia rozsiahlu neorenesančnú prestavbu Paríža. Modernizácia si vyžiadala asanáciu veľkej časti stredovekého mesta, čo sa stretlo s vlnou pobúrenia. Grandiózny a finančne náročný urbanistický koncept riešil otázky bývania, dopravy, hygieny (kanalizačná sieť, zásobovanie vodou), ale aj tvorby zelených zón v meste i na jeho okraji. Nový systém širokých mestských tried (bulvárov) založený na križovaní hlavných mestských osí a prepojení dvoch sústredných okruhov obopínajúcich mesto odľahčil premávku a širokými bulvármi sprístupnil robotnícke štvrte na periférii; cieľom však zároveň bolo dostať pod kontrolu zhromažďovanie robotníkov a zabrániť im pri povstaniach stavať barikády. Haussmann zmenil koncepciu a vzhľad starších námestí, vznikli napr. radiálne sa rozbiehajúce dlhé a široké ulice (bulváre) z námestia Place de l’Étoile (dnes Place de Charles de Gaulle), v priehľadoch ukončené monumentálnymi stavbami, napr. bulvár Champs-Élysées Víťazným oblúkom (Arc de Triomphe) na Place de Charles de Gaulle a obeliskom (Obélisque de Luxor) na Place de la Concorde. Pozdĺž bulvárov vyrástli moderné nájomné domy, ale aj nové druhy stavieb (tržnice, obchodné domy, burzy a iné peňažné inštitúcie). Bezpečnosť mesta zvýšilo zavedenie verejného plynového osvetlenia. Haussmannova prestavba Paríža mala na konci 19. a začiatkom 20. storočia výrazný vplyv na architektúru miest v celej Európe. Centrum Paríža (nábrežie Seiny) vrátane častí, ktoré vznikli Haussmannovou prestavbou Paríža, bolo 1991 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

haustórium

haustórium [lat.] — zvláštny absorpčný orgán, pomocou ktorého parazitické alebo poloparazitické rastliny vrastajú do vodivých pletív hostiteľa a odčerpávajú z nich živiny alebo roztoky anorganických látok, napr. výrastky hubových vláken (hýf) alebo metamorfovaný koreň cievnatých rastlín.

Haute-Corse

Haute-Corse [otkors] — departement vo Francúzsku.

haute-danse

haute-danse [otdáns; fr.], aj Springtanz — stredoveký spoločenský tanec sviežeho tempa, v ktorom prevládali poskoky. Jeho základom bolo trojdobé metrum. Obvykle nasledoval po dvojdobom alebo trojdobom basse-danse. Spojením viacerých tancov rôzneho metra a tempa vznikla suita. K haute-danse patria saltarello, quaternaria a tourdion.

Haute-Garonne

Haute-Garonne [otgaron] — departement vo Francúzsku.

Haute-Loire

Haute-Loire [otluár] — departement vo Francúzsku.

Haute-Marne

Haute-Marne [otmarn] — departement vo Francúzsku.

Haute-Normandie

Haute-Normandie [ot -di] — metropolitný región, administratívna oblasť v severnom Francúzsku vo východnej časti Normandského polostrova pri pobreží Lamanšského prielivu medzi Seinskou zátokou a ústím rieky Bresle a na nížine Seiny; rozloha 12 318 km2, 1,839 mil. obyvateľov (2013), administratívne stredisko Rouen. Zahŕňa departementy Eure a Seine-Maritime. Rovinný reliéf tvorený najmä kriedovými usadeninami. Jeden z najbohatších regiónov Francúzska. Priemysel je sústredený pozdĺž dolného toku Seiny na hlavnom dopravnom ťahu spájajúcom oblasť Paríža s Lamanšským prielivom: petrochemický s rafinériami (najmä medzi Le Havrom a Rouenom), chemický (výroba priemyselných hnojív), automobilový (Renault), metalurgický, lodný, strojársky, elektronický, potravinársky, papierenský, cementársky, energetický (tepelná elektráreň v Le Havri, jadrové elektrárne v Paluel a Penly). Významná poľnohospodárska oblasť. Pestovanie obilia (pšenica, jačmeň), cukrovej repy, zeleniny a ovocných stromov (najmä jabloní, výroba calvadosu). Chov hovädzieho dobytka mliečneho typu. Na pobreží viacero rekreačných oblastí. Hustá dopravná sieť; hlavnou dopravnou tepnou je Seina (preprava stavebných materiálov, ropy a ropných produktov, obilia), železničné a cestné (diaľnica) spojenie Paríž – Le Havre, významné prístavy: Le Havre, Rouen. Väčšie mestá: Rouen, Dieppe, Évreux, Le Havre.

Hautes-Alpes

Hautes-Alpes [otzalp] — departement vo Francúzsku.

Haute-Saône

Haute-Saône [otsón] — departement vo Francúzsku.

Haute-Savoie

Haute-Savoie [ot -vua] — departement vo Francúzsku.

Haute-Vienne

Haute-Vienne [otvjen] — departement vo Francúzsku.

Haut-Rhin

Haut-Rhin [oren] — departement vo Francúzsku.

Hautsch, Georg

Hautsch [hauč], Georg, okolo 1664 Norimberg – pred 1736 – 45 Viedeň — rakúsky rytec mincí, výrobca pečatí a medailér nemeckého pôvodu.

R. 1683 – 1711/12 pôsobil ako rytec v Norimbergu. Spolupracoval s Friedrichom Kleinertom (*1633, †1714) a Lazarom Gottliebom Lauferom, okolo 1712 sa presťahoval do Viedne. Vytvoril cirkevné (napr. Samuel a Tobiáš) a korunovačné medaily (Korunovácia Viliama III. Anglického, okolo 1689). R. 1687 zvečnil na medailách korunováciu Jozefa I. v Bratislave. Svoje práce signoval najmä iniciálami GH.

Hautsch, Johann

Hautsch [hauč], Johann (Hans), 1595 – 1670 — nemecký hodinár, výrobca kružidiel v Norimbergu. Podľa údajov Norimberskej kroniky 1649 zostrojil mechanický voz poháňaný veľkou pružinou, ktorá sa naťahovala kľukou. Voz vzhľadom pripomínal koč, dosahoval rýchlosť 1,6 km/h, nebol však schopný prekonať ani najmenšie stúpanie a ako prvé vozidlo na svete mal namontovanú húkačku (klaksón). R. 1655 postavil Hautsch hasičskú striekačku ťahanú trojzáprahom koní na saniciach, ktorú obsluhovalo 28 ľudí a dokázala striekať vodu do výšky 20 m.

Haüy, René Just

Haüy [aüi], René Just, 28. 2. 1743 Saint-Just-en-Chaussée – 3. 6. 1822 Paríž — francúzsky mineralóg, zakladateľ vedeckej kryštalografie. Kanonik v Notre-Dame a zároveň od 1802 profesor mineralógie na Sorbone a v Národnom prírodovednom múzeu (Muséum national d’histoire naturelle) v Paríži. Zaslúžil sa o poznanie vnútornej stavby minerálov, vypracoval hypotézu o mriežkovej štruktúre kryštálov. Veľa minerálov určil a opísal. Zistil, že kryštály kalcitu sa pri mechanickom namáhaní rozpadajú vždy tak, že vytvárajú klence s plochami zvierajúcimi rovnaké uhly rovnako ako jemný kalcitový prach, ktorý pozoroval pod mikroskopom. Podľa neho rozpad kalcitu pokračuje až po najmenší klenec, ktorý sa nedá už ďalej rozdeliť bez toho, aby sa neporušila základná stavebná jednotka uhličitanu vápenatého. Najmenšie čiastočky nazval štiepne tvary. Najvýznamnejšie diela: Rozprava o teórii štruktúry kryštálov aplikovanej na niekoľko druhov kryštalizujúcich látok (Essai d’une théorie sur la structure des cristaux appliquée à plusieurs genres de substances crisstallisées, 1784), Príručka mineralógie (Traité de minéralogie, 1801), Príručka kryštalografie (Traité de cristallographie, 1822) a i.

Havaiki

Havaiki, aj Hawaiki, Hawai’i, ’Avaiki — legendárna pravlasť obyvateľov východopolynézskych ostrovov a zároveň miesto, kam sa po smrti vracajú duše obyvateľov Vých. Polynézie. Dá sa predpokladať, že názov Havaiki sa pôvodne vzťahoval na ostrov Savai’i v súostroví Samoa, ktorý spolu s Tongou predstavoval oblasť, kde sa pred 2 000 rokmi sformovali Polynézania ako etnikum. Pre obyvateľov Samoy, Tongy a zvyšných ostrovov Záp. Polynézie je legendárnou pravlasťou Pulotu.

Havaj

Havaj — obec v okrese Stropkov v Prešovskom kraji v západnej časti Laboreckej vrchoviny v doline Polianskeho potoka (ľavostranný prítok Chotčianky), 296 m n. m.; 395 obyvateľov, 585 % slovenskej, 37,7 % rusínskej národnosti (2017). Písomne doložená 1403 ako Vagayech alio nomine Howay Wagaz, 1430 Howay, 1454 Haway, 1773 Havaj, 1786 Hawaj, 1808 Havai, 1863 Havaj. Vznikla na zákupnom práve, 1430 – 18. storočie súčasť hradného panstva Stropkov, neskôr patrila rodinám Peréniovcov, neskôr Petőovcov, Keglevičovcov a v 19. storočí Reussovcov. Barokovo-klasicistický gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša biskupa (1825, koncom 19. storočia opravený).

Havaj

Havaj, angl. Hawaii, havajsky Hawai’i — najväčší ostrov Havajských ostrovov v severnej časti Tichého oceána; 10 451 km2, okolo 100-tis. obyvateľov. Budovaný je bazaltmi, prítomné sú aj alkalické bázické lávy – havaity. Typický sopečný reliéf, sopky Mauna Kea (4 205 m n. m.), Mauna Loa (4 169 m n. m.) a Kilauea (1 250 m n. m., v minulosti považovaná za vedľajší kráter Mauny Loa), medzi ktorými sa nachádza neúrodná náhorná plošina (1 500 – 1 800 m n. m.). Početné jazierka, na mnohých miestach uniká z puklín v zemi horúca para. Na južnom a severovýchodnom pobreží plantáže cukrovej trstiny a kávovníka. Hlavným centrom je prístavné mesto Hilo.

Havaj

Havaj, angl. Hawaii, skratka Ha. — štát USA rozkladajúci sa na Havajských ostrovoch v Tichom oceáne; hlavné mesto Honolulu ležiace na ostrove Oahu. Ložiská bauxitov a stavebného kameňa. Podstatou hospodárstva je cestovný ruch. Priemysel potravinársky (cukrovarnícky od 1835, spracovanie ovocia), cementársky, odevný, polygrafický, kovoobrábací, petrochemický. Plantážové poľnohospodárstvo, pestovanie ananásov, cukrovej trstiny, banánovníka, kávovníka, zeleniny, ryže, bavlníka, kvetín (ostrov Havaj je nazývaný ostrovom orchideí). Chov dobytka; rybolov. Ostrovy ležia na križovatke námorných a leteckých trás zo Severnej Ameriky do Ázie a Austrálie. Medzi jednotlivými ostrovmi je letecké a trajektové spojenie. Štrnásť obývaných ostrovov, 80 % obyvateľov je sústredených na Oahu; pestré etnické zloženie.

Ostrovy boli osídľované pravdepodobne v 3. – 6. storočí n. l. Polynézanmi z južnejšie ležiacich Markéz a okolo 800 Polynézanmi z Tahiti. Vznikol tam svojrázny variant polynézskej kultúry a v čase príchodu Európanov sa začali utvárať feudálne vzťahy i zárodky prvého štátu. Už v 16. storočí ich údajne navštívili Španieli, ale pre ostatnú Európu ich objavil až britský moreplavec J. Cook 18. 1. 1778 počas svojej tretej cesty okolo sveta (1776 – 79; 1779 tam bol zabitý) a nazval ich Sandwichove ostrovy. Na konci 18. storočia zjednotila domorodá dynastia Kamehamehovcov 3 najvýznamnejšie ostrovy (Havaj, Maui, Oahu), kráľ Kamehameha I. (Veľký) 1795 vytvoril jednotnú kráľovskú ríšu (s výnimkou ostrovov Kauai a Niihau). O ovládnutie ostrovov sa však v 19. storočí usilovali Briti, Francúzi a nakoniec aj Američania. Začiatkom 19. storočia sa stali Havajské ostrovy strediskom obchodu so santalovým drevom a v polovici 19. storočia základňou amerických veľrybárov. Súčasne sa na ostrovoch usádzali aj misionári, ktorí christianizovali všetkých domorodcov, čo malo za následok úpadok pôvodnej kultúry a rozvrat tradičných spoločenských vzťahov. Následkom infekčných chorôb začali Havajčania vymierať. Okolo 1820 prišli na Havaj americkí misionári a obchodníci a od toho času mala americká vláda u havajského panovníka osobitného poverenca zastupujúceho záujmy USA. Americkí podnikatelia kontrolovali väčšiu časť trstinových plantáží a úsilie európskych mocností (Spojené kráľovstvo, Francúzsko) o kolonizáciu narážalo na odpor havajských panovníkov orientujúcich sa na USA. R. 1853 sa uskutočnil prvý pokus o pripojenie ostrovov k USA, 1875 bola podpísaná recipročná zmluva o bezcolnom vývoze havajského cukru do USA. R. 1887 získali USA právo vybudovať vojenskú námornú základňu v zátoke Pearl Harbor. Pokus kráľovnej Liliuokalani (Lili’uokalani; *1838, †1917; vládla 1891 – 93) obmedziť rastúci americký vplyv v ekonomickej i v politickej sfére viedol k povstaniu Američanov na hlavnom ostrove a k pádu jej vlády. R. 1893 bola donútená americkými plantážnikmi abdikovať a 1894 bola vyhlásená pod americkou patronáciou Havajská republika, ktorá bola počas americko-španielskej vojny (1898) anektovaná USA, 1900 sa ostrovy stali zámorským územím USA. Pretože Havajčania neboli ochotní pracovať na amerických plantážach, začal sa hromadný import pracovných síl z Japonska, Kórey a Filipín. Prístav Pearl Harbor (na ostrove Oahu) sa stal najdôležitejším námorným oporným bodom amerických ozbrojených síl v Tichom oceáne a japonský útok naň 7. 12. 1941 viedol k vstupu USA do 2. svetovej vojny. Havaj sa stal 50. štátom USA 21. 8. 1959, v Kongrese má 2 senátorov a 2 poslancov. Rastúcemu hnutiu za samostatnosť ostrovov čelila vláda USA 1993 verejným ospravedlnením za protiprávnu anexiu.

Havajskí králi:
1795 – 1819 Kamehameha I. (Veľký)
1819 – 1824 Kamehameha II.
1825 – 1854 Kamehameha III.
1854 – 1863 Kamehameha IV.
1863 – 1872 Kamehameha V.
1873 – 1874 Lunalilo
1874 – 1891 Kalakaua
1891 – 1893 Liliuokalani (kráľovná)

Havajčania

Havajčania

1. vlastným menom Kanaka Māoli – označenie pôvodných obyvateľov Havajských ostrovov. Z celkového počtu 1,3 mil. obyvateľov Havajských ostrovov (2010) tvoria 5,9 %. Žijú i v pevninovej časti USA; spolu 527 077 (2010). Z jazykového, kultúrneho a antropologického hľadiska sa zaraďujú k Polynézanom. Havajčania osídlili ostrovy v 3. – 6. stor. n. l. z Markéz a okolo 800 z Tahiti. Vytvorili vyspelú kultúru založenú na poľnohospodárstve a remeselnej výrobe (rezbárstvo, stavba lodí ap.), ako aj na výborných astronomických a moreplaveckých znalostiach. Nemali písmo, ale všetky vedomosti uchovávali a učili osobitne vyškolení ľudia, takzvaní kahunovia. Rozvinuli aj spev, hru na hudobných nástrojoch a tanec (najmä mnohé obmeny huly). Po príchode Európanov (od 1778) sa medzi Havajčanmi rozšírili choroby, proti ktorým neboli prirodzene imúnni (napr. cholera), čoho následkom bol prudký pokles ich počtu z odhadovaných 300 – 500-tis. (1778) na 70 036 (1853), 1910 ich bolo už len 40-tis. V súčasnosti sa počet pôvodných Havajčanov odhaduje na 1 000, ostatní sú miešanci. Veriaci sú kresťania (katolíci a protestanti), pôvodné náboženstvo bolo polyteistické. Havajčania pracujú väčšinou ako poľnohospodárski robotníci, v priemysle a v službách (najmä turizmus). V 60. a 70. rokoch 20. stor. sa začalo kultúrne oživenie založené na jedinečných dejinách, jazyku a tradíciách Havajčanov. R. 1993 – 2012 boli Havajčania pod názvom Ka Lahui Hawai’i členom Organizácie nezastúpených národov a národností (UNPO);

2. súhrnné označenie všetkého obyvateľstva amerického štátu Havaj bez ohľadu na národnosť a materinský jazyk.

havajská explózia

havajská explózia — typ sopečnej erupcie, pri ktorej riedka veľmi horúca (1 200 – 1 300 °C) bázická láva (typ pahoehoe alebo a’a, ktoré majú nízky obsah SiO2) vystrekuje do výšky v podobe fontán. Keďže je extrémne tekutá, pohybuje sa po svahoch sopky vysokou rýchlosťou (až 100 km/h) na veľké vzdialenosti. Havajské explózie sú späté s činnosťou horúcich škvŕn (Havajské ostrovy) alebo s rozpínaním oceánskeho dna (Island). Havajská sopka Mauna Loa (najvyššia činná sopka na svete) vytvorila 1855 lávový prúd dlhý 72 km. Asi 90 % jej povrchu tvoria bazaltové lávy mladšie ako 4 000 rokov, ktoré sa vyliali z puklín na svahoch alebo pretiekli z kalderového lávového jazera pri vrchole.

havajská podoblasť

havajská podoblasť — fytogeografická podoblasť oblasti paleotropis, súčasť jej polynézskej časti. Zaberá sopečné Havajské ostrovy, vyznačuje sa vysokým stupňom endemizmu (92 % endemických druhov, 13 % endemických rodov). Hoci je z hľadiska geografickej polohy bližšie k Amerike ako k Ázii, má len 20 % neotropických a až 80 % paleotropických prvkov (najmä ázijských).

havajské observatóriá

havajské observatóriá — voľný názov astronomických observatórií umiestnených na ostrove Havaj na vrchole sopiek Mauna Kea a Mauna Loa, ako aj na sopke Haleakala na ostrove Maui. Vznik havajských observatórií sa datuje do 1967, keď bol založený Astronomický ústav (Institute for Astronomy) pri Havajskej univerzite.

Postupne bolo na Mauna Kea vo výške okolo 4 200 m n. m. vybudovaných 13 ďalekohľadov (Mauna Kea Observatories) patriacich rôznym štátom (9 optických a infračervených, 3 submilimetrové, 1 rádiový), ktoré využívajú mimoriadne priaznivé pozorovacie podmienky (vysoká nadmorská výška, suchá a bezoblačná klíma, relatívne stabilná teplota); prvý ďalekohľad s priemerom objektívu 2,2 m bol spustený do prevádzky 1970. Keckove ďalekohľady s priemerom zrkadla 10 m sú najväčšie optické ďalekohľady (pracujú aj v infračervenej oblasti) a Maxwellov ďalekohľad (JCMT) je najväčší submilimetrový ďalekohľad na svete. Skúmajú objekty slnečnej sústavy, hviezdy, exoplanéty, vzdialené galaxie a v nich sa nachádzajúce objekty (napr. hviezdokopy), medzihviezdnu a medziplanetárnu hmotu a i.

Na Mauna Loa sú umiestnené ďalekohľady na pozorovanie Slnka (Mauna Loa Solar Observatory), ktoré prevádzkuje High Altitude Observatory v Boulderi (Colorado) a sú zamerané na výskum Slnka (fotosféra, chromosféra, koróna) v rôznych vlnových dĺžkach a prejavov jeho aktivity.

Na vrchole sopky Haleakala je umiestnené Meesovo observatórium (Mees Solar Observatory) zamerané na sledovanie magnetického poľa Slnka a prejavov jeho aktivity (slnečné škvrny), získavanie spektroheliogramov vo svetle viacerých spektrálnych čiar a pozorovanie slnečnej koróny a fotometrického indexu slnečných škvŕn.

Havajské observatóriá, ďalekohľady na Mauna Kea
Názov Typ Priemer zrkadla alebo antény (m) Prevádzkovateľ V prevádzke od
UH 0,6 m optický 0,6 Havajská univerzita (USA) 1968
UH 2,2 m optický 2,2 Havajská univerzita (USA) 1970
IRTF (Infrared Telescope Facility) infračervený 3,0 Havajská univerzita pre NASA (USA) 1979
CFHT (Canada-France-Hawaii Telescope) optický, infračervený 3,6 Kanada, Francúzsko, USA 1979
UKIRT (United Kingdom Infra-Red Telescope) infračervený 3,8 Spojené kráľovstvo 1979
Keck I (W. M. Keck Observatory) optický, infračervený 10,0 USA 1993
Keck II (W. M. Keck Observatory) optický, infračervený 10,0 USA 1996
Subaru optický, infračervený 8,2 Japonsko 2000
Gemini (Gemini Northern Telescope) optický, infračervený 8,1 USA, Spojené kráľovstvo, Kanada, Čile, Austrália, Argentína, Brazília 1999
CSO (Caltech Submillimeter Observatory) submilimetrový 10,4 USA 1987
JCMT (James Clerk Maxwell Telescope) submilimetrový 15 Spojené kráľovstvo, Kanada, Holandsko 1987
SMA (Submillimeter Array) submilimetrový 8 antén s priemerom 6 m USA, Taiwan 2003
VLBA (Very Long Base Array) rádiový 25 USA 1993

Havajské ostrovy

Havajské ostrovy, historicky Sandwichove ostrovy, angl. Hawaiian Islands — reťazové súostrovie v strednej časti Tichého oceána v blízkosti obratníka Raka (približne medzi 19 – 29° severnej zemepisnej šírky), najväčšie v Polynézii. Tiahne sa od juhovýchodu na severozápad (dĺžka okolo 2 500 km) a tvorí ho 8 väčších a 124 menších sopečných, v menšej miere koralových ostrovov; v západnej časti viacero neobývaných atolov. Rozkladá sa na ňom jeden zo štátov USA Havaj. Hlavné ostrovy: Havaj (10 451 km2), Maui (1 904 km2), Oahu (1 601 km2), Kauai (1 445 km2), Molokai (684 km2), Lanai (365 km2), Niihau (184 km2), Kahoolawe (119 km2). Reliéf ostrovov je väčšinou hornatý (pohoria rozčlenené hlbokými dolinami); aktívna seizmická oblasť, na ostrove Havaj činné sopky Mauna Loa (4 169 m n. m.) a Kilauea, okolo 40 väčších vyhasnutých sopiek (Mauna Kea, 4 205 m n. m.). Výška a veľkosť ostrovov sa znižuje od juhovýchodu na severozápad. Tropické prímorské podnebie, priemerná teplota vo februári 18 – 21 °C, v auguste 21 – 25 °C, ročný úhrn zrážok 300 – 400 mm na južných a západných svahoch, 3 500 – 4 000 mm na severných a východných svahoch (na Kauai viac ako 12 000 mm). Bohaté a úrodné pôdy na vulkanických horninách; vždyzelené lesy s palmovým porastom, západné časti majú stepný charakter. Na Havajských ostrovoch sú 2 národné parky (Havajský národný park, Haleakala) 1980 zaradené ako jeden celok medzi biosférické rezervácie (99 545 ha) a najväčšia morská rezervácia na svete Severozápadné havajské ostrovy (vyhlásená 2006, 362-tis. ha). Havajské ostrovy sú vyhľadávaným turistickým cieľom, najmä ostrov Oahu (hlavné mesto Honolulu, svetoznáma pláž Waikiki, národný historický pamätník záliv Pearl Harbor s námornou a vojenskou leteckou základňou USA), ktorý je sídlom správnych orgánov.

Havajský chrbát

Havajský chrbát — oceánsky chrbát v severnej časti Tichého oceána tiahnuci sa v smere severozápad – juhovýchod, súčasť Západného tichomorského chrbta. Výrazná morfologická, tektonická aj vulkanická hranica medzi východnou a centrálnou pacifickou oblasťou. Je tvorený skupinou sopečných podmorských vrchov, z ktorých časť čnie nad hladinou ako Havajské ostrovy. Havajské sopky vystupujú z hlbokomorskej roviny do výšky 10 000 m a sú najvyššou štruktúrou na Zemi. Ich vývoj bol poznamenaný striedaním erupcií a výlevov s etapami vynárania a ponárania.

havajský jazyk

havajský jazyk, havajčina, havajsky ’ōlelo Hawai’i — polynézsky jazyk patriaci do vých. (oceánijskej) vetvy austronézskych jazykov. Má veľmi jednoduchý fonetický systém: 5 samohlások a 8 spoluhlások. Od 1822 sa zapisuje latinkou. Hovorí ním približne 24-tis. ľudí (2010), najmä obyvatelia ostrova Niihau a časť staršej generácie na ostatných ostrovoch. V polovici 19. stor. sa používal v školách na vyučovaní, pri bohoslužbách, v súdnictve, tlači i v krásnej literatúre. Po strate nezávislosti Havajských ostrovov koncom 19. stor. začal ustupovať angličtine. Od 70. rokov 20. stor. prežíva intenzívnu revitalizáciu, 1978 sa stal úradným jazykom krajiny (popri angličtine).

Havajský národný park

Havajský národný park, angl. Hawaii Volcanoes National Park — národný park na ostrove Havaj; 92 934 ha, vyhlásený 1916 (1961 bol z neho vyčlenený národný park Haleakala na ostrove Maui). Zahŕňa sopky Mauna Loa (4 169 m n. m.) s množstvom vedľajších kráterov a Kilauea (1 250 m n. m.), ako aj časť pobrežia Tichého oceána. Rozmanité lávové útvary, sopečné javy sú predmetom vedeckého štúdia (1912 na Havaji Massachusettský technologický inštitút zriadil observatóriá na skúmanie sopečnej činnosti, → havajské observatóriá). Bohatá tropická vegetácia s vysokým podielom endemických druhov, vzácne druhy vtákov, 428 druhov z kmeňa chordáty, z čoho sa 352 druhov považuje za endemity. Havajský národný park je od 1980 súčasťou biosférickej rezervácie, 1987 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Havalda, Andrej

Havalda, Andrej, 26. 4. 1930 Turany, okres Martin – 19. 2. 2010 Bratislava — slovenský metalurg. Od 1953 pôsobil v Laboratóriu strojníctva a hutníctva SAV (dnes Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV), od 1971 zástupca riaditeľa, od 1981 až do odchodu do dôchodku vedúci oddelenia materiálov na Katedre materiálov a technológií Strojníckej fakulte STU v Bratislave; 1972 DrSc., 1979 profesor. R. 1967 – 68 hosťujúci docent na Michiganskej univerzite v Ann Arbore (Michigan) v USA. Od 1953 sa zaoberal problematikou fyzikálnej metalurgie, najmä vplyvom najdôležitejších technologických parametrov na celkovú tepelnú bilanciu zvárania elektrickým oblúkom a od 1981 štúdiom prípravy a vlastností nových druhov zložených kovových materiálov a materiálov pripravených technológiou práškovej metalurgie. Spoluzakladateľ (1962) a dlhodobý výkonný redaktor časopisu Kovové materiály. Autor vyše 150 odborných článkov v domácich i zahraničných vedeckých a odborných časopisoch, 9 vysokoškolských učebných textov, autor a spoluautor publikácií Tepelná kinetika pri zváraní elektrickým oblúkom (1960) a Základy zvárania, delenia a spájkovania (1989).

Havanská konferencia

Havanská konferencia — schôdzka zástupcov amerických štátov konaná z iniciatívy USA v júli 1940 v Havane. Jej cieľom bolo stanoviť hlavné línie politiky všetkých vlád na kontinente, najmä však prerokovať otázky bezpečnosti v kontexte 2. svetovej vojny a skúseností z tohto obdobia, ako aj možnosti vytvorenia panamerického vojenského zväzku.

havanská mačka

havanská mačka, havanská hnedá — plemeno mačiek umelo vyšľachtené britskými chovateľmi v 50. rokoch 20. storočia z čierno-hnedej siamskej mačky a čiernej krátkosrstej mačky, v Severnej Amerike sa považuje za samostatné plemeno, v Spojenom kráľovstve sa zaraďuje medzi orientálne krátkosrsté mačky. Má krátku alebo stredne dlhú orieškovohnedú lesklú srsť, ktorá farbou pripomína havanský tabak (odtiaľ názov), svalnaté telo, dlhé štíhle (predné trochu kratšie) nohy, dlhý mierne zašpicatený chvost, dlhú klinovitú hlavu, stredne krátky nos, veľké uši a šikmé zelené mandľovité oči. Pomerne vzácna mačka; rýchla, obratná, k cudzím ľuďom pomerne nedôverčivá. Nazvaná podľa havanského tabaku s podobnou farbou.

Havanská zmluva o medzinárodnom súkromnom práve z 1928

Havanská zmluva o medzinárodnom súkromnom práve z 1928, aj Havanský dohovor o medzinárodnom súkromnom práve z 1928 — dohovor prijatý na VI. kongrese amerických štátov, ktorý sa konal v Havane na Kube 16. 1. – 20. 2. 1928. Bol k nemu pripojený Kódex medzinárodného súkromného práva (špan. Código de derecho internacional privado) označovaný ako Bustamanteho kódex (Código de Bustamante), nazvaný podľa jeho tvorcu, prezidenta kongresu, významného kubánskeho právnika a právneho vedca zaoberajúceho sa najmä medzinárodným právom, politika a sudcu medzinárodného súdneho tribunálu Antonia Sáncheza de Bustamante y Sirvén (*1865, †1951). Havanskú zmluvu podpísalo na konferencii v Havane 20 štátov, bez výhrad prijalo šesť a s výhradami ďalších deväť štátov Latinskej Ameriky (Brazília, Bolívia, Kostarika, Kuba, Dominikánska republika, Salvádor, Čile, Ekvádor, Guatemala, Haiti, Honduras, Nikaragua, Panama, Peru, Venezuela). Z faktu, že sa k nej nepripojili USA a Kanada a viacerí signatári ju prijali s výhradou, vyplýva, že sa oslabila jej účinnosť, ktorá nastala už 25. 11. 1928. Bustamanteho kódex sa člení na štyri časti s nasledujúcimi názvami: 1. Medzinárodné civilné právo, 2. Medzinárodné obchodné právo, 3. Medzinárodné trestné právo, 4. Medzinárodné právo procesné. V časti o medzinárodnom trestnom práve vychádzal z medzinárodnej jurisdikcie vzťahujúcej sa na určité trestné činy v zmysle medzinárodného práva vrátane obchodu s otrokmi a so ženami, pirátstva a i. Jeho ustanoveniami sa inšpirovalo mnoho krajín, ktoré ich prevzali do svojich úprav medzinárodného súkromného práva.

havanský králik

havanský králik — chovateľsky nenáročné plemeno králika uznané 1907, pochádzajúce z Holandska ako mutácia z chovu sivobielych krížencov; ideálna hmotnosť 3,8 – 3,9 kg. Má asi 30 mm dlhú mäkkú gaštanovohnedú srsť, ktorá farbou pripomína havanské cigary (odtiaľ názov), s hustou, zvyčajne sivomodrou podsadou. Kožušina s vysokým leskom sa môže použiť v prírodnom sfarbení bez úprav.

havanský psík

havanský psík — malé spoločenské plemeno psa (→ bišónik) pochádzajúce z oblasti Stredozemného mora; na Kube, ktorá sa považuje za miesto jeho pôvodu (bol tam však len privezený), je národným plemenom. Má hodvábne jemnú mierne kučeravú srsť rôznej farby. Výška v kohútiku 23 – 28 cm.

Havant and Waterlooville

Havant and Waterlooville [hevent end voterlúvil] — mesto v Spojenom kráľovstve v južnom Anglicku v grófstve Hampshire na brehu Lamanšského prielivu v blízkosti mesta Portsmouth; 65-tis. obyvateľov (2015). Priemysel elektronický, strojársky, kovoobrábací, chemický, výroba hračiek. Stredisko vodných športov a turistiky.

havária

havária [arab. > tal. > hol. > nem.] — nehoda, porucha, nešťastie. Mimoriadna udalosť, ktorá bola zapríčinená napr. narušením prevádzkového procesu technických a technologických zariadení, stavieb a i., osobitne veľkého rozsahu bývajú havárie v doprave (námornej, riečnej, leteckej a i.). Pri haváriách dochádza k poškodeniu strojov a zariadení, k úniku nebezpečných látok do okolitého prostredia ap., dôsledkom čoho sú materiálne straty, poškodenie zdravia či strata na životoch ľudí, negatívne dosahy na životné prostredie ap.

havarijná tyč reaktora

havarijná tyč reaktora — riadiaca tyč jadrového reaktora určená na rýchle zastavenie štiepnej reakcie, a tým na odstavenie reaktora z prevádzky pri vzniku podmienok vyžadujúcich jeho rýchle odstavenie. Pracuje na princípe zníženia neutrónového toku materiálmi prudko pohlcujúcimi neutróny, ako sú oceľ legovaná bórom alebo zliatiny kadmia a hafnia. Je umiestnená nad aktívnou zónou reaktora a vo svojej polohe je držaná pomocou elektromagnetu; uvoľňuje sa prerušením jeho napájacieho okruhu. Aby jej pád nebol príliš prudký, v spodnej časti aktívnej zóny je hydraulický alebo mechanický tlmič. Havarijná tyč reaktora sa dvíha zdvíhacím zariadením s osobitným pohonom a prevodovým mechanizmom. Indukčný vysielač a mechanické zariadenie ukazujú krajné polohy havarijnej tyče reaktora. Kvôli vylúčeniu fluktuačných impulzov musia na jej pád naraz zapôsobiť minimálne dve z troch blokád dostávajúcich impulz od výkonu reaktora, od jeho periódy alebo od iných parametrov (tlak a teplota) elektrárne. V jadrových reaktoroch VVER-440 typu V-230 a V-213 je 37 havarijných tyčí reaktora. Vysoké požiadavky na bezpečnosť jadrovej elektrárne predpisujú aj ďalšiu nezávislú ochranu reaktora.

havarijný záručný list

havarijný záručný list, angl. average bond — v doprave označenie dokumentu zaväzujúceho príjemcu zásielky (tovaru) zaplatiť príspevok na odstránenie následkov spoločnej havárie.

Havas, Ferenc

Havas [-vaš], Ferenc, 12. 3. 1935 Budapešť – 23. 2. 2007 Šopron — maďarský tanečník a pedagóg. R. 1953 absolvoval Štátny baletný inštitút (Állami balett intézet, ABI) v Budapešti u F. Nádasiho a 1963 študijný pobyt vo Veľkom divadle v Moskve u L. M. Lavrovského, A. Meserera a i. Člen (1952), sólista (1953) a baletný majster-repetítor, ako aj pedagóg baletu Štátnej opery v Budapešti. Vytvoril okolo 40 titulných, hlavných a sólových postáv, ako sú napr. Jozef (Šatôčka), Franz (Coppélia), Princ (Labutie jazero), Baltaváry (Nôty z Biharu), Girej (Bachčisarajská fontána), Albert (Giselle), Princ Desiré (Spiaca krásavica), Romeo (Romeo a Júlia), SpartakusCrassus (Spartakus), Colas (La Fille mal gardée), Orion (Sylvia), Mlynár (Trojrohý klobúk), ako aj postavy v baletoch Drevený princ, Vták ohnivák, Ludas Matyi a i. Hosťoval v London Festival Ballet (1960 – 64), v Barcelone, vo Veľkom divadle v Moskve, v Grand Ballet de France (od 1974) a i. Pedagogicky pôsobil na Maďarskej vysokej škole tanečného umenia (Magyar Táncművészeti Főiskola).

Havas, Charles Louis

Havas [ava], Charles Louis, 5. 7. 1783 Rouen – 21. 5. 1858 Bougival — francúzsky novinár. R. 1832 otvoril v Paríži kanceláriu vyhotovujúcu preklady informácií zo zahraničnej tlače pre potreby domácich redakcií. Keďže náhodný výber informácií z anglickej či z nemeckej tlače neposkytoval čitateľovi dostatočný obraz o dianí vo svete, 1835 založil prvú spravodajskú agentúru na svete Agence Havas (1940 rozpustená, 1944 obnovená ako Agence France-Presse; → AFP). Ako prvý systematicky sledoval informačné zdroje, poskytnutím informácií širokému počtu klientov znížil ich cenu a sprístupnil širokej francúzskej verejnosti.