Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 201 – 250 z celkového počtu 380 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Hawke, Robert

Hawke [hók], Robert (Bob) James Lee, 9. 12. 1929 Bordertown, Južná Austrália — austrálsky politik. Od 1958 pracoval v odborovom hnutí, 1970 – 80 predseda Austrálskej rady odborových zväzov (Australian Council of Trade Unions, ACTU). R. 1973 – 78 prezident Austrálskej labouristickej strany (Australian Labor Party, ALP), 1983 – 91 vodca strany a predseda vlády (potvrdený v parlamentných voľbách 1984, 1987 a 1990). V sociálnych a kultúrnych otázkach postupoval niekedy radikálne, napriek labouristickým tradíciám však odstránil bariéry, ktoré od 1901 do značnej miery obmedzovali austrálske hospodárstvo. Umožnil vstup zahraničného kapitálu a konkurencie do krajiny, čo malo za následok predaj a sťahovanie nerentabilných tovární dovtedy chránených vysokými ochrannými sadzbami do krajín s lacnejšou pracovnou silou. Uvoľnil finančné toky z cudziny do Austrálie a opačne, čo v pol. 80. rokov 20. stor. viedlo k obdobiu konjunktúry a prosperity, ale aj k určitej aziatizácii Austrálie. Počas svojho funkčného obdobia sa tešil veľkej popularite. V závere politickej kariéry sa usiloval presadiť novú austrálsku ústavu, nezískal však dostatočnú politickú podporu, a preto v decembri 1991 odišiel z premiérskej funkcie, vo februári 1992 aj z parlamentu a stiahol sa z politického života.

Hawker Aviation Group Ltd.

Hawker Aviation Group Ltd. [hóker evjejšn grup] — jedna z najväčších britských spoločností na výrobu lietadiel, riadených striel, jadrových reaktorov, spaľovacích turbín, lodí a výpočtovej techniky. Založená 1935 so sídlom v Londýne. Vlastnila viac ako 30 firiem doma i v zahraničí, od 1977 súčasť britského štátneho konzorcia leteckej a kozmickej techniky British Aerospace, od 1999 BAE Systems (vytvorené spojením British Aerospace s Marconi Electronic Systems). Výrobca prvých lietadiel s kolmým štartom Hawker Siddeley Harrier úspešných v bojovom nasadení vo vojne o Falklandy.

Hawkes, John

Hawkes [hóks], John (Clendennin Talbot Burne), 17. 8. 1925 Stamford, Connecticut – 15. 5. 1998 Providence, Rhode Island — americký spisovateľ a literárny kritik. Experimentálny autor fantastických krutých románov, ktoré chápal ako adekvátny obraz 20. stor. V jeho tvorbe sa často spájajú fantastické obrazy hrôz a násilností s čiernym humorom, reálne miesta sa premieňajú na subjektívne vidiny.

Autor krátkych románov Ľudožrút (The Cannibal, 1949), Noha chrobáka (The Beetle Leg, 1951), Sova (The Owl, 1954), Lipová vetvička (The Lime Twig, 1961), Druhá koža (Second Skin, 1964), Krvavé pomaranče (The Blood Oranges, 1971; sfilmovaný 1997, réžia Philip Haas), Travestia (Travesty, 1976) a Írske oko (An Irish Eye, 1997), súboru poviedok Mesačné krajiny (Lunar Landscapes, 1969), divadelnej hry Nevinná strana (The Innocent Party, 1966) a i.

Hawkins, Coleman

Hawkins [hókins], Coleman, 21. 11. 1904 Saint Joseph, Missouri, USA – 19. 5. 1969 New York — americký džezový tenorsaxofonista. Začínal v skupine Jazz Hounds a v orchestri Fletchera Hendersona (*1897, †1952), 1934 – 39 pôsobil v Európe, po návrate hrával v príležitostných zoskupeniach v harlemských kluboch, v ktorých prijal aj bopové vplyvy. Jeho prejav bol charakteristický prierazným tónom, brilantnou technikou a romantizujúcou rapsodickosťou, čo vyniklo najmä pri interpretácii balád (najznámejšia z nich je nahrávka evergreenu Body and Soul, 1939). Ako prvý uplatnil tenorsaxofón ako džezový nástroj. Najväčší vplyv mal v období swingu.

Hawks, Howard

Hawks [hóks], Howard, 30. 5. 1896 Goshen, Indiana – 26. 12. 1977 Palm Springs, Kalifornia — americký režisér. Začínal ako rekvizitár v spoločnosti Paramount, neskôr strihač, scenárista, asistent réžie a od 1926 samostatný režisér. Ako predstaviteľ klasickej rozprávačskej školy nakrútil 42 dlhometrážnych filmov. Venoval sa všetkým filmovým žánrom, špecializoval sa však na komédie, gangsterské drámy, vojnové filmy a westerny. Patril k dokonalým profesionálom, jeho filmy boli kompaktné, z hľadiska finančných nákladov úsporné, kritikou prijímané väčšinou veľmi pozitívne.

Režíroval filmy Cesta k sláve (Road to Glory, 1926), Patrola (The Dawn Patrol, 1930), Zjazvená tvár (Scarface, 1932), Leopardia žena (Bringing Up Baby, 1938), Perute pomsty (Air Force, 1943), Červená rieka (Red River, 1948), Vysoké nebo (The Big Sky, 1952), Červená čiara 7 000 (Red Line 7000, 1965), El Dorado (1967), Rio Lobo (1970) a i. Svojím filmovým dielom sa zaraďuje ku klasikom americkej kinematografie. R. 1975 získal Oscara za celoživotnú tvorbu.

Hawnová, Goldie

Hawnová [hóno-] (Hawn), Goldie, 21. 11. 1945, Washington — americká herečka. Debutovala ako 16-ročná v úlohe Júlie v tragédii Romeo a Júlia W. Shakespeara v zájazdovom súbore Virginia State Company. Veľkú popularitu získala v televíznych seriáloch Dobré ráno, svet (Good Morning World, 1967 – 68), a najmä Smejte sa s nami (Laugh-In, 1968 – 69). Vo filme debutovala 1968, hneď vo svojom druhom filme Kaktusový kvet (Cactus Flower, 1969) získala Oscara za najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Komédiou z vojnového prostredia Vojačka Benjaminová (Private Benjamin, 1980) potvrdila svoj herecký talent. Jedna z najpopulárnejších komediálnych osobností amerického filmu.

Účinkovala vo filmoch Mám v polievke slečnu (There’s a Girl in My Soup, 1970), Sugarlandský expres (The Sugarland Express, 1974), Šampón (Shampoo, 1975), Vták na drôte (Bird on a Wire, 1990), Smrť jej pristane (Death Becomes Her, 1992), Klub odložených žien (The First Wives Club, 1996), Sedliaci v meste (The Out of Towners, 1999), Úspešní, bohatí a neverní (Town and Country, 2001), Rockerky (The Banger Sisters, 2002) a i.

Hawthorne, Nathaniel

Hawthorne [hótorn], Nathaniel, vlastným menom Nathaniel Hathorne, 4. 7. 1804 Salem, Massachusetts – 19. 5. 1864 Plymouth, New Hampshire — americký spisovateľ, predchodca modernej psychologickej prózy. Pochádzal zo starej puritánskej rodiny z Nového Anglicka. Jeden z jeho predkov bol sudcom v známom salemskom procese proti bosorkám, čo hlboko poznačilo Hawthornovu umeleckú tvorbu. R. 1821 – 25 študoval na Bowdoin College, jeho spolužiakom bol budúci prezident USA F. Pierce (Hawthorne napísal jeho životopis Život Franklina Piercea, Life of Franklin Pierce, 1852), po ktorého zvolení za prezidenta sa Hawthorne stal americkým konzulom v Liverpoole (1853 – 57), potom žil dva roky v Taliansku, 1860 sa usadil v Concorde.

Námetom väčšiny jeho próz je problematika puritánskej minulosti Nového Anglicka, kritizoval puritánsku neznášanlivosť a pokrytectvo, zobrazoval univerzálne existenciálne i hodnotové problémy, najmä zodpovednosť, vinu a trest. Úspech získal symbolicko-alegorickým románom Šarlátové písmeno (The Scarlet Letter, 1850; slov. 1968; viackrát sfilmovaný) odohrávajúcim sa v novoanglickej puritánskej kolónii v pol. 17. stor. Jeho témou nie je len citový vzťah Hester a mladého kňaza, ale predovšetkým hlavný symbol – šarlátové písmeno A (angl. adulteress) a možnosti jeho výkladu. Román je umeleckým zavŕšením alegoricko-symbolistických poviedok zo zbierok Prerozprávané príbehy (Twice-Told Tales, 2 zv., 1837 – 42; sfilmovaná 1963, réžia Sidney Salkow) a Machy z Old Mansu (Mosses from an Old Manse, 1846) i prvej prózy Fanshawe (1828). Autor románov Dom so siedmimi štítmi (The House of the Seven Gables, 1851; slov. 1989; viackrát sfilmovaný) o kliatbe, Blithedalská romanca (The Blithedale Romance, 1852), v ktorej zachytáva svoje zážitky zo sedemmesačného pobytu v experimentálnej osade transcendentalistov Brook Farm, a Mramorový faun (The Marble Faun, 1860; sfilmovaný 1920, réžia Mario Bonnard), v ktorom sa inšpiroval svojimi cestami po Taliansku.

Hawtrey, Ralph George

Hawtrey [hótri], Ralph George, sir, 22. 11. 1879 Slough, Buckinghamshire – 21. 3. 1975 Londýn — britský ekonóm. Pokračovateľ tradície peňažnej teórie cambridgeskej školy neoklasickej ekonómie. R. 1904 – 47 pôsobil na ministerstve financií, 1928 – 29 prednášal ekonómiu na Harvardovej univerzite v USA, 1947 – 52 profesor medzinárodnej ekonómie v Londýne. R. 1946 – 48 prezident Royal Economic Society. R. 1956 povýšený do šľachtického stavu.

Venoval sa najmä monetárnym otázkam a teórii obchodného cyklu. Autor vyše dvadsiatich kníh. Hlavné diela: Mena a úver (Currency and Credit, 1919), Obchodný cyklus (The Trade Cycle, 1926), Zlatý štandard v teórii a praxi (The Gold Standard in Theory and Practice, 1927), Dôchodky a peniaze (Incomes and Money, 1967).

Hawwára

Hawwára — archeologická lokalita v Egypte na západnom brehu Nílu v oblasti Fajjúmskej oázy (→ Fajjúm). Boli tam objavené zvyšky pyramídového komplexu faraóna Amenemheta III., panovníka 12. dynastie. Pyramída bola postavená zo sušených tehál a obložená vápencovými blokmi. Pod ňou bol vybudovaný podzemný chodbový systém s pohrebnou komorou a kamenným sarkofágom, južne od nej sú ruiny rozľahlého pyramídového chrámu, ktorý antickí autori opisujú ako labyrint.

Háy, Gyula

Háy [háj], Gyula, pseudonym Stefan Faber, 5. 5. 1900 Abony – 7. 5. 1975 Ascona, Švajčiarsko — maďarský dramatik. Po porážke Maďarskej republiky rád (1919) žil väčšinou v cudzine, najmä v Nemecku, 1935 – 45 v Sovietskom zväze. R. 1956 v politickom procese so spisovateľmi odsúdený, 1960 amnestovaný, 1964 opustil Maďarsko a usadil sa vo Švajčiarsku.

Autor divadelných hier Boh, cisár, sedliak (nem. Gott, Kaiser und Bauer, 1932; maď. Isten, császár, paraszt, 1940), Mať (nem. Haben, 1938; maď. Kút Potisia, Tiszazug, 1940), Rumoviská (Romok, 1947; slov. 1952), Päť divadelných hier (Öt színdarab, 1954) a Kráľovské drámy (Királydrámák, 1964), románu Ševčenkovský lovec vĺn (A sevcsenkói hullámvadász, 1947), románového torza a článkov Kucsera. Prečo nemám rád súdruha Kucseru? (Kucsera. Miért nem szeretem Kucsera elvtársat?, 1978) a i. Nositeľ Kossuthovej ceny (1951).

Hay, John Milton

Hay [hej], John Milton, 8. 10. 1838 Salem, Indiana – 1. 7. 1905 Newbury, New Hampshire — americký politik, diplomat a spisovateľ. R. 1861 – 65 tajomník prezidenta A. Lincolna, potom diplomat v Paríži, vo Viedni a v Madride a novinár v New Yorku. R. 1897 vymenovaný za veľvyslanca v Spojenom kráľovstve. R. 1898 – 1905 minister zahraničných vecí USA (počas úradovania prezidentov W. McKinleyho a T. Roosevelta).

Zasadzoval sa za tzv. politiku otvorených dverí (angl. open door policy), a to najmä vo vzťahu k Číne (1900). Táto politika presadzovala v Číne rovnaké práva pre podnikateľov z iných štátov, pričom spĺňala znaky doložky najvyšších výhod a zdôrazňovala slobodu podnikania pre amerických obchodníkov (tzv. Hayova doktrína). Bol zodpovedný za prípravu budovania Panamského prieplavu (→ Hayova-Pauncefotova zmluva, → Hayova-Herránova zmluva, → Hayova-Bunauova-Varillova zmluva).

R. 1894 redigoval a vydal Lincolnove zobrané diela, spoluautor rozsiahlej 10-zv. biografie Abraham Lincoln: história (Abraham Lincoln: A History, 1890). Autor básnickej zbierky Kastílske dni (Castilian Days, 1871) a i., románu Živitelia rodiny: sociálne štúdia (The Bread-Winners: A Social Study, 1883, prvé vydanie časopisecky anonymne).

Haya de la Torre, Victor Raúl

Haya de la Torre [aja], Victor Raúl, 22. 2. 1895 Trujillo – 2. 8. 1979 Lima — peruánsky politik indiánskeho pôvodu. Ako odporca vojenskej diktatúry A. B. Leguíu y Salceda žil od 1923 v exile v Mexiku, kde 1924 založil Americkú ľudovú revolučnú alianciu (APRA) známu ako hnutie Aprista, ktorá mala za cieľ zjednotiť obyvateľstvo Latinskej Ameriky v boji proti imperializmu a proti vykorisťovaniu Indiánov a dosiahnuť znárodnenie majetkov zahraničných vlastníkov. Po návrate do Peru neúspešne kandidoval za Apristu v prezidentských voľbách, 1932 – 33 väznený.

R. 1934 – 45 žil ako vodca najradikálnejšej opozície v ilegalite, venoval sa publikačnej činnosti a disidentským aktivitám. Počas vlády prezidenta J. L. Bustamanteho y Riverosu 1945 – 48, ktorý zvíťazil na základe podpory aliancie APRA, Haya de la Torre v skutočnosti kontroloval vládu. Po vojenskom prevrate generála M. A. Odríu sa 1949 musel uchýliť do azylu na kolumbijskom veľvyslanectve v Lime (do 1954), potom emigroval do Mexika (do 1957). R. 1962 sa stal víťazom v prezidentských voľbách, ktoré však armáda anulovala. Od 1978 predseda ústavodarného zhromaždenia.

Hayam Wuruk

Hayam Wuruk [-jam], 1334 – 1389 — panovník (od 1350, panovnícke meno Rajasanagara) hinduistickej ríše Majapahit na východe ostrova Jáva. Na trón nastúpil ako 16-roč. V prvých rokoch jeho panovania viedol ríšu vojenských veliteľ a premiér (veľký patih) Gajah Mada (†1364). V období vlády Hayama Wuruka nastal veľký rozmach ríše, ktorá v tom období ovládala takmer celú Indonéziu. Hoci periférne oblasti ríše boli do značnej miery samosprávne, panovník mal prakticky hospodársky monopol. Keďže Hayam Wuruk nemal dediča od svojej najdôležitejšej manželky, rozhodol sa, že všetku moc rozdelí medzi syna (od menej významnej manželky) a synovca. Po jeho smrti začala ríša upadať a v krajine postupne prevládol islam.

Hayashiho vývojová stopa

Hayashiho vývojová stopa [-jaši-], Hajašiho vývojová stopa, Hayashiho čiara, Hayashiho medza — čiara na pravej strane diagramu spektrum – svietivosť (→ Hertzsprungov-Russellov diagram) znázorňujúca začiatočné štádium vývoja hviezdy po odparení prachovej obálky protohviezdy. Predstavuje vývoj svietivosti a teploty protohviezdy pri jej kontrakcii, pričom sa posúva smerom k hlavnej postupnosti; vypočítaná je pre hviezdy nachádzajúce sa v konvektívnej rovnováhe. Povrchová teplota protohviezdy v začiatočnom štádiu vývoja rastie len nepatrne, preto je Hayashiho vývojová stopa takmer zvislá. Nazvaná podľa japonského astronóma Čušira Hajašiho (Chushiro Hayashi, *1920, †2010), ktorý jej predstavu zaviedol v 60. rokoch 20. stor.

Haydéeová, Marcia

Haydéeová [ajde-] (Haydée), Marcia, vlastným menom Marcia Haydée Salaverry Pereira da Silva, 18. 4. 1939 Niterói (pri Rio de Janeiro) — brazílska tanečnica pôsobiaca v Európe. Študovala u viacerých pedagógov (napr. u O. J. Preobraženskej) a v Sadler’s Wells School. Tancovať začala 1953 v Teatro Municipal v Riu de Janeiro, 1957 – 61 v Grand Ballet du Marquise de Cuevas. R. 1961 členka, 1962 primabalerína a 1976 – 96 umelecká riaditeľka baletu v Stuttgarte.

Vynikajúca predstaviteľka postáv v baletných choreografiách J. Cranka i ďalších choreografov. Vytvorila titulné a hlavné postavy napr. v baletoch Romeo a Júlia, Onegin, Vták ohnivák, Skrotenie zlej ženy, Carmen, Initials R. B. M. E., Sestry, Pieseň o zemi, Slečna Júlia, Anastázia, Labyrint, Dafnis a Chloe, Hamlet, Dáma s kaméliami a i.

Haydn, Joseph

Haydn, (Franz) Joseph, 31. 3. 1732 Rohrau (pri Brucku an der Leitha), Dolné Rakúsko – 31. 5. 1809 Viedeň, pochovaný (od 1820) v Eisenstadte — rakúsky skladateľ a dirigent, najstarší predstaviteľ vrcholného viedenského klasicizmu, brat Michaela Haydna.

Pochádzal z mnohodetnej rodiny dedinského kolára. Základy hudobného vzdelania získal v Hainburgu. Vďaka svojmu výnimočnému hlasu sa 1739 – 49 stal choralistom chlapčenského zboru v Dóme sv. Štefana vo Viedni. Ako 18-ročný stratil hlas, a tým aj miesto v zbore. Dlhší čas sa živil ako mestský hudobník, hrával v hostincoch a príležitostne komponoval hudbu k ľudovým fraškám (napr. Der krumme Teufel, 1752). Neskôr získal miesto korepetítora u učiteľa spevu N. A. Porporu, ktorý mu krátky čas dával hodiny spevu, kompozície a taliančiny. Hudobné vzdelanie si intenzívne dopĺňal ako samouk. Okolo 1757 vznikli jeho prvé divertimentá (op. 1 a 2), neskôr nazývané sláčikové kvartetá, ktorými si získal reputáciu v kruhoch viedenskej aristokracie. Okolo 1758 sa stal kapelníkom grófa Karla Josefa Františka Morzina na zámku Dolejší Lukavec neďaleko Plzne (dnes Dolní Lukavice, okres Plzeň-jih), kde zložil svoju 1. symfóniu (Lukavickú). R. 1761 po rozpustení orchestra prijal miesto druhého kapelníka u grófa M. J. Esterháziho v Eisenstadte (→ Esterháziovci), neskôr v jeho novom sídle v uhorskom Eszterháze (dnes Fertőd, Maďarsko). Zámocký orchester sa rozšíril zo 16 na 30 členov, čo Haydna podnietilo komponovať nielen symfonické a komorné, ale aj operné diela. Ako dirigent vystupoval s esterháziovskou kapelou (o. i. so svojimi dielami) na viacerých miestach, napr. aj v Bratislave. V zime 1781 – 82 sa vo Viedni stretol a spriatelil s W. A. Mozartom. Po smrti M. J. Esterháziho (1790) bol orchester rozpustený a Haydn sa presťahoval do Viedne. V januári 1791 na pozvanie nemeckého hudobného podnikateľa Johanna Petra Salomona (*1745, †1815) prišiel do Londýna, kde dirigoval svoje diela, napísal šesť symfónií (č. 93 až 98), ktoré uviedol s veľkým úspechom, a získal čestný doktorát Oxfordskej univerzity. Súčasne sa oboznámil s vrcholnou oratórnou tvorbou G. F. Händla. Na spiatočnej ceste z Londýna do Viedne sa v júli 1792 zoznámil v Bonne s L. van Beethovenom, ktorý sa 1793 stal vo Viedni nakrátko jeho žiakom. V januári - októbri 1794 navštívil druhýkrát Londýn, kde vzniklo o. i. ďalších šesť symfónií (č. 99 až 104), neskôr spojených do cyklu 12 londýnskych symfónií, ktoré dosiahli triumfálny úspech. R. 1795 sa definitívne vrátil do Viedne. Po návrate ešte skomponoval šesť omší, sláčikové kvartetá, a najmä pod vplyvom G. F. Händla dve veľké oratóriá Stvorenie (Die Schöpfung, 1798) a Štyri ročné obdobia (Die Jahreszeiten, 1801). Posledné roky života strávil obklopený úctou a slávou; bol pokladaný za najvýznamnejšieho skladateľa svojej doby. S publikom sa stretol naposledy v marci 1808 na slávnostnom predvedení Stvorenia.

Haydn vo svojich skladbách nadviazal na starších talianskych a rakúskych skladateľov pôsobiacich vo Viedni, napr. na A. Caldaru, Matthiasa Georga Monna (*1717, †1750) a Georga Christopha Wagenseila (*1715, †1777), najviac ho však ovplyvnil C. Ph. E. Bach. Haydnova rozsiahla tvorba (okolo 1 000 skladieb) obsiahla takmer všetky hudobné žánre. Komponoval tradičné vokálno-inštrumentálne formy svojej doby – oratóriá, omše, kantáty a opery (24; z mnohých sa zachovali len časti), najmä opery buffa so singspielovými prvkami (Svet na Mesiaci, Il mondo della luna, 1777; Pravá vernosť, La vera costanza, 1777/78; Orlando Paladino, 1782, a i.), v ktorých sa prejavuje vplyv Ch. W. Glucka a W. A. Mozarta.

Najvýznamnejšie postavenie v dejinách hudby má jeho inštrumentálna tvorba. Ustálil vzor klasickej symfónie, z jeho 106 symfónií (niektoré s dodatočnými názvami buď podľa inštrumentačných efektov alebo podľa okolností vzniku) sú najznámejšie Ráno (Le matin, 1761), Poludnie (Le midi, 1761), Večer (Le soir, 1761), Rozlúčková (Abschieds-Symphonie, 1772), Lovecká (La chasse, 1781), Oxfordská (Oxford, 1788), Vojenská (Militär, 1794), Hodiny (Die Uhr, 1794), S vírením kotlov (Mit Paukenwirbel, 1795) a i. Zo sakrálnej hudby je najvýznamnejšie Sedem posledných slov Vykupiteľa na kríži (Sieben letzten Worte unseres Erlösers am Kreuze; ako oratórium i ako inštrumentálna skladba 1785, ako sláčikové kvarteto 1787). Jeho komorná tvorba obsahuje 15 divertiment, 68 sláčikových kvartet (napr. 6 Slnečných, 1772; 6 Ruských, 1781; Škovránčie, 1790), 11 trií, 24 koncertov pre klavír, 4 koncerty pre husle, 5 koncertov pre violončelo a i., 52 klavírnych sonát, ako aj variácie, fantázie a i. Experimentoval v nej, pričom poprel starú viedenskú tradíciu a nahradil ju tradíciou úplne novou. Nadviazali na ňu W. A. Mozart a L. van Beethoven a neskôr aj skladatelia 20. stor. (napr. A. Schönberg). Výsadné postavenie v Haydnovom diele, ako aj vo vývine tohto žánru majú sláčikové kvartetá, ktoré písal po celý život (prvé vzniklo 1762, posledné 1803) a povýšil na jeden z najušľachtilejších útvarov európskej hudby. Prehĺbil ich obsah, zrovnoprávnil všetky štyri hlasy a uplatnil nové kompozično-technické postupy. Sláčikové kvarteto tak úplne pretvoril a doviedol až na prah romantizmu. Téma z 2. časti jeho Cisárskeho kvarteta sa stala ústrednou melódiou rakúskej cisárskej hymny (→ Gott erhalte).

Haydn dovŕšil slohotvorné úsilie predchádzajúcich epoch a vytvoril ucelenú koncepciu klasického slohu. Namiesto číslovaného basu dôsledne zaviedol prekomponovaný (tzv. obligátny) sprievod vedúceho hlasu. Rozhodujúco prispel k vykryštalizovaniu ustálenej schémy sonátovej hudobnej formy a vyťažil z nej všetky možnosti v rovine tematickej práce i v rovine tonálnych vzťahov. Ustálil cyklickú sonátovú formu, ktorú stmelil do jedného celku (v symfóniách a kvartetách). Do zvuku symfonického orchestra zaviedol ako samostatnú skupinu dychové nástroje. Expresívna sila jeho hudby spočíva v prirodzenej jednoduchosti, v kantabilite melodiky a v elegantnej ľahkosti či zemitosti rytmickej kresby (vplyv ľudových piesní i tancov susedných, najmä slovanských národov). Svojim symfóniám i kvartetám vtlačil pečať noblesy a povýšil ich na kvalitatívne vyššiu úroveň, čím objavil nový spôsob hudobného myslenia, ktoré zavŕšil neskôr Beethoven. So svojimi mladšími druhmi Mozartom a Beethovenom vytvoril tzv. súhvezdie (trojhviezdie) viedenských klasikov. Tematický súpis Haydnovej tvorby J. Haydn, Thematisch-bibliographisches Werkverzeichnis (skrátene Hoboken Verzeichnis, skr. Hob.; 1957) zostavil Anthony van Hoboken (*1887, †1983).

Haydn, Michael

Haydn, Michael (Johann), asi 14. 9. 1737 Rohrau – 10. 8. 1806 Salzburg — rakúsky skladateľ, dirigent a huslista, brat Josepha Haydna. Základy hudobného vzdelania získal ako člen chlapčenského zboru Dómu sv. Štefana vo Viedni, kde sa naučil hrať aj na klavíri a organe. Vynikal v hre na strunových sláčikových nástrojoch, najmä na husliach. Od 1757 kapelník biskupa vo Veľkom Varadíne (dnes Oradea), s jeho kapelou navštívil v zime 1762 – 63 aj Bratislavu, od 1762 dvorný hudobník a koncertný majster arcibiskupa v Salzburgu, kde sa stretával s L. Mozartom. Štýlovo ovplyvnil jeho syna W. A. Mozarta, po ktorého odchode (1782) prevzal funkciu organistu v Kostole Najsvätejšej Trojice v Salzburgu.

Haydnovo rozsiahle dielo (okolo 800 opusov) obsahuje skladby takmer všetkých dobových žánrov. Ako jeden z prvých skladateľov písal napr. mužské zbory a cappella, jeho inštrumentálna hudba s exponovanými nástrojovými partmi má konvenčný charakter. Autor 46 symfónií, 5 inštrumentálnych koncertov, komponoval aj serenády, divertimentá, sláčikové kvartetá a i. Patril k najvýznamnejším predstaviteľom sakrálnej hudby vo svojej dobe. Z jeho tvorby sa v hudobnej praxi dodnes uplatňujú najmä liturgické skladby (8 nemeckých a 32 latinských omší, 2 Rekviem, 6 Te Deum a i.). Bol uznávaným hudobníkom a pedagógom, jeho žiakmi boli napr. C. M. von Weber a A. Diabelli, svojimi kánonmi a mužskými zbormi ovplyvnil F. Schuberta.

Hayek, Fridrich August von

Hayek [-jek], Fridrich August von, 8. 5. 1899 Viedeň – 23. 3. 1992 Freiburg im Breisgau — britský ekonóm rakúskeho pôvodu. Absolvoval štúdium práva, ekonómie a politických vied na Viedenskej univerzite. R. 1927 – 31 spoluzakladateľ a riaditeľ Rakúskeho ústavu pre výskum konjunktúry (nem. Österreichisches Institut für Konjunkturforschung), 1931 – 50 profesor ekonómie a štatistiky na London School of Economics and Political Science (od 1938 mal britské štátne občianstvo), 1950 – 62 profesor sociálnych vied a etiky na Chicagskej univerzite, 1962 – 68 profesor hospodárskej politiky vo Freiburgu im Breisgau, 1969 – 74 hosťujúci profesor na univerzite v Salzburgu, neskôr sa vrátil do Freiburgu. R. 1947 jeden zo zakladateľov medzinárodnej organizácie Mont Pelerin Society združujúcej liberálnych ekonómov a popredné svetové osobnosti liberálneho zamerania.

Pokladaný za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov liberalizmu v ekonómii 20. stor. Stúpenec neoklasickej ekonomickej teórie, reprezentant neorakúskej školy. Známym sa stal vďaka svojej peňažnej teórii ekonomického cyklu. Odporca socializmu a štátnych zásahov do ekonomiky, kritik keynesovskej makroekonómie. Tvorca ekonomickej teórie rozptýlenej znalosti a teórie poznania. Zaoberal sa aj metodologickými otázkami spoločenských vied a analýzou právneho a inštitucionálneho usporiadania.

Hlavné diela: Peňažná teória a konjunktúrna teória (Geldtheorie und Konjunkturtheorie, 1929), Ceny a výroba (Prices and Production, 1931), Čistá teória kapitálu (The Pure Theory of Capital, 1941), Cesta do otroctva (The Road to Serfdom, 1944), Individualizmus a hospodársky poriadok (Individualism and Economic Order, 1949), Právo, zákonodarstvo a sloboda (Law, Legislation and Liberty, 1973 – 79, 3 zv.).

Nobelova cena za ekonómiu (1974, s G. Myrdalom) za prínos k rozvoju teórie peňazí a teórie hospodárskych cyklov a za analýzu vzájomnej závislosti ekonomických, sociálnych a inštitucionálnych javov.

Hayeková, Matilda

Hayeková [-je-], Matilda, 6. 4. 1922 Vrútky, okres Martin – 1. 5. 2009 Bratislava — slovenská jazykovedkyňa. R. 1954 – 58 pôsobila v Ústave slovenského jazyka (dnes Jazykovedný ústav Ľ. Štúra) SAV v Bratislave, 1958 – 65 v podniku Slovenská kniha v Bratislave, 1968 – 80 na Katedre západných filológií Pedagogickej fakulty UK v Bratislave. Zaoberala sa dejinami slovenskej jazykovedy (Dejiny slovenských slovníkov do roku 1945, 1979) a problematikou najstarších jazykov na území Slovenska (viaceré štúdie o Keltoch na Slovensku).

Hayes, Robert Mayo

Hayes [hejs], Robert Mayo, 3. 12. 1926 New York — americký matematik, odborník na vedy o knižniciach a informatike. Absolvoval štúdium matematiky na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, kde od 1949 pracoval ako systémový analytik v oblasti počítačov. Autor prác Strategický manažment akademických knižníc (Strategic Management for Academic Libraries, 1993), Strategický manažment verejných knižníc (Strategic Management for Public Libraries, 1996), Modely knižničného manažmentu, rozhodovanie a plánovanie (Models for Library Management, Decision-Making and Planning, 2001).

Hayes, Rutherford Birchard

Hayes [hejs], Rutherford Birchard, 4. 10. 1822 Delaware, Ohio – 17. 1. 1893 Fremont, Ohio — americký právnik a politik, 19. prezident USA. Politickú činnosť začal v strane whigov, potom, napriek tomu, že nebol abolicionista, vstúpil do Republikánskej strany, aby bojoval proti rozširovaniu otroctva do západných teritórií. Počas občianskej vojny v USA získal hodnosť generálmajora Únie. R. 1865 – 67 republikánsky poslanec v Kongrese, 1867 – 77 guvernér štátu Ohio. V prezidentských voľbách 1876 zvíťazil nad demokratom S. Tildenom o jediný voliteľský hlas. R. 1877 – 81 prezident USA. Ukončil Rekonštrukciu Juhu USA, odvolal okupačné vojská Únie z južných štátov. Začal kurz umiernenej reformnej politiky, o. i. sa zameral na potláčanie korupcie v štátnej službe.

Hayfordov elipsoid

Hayfordov elipsoid [hej-] — referenčný elipsoid, ktorého základné údaje určil 1909 z relatívnych zvislicových odchýlok zisťovaných na trigonometrických bodoch USA americký geodet a astronóm John Filmore Hayford (*1868, †1925). Valným zhromaždením Medzinárodnej geodetickej a geofyzikálnej únie 1924 v Madride bol Hayfordov elipsoid prijatý ako medzinárodný elipsoid odporúčaný všetkým členským štátom. Jeho základné údaje sú: hlavná polos a = 6 378 388 m, vedľajšia polos b = 6 356 911,946 m, sploštenie f = 1 : 297,0. V súčasnosti sa používa ako referenčná plocha na tvorbu vojenských verzií topografických a navigačných máp členských štátov NATO, ako i topografických máp viacerých štátov Ázie, Južnej Ameriky a Antarktídy.

Haym, Rudolf

Haym [hajm], Rudolf, 5. 10. 1821 Grünberg, dnes Zielona Góra, Poľsko – 27. 8. 1901 Sankt Anton, Tirolsko, Rakúsko — nemecký filozof a publicista. Študoval filozofiu a teológiu v Halle a v Berlíne. R. 1848 sa stal členom frankfurtského Národného zhromaždenia, v ktorom bol zástancom malonemeckého riešenia, 1858 založil a do 1864 viedol časopis Preussische Jahrbücher, 1868 riadny profesor nemeckej literatúry na univerzite v Halle, 1873 – 74 rektor.

V rámci publicistiky a politickej činnosti stúpenec liberalizmu, výrazne ovplyvnený D. F. Straussom a pozitivistickou filozofiou. Svojím hlavným dielom Romantická škola (Die Romantische Schule, 1870) založil výskum romantizmu a predurčil ho na nasledujúce desaťročia. Ďalšie diela: Feuerbach a filozofia (Feuerbach und die Philosophie, 1847), Kríza nášho náboženského hnutia (Die Krisis unserer religiösen Bewegung, 1847), K charakteristike novopruskej politiky (Zur Charakteristik neupreussischer Politik, 1854), Hegel a jeho doba (Hegel und seine Zeit, 1857), Arthur Schopenhauer (Arthur Schopenhauer, 1864).

Hayova-Bunauova-Varillova zmluva

Hayova-Bunauova-Varillova zmluva [hejo- bünoo-] — dohoda medzi USA a novovzniknutou Panamskou republikou o podmienkach výstavby Panamského prieplavu podpísaná 18. 11. 1903 americkým ministrom zahraničných vecí J. M. Hayom a francúzskym inžinierom a vojakom zastupujúcim Panamu Philippom Bunauom-Varillom (*1859, †1940), ratifikovaná 26. 2. 1904. USA získali výhradné práva na stavbu kanála cez Panamskú šiju, právo používať a kontrolovať ho, udržiavať prevádzku, čistiť ho a zabezpečiť jeho obranu. Pás územia pozdĺž kanála (asi 16 km) prešiel natrvalo pod americkú správu. Panama ako náhradu získala jednorazovú sumu 10 mil. dolárov v zlate, pravidelný poplatok 250-tis. dolárov ročne a záruku garancie svojej nezávislosti.

Hayova-Herránova zmluva

Hayova-Herránova zmluva [hejo- erá-] — dohoda medzi USA a Kolumbiou o podmienkach výstavby budovania Panamského prieplavu podpísaná 22. 1. 1903 americkým ministrom zahraničných vecí J. M. Hayom a Tomásom Herránom (*1843, †1904), kolumbijským ministrom zahraničných vecí (Panama bola v tom čase jednou z provincií Kolumbie). USA mali získať za jednorazovú sumu 10 mil. a pravidelný ročný poplatok 250-tis. dolárov právo na prenájom a kontrolu prieplavového pásma na 99 rokov s možnosťou toto obdobie predĺžiť. Zmluva sa v Kolumbii stala predmetom silnej kritiky a parlament ju odmietol ratifikovať. Po tomto neúspechu začali USA podnecovať v provincii Panama hnutie za nezávislosť, ktoré vyvrcholilo revolúciou a 3. 11. 1903 vyhlásením samostatnej Panamskej republiky, s ktorou bola podpísaná Hayova-Bunauova-Varillova zmluva.

Hayova-Pauncefotova zmluva

Hayova-Pauncefotova zmluva [hejo- pónsfu-] — dohoda medzi USA a Spojeným kráľovstvom podpísaná 18. 11. 1901 americkým ministrom zahraničia J. M. Hayom a britským vyslancom Julianom Pauncefotom (*1828, †1902). Nahradila Claytonovu-Bulwerovu zmluvu z 1850 a priznala USA plné práva na stavbu, správu a obranu Panamského prieplavu.

Hay River

Hay River [hej rivr] — mesto v Kanade v juhozápadnej časti Seveorzápadných teritórií na juhozápadnom brehu Veľkého jazera otrokov pri ústí rieky Hay River; 3,5 tis. obyvateľov (2017). Založené 1868 Spoločnosťou Hudsonovho zálivu ako poštová stanica. Stredisko sladkovodného rybolovu. Cestný uzol, železničné spojenie s mestom Grimshaw (provincia Alberta), prístav (prekládkové centrum). V blízkosti ťažba zinku a grafitu. Na rieke Hay River 55 km juž. od mesta vodopády Alexandra Falls (vysoké 32 m).

Hayter, Stanley William

Hayter [hej-], Stanley William, 27. 12. 1901 Londýn – 4. 5. 1988 Paríž — britský grafik, kresliar a maliar pôsobiaci vo Francúzsku a v USA. R. 1926 sa usadil v Paríži, kde študoval na Académie Julian. Založil grafickú dielňu, ktorú 1933 nazval Ateliér 17. Od konca 20. rokov 20. stor. v nej spolupracoval so surrealistickými umelcami, najmä s A. Massonom a Y. Tanguym. Vydal viaceré grafické portfóliá, na ktorých sa podieľali rozliční umelci (Solidarita, 1938, 7 listov, o. i. aj list P. Picassa). Jeho diela z tohto obdobia sa vyznačujú hľadaním nových výrazových možností grafiky, experimentovaním s grafickými technikami a surrealistickým automatizmom (Únos Lukrécie, 1934). R. 1939 sa usadil v New Yorku, kde obnovil Ateliér 17, ktorý sa stal významným strediskom americkej grafiky. Dôležitá je aj jeho pedagogická činnosť. Hayter vplýval na formovanie modernej americkej grafiky, najmä na J. Pollocka, R. Motherwella, W. de Kooninga, M. Rothka a i. R. 1949 vydal teoretické dielo Nové spôsoby rytiny (New Ways of Gravure, 1949), ktoré je základnou príručkou o moderných grafických technikách.

Hayworthová, Rita

Hayworthová [hejvorto-] (Hayworth), Rita, vlastným menom Margarita Carmen Cansino, 17. 10. 1918 Brooklyn, New York – 14. 5. 1987 New York — americká herečka. Ako 12-ročná začala profesionálne tancovať v nočných kluboch, vo filme debutovala 1935 malými úlohami pod menom Rita Cansino. Keď začala stvárňovať hlavné postavy v druhotriednych, najmä akčných filmoch, prijala (1937) umelecké meno Rita Hayworthová.

Prvú významnú úlohu vytvorila vo filme H. Hawksa Len anjeli majú krídla (Only Angels Have Wings, 1939), po ktorej jej kariéra začala závratne stúpať. V 40. rokoch 20. stor. predstavovala prototyp hollywoodskej krásy. K jej najznámejším filmom patria muzikály Nikdy nezbohatneš (You’ll Never Get Rich, 1941), Krajšia ako sen (You Were Never Lovelier, 1942), Modelka (Cover Girl, 1944), a najmä dráma z juhoamerického kasína Gilda (G., 1946), ktorou sa stala erotickou kráľovnou hollywoodského filmu. V zrelom veku hrala zriedkavejšie, vytvárala charakterové úlohy žien, ktoré už majú život za sebou. Účinkovala vo filmoch Charlie Chan v Egypte (Ch. Ch. in Egypt, 1935), Danteho peklo (Dante’s Inferno, 1935), Záhadné lietadlo (Criminal of the Air, 1937), Hudba v mojom srdci (Music in My Heart, 1940), Dáma zo Šanghaja (The Lady from Shanghai, 1948), Salome (S., 1953), Šťastní zlodeji (The Happy Thieves, 1962), Svet cirkusu (Circus World, 1964), Hnev Boží (The Wrath of God, 1972) a i.

hazard

hazard [arab. > fr. > nem.] — odvážny ľahkomyseľný čin, risk; aj synonymum hazardnej hry.

hazardné hry

hazardné hry — hry, v ktorých môže hráč pri splnení vopred určených podmienok získať výhru a ktorých výsledok závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od neznámeho výsledku určitej okolnosti (nesmie byť vopred nikomu známy, nesmie byť nikým ovplyvniteľný ani v rozpore s pravidlami hazardných hier).

Na Slovensku podmienky prevádzkovania a propagovania hazardných hier, práva a povinnosti ich prevádzkovateľov a hráčov, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí v tejto oblasti, štátny dozor nad prevádzkovaním a propagovaním hazardných hier a nad súvisiacimi činnosťami, ako aj ďalšie náležitosti upravuje zákon o hazardných hrách z 2005 vytvárajúci vo verejnom záujme podmienky na ochranu verejného poriadku pri prevádzkovaní hazardných hier a zabezpečujúci spoločenskú kompenzáciu rizík vyplývajúcich z ich prevádzkovania a účasti na nich. Podľa tohto zákona sa za hazardné hry považujú lotériové hry (žrebové lotérie, tomboly, bingo, číselné lotérie, napr. loto a keno, okamžité lotérie, lotéria pokladničných dokladov), hazardné hry v kasíne (ruleta, kartové hry, hry s kockami), stávkové hry (kurzové stávky, dostihové stávky), hazardné hry prevádzkované prostredníctvom výherných prístrojov, hazardné hry prevádzkované prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohry, hazardné hry prevádzkované prostredníctvom internetu a i. Za hazardné hry sa nepovažujú športové podujatia podľa osobitného predpisu (zákon č. 1 z 2014 o organizovaní verejných športových podujatí), relaxačné alebo športové hry s potrebným vkladom (podmienka účasti na nich), ktorý sa účastníkovi, ak prehrá, nevracia, ďalej zábavné hry o vecné ceny prostredníctvom hracieho zariadenia, ak vklad nepresahuje sumu 50 eurocentov, hry prostredníctvom hracieho zariadenia, v ktorom je výhrou ďalšia hra na tom istom hracom zariadení, kvízy spočívajúce v odpovediach na otázky alebo v preukázaní vedomostí a zručnosti, ak je výsledok hry určovaný v prevažnej miere na základe preukázania vedomostí alebo zručnosti, žrebové vecné lotérie a tomboly, ak herná istina neprekročí sumu 1 500 eur, ako aj propagačné súťaže (súťaže, hry, ankety a i. akcie, pri ktorých účastníci určení náhodným výberom získavajú výhry a pri ktorých je podmienkou účasti kúpa určitého tovaru, služby ap.), ktoré nie sú samostatnou podnikateľskou činnosťou a slúžia len na podporu predaja tovarov a služieb. Výhernou istinou je suma (určená na vyplatenie výhier), ktorá je podľa pravidiel hazardných hier rozdelená vyhrávajúcim hráčom. Hazardné hry možno prevádzkovať len na základe licencie udelenej podľa zákona o hazardných hrách. Prevádzkovateľom hazardných hier je právnická osoba, ktorej príslušný orgán štátnej správy alebo obec udelili individuálnu licenciu, alebo osoba, ktorá splnila podmienky na udelenie všeobecnej licencie vydanej Ministerstvom financií SR.

Na území Slovenska sa zakazuje prevádzkovanie a propagovanie zahraničných hazardných hier. Takisto sú zakázané hry, ktoré nezaručujú všetkým hráčom rovnaké podmienky vrátane možnosti výhry (najmä pyramídové hry alebo reťazové hry). Niektoré z hazardných hier tvoriacich štátnu lotériu musí prevádzkovať Národná lotériová spoločnosť, ktorá môže podľa zákona prevádzkovať aj iné hazardné hry, je akciovou spoločnosťou na území SR a jej zakladateľom a akcionárom je Slovenská republika zastúpená ministerstvom financií. Orgánmi štátnej správy v oblasti hazardných hier sú Ministerstvo financií SR, Finančné riaditeľstvo SR, daňové úrady a colné úrady.

Patologické hranie hazardných hier sa nazýva gamblerstvo.

Hazárovia

Hazárovia, vlastným menom Hazára — národnosť z centrálnych horských oblastí Afganistanu (Hazáradžát; hlavné centrum Bamiján). Hazárovia žijú aj v Iráne (región Chorásán), Pakistane (provincia Balúčistan), Tadžikistane, Turkménsku, Spojených arabských emirátoch a Austrálii; asi 3,5 mil. (2016). Sú potomkovia mongolských dobyvateľov, ktorí prišli do Afganistanu v 13. stor. a usadili sa v neprístupných horských oblastiach Hindúkuša. Živili sa prevažne polonomádskym chovom dobytka a remeselnou výrobou (vyspelé tkáčstvo). Kultúrne ich ovplyvnili najmä Peržania. Hovoria dialektom perzského jazyka známeho ako hazárčina (hazáragí). Vyznávajú prevažne šiítsky islam. Nezávislosť si udržali až do 1892, keď si ich podrobil afganský emir Abdurrahmán. V 20. stor. sa mnohí Hazárovia presťahovali do miest. Počas obdobia vlády Talibanu v Afganistane (1996 – 2001) došlo viackrát, najmä v mestách, k brutálnym masakrám Hazárov (Mazáre Šeríf 1998, Jakaolang 2001).

Hažín

Hažín — obec v okrese Michalovce v Košickom kraji v sev. časti Východoslovenskej nížiny juž. od Zemplínskej šíravy, 120 m n. m.; 479 obyvateľov (2017).

Vznikla pred 13. stor., písomne doložená 1336 ako Kysgesun, 1337 Egyhazatlangesun, 1419 Wygeson, 1451 Hasynna, 1520 Kysgesen, 1773 Gészeny, 1786 Geszény, 1808 Gezsény, Hažín, Hassín, 1863 – 73 Gézsény, 1877 – 82 Gezsény, 1888 – 1913 Gézsény, 1920 Hažín. R. 1336 sa spomína aj Veľký Hažín (1336 Noghgesun, Ogesun, 1537 Ighazasgeswn, Eghazasgeswn, Ogesu, Ogswn, 1520 Naghgesen), ktorý zač. 16. stor. splynul s Hažínom.

Obec patrila panstvu Michalovce. Začiatkom 18. stor. sa útekom poddaných vyľudnila. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Archeologické nálezy z neolitu, halštatskej, laténskej a rímskej doby i z raného (9. – 10. stor.) a neskorého stredoveku (13. – 15. stor.). Barokovo-klasicistický gréckokatolícky Chrám nanebovstúpenia Pána nášho Ježiša Krista (1786, obnovený 1886), pravoslávny Chrám narodenia presv. Bohorodičky.

Hažín nad Cirochou

Hažín nad Cirochou — obec v okrese Humenné v Prešovskom kraji na styku Vihorlatských vrchov, Beskydského predhoria a Ondavskej vrchoviny v doline Cirochy, 179 m n. m.; 671 obyvateľov (2017).

Písomne doložená 1451 ako Hasynna, 1773 Hassina, Hassyn, 1786 Haschina, 1808 Házsina, Hásina, Hažín, 1863 – 1902 Hazsina, 1907 – 13 Kisgezsény, 1920 Hážin, Malý Hažín, 1927 – 48 a od 1990 Hažín nad Cirochou. R. 1966 – 90 bola pričlenená k obci Kamenica nad Cirochou.

Obec prvýkrát písomne doložená ako majetok humenských Drugetovcov, ktorým patrila až do konca 17. stor. Okrem nich mali v obci už od 15. stor. podiely aj iné rodiny, v 18. stor. Draveckovci a Čákiovci, v 19. stor. Andrášiovci.

Archeologické nálezy: osídlenie z paleolitu, neolitu, mladšej bronzovej a mladšej rímskej doby, sídliská z raného (9. – 10. stor.) až vrcholného stredoveku (10. – 12. stor.). Stavebné pamiatky: gréckokatolícky Chrám sv. Michala archanjela (1790), Kaplnka trpiacej Bohorodičky (1922).

Hažlín

Hažlín — obec v okrese Bardejov v Prešovskom kraji v Ondavskej vrchovine v doline Hažlínky, 270 m n. m.; 1 133 obyvateľov (2017).

Písomne doložená 1414 ako Hensling, 1427 Ezleng, 1618 Haslin, 1773 Hajszlin, Haiszlin, Hajzlin, 1786 Hajszlin, Hayszlin, 1808 Haszlin, Haslín, 1863 Haszlin, 1873 – 1913 Hazslin, 1920 Hažlín.

Obec bola založená na zákupnom práve v 2. pol. 14. stor. na území panstva Kurima. Patrila hradnému panstvu Makovica a Cudarovcom.

Archeologické nálezy: osídlenie z eneolitu a bronzovej doby, depot bronzových predmetov (24 kusov) z neskorej bronzovej doby, zaniknutý objekt z neskorého stredoveku (15. stor.).

Pôvodne gotický rímskokatolícky Kostol povýšenia sv. kríža (prestavaný v 1. pol. 17. stor. a 1752), Kaplnka Panny Márie Karmelskej (1887). V katastri sa nachádza železnatý minerálny prameň.

Hazlitt, William

Hazlitt [hejzlit], William, 10. 4. 1778 Maidstone – 18. 9. 1830 Londýn — anglický literárny kritik a esejista, publicista a novinár. Spriatelil sa so skupinou spisovateľov s radikálnymi politickými názormi (S. T. Coleridge, Ch. Lamb, W. Wordsworth). Od 1812 pracoval ako parlamentný spravodajca The Morning Chronicle, prispieval do radikálneho časopisu The Examiner, ako aj do ďalších periodík (The Times, The Edinburgh Review, The Liberal, The London Magazine, The New Monthly Magazine). Patril k prvým anglickým novinárskym kritikom, ktorí sa recenzentskou prácou viac-menej živili. Kriticky vystupoval proti všetkým politickým stranám, konzervativizmus literárnych súčasníkov považoval za osobnú zradu.

Autor vynikajúcich esejí o umení, divadle, literatúre a politike vydávaných pôvodne časopisecky, napr. klasického diela anglickej divadelnej kritiky Pohľad na anglickú divadelnú scénu (A View of the English Stage, 1818) o významných divadelných osobnostiach (napr. o S. Siddonsovej, E. Keanovi a i.), zbierok esejí Okrúhly stôl (The Round Table, 1817), Rozhovory pri stole (Table-Talk, 2 zv., 1821 – 22) a Otvorené prejavy (The Plain Speaker, 1826), literárnokritických prác Postavy Shakespearových hier (Characters of Shakespear’s Plays, 1817), Prednášky o anglických básnikoch (Lectures on the English Poets, 1818), Prednášky o anglických humoristoch (Lectures on the English Comic Writers, 1819) a zbierky portrétov jeho súčasníkov Duch doby alebo Portréty súčasníkov (The Spirit of the Age; or, Contemporary Portraits, 1825). Stúpenec Francúzskej revolúcie a Napoleona I. Bonaparta, o ktorom napísal 4-zväzkový Život Napoleona Bonaparta (The Life of Napoleon Buonaparte, 1828 – 30).

Hazoumé, Paul

Hazoumé [azume], Paul, 16. 4. 1890 Porto Novo – 18. 4. 1980 Cotonou — beninský spisovateľ píšuci po francúzsky. Pôsobil ako učiteľ v Ouidahu, Cotonou a Abomey. Študoval históriu a etnografiu, zaujímal sa o ľudové tradície, 1938 – 39 pracoval v africkom oddelení Musée de l’Homme v Paríži. Získané poznatky zúročil v eseji Krvavý pakt v Dahome (Le pacte du sang au Dahomey, 1937). Za historický román Doguicimi (D., 1938), v ktorom čerpá z histórie Dahomejskej ríše a realisticky opisuje život a zvyky na dvore kráľa Gheza, získal viacero literárnych cien. Román je prvým beninským a zároveň prvým africkým románom napísaným po francúzsky.

Hazuchová, Nina

Hazuchová, Nina, 24. 5. 1926 Brno — slovenská operná a komorná speváčka (mezzosoprán). R. 1948 absolvovala štúdium na konzervatóriu v Bratislave u D. Žuravlevovej. R. 1946 – 88 sólistka Opery SND, kde vytvorila vyše 80 operných postáv.

Debutovala náročným partom Azuceny (Trubadúr), ktorý neskôr patril k jej ťažiskovým úlohám. Mäkký kultivovaný hlas a hudobná inteligencia jej umožnili stvárniť štýlovo široký repertoár od pohyblivých partov klasicizmu, napr. Cherubín (Figarova svadba) a Chlapec (Čarovná flauta), a raného romantizmu, napr. Rosina (Barbier zo Sevilly) a Izabella (Talianka v Alžíri), až po vypäté party romantickej opery, napr. Eboli (Don Carlos), Amneris (Aida) a Carmen. Farebný, zamatovo znejúci vyrovnaný hlas ju predurčil na stvárnenie úloh ruskej klasiky, napr. Oľga (Eugen Onegin), Marína (Boris Godunov), Končakovna (Knieža Igor), majstrovsky stvárnila aj postavy v pôvodných slovenských operách, napr. Zuzka, neskôr aj Školnica (Krútňava), Blagota (Svätopluk), Grófka Palugyayová (Juro Jánošík), Sofia (Vzkriesenie), Matka (Pani úsvitu) a Laetícia (Rozsudok). R. 1983 – 96 vokálna pedagogička na VŠMU. Nositeľka ceny F. Kafendu (1966).

hazy light

hazy light [hejzi lajt; angl.] — veľkoplošné rozptylné svietidlo používané v profesionálnej fotografii v ateliéroch pri osvetľovaní zábleskovým zariadením; veľká svetelná vaňa s bleskovou lampou dávajúca mäkké matné svetlo.

Hb

Hb — skratka novozákonného Listu Hebrejom (Židom); → Pavlove listy, → Biblia.

HCM

HCM, angl. Highway Capacity Manual — základná príručka dopravného inžinierstva. Periodická inštruktážna pomôcka o usporiadaní cestných komunikačných systémov vznikajúca spoluprácou dopravných inštitúcií USA a Kanady. Vydáva ju od 1950 Transportation Research Board (National Academy of Science) vo Washingtone, doposiaľ posledné (6.) vydanie vyšlo 2016.

Obsahuje pojmy, smernice a postupy výpočtov na stanovenie obsahu a kvality služieb rôzneho vybavenia ciest, diaľnic, riadených i neriadených križovatiek a informuje o vplyvoch premávky, chodcov a cyklistov na výkonnosť týchto systémov. Metodika HCM je založená na dlhodobých a podrobných prieskumoch a používa sa na dimenzovanie komunikácií (určenie kapacity komunikácií) v krajinách EÚ, ako aj vo všetkých technicky vyspelých krajinách sveta.

HDL

HDL, angl. Hardware Description Language — inform. jazyk určený na formálny opis elektronických obvodov, ako aj na opis správania digitálneho systému spravidla na viacerých úrovniach abstrakcie. Jeho syntax a sémantika umožňujú vyjadriť textovou formou základné vlastnosti hardvéru, a to časové správanie a štruktúru. Zápis v jazyku HDL predstavuje model systému, ktorý sa pred technickou realizáciou používa na simuláciu, a potom postupne až na návrh detailnej štruktúry systému, t. j. na vytvorenie prepojenia elementárnych obvodových prvkov (napr. logických členov) realizujúcich opísané správanie systému. Najrozšírenejšími a najpoužívanejšími HDL sú v súčasnosti VHDL a Verilog, ktoré sa využívajú najmä pri návrhu zákazníckych integrovaných obvodov alebo návrhu digitálnych systémov na báze programovateľných hradlových alebo logických polí (→ hradlové pole).

HDLC

HDLC, angl. High-Level Data Link Control — inform. skupina bitovo orientovaných protokolov stanovená Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (ISO), určená na synchrónne vysokoúrovňové riadenie údajového spojenia medzi uzlami počítačových sietí; používa sa v druhej vrstve sieťových architektúr (→ referenčný model ISO OSI).

head arrangement

head arrangement [hed erejndžment; angl.] — v džeze a populárnej hudbe jeden z vývojovo najstarších typov úpravy skladby. Doslovne nepísaná, zvyčajne homofónna úprava „z hlavy“, ktorá vznikla formou dohovoru medzi hudobníkmi. Uplatňovaná v raných zoskupeniach neworleanského džezu (King Oliver’s Creole Jazz Band, revivalistické skupiny a i.).

headline

headline [hedlajn; angl.] —

1. titulok, záhlavie, nadpis;

2. stručný prehľad televízneho alebo rozhlasového spravodajstva, programov ap.