Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 387 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Hamá

Hamá, arab. Hamáh, ant. Epifaneia — mesto v západnej Sýrii v oáze na rieke Asi (ant. Orontes) 125 km južne od mesta Halab, administratívne stredisko guvernorátu Hamá; 349-tis. obyvateľov (2005). Priemysel hutnícky (centrum sýrskeho oceliarstva), textilný, odevný, kožiarsky, cementársky. Cestný uzol. Obchodné stredisko umelo zavlažovanej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie bavlníka, citrusového ovocia, obilia, zeleniny). Turistické stredisko. Zavlažovanie bolo tradične realizované pomocou veľkých drevených kolies (tzv. norie; najväčšie má priemer 22 m) naberajúcich riečnu vodu, väčšina z nich je však už v súčasnosti nahrádzaná elektrickými pumpami.

Hamá patrí k najstarším nepretržite osídleným mestám Sýrie (minimálne od 7. tisícročia pred n. l.), v 11. stor. pred n. l. centrum jedného z aramejských kráľovstiev (bibl. Hamath), ktoré 720 pred n. l. dobyl asýrsky kráľ Sargon II. Za vlády Seleukovcov nazývané Epifaneia (podľa Antiocha IV. Epifana). Po ovládnutí Sýrie Rimanmi (64 pred n. l.) súčasť Rímskej ríše, v byzantskom období sa nazývalo Emath (odtiaľ súčasný názov). V 7. stor. ovládnuté Arabmi, 1516 – 1918 súčasť Osmanskej ríše. R. 1982 počas krvavého potlačenia povstania Moslimských bratov bolo zabitých vyše 25-tis. ľudí a historické centrum mesta s mešitami zničené (v súčasnosti postupne obnovované). Stavebné pamiatky: mešity Džámi’ al-Kabír (636 – 667 n. l.; na východnej fasáde objavené detaily stavieb z rímskej doby z 2. pol. 3. stor. n. l., na západnej fasáde z byzantského obdobia, 595 n. l.), Džámi’ an-Nurí (1129) a Džámi’ al-Haját (1277), palác osmanského miestodržiteľa Bajt al-Azm (1740 – 43; v súčasnosti múzeum). Významné archeologické nálezisko: vo zvyškoch tellu objavené nálezy od neolitu, hrnčiarsky kruh zo 4. tisícročia pred n. l., zvyšky miestodržiteľského paláca z obdobia asýrskej nadvlády a i. R. 1812 tam švajčiarsky cestovateľ J. L. Burckhardt objavil tabuľky s chetitským písmom.

hamada

hamada [arab.] — skalná púšť, skalná plošina. Pôvodne termín označoval neplodné kamenisté horské plošiny na Sahare, z ktorých po odstránení jemnejších zvetranín veternou eróziou vystúpilo na povrch prevažne skalné podložie alebo výrazné skalné útvary (stolové vrchy, butte), skalné piliere a ostrovné vrchy; povrch plošín lemovaných strmými svahmi je nerovný. Suchomilné rastlinstvo sa vyskytuje len miestami, a to najmä v hlbokých výmoľoch. Karavány na Sahare sa hamadám vyhýbajú a vyhľadávajú cesty cez ergy (pieskové púšte) a seriry (štrkové púšte). Skalnaté púšte typu hamada sa vyskytujú aj v iných oblastiach sveta, napr. v Sev. Amerike (Colorado Desert) a Juž. Amerike (Atacama) a i.

Hamadán

Hamadán, ant. Ekbatana — mesto v západnom Iráne v pohorí Zagros 260 km od Teheránu, administratívne stredisko provincie Hamadán; 554-tis. obyvateľov (2016). Priemysel textilný, kožiarsky, drevársky, keramický, kovoobrábací, tabakový; remeslá (jedno z najväčších centier krajiny): výroba medených a kožených predmetov, tkanín, kobercov. Obchodné a kultúrne stredisko západnej časti štátu. Cestný uzol, letisko.

Založené Médmi, asi 700 – 559 pred n. l. hlavné mesto ich ríše, po jej dobytí Peržanmi jedno zo sídelných miest ríše Achajmenovcov, potom kráľov Partskej ríše Arsakovcov. Po jej zániku 224 n. l. ho ovládli Sásánovci, 644 Arabi, 1100 Seldžukovci, 1220 a po obnovení 1386 zničené Mongolmi. Počas archeologických vykopávok bolo objavených množstvo významných nálezov (napr. tabuľky s nápismi a nádoby zo zlata z achajmenovského obdobia). Stavebné pamiatky: kolosálna socha leva (4. stor. pred n. l.), ktorú dal postaviť Alexander III. Veľký ako pamätník svojmu zosnulému priateľovi Héfaistionovi, mauzóleum islamského učenca Avicennu (11. stor.), hrobka perzského mystického básnika Bábu Táhira Urjána (11. stor.), mauzóleum biblickej Ester (židovskej manželky perzského kráľa Xerxa I.; 13. stor.) a i.

hamak

hamak [taino > špan. > fr.] — závesné lôžko zo sieťoviny alebo z tkaniny.

Hamal

Hamal — najjasnejšia hviezda v súhvezdí Barana vzdialená od Zeme 23 pc, vrcholiaca o polnoci koncom októbra 65° nad južným obzorom. Obor zdanlivej jasnosti 2,0m, absolútnej jasnosti 0,2m a spektrálneho typu K2 III. Názov pochádza z arabského ra’s al hamal – hlava barana.

Hämälainenová-Kirvesniemiová, Marja-Liisa

Hämälainenová-Kirvesniemiová (Hämälainen-Kirvesniemi), Marja-Liisa, 10. 9. 1955 Simpele — fínska lyžiarka. Trojnásobná olympijská víťazka v behu na lyžiach na 5, 10 a 50 km na zimných olympijských hrách 1984 v Sarajeve. Na majstrovstvách sveta 1985 získala strieborné medaily v behu na 5 a 10 km. R. 1982 – 83 a 1983 – 84 víťazka Svetového pohára.

Hamaliar, Martin

Hamaliar, Martin, 11. 11. 1750 Bátovce, okres Levice – 3. 8. 1812 Szarvas, Maďarsko — slovenský evanjelický kňaz a kultúrny dejateľ. Po štúdiách v Levoči, Bratislave a Jene pôsobil ako evanjelický farár vo Veľkom Krtíši a neskôr v Banskej Štiavnici. R. 1796 – 1806 superintendent banského dištriktu, od 1806 evanjelický farár v Szarvasi. Spolu s B. Tablicom a J. Palkovičom sa zaslúžil o založenie Katedry reči a literatúry československej na bratislavskom evanjelickom lýceu (1803), na ktorom vymenoval J. Palkoviča za prvého profesora.

hamám

hamám [arab.], hammám, turecké kúpele — verejné parné kúpele v islamských krajinách (→ islamská architektúra), od stredoveku do 2. pol. 20. stor. typická stavba každej mestskej štvrte.

Slúžia nielen na hygienické účely, ale aj na odpočinok a spoločenské i obchodné stretnutia. Kúpeľný komplex často pozostáva z dvoch symetrických skupín stavieb určených osobitne pre mužov a pre ženy v čase pre nich vyhradenom. Hamám zvyčajne tvorí šatňa (maslah), z ktorej ide návštevník zavinutý do osušky do prvej vyhrievanej miestnosti (vastání alebo vustá), parný kúpeľ (tahmín, harára, džuvvání), ktorý je spravidla rozdelený na niekoľko kójí, v ktorých personál vykonáva masáže, peeling ap., a malé bazény s teplou a so studenou vodou, v ktorých sa návštevník osvieži. Nad jednotlivými miestnosťami sa klenú kupoly so zapustenými sklenými valcami, ktorými dnu preniká denné svetlo.

Stavitelia hamámov sa inšpirovali antickými termami, archeologické nálezy svedčia o existencii prvých hamámov už na začiatku umajjovského kalifátu. Technicky najdokonalejšie hamámy vznikli v Osmanskej ríši, ktorej stavitelia nadviazali na skúsenosti Byzantíncov. Vzorom sa stal hamám Haseki postavený v 16. stor. tureckým staviteľom Sinanom v Istanbule.

Hamamacu

Hamamacu, Hamamatsu — prístavné mesto v Japonsku v južnej časti ostrova Honšu na pobreží Filipínskeho mora (Tichý oceán) v prefektúre Šizuoka; 795-tis. obyvateľov (2018). Významné stredisko priemyselnej oblasti Tokia. Priemysel strojársky (o. i. výroba dopravných prostriedkov – motocyklov Honda, Suzuki a lietadiel), chemický (výroba chemických vláken), textilný, potravinársky (o. i. spracovanie čaju), výroba hudobných nástrojov. Železničný uzol na trase superexpresu Šinkansen, rybársky prístav, letisko. V okolí pestovanie ryže a čajovníka.

hamamelovité

hamamelovité [gr.], Hamamelidaceae — čeľaď dvojklíčnolistových rastlín, rad hamamelotvaré (Hamamelidales). Veľmi starobylé opadavé alebo vždyzelené dreviny pochádzajúce z teplejších oblastí mierneho a subtropického pásma. Majú chlpaté konáre, jednoduché listy, obojpohlavné štvorpočetné kvety niekedy s dlhými žltými až oranžovými korunnými lupienkami, plod tobolka. Patrí sem okolo 200 druhov.

hamamel virgínsky

hamamel virgínsky, Hamamelis virginaiana — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď hamamelovité. Drevina s jednoduchými širokokopijovitými listami a žltými kvetmi s jazykovitými korunnými lupienkami. Pochádza zo Severnej Ameriky, kde jej listy Indiáni oddávna využívali v liečiteľstve. Extrakt z listov obsahujúci o. i. triesloviny hamamelitaníny (okolo 3 %), flavonoidy a saponíny má silný sťahujúci (adstringentný), protizápalový a upokojujúci účinok. Vo farmácii sa používa ako súčasť mastí na rany, kŕčové žily, hemoroidy, zápaly žíl a kože ap., v kozmetike ako súčasť kozmetických prípravkov (napr. vody po holení, prípravky na akneóznu pleť a pleť s výskytom kapilarektázií a i.). Na Slovensku sa v teplejších oblastiach pestuje ako okrasná rastlina.

Hamann, Johann Georg

Hamann, Johann Georg, 27. 8. 1730 Königsberg, dnes Kaliningrad, Rusko – 21. 6. 1788 Münster, Vestfálsko — nemecký protestantský mysliteľ, pre temné až magické vyjadrovanie prezývaný mág severu. Priateľ, ale aj kritik I. Kanta. Odporca osvietenského racionalizmu s tendenciami k mystike, vo filozofii náboženský predstaviteľ protestantského kvietizmu. Bol presvedčený o neautonómnom statuse osvietenstva, varoval pred osvietenským absolutizmom a pred otrockou závislosťou od novovekého chápania rozumu. Kantovo chápanie rozumu podľa Hamanna naráža na rozpory, ktoré v skutočnosti neexistujú, pretože skutočnosť je jednotná, pričom jednota je vyjadrená v zážitku viery a sprostredkovaná ľudskou rečou ako odrazom hovorenia Boha. Základom filozofie má byť istota viery. Oproti rozumu zdôrazňuje bezprostredné poznanie citu (vplyv D. Huma a J.-J. Rousseaua). Alegória a symbol podľa Hamanna poskytujú celostnejšie poznanie ako abstrakcie. Mýty a poéziu si cenil viac ako vedecký výskum a logické závery. Hamannove myšlienky ovplyvnili romantizmus, romantické hnutie Sturm und Drang, najmä H. Jacobiho, J. W. Goetheho a J. G. Herdera, odvolávajú sa na neho aj niektorí predstavitelia postmodernej kritiky novovekého racionalizmu. Najvýznamnejšie diela: Sokratovské pamätihodnosti (Sokratische Denkwürdigkeiten, 1759), Metakritika purizmu čistého rozumu (Metakritik über den Purismus der reinen Vernunft, 1788).

Hamann, Richard Heinrich

Hamann, Richard Heinrich, 29. 5. 1879 Seehausen am Staffelsee, Bavorsko – 9. 1. 1961 Immenstadt im Allgäu, Bavorsko — nemecký historik umenia.

Žiak W. Diltheya a H. Wöllflina (1911 sa habilitoval prácou Hlavice magdeburského dómu). R. 1913 – 49 profesor na univerzite v Marburgu, kde vybudoval významné centrum nemeckého umeleckohistorického bádania a založil svetoznámu fototéku (Obrazový fotoarchív Marburg), 1947 – 50 prednášal na Humboldtovej univerzite v Berlíne, od 1949 pôsobil v Nemeckej akadémii vied, kde 1954 založil umeleckohistorické pracovisko.

Patril k najvýznamnejším nemeckým historikom umenia v 20. stor. Svoj vedecký výskum orientoval najmä na francúzske a nemecké sochárstvo 11. – 14. stor., na život a dielo Rembrandta a na maliarstvo po 1850 (predovšetkým impresionizmus). Zaujímal sa aj o otázky estetiky a o problematiku sociálnych kritérií v umení. Najvýznamnejšie diela: Dejiny umenia (Geschichte der Kunst, 1933 – 52), Rembrandtove rytiny (Rembandts Radierung, 1906), Impresionizmus v živote a umení (Der Impressionismus in Leben und Kunst, 1907), Nemecké maliarstvo v 19. storočí (Die Deutsche Malerei im 19. Jahrhundert, 1914), Nemecké a francúzske umenie v stredoveku (Deutsche und französische Kunst im Mittelalter, 1922 – 23), Nemecké umenie a kultúra od počiatkov po expresionizmus (Deutsche Kunst und Kultur von der Gründerzeit bis zum Expressionismus, 1959 – 67).

Hamar

Hamar — mesto v Nórsku 100 km severne od Osla na východnom brehu jazera Mjøsa, administratívne stredisko kraja (fylke) Hedmark; 31-tis. obyvateľov (2017). Hutnícky priemysel. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Prvýkrát písomne doložené 1066, 1153 – 1537 sídlo biskupstva, 1567 zničené Švédmi (väčšina obyvateľov mesto opustila), 1587 stratilo status mesta, 1848 obnovené. Skanzen so 40 historickými budovami z rôznych častí provincie Hedmark vrátane ruín neskororománskeho dómu z 2. pol. 12. stor., biskupského hradu a súboru roľníckych obydlí. V súvislosti s XVII. ZOH 1994 tam bola vybudovaná hala na rýchlokorčuľovanie v tvare obrátenej vikinskej lode (pravdepodobne najdlhšia stavba na svete z laminovaných drevených nosníkov) a krasokorčuliarska hala (najväčšia drevená stavba s pôdorysom elipsy).

Hamar, Dušan

Hamar, Dušan, 6. 1. 1952 Považská Bystrica — slovenský lekár. Od 1978 pôsobí na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave; 2001 profesor. V súčasnosti prednáša na Katedre športovej kinantropológie Fakulty telesnej výchovy a športu UK v Bratislave. Ako mladý športovec reprezentoval bývalé Československo v atletike. Zaoberá sa telovýchovným lekárstvom, konkrétne funkčnou diagnostikou a fyziológiou telesných cvičení. Vyvinul viacero diagnostických zariadení. Od 2000 predseda vedeckej komisie Svetovej federácie telovýchovného lekárstva (FIMMS), podpredseda Lekárskej komisie Svetovej federácie univerzitného športu (FISU), od 1990 predseda Slovenskej spoločnosti telovýchovného lekárstva. Autor viac ako 180 odborných článkov a knižných kapitol v angličtine, nemčine, španielčine, slovenčine a češtine.

hamartofóbia

hamartofóbia [gr.] — strach z omylov, hriechov alebo z robenia chýb.

hamartológia

hamartológia [gr.] — učenie o hriechu (gr. hamartia = hriech). Je súčasťou soteriológie a časťou dogmatickej teológie, súvisí s morálnou teológiou. Väčšina z hamartologických koncepcií sa zhoduje: 1. v učení o dedičnom hriechu a ním narušenej podstate človeka, ktorá sa prejavuje vedomým prestupovaním Božej vôle; 2. v hodnotení ústredného významu Kristovej smrti na vykúpenie z hriechov a v dôležitosti všeobecného pokánia.

Hamas

Hamas, arab. Harakat al-Mukávama al-Islámíja, Hnutie islamského odporu — militantná palestínska islamistická sunnitská organizácia (arab. hamas = oheň, zapálenosť) založená šejkom Ahmadom Jásinom (*okolo 1938, †2004) krátko pred decembrom 1987 (t. j. pred začiatkom prvej intifády) ako odnož hnutia Moslimskí bratia (aj Moslimské bratstvo). Svoje názory a ciele deklarovala v stanovách publikovaných 1988. V ideológii vychádza z antisemitských a protiizraelských arabských ideí. Územie dnešného Izraela považuje za neodcudziteľné islamské územie, ktoré sa nikdy nesmie odovzdať nemoslimom. Za svätú povinnosť považuje vedenie džihádu za získanie územia Izraela, tzv. sionistickej entity, ako označujú židovský štát. Konečným cieľom Hamasu je zničenie štátu Izrael, z čoho podľa predstaviteľov organizácie nie je možné zľaviť, pretože vyplýva priamo z ich výkladu Koránu. Hamas nikdy nestanovil presný dátum, do ktorého by mal byť Izrael vymazaný z mapy sveta, zakladateľ a ideový vodca organizácie, šejk A. Jásin však určil ako možný dátum rok 2027. Organizačne sa Hamas delí na politické a vojenské krídlo. Politické krídlo vedené z exilu Chálidom Miš’álom (aj Maš’ál; *1956) sa navonok prezentuje ako masové sociálne, politické a náboženské hnutie. Vojenské krídlo pozostáva z rozviedky prenasledujúcej porušovateľov islamského práva a z brigád al-Kasám vykonávajúcich teroristické činy. Vojenské krídlo Hamasu organizuje samovražedné atentáty a bombové útoky na území Izraela, v rámci svojej ideológie nerozlišuje civilné a vojenské ciele, častým terčom útokov sa stávajú reštaurácie, autobusy a i. civilné objekty, čo vedie ku klasifikácii Hamasu ako teroristickej organizácie. Miera prepojenosti politického a vojenského krídla Hamasu, ako aj koordinácie ich krokov je nepredvídateľná, pretože brigády al-Kasám pôsobia oddelene a nie vždy koordinujú svoje kroky s politickým krídlom organizácie. V marci 2005 politické krídlo Hamasu vyhlásilo mierové obdobie. V parlamentných voľbách v pásme Gazy v januári 2006 získal Hamas 76 zo 132 kresiel (prekvapivo porazil dovtedy vládnu stranu al-Fatah), čím získal možnosť zostaviť vládu. Premiérom sa stal Ismá’il Haníja (*1962), bývalý asistent šejka A. Jásina, predsedom parlamentu Abdal Azíz Duvajk (*1948). V súčasnosti sa Hamas usiluje legitimizovať ako štandardná politická strana. Jeho vládu však dosiaľ akceptovala bez výhrad len Ruská federácia. Izrael, USA a Európska únia od Hamasu žiadajú, aby uznal právo Izraela na existenciu, odzbrojil svojich členov, prihlásil sa k doterajším dohodám medzi palestínskou samosprávou a Izraelom a dištancoval sa od samovražedných atentátov a teroristických činov. Do splnenia týchto požiadaviek zaviedli proti vláde Hamasu ekonomické sankcie. Po vojenskom konflikte medzi Hamasom a stranou al-Fatah (2007) Hamas prevzal kontrolu nad pásmom Gazy. R. 2011 obe strany oznámili začiatok mierových vyjednávaní, ktoré boli zavŕšené 2017, kedy sa Hamas zaviazal, že civilnú a administratívnu kontrolu nad pásmom Gazy prenechá strane al-Fatah.

hambašská slávnosť

hambašská slávnosť — prvé masové vystúpenie nemeckých opozičných síl za vytvorenie jednotného nemeckého štátu. Konalo sa 27. – 30. 5. 1832 na vrchu Hambach pri Neustadte (Falcko) a zúčastnilo sa na ňom okolo 30-tis. ľudí. Časť z nich požadovala vznik federatívnej demokratickej republiky, ktorá by bola protiváhou Svätej aliancie. Hambašskou slávnosťou vyvrcholilo v Nemecku národné opozičné hnutie inšpirované francúzskou Júlovou revolúciou (1830). Nasledovali represálie a úplné potlačenie slobody tlače a zhromažďovania.

Hambergerovci

Hambergerovci (Hamberger) — rodina husliarov pôsobiacich v 19. stor. v Bratislave a Viedni. Známi členovia: Joseph st., 1808 Viedeň – 14. 4. 1864 Bratislava, otec Ferdinanda a Josepha ml. Vyučil sa vo Viedni, okolo 1826 sa presťahoval do Bratislavy a pravdepodobne pracoval v dielni K. Ertla, potom prevzal husliarsku dielňu po J. G. Leebovi ml. (v zachovaných bratislavských daňových zoznamoch zapísaný 1829 – 50), od 1830 bratislavský mešťan. Vyučili sa uňho synovia Ferdinand a Joseph ml. Vo svojej dielni vyrábal husle, violončelá a citary. Spočiatku zhotovoval klenuté nástroje podľa viedenskej tradície, potom si vytvoril vlastný, elegantný a detailne vypracovaný model vychádzajúci z nástrojov A. Stradivariho. Po smrti Josepha st. viedla 1864 – 71 firmu jeho manželka Susanna a ich starší syn Ferdinand (asi 1846 Bratislava – 1891 tamže), ktorý po 1871 viedol firmu sám. Jeho husliarske práce sa podobajú otcovým, vyznačujú sa elegantnými obrysmi a pekným klenutím, mali výbornú povesť v Uhorsku i v Rakúsku; Joseph ml., 1849 Bratislava – 1904 Viedeň – mladší syn Josepha, vyučil sa u svojho otca a po jeho smrti 1864 krátky čas pracoval v rodinnej dielni. R. 1865 sa natrvalo presťahoval z Bratislavy do Viedne, kde pracoval u Antona Hofmanna (*1815, †1871), po ktorého smrti prevzal 1873 jeho obchod a dielňu. Získal titul c. k. dvorného výrobcu husieľ a stal sa dodávateľom hudobných nástrojov aj pre viedenskú operu.

hamburčanka

hamburčanka [vl. m.] — ľahké nosivé pomerne bojovné (najmä kohúty) plemeno kúr. Pôvodné hamburčanky so striebornobodkovanou kresbou boli vyšľachtené 1850 v Anglicku; v západnej Európe vznikli neskôr zlatobodkované, zlatoškvrnitopásikavé, striebornoškvrnitopásikavé a čierne hamburčanky. Hmotnosť striebornobodkovaných hamburčaniek je 1,5 – 2,5 kg, pri ostatných o 0,5 kg menšia; znáška okolo 160 ks vajec ročne.

Hamburg

Hamburg, Slobodné a hanzové mesto Hamburg, nem. Freie und Hansestadt Hamburg — prístavné mesto a spolková krajina v severnej časti Nemecka pri ústí riek Alster a Bille do Labe. Vlastný Hamburg (vnútorné mesto) je vzdialený asi 110 km od ústia Labe do Helgolandského zálivu (Severné more); 755 km2, 1,821 mil. obyvateľov, metropolitná oblasť 5,300 mil. obyvateľov (2017). Podľa počtu obyvateľov aj podľa rozlohy 2. najväčšie mesto Nemecka (po Berlíne). Stredisko priemyslu, obchodu, vedy, školstva a kultúry. Sídlo krajinských a mnohých spolkových úradov (riaditeľstvo lodnej dopravy, hlavné finančné riaditeľstvo, hlavné riaditeľstvo pôšt, spolkových dráh), konzuláty. Významný lodný, strojársky, letecký, chemický, petrochemický a elektrotechnický priemysel, ďalej hutnícky (farebná aj čierna metalurgia), potravinársky (mlynársky, olejársky, mäsový, mliekarský, lúparne ryže, výroba čokolády), tabakový, textilný, optický a polygrafický priemysel. Významná dopravná križovatka, medzinárodné letisko, tretí najväčší prístav Európy dostupný pre námorné lode do 100 000 BRT (89 km2, 57 prístavných zátok, okolo 900 žeriavov), najväčšie kontajnerové prístavisko Európy; Hamburg má mestskú dráhu (S-Bahn), visutú dráhu (Hochbahn) a podzemnú dráhu (U-Bahn), popod Labe vedie starý secesný tunel (postavený 1907 – 11) a nový tunel (sprevádzkovaný 1975); počtom mostov (vyše 2 500) cez množstvo kanálov patrí Hamburg na popredné miesta v Európe (nazývaný aj Benátky severu), k najvýznamnejším patria Lombardský most (1865 – 68) a Kennedyho most (1952), ktoré sa klenú nad rozhraním vodných plôch Binnenalster a Aussenalster vytvorených prehradením rieky Alster.

Založené v 1. pol. 9. stor. na zabezpečenie územia dobytého Franskou ríšou, od 831 sídlo biskupstva, od 848 arcibiskupstva. Začiatok rozmachu mesta nastal počas vlády rodu Schauenburgovcov (od 1111), rozsiahle obchodné, colné a námorné privilégiá mu 1189 udelil cisár Fridrich I. Barbarossa. Vďaka obchodu sa vyvinulo na významnú súčasť severonemeckej Hanzy (od 1241 jej člen), koncom stredoveku malo okolo 13-tis. obyvateľov. R. 1510 získalo štatút ríšskeho a slobodného hanzového mesta. Reformácia preň znamenala ďalší rozmach: 1588 tam bola založená prvá nemecká a severoeurópska burza a 1665 prvá nemecká obchodná komora. Počas napoleonských vojen Hamburg obsadili francúzske jednotky (1806 – 14) a po ich odchode sa konštituoval ako slobodný mestský štát, ktorý sa stal členom Nemeckého spolku (1815). Po zjednotení Nemecka (1871) si zachoval samostatnú obchodnú a colnú politiku a k ríši sa (s výnimkou voľnej zóny prístavu) pripojil až 1888 colnou úniou. R. 1842 zničil veľkú časť starého mesta požiar, počas 2. svetovej vojny (1943 – 45) bol Hamburg takmer zničený spojeneckými náletmi a po jej skončení sa stal súčasťou britského okupačného pásma. Do NSR vstúpil 1949 ako samostatné slobodné a hanzové mesto.

Stavebné pamiatky: radnica (1886 – 97) v štýle severonemeckej neorenesancie s bronzovými plastikami nemeckých cisárov a s vežou (112 m); štvorhalový neogotický tehlový kostol Sankt Petrikirche (1844 – 49, veža 1873 – 77), v jeho interiéri krídlový hlavný oltár (1379 – 83) od Bertrama z Mindenu (dnes v Kunsthalle); gotický trojloďový pseudohalový kostol Sankt Katarinenkirche (1350 – 1425, baroková zvonica zo 17. stor.); gotický tehlový kostol Sankt Jacobi (14./15. stor., organ 1689 – 93); z pôvodného neogotického kostola Sankt Nikolai (1846 – 74) sa po bombardovaní 1945 zachovala 145 m vysoká veža Nikolaiturm (1882); barokový kostol Sankt Michaeliskirche (1786 na mieste staršieho; najväčší hamburský kostol) so 132 m vysokou západnou vežou (Michael); burza (založená 1558; dnešná budova 1839 – 41, 1950 zreštaurovaná); administratívna budova Chilehaus (1922 – 24, Fritz Höger), vrcholné dielo expresionistickej tehlovej architektúry. K významným dielam súčasnej architektúry patrí napr. televízna veža Heinrich-Hez-Turm (1965 – 68), výšková budova firmy Unilever (1959 – 64), multifunkčná hala Aréna (Color Line Arena, otvorená 2002, kapacita 16-tis. divákov; slúžiaca na športové, ale aj na kultúrne podujatia), súbor administratívnych budov Berliner Tor-Center (2004), budova Labskej filharmónie (Elbphilharmonie, 2007 – 17) a i. Významné kultúrne a vedecké centrum.

Viacero významných hudobných scén a telies, napr. → Hamburská štátna opera s Hamburským štátnym filharmonickým orchestrom a s baletným súborom (Hamburg Ballet), početné koncertné sály, napr. Laeiszhalle (Musikhalle Hamburg, 1904 – 08), činoherné divadlá, napr. Deutsches Schauspielhaus (1900; podľa projektov F. Fellnera a H. Helmera), Thalia-Theater (založené 1843), ľudové divadlo Ohnsorg-Theater (založené 1902), Ernst-Deutsch-Theater (1951, divadelný komplex v priestoroch bývalej továrne Kampnagel, v 20. rokoch 20. stor. centrum moderného expresionistického divadla, v súčasnosti početné festivaly a výstavy súč. výtv. umenia), Operettenhaus (význ. muzikálové divadlo), početné kabarety a varieté. Viaceré múzeá, napr. Múzeum hamburských dejín (1912, F. Schumacher), Altonaer Museum (etnografické, botanické, zoologické a geologické zbierky, zbierky lodí a i.), technické múzeá (lodí, ponoriek) a i. Vyše 80 galérií, napr. galéria umenia Kunsthalle (1863 – 68, prístavby 1914 – 19 a 1956; európske umenie 19. stor. s dôrazom na nemeckých romantikov), pri nej Galéria súčasnosti (Galerie der Gegenwart; 1978 – 82, O. M. Ungers), Deichtorhallen (1911 – 14, o. i. fotografické výstavy) a i.

Niekoľko univerzít a vysokých škôl, napr. Hamburská univerzita (založená 1919) patriaca k najväčším v Nemecku, technická univerzita (založená 1978), vedeckovýskumné ústavy, napr. viacero ústavov Inštitútu Maxa Plancka, nemecké výskumné stredisko fyziky častíc (DESY, Deutsches Elektronen-Synchrotron; založené 1959), jedno z najvýznamnejších na svete a i. Početné knižnice (najstaršia Commerzbibliothek založená 1735). Kongresové centrum (Congress Centrum Hamburg; 1973). Botanická (založená 1821) a zoologická (1907) záhrada, planetárium. V časti Sankt Pauli známa ulica Reeperbahn s početnými barmi, nočnými klubmi a diskotékami.

hamburger

hamburger — mleté mäso (alebo syr) v podobe karbonátky servírované v prekrojenej žemli alebo rožku spolu so zeleninou, s kečupom, horčicou, majonézou ap.; najčastejšie sa používa vyprážané alebo grilované hovädzie mäso ochutené korením. Hamburger patrí medzi tzv. rýchle občerstvenie. Nazvaný podľa nemeckého mesta Hamburg.

Hamburská štátna opera

Hamburská štátna opera, Staatsoper Hamburg — najstaršie stále a verejné operné divadlo na nemeckom území založené 1678 v Hamburgu. Spočiatku bolo orientované na dobový taliansky repertoár. Zásluhou bratislavského rodáka J. S. Kussera a Reinharda Keisera (*1674, †1739) začalo uvádzať nemecké diela, napr. J. Mathesona, G. F. Händla a G. Ph. Telemanna. Od 1765 hralo v novej budove Komödienhaus. R. 1827 bola dokončená nová budova mestského divadla, ktorá slúžila predovšetkým opere, uvádzali sa tam diela slávnych operných skladateľov (A. Marschnera, A. Lortzinga, Ch. Gounoda a i.). O rozkvet divadla sa zaslúžil nemecký impresário Bernard Pohl (*1838, †1897), ktorý zmodernizoval budovu divadla a angažoval uznávaných dirigentov (F. von Weigartnera, G. Mahlera). Operný dirigent Gustav Brecher (*1879, †1940), ktorý nastúpil ako impresário súboru po smrti B. Pohla, rozšíril repertoár súboru o súdobú tvorbu (uvádzali sa napr. opery R. Wagnera, R. Straussa a E. d’Alberta). Okrem pôvodnej nemeckej tvorby boli v nemeckej premiére uvedené napr. opery Traviata a Othello G. Verdiho, Cavalleria rusticana P. Mascagniho a Eugen Onegin P. I. Čajkovského. Po 1. svetovej vojne sa repertoár opery rozšíril o tvorbu M. Ravela, F. Busoniho, I. Stravinského, P. Hindemitha, L. Janáčka a E. Křenka. R. 1931 – 34 bol šéfdirigentom súboru K. Böhm. R. 1934 dostal operný súbor Mestského divadla (Stadttheater) štatút štátnej opery (Staatsoper), divadelný orchester bol zlúčený s Hamburským štátnym filharmonickým orchestrom a s názvom Štátny filharmonický orchester (Philharmonisches Staatsorchester) začal účinkovať v operných produkciách aj koncertne. R. 1943 budova divadla sčasti vyhorela, znovuotvorená 1955. Už od polovice 20. stor. sa súbor usiloval o moderné hudobné divadlo (generálni intendanti — režiséri G. Rennert a Heinz Tietjen, *1881, †1967) a pod vedením R. Liebermanna (1959 – 73) sa Hamburg stal centrom súčasnej nemeckej i svetovej opernej tvorby. Svetovú premiéru v Hamburskej štátnej opere mali diela G. Klebeho, G. von Einema, B. Blachera, E. Křenka, H. Searla, G. C. Menottiho, H. W. Henzeho, K. Pendereckého a i. Po 2. svetovej vojne tam ako režiséri pôsobili aj August Everding (*1928, †1991) a Götz Friedrich (*1930, †2000). R. 2005 – 2015 bola intendantkou a hudobnou riaditeľkou opery a zároveň šéfdirigentkou orchestra Simone Youngová (Young, *1961), od 2015 je intendantom Georges Delnon (*1958). Súčasťou Hamburskej štátnej opery je aj baletný súbor (Hamburg Ballet), ktorý od 1973 vedie J. Neumeier.

Hamburské pravidlá

Hamburské pravidlá — označenie Dohovoru OSN o námornej preprave tovaru (angl. United Nations Convention on the Carriage of Goods by Sea) prijatého 31. 3. 1978 na diplomatickej konferencii v Hamburgu. Dohovor vstúpil do platnosti 1. 11. 1992. Nadviazal na Haagske pravidlá a Haagsko-visbyjské pravidlá, ktoré mal nahradiť. Hamburské pravidlá podrobnejšie stanovujú a zvyšujú zodpovednosť dopravcu (za škodu vzniknutú v súvislosti so stratou tovaru, s jeho poškodením alebo s oneskoreným dodaním ap.), uvádzajú o. i. pravidlá o preprave nebezpečného tovaru, zaoberajú sa prepravnými dokladmi (konosament), súdnou príslušnosťou (pri súdnych konaniach týkajúcich sa prepravy tovaru), arbitrážnym (rozhodcovským) konaním, zúčtovacou jednotkou, ktorou je zvláštne právo čerpania definované Medzinárodným menovým fondom, a i. Väčšina svetových obchodných veľmocí však k dohovoru nepristúpila. ČSSR ho podpísala 1979. Pre Českú republiku, ktorá je zmluvnou stranou dohovoru, vstúpil do platnosti 1. 7. 1996, Slovenská republika k nemu nepristúpila.

Hamburský štátny filharmonický orchester

Hamburský štátny filharmonický orchester, Philharmonisches Staatsorchester Hamburg — jeden z najstarších symfonických orchestrov v Európe založený 1828 v Hamburgu ako Filharmonická spoločnosť (Philharmonische Konzertgesellschaft). V 19. stor. bol umeleckým centrom, v ktorom boli zoskupení napr. C. Schumannová, F. Liszt, J. Brahms a H. von Bülow. R. 1889 pripravil nemeckú premiéru 5. symfónie P. I. Čajkovského. R. 1896 vznikla pri orchestri Spoločnosť hamburských priateľov hudby, ktorej cieľom bolo získať štátne prostriedky na trvalú činnosť orchestra. Začiatkom 19. stor. účinkovali s orchestrom viacerí významní sólisti (o. i. F. Kreisler a P. de Sarasate), 1905 dirigoval G. Mahler svoju 5. symfóniu, 1922 dirigovali svoje diela I. Stravinskij a S. Prokofiev. Od inštitucionálneho začlenenia do Hamburskej štátnej opery a zlúčenia s pôvodným divadelným orchestrom (1934) pôsobí pod názvom Štátny filharmonický orchester (Philharmonisches Staatsorchester) ako koncertné teleso i ako operný orchester. Po 2. svetovej vojne boli jeho šéfdirigentmi napr. E. Jochum, J. Keilberth, W. Sawallisch, H. Stein, A. Ceccato, Hans Zender (*1936), Ch. von Dohnányi, G. Albrecht a Ingo Metzmacher (*1957), 2005 – 15 Simone Youngová (Young, *1961), od 2015 Kent Nagano (*1951). Cieľom orchestra je o. i. uvádzanie diel súčasných hudobných skladateľov.

Hamdánovci

Hamdánovci, arab. Banú Hamdán — arabská moslimská dynastia nazvaná podľa náčelníka silného arabského kmeňa Taglibov Hamdána ibn Hamdúna. V podmienkach mocenskej dezintegrácie abbásovskej ríše utvorili Hamdánovci vlastný štát v severnej Sýrii (945 – 1004) so sídlom v Aleppe (→ Halab). Mocenský útvar, ktorý počas svojej existencie neprestajne čelil expanzii byzantských Grékov zo západu i egyptských Fátimovcov z juhu, nakoniec podľahol Fátimovcom. Dvor Hamdánovcov sa zapísal natrvalo do dejín arabsko-islamskej kultúry. Vládca Sajf ad-Davla (943 – 967) bol štedrým mecenášom literátov, filozofov a vedcov, na jeho dvore pôsobili o. i. slávny arabský básnik al-Mutanabbí, filozof al-Fárábí a básnik al-Isfahání, autor Knihy piesní.

hameau

hameau [amo; fr.] —

1. vieska, samota, niekoľko domov zoskupených mimo hlavnej sídelnej štruktúry;

2. archit. umelo vytvorená skupina vidieckych chalúp (mlyn, ovčiareň, stodola, mliekareň), romantický prvok zakomponovaný do prírodnej scenérie 18. stor. Prvýkrát zriadená v parku pri Malom Trianone vo Versailles (1781 – 86) pre Máriu Antoinettu (Hameau de Marie-Antoinette). R. 1979 bola ako súčasť areálu Versailles zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Hämeenlinna

Hämeenlinna [hemén-], švédsky Tavastehus — mesto v juhozáp. Fínsku na juhozáp. okraji Fínskej jazernej pahorkatiny 100 km severozáp. od Helsínk, administratívne stredisko regiónu Kanta-Häme; 68-tis. obyvateľľov. (2017). Priemysel textilný, strojársky, elektrotechnický, drevársky, celulózovo-papiernický. Dopravná križovatka. Jedno z najstarších fínskych miest. Po dobytí Fínska (1239) švédskou križiackou výpravou vedenou jarlom Birgerom bol koncom 13. stor. na ochranu švédskych záujmov postavený hrad Häme (fínsky Hämeen linna). Dnešné mesto Hämeenlinna založil 1639 južne od hradu generálny guvernér Fínska Per Brahe. Po ničivom požiari 1831 bolo znovuvybudované v empírovom štýle. Stavebné pamiatky: hrad Häme (koniec 13. stor., 1559 – 69 prestavaný, dnes múzeum), jeden z najvýznamnejších príkladov stredovekej fortifikačnej architektúry; kostol Kauppatori (1792 – 98, podľa vzoru rímskeho Pantheonu), viaceré múzeá, napr. historické, umelecké, rodný dom J. Sibelia, divadlo a i.

Hameln

Hameln — mesto v strednej časti Nemecka v spolkovej krajine Dolné Sasko pri ústí rieky Hamel do Vesery 40 km juhozápadne od Hannoveru; 57-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky (mlyny, pivovary), elektrotechnický, textilný (výroba kobercov), strojársky, farmaceutický, keramický; riečna lodenica. Cestný uzol, riečny prístav. Vzniklo z osady pri brode cez Veseru na križovatke obchodných ciest, pri ktorej mnísi z Fuldy založili v polovici 9. stor. benediktínsky kláštor, okolo 1200 dostalo mestské práva, od 1426 člen Hanzy. V 16. stor. hospodársky rozkvet, od 1867 súčasť Pruska. Stavebné pamiatky: zachované staré mesto (pôvodne opevnené) s viacerými štítovými domami v štýle tzv. veserskej renesancie (Weserrenaissance), napr. Leisthaus (1585 – 89), Rattenfängerhaus (1602 – 03), Dempterhaus (1607 – 08), Stiftsherrenhaus (1558, dnes múzeum); halový gotický kostol Sankt Bonifatius (11. – 14. stor.) a i. V blízkosti Hamelnu (15 km juhovýchodne) leží mestečko Bodenwerder, v ktorom žil Karl Friedrich Hieronymus von Münchhausen (*1720, †1797), vzor literárnych münchhauseniád.

hamerleska

hamerleska [angl.] — broková, guľová alebo kombinovaná poľovná zbraň so sklopnými hlavňami a skrytými kladivkami (súčasť bicieho mechanizmu), ktoré sa najčastejšie napínajú otvorením zbrane (sklopením hlavní).

Hamersley Range

Hamersley Range [hemrsli rejndž] — pohorie v Austrálii v strednej časti štátu Západná Austrália v blízkosti pobrežia Indického oceána v oblasti Pilbara. Silno erodovaná náhorná plošina, charakteristické rokliny a kaňony, najvyšší vrch Meharry, 1 251 m n. m. Budovaná najmä prekambrickými pieskovcami s intrúziami granitov. Suché tropické podnebie. Na území pohoria bol 1980 vyhlásený rovnomenný národný park, neskôr premenovaný na Karijini National Park (6 275 km2).

Významná oblasť ťažby prekambrických železných rúd sedimentárneho pôvodu (Hamersleyská železnorudná oblasť). V hlavnom železnorudnom horizonte hrubom 500 – 700 m sa nachádza okolo 40 mld. t rúd. Primárne železnaté jaspility obsahujú 20 – 30 % železa, druhotne obohatené rudy nad 60 %. Ich vznik sa viaže na výskyt voľného kyslíka vyprodukovaného zelenými riasami. Takto vzniknuté železné rudy sú mimoriadne čisté a celosvetovo ekonomicky významné (Austrália je v súčasnosti jedným z hlavných svet. producentov železnej rudy). Hlavné ťažobné strediská Tom Price (objavené 1962, ťažba od 1966) a Paraburdoo majú železničné spojenie s prístavmi Dampier a Port Hedland.

Hamhung

Hamhung, Hamhŭng — mesto vo východnej časti Kórejskej ľudovodemokratickej republiky na pobrežnej nížine, administratívne stredisko provincie Hamgyŏngnamdo; 703-tis. obyvateľov (2. najväčšie mesto krajiny, 2008). Významné priemyselné stredisko. Priemysel hutnícky, strojársky (výroba banských a poľnohospodárskych strojov), chemický (výroba priemyselných hnojív a plastov), sklársky, stavebných materiálov, textilný (vlnársky a hodvábnický), potravinársky (spracovanie ryže), tabakový, energetický (tepelná elektráreň). Dopravná križovatka, letisko. Počas kórejskej vojny 1950 – 53 silno zbombardované. Múzeum, akadémia vied, univerzita. Juhovýchodne od mesta Hamhung leží prístavné mesto Hungnam.

Hamilkar Barkas

Hamilkar Barkas, asi 290 pred n. l. – 229 pred n. l. — kartáginský politik a vojvodca (čestné prímeno Barkas z fenického barak = blesk), otec Hannibala, Hasdrubala (asi 243 pred n. l. – 207 pred n. l.) a Magóna. Na konci prvej púnskej vojny velil 247/246 – 241 pred n. l. kartáginskému vojsku na Sicílii, zvíťazil pri hore Eryx. R. 241 pred n. l. bol porazený v námornej bitke pri Egadských ostrovoch (lat. Aegates insulae). Po skončení prvej púnskej vojny a po strate Sicílie potlačil 241 – 238 pred n. l. v Afrike vzburu líbyjských žoldnierov. R. 237 pred n. l. odňali Rimania Kartágincom aj Sardíniu a Korziku. Hamilkar Barkas prešiel do Hispánie, kde podporoval kolonizačnú politiku Kartága, a podrobil si jej južnú časť (náhrada za stratu Sicílie). Zahynul v boji s hispánskymi kmeňmi 229 pred n. l., v jeho úsilí pokračovali syn Hannibal a zať Hasdrubal (†221 pred n. l.).

Hamilton

Hamilton [he-] — hlavné mesto a prístav Bermúd (zámorské územie Spojeného kráľovstva) na ostrove Great Bermuda; 1-tis. obyvateľov (2010). Doky. Obchodné a turistické stredisko. Založené 1790, od 1815 správne stredisko Bermúd, od 1897 mesto.

Hamilton

Hamilton [he-] — mesto v USA v juhozápadnej časti štátu Ohio na rieke Miami (prítok Ohia) severne od mesta Cincinnati; 62-tis. obyvateľov (2015). Priemysel strojársky, papiernický, textilný. Sídlo jednej z fakúlt Miami University (Oxford, Ohio).

Hamilton

Hamilton [he-] — rieka v Kanade, od 1965 Churchill.

Hamilton

Hamilton [he-] — mesto v Spojenom kráľovstve v Škótsku v administratívnej oblasti South Lanrkshire na rieke Clyde v aglomerácii Glasgowa; 48-tis. obyvateľov (2005). V 19. stor. banské stredisko (ťažba čierneho uhlia), v súčasnosti plní predovšetkým obytnú funkciu a je strediskom služieb aglomerácie. Priemysel elektrotechnický, kovoobrábací, potravinársky, textilný (bavlnársky), výroba čipiek. Pôvodne nazývané Cadzow (podľa rovnomenného kráľovského hradu asi z 10. stor., pri ktorom vzniklo), 1445 nazvané Hamilton (podľa škótskeho rodu Hamiltonovcov, ktorí ho dostali od Róberta I. Brucea po bitke pri Bannockburne 1314). Stavebné pamiatky: zvyšky Hamilton Palace (1695, na mieste staršej budovy s vežou z 13. stor., pôvodne rezidencia grófov z Hamiltonu, najväčšia stavba v Škótsku a najväčšia nekráľovská rezidencia západného sveta, 1921 zbúraný), mauzóleum (1848 – 57), farský kostol v georgiánskom štýle (1734), stará radnica (dnes knižnica a koncertná sieň), múzeum, neďaleko Hamiltonu historický Chatelherault Country Park.

Hamilton

Hamilton [he-] — mesto na Novom Zélande na Severnom ostrove v administratívnej oblasti Waikato na rieke Waikato juhovýchodne od mesta Auckland; 165-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky (jedna z najväčších tovární na svete na výrobu sušeného mlieka, mraziarne), strojársky (výroba poľnohospodárskych strojov, ľahkých lietadiel a i.), elektrotechnický, drevársky. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Dopravná križovatka, plynovodmi spojené s ložiskami Kapuni a Maui. V blízkosti Hamiltonu poľnohospodárska výskumná a šľachtiteľská stanica. V okolí ťažba uhlia.

Pôvodne maorijské osídlenie, 1877 založená anglická osada nazvaná podľa námorného kapitána Johna Hamiltona, od 1945 mesto. Dve vysoké školy: univerzita (University of Waikato založená 1964) a vysoká škola technická (Waikato Institute of Technology), múzeá, galérie, zoologická a botanická záhrada (s ukážkami významných záhradných architektúr, napr. anglická záhrada, talianska renesančná záhrada, moderná americká záhrada).

Hamilton

Hamilton [he-] — mesto v Kanade v južnej časti provincie Ontário v západnom cípe Ontárijského jazera; 537-tis. obyvateľov (2016). Významné priemyselné a kultúrne stredisko. Priemysel hutnícky (okolo 50 % produkcie štátu), chemický, petrochemický, kovoobrábací, strojársky (o. i. výroba automobilov), elektrotechnický, textilný. Obchodné stredisko sadovníckej oblasti. Železničný uzol, významný obchodný prístav.

Územie Hamiltonu bolo pôvodne obývané indiánskym kmeňom Mohawkov (v súčasnosti južne od mesta najväčšia kanadská indiánska rezervácia Six Nations of the Grand River), 1616 tam prišli prví Európania, 1815 založil miestny politik George Hamilton (*1787/88, †1836) osadu, ktorá bola 1833 podľa neho nazvaná, od 1846 mesto. Stavebné pamiatky: hrad Dundurn s parkom (1835, neskôr zreštaurovaný, dnes múzeum a sídlo premiéra provincie). Univerzita (McMaster University, založená 1887 v Toronte, od 1930 v Hamiltone), divadlá, múzeá (napr. vojenských lietadiel, hutnícke), galérie (napr. jedna z najväčších kanadských galérií Art Gallery of Hamilton), Kráľovská botanická záhrada (založená 1941).

Hamilton, Alexander

Hamilton [he-], Alexander, 11. 1. 1755/57 Nevis Island, Malé Antily – 12. 7. 1804 New York — americký politik. R. 1776 vstúpil ako delostrelecký dôstojník do Kontinentálnej armády, 1777 – 81 bol v hodnosti podplukovníka členom štábu G. Washingtona. Od 1783 právnik v New Yorku, od 1787 člen Ústavodarného kongresu a ako vodca federalistov mal významný podiel na prijatí federálnej Ústavy USA (1789). Ako prvý minister financií (1789 – 95) sa usiloval ozdraviť národné peňažníctvo a oživiť vojnou rozvrátený finančný a hospodársky život. Podľa britského vzoru podnietil založenie prvej americkej národnej banky (The First Bank of United States; 1791 – 1811) a presadzoval politiku podporovania vlastného domáceho hospodárstva. Vnútropoliticky vystupoval proti autoritatívnemu demokratickému programu T. Jeffersona, zahraničnopoliticky sa ako konzervatívec prikláňal k zväzku s Veľkou Britániou proti revolučnému Francúzsku. Od 1795 bol vedúcou osobnosťou Federalistickej strany. Bol zabitý v súboji so svojím politickým protivníkom A. Burrom.

Hamilton, Gavin

Hamilton [he-], Gavin, 1723 Murdieston House pri Edinburghu, Škótsko – 4. 1. 1798 Rím — škótsky maliar, archeológ a obchodník s umením, významný predstaviteľ klasicizmu.

Pôsobil najmä v Ríme, kde patril ku skupine klasicistov okolo J. J. Wickelmanna a A. R. Mengsa. Maľoval portréty, najmä anglickej šľachty, a predovšetkým mytologické a historické výjavy, v ktorých sa inšpiroval Homérom, bol ovplyvnený N. Poussinom (Achilles oplakávajúci Patroklovu smrť, 1763). Jeho diela reprodukované prostredníctvom rytín sa podieľali na šírení klasicizmu v Európe a predznamenávali kompozície J. L. Davida. Od konca 60. rokov 18. stor. viedol archeologické vykopávky v Hadriánovej vile v Tivoli.

Hamilton, Ian

Hamilton [he-], Ian (Standish Monteigh), sir, 6. 1. 1853 ostrov Korfu – 12. 10. 1947 Londýn — britský generál. Od 1870 pôsobil v niekoľkých britských expedičných zboroch v Indii a Afrike. Od 1910 britský vrchný veliteľ v Stredomorí, počas 1. svetovej vojny vymenovaný za veliteľa expedičného zboru. Pre jeho chyby vo velení sa zásadná vojenská operácia na polostrove Gelibolu (Gallipoli) v bojoch Spojencov proti Turkom o získanie dardanelskej úžiny skončila veľkými stratami. Autor diela Galipolský denník (Gallipoli Diary, 2 zväzky, 1920).

Hamilton, Richard

Hamilton [he-], Richard, 24. 2. 1922 Londýn – 13. 9. 2011 tamže — britský maliar a grafik, hlavný predstaviteľ anglického pop-artu.

Študoval maliarstvo v Londýne. R. 1952 založil s E. Paolozzim umeleckú skupinu Independent Group. Jeho maľby z 2. pol. 50. rokov 20. stor. vychádzajú z abstraktného a imaginatívneho umenia (Ona, 1958 – 61), vo viacerých cykloch rozoberal tematiku vzťahu medzi ženou a strojom. V 2. pol. 50. rokov sa začal venovať popartovej koláži, grafike a kombinovaným technikám, v ktorých reagoval na jazyk populárnej kultúry; využíval účinky reklamy, reklamných sloganov a výstrižky z bulvárnych novín a časopisov (Čo to je, čo robí súčasné domovy také zvláštne a príťažlivé?, 1956). Využíva spojenie fotografie a maľby, zaujíma ho napätie medzi médiami, hranice medzi tzv. vysokým umením a dizajnom či novými technológiami, ale aj medzi realitou a reprezentáciou. V 60. rokoch sa sústredil na interpretáciu diel M. Duchampa, 1965 rekonštruoval Duchampovo legendárne dielo Veľké sklo a 1966 zorganizoval Duchampovu retrospektívnu výstavu v Tate Gallery v Londýne. Jeho tvorba reaguje na mediálnu kultúru, kultúru reklamy a konzumu v oslavnom i v ironickom zmysle, reflektuje i aktuálne politické udalosti (The State, 1993).

hamiltonián

hamiltonián [he-] —

1. mat. synonymum Hamiltonovho operátora;

2. v klasickej mechanike funkcia opisujúca stav mechanickej sústavy prostredníctvom súradníc a hybností všetkých častíc tvoriacich sústavu (→ Hamiltonova funkcia);

3. v kvantovej mechanike operátor (→ Hamiltonov operátor) zodpovedajúci celkovej energii sústavy. Nazvaný podľa W. R. Hamiltona.

Hamiltonova funkcia

Hamiltonova funkcia [he-] —

1. mat. funkcia \(H\) v parciálnej diferenciálnej rovnici 1. rádu

\(\displaystyle{\frac{\partial z}{\partial t}+H\left(t,x^1,\dots,x^n,\frac{\partial z}{\partial x^1},\dots,\frac{\partial z}{\partial x^n}\right) = 0}\)

(Hamiltonova-Jacobiho diferenciálna rovnica), kde \(z\) je hľadaná funkcia \(n + 1\) premenných \(t\), \(x^1,\dots, x^n\), ktorá sa v rovnici explicitne nevyskytuje;

2. fyz. aj hamiltonián – funkcia charakterizujúca stav fyzikálnej sústavy (môže ju tvoriť aj jedna častica) vo fázovom priestore v daných fyzikálnych podmienkach. Je funkciou zovšeobecnených súradníc \(q_i\), zovšeobecnených hybností \(p_i\) a času \(t\) a je definovaná vzťahom

\(\displaystyle{H(q_i,p_i,t)=\sum_{i=1}^np_i{\dot q}_i-L},\)

kde \({\dot q}_i\) sú zovšeobecnené rýchlosti a \(L\) je Lagrangeova funkcia. Ak je táto mechanická sústava voľnou sústavou alebo je viazaná holonómnymi (väzbové podmienky neobsahujú derivácie súradníc) a zároveň skleronómnymi väzbami (väzbové podmienky neobsahujú explicitne čas) a jej stav nezávisí od času (\(\partial H/\partial t=0\)), Hamiltonova funkcia má tvar

\(H = T + V\)

a význam celkovej energie danej sústavy (\(T\) a \(V\) predstavujú celkovú kinetickú a celkovú potenciálnu energiu sústavy). Nazvaná podľa W. R. Hamiltona.

Hamiltonov operátor

Hamiltonov operátor [he-], hamiltonián —

1. mat. aj operátor nabla – vektorový operátor tvaru

\(\displaystyle{\nabla =\frac{\partial }{\partial x}\mathsf{i}+\frac{\partial }{\partial y}\mathsf{j}+\frac{\partial }{\partial z} \mathsf{k}},\)

pomocou ktorého možno vyjadriť:

a) gradient skalárného poľa \(U\) v tvare

\(\displaystyle{\nabla U=\frac{\partial U}{\partial x}\mathsf{i} + \frac{\partial U}{\partial y}\mathsf{j} + \frac{\partial U}{\partial z}\mathsf{k} = \mathrm{grad}\ U},\)

b) divergenciu vektorového poľa \(\boldsymbol V = u\mathsf{i} + v\mathsf{j} + w\mathsf{k}\) v tvare

\(\displaystyle{\nabla \cdot \boldsymbol V=\left(\frac{\partial }{\partial x}\mathsf{i} + \frac{\partial }{\partial y}\mathsf{j} + \frac{\partial }{\partial z}\mathsf{k} \right)\cdot (u \mathsf{i} + v \mathsf{j} + w \mathsf{k}) = \frac{\partial u}{\partial x}+\frac{\partial v}{\partial y}+\frac{\partial w}{\partial z}= \mathrm{div}\ \boldsymbol V},\)

c) rotáciu vektorového poľa \(\boldsymbol V\) v tvare

\(\displaystyle{\mathrm{rot}\boldsymbol V = \nabla \times \boldsymbol V = \left(\frac{\partial }{\partial x}\mathsf{i}+\frac{\partial }{\partial y}\mathsf{j}+\frac{\partial }{\partial z}\mathsf{k}\right) \times (u \mathsf{i} + v \mathsf{j} + w \mathsf{k}) = \left(\frac{\partial w}{\partial y}-\frac{\partial v}{\partial z}\right) \mathsf{i} +\left(\frac{\partial u}{\partial z}-\frac{\partial w}{\partial x}\right) \mathsf{j} +\left(\frac{\partial v}{\partial x}-\frac{\partial u}{\partial y}\right) \mathsf{k}};\)

2. fyz. zn. \(\hat H\)— operátor v kvantovej mechanike, definujúci časový vývoj kvantovej sústavy. Formálne je totožný s Hamiltonovou funkciou, ak sa fyzikálne veličiny v nej vystupujúce nahradia operátormi, napríklad zložka hybnosti \(p_x\) je nahradená operátorom -\(i\mathrm{\hslash }\frac{\partial }{\partial x}\). Pre kvantovú časticu nachádzajúcu sa v poli, v ktorom má potenciálnu energiu \(V\)(\(x\), \(y\), \(z\)), má Hamiltonov operátor tvar

\(\displaystyle{-~\frac{h^{2}}{8{\pi }^{2}m}\left(\frac{{\partial }^{2}}{\partial x^{2}}+\frac{{\partial }^{2}}{\partial y^{2}}+\frac{{\partial }^{2}}{\partial z^{2}}\right) + V(x, y, z)},\)

kde \(m\) je hmotnosť častice a \(h\) Planckova konštanta. Vlastné hodnoty Hamiltonovho operátora zodpovedajú vlastným hodnotám energie stacionárnych stavov sústavy.

Hamina

Hamina, švéd. Fredrikshamn — prístavné mesto v juhovýchodnom Fínsku v regióne Kymenlaakso na brehu Fínskeho zálivu; 21-tis. obyvateľov (2017). Drevársky priemysel. Založené 1653 ako Vehkalahti, 1712 počas severnej vojny (1700 – 21) zničené. Po strate Vyborgu, ktorý muselo Švédsko odstúpiť Rusku, bola v meste Hamina vybudovaná (od 1723 do zač. 19. stor.) mohutná pohraničná pevnosť (v tvare šesťramennej hviezdy so šiestimi rohovými baštami) nazvaná podľa švédskeho kráľa Frederika I. Hesenského Fredrikshamn (odtiaľ skrátený súčasný názov). Od 1743 patrilo Rusku. R. 1809 bol v meste Hamina uzavretý Fredrikshamnský mier. Pevnosť postupne strácala význam a koncom 19. stor. bola zbúraná.