Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 396 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Harrison, Rex

Harrison [heri-], Rex, Sir, vlastným menom Reginald Carey Harrison, 5. 3. 1908 Huyton, Lancashire, Anglicko – 2. 6. 1990 New York — anglický herec. V divadle debutoval 1924 počas stredoškolského štúdia v Liverpoole. V londýnskych divadlách a vo filme začínal 1930, na Broadwayi 1936. Najväčšie úspechy dosiahol až v zrelom veku, a to najmä postavami v amerických filmoch, napr. Iulia Caesara v Kleopatre (Cleopatra, 1963; Oskar za najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe), profesora Henryho Higginsa v muzikáli G. Cukora My Fair Lady (1964; Oscar za najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe), pápeža Júlia II. vo sfilmovanom bestselleri I. Stona V službách pápeža (The Agony and the Ecstasy, 1965), dr. Johna Dolittla v muzikáli o vidieckom lekárovi, ktorý rozumie reči zvierat, Pán doktor a jeho zvieratká (Dr. Dolittle, 1967) i v komédii nakrútenej podľa divadelnej hry G. Feydeaua Chrobák v hlave (A Flea in Her Ear, 1968). Ďalšie úlohy stvárnil napr. vo filmoch Veľký zápas (The Great Game, 1930), Citadela (The Citadel, 1938), Dobrodruh (The Rake’s Progress, 1945), Anna a siamský kráľ (Anna and the King of Siam, 1946), Neverne tvoja (Unfaithfully Yours, 1948), Zastrašovanie (The Midnight Lace, 1960), Žltý Rolls-Royce (The Yellow R.-R., 1964), Hrniec s medom (The Honey Pot, 1967), Princ a bedár (The Prince and the Pauper, 1978), Čas umierania (Time to Die / Seven Graves for Rogan, 1983), Anastázia: Annino tajomstvo (Anastasia: The Mystery of Anna, 1986) a i. R. 1989 povýšený do šľachtického stavu.

Harrison, William Henry

Harrison [heri-], William Henry, 9. 2. 1773 Berkley, Virgínia – 4. 4. 1841 Washington — americký vojak a politik, starý otec Benjamina Harrisona. R. 1801 – 12 guvernér teritória Indiana. Bojoval proti indiánskej konfederácii na čele s Tecumsehom, 7. 11. 1811 nad ním vyhral bitku pri Tippecanoe Creek. Preslávil sa počas vojny 1812 so Spojeným kráľovstvom, zabezpečil americkú mocenskú kontrolu na severozápade krajiny. R. 1825 – 28 senátor za Ohio. R. 1840 vyhral ako kandidát whigov prezidentské voľby, zomrel však mesiac po nástupe do úradu.

Harrod, Henry Roy Forbes

Harrod [herod], Henry Roy Forbes, Sir, 13. 2. 1900 Londýn – 8. 3. 1978 Holt, grófstvo Norfolk — britský ekonóm. R. 1922 – 67 prednášal ekonómiu (aj dejiny) na Christ Church College Oxfordskej univerzity, od 1952 mimoriadny profesor. R. 1940 – 42 osobný poradca W. Churchilla, 1952 – 53 ekonomický poradca Medzinárodného menového fondu. R. 1945 – 61 redaktor časopisu Economic Journal, 1962 – 64 prezident Royal Economic Society. Predstaviteľ postkeynesovstva zdôrazňujúceho ekonomický pokrok a vývoj, charakteristického dynamickým prístupom k analýze. Zaslúžil sa o rozvoj teórie hospodárskeho rastu. V úsilí dynamizovať Keynesovu teóriu zamestnanosti (model fungovania trhovej ekonomiky) vytvoril 1939 model rastu známy ako Harrodov-Domarov model ekonomického rastu (nezávisle od Harroda ho sformuloval aj americký ekonóm E. D. Domar), ktorý položil základy modernej teórie ekonomického rastu. Zaoberal sa aj teóriou nedokonalej konkurencie a teóriou medzinárodného obchodu. Hlavné diela: Medzinárodná ekonómia (International Economics, 1933), Obchodný cyklus (The Trade Cycle, 1936), Esej o dynamickej teórii (An Essay in Dynamic Theory, 1939), Smerom k dynamickej ekonómii (Towards a Dynamic Economics, 1948), Život Johna Maynarda Keynesa (The Life of John Maynard Keynes, 1951), Ekonomická dynamika (Economic Dynamics, 1973). R. 1959 povýšený do šľachtického stavu.

Harsanyi, John Charles

Harsanyi [hárseni], John Charles, 29. 5. 1920 Budapešť – 9. 8. 2000 Berkeley, Kalifornia, USA — americký ekonóm maďarského pôvodu. R. 1944 absolvoval štúdium farmakológie, 1947 získal doktorát z filozofie a sociológie na univerzite v Budapešti, kde pôsobil do 1948. R. 1950 emigroval do Austrálie, kde prvé tri roky pracoval v továrni a súčasne študoval ekonómiu. R. 1954 – 56 prednášal na Queenslandskej univerzite v Brisbane. R. 1956 získal dvojročné štipendium na štúdium na Stanfordovej univerzite v USA, kde študoval aj matematiku a štatistiku. R. 1958 sa vrátil do Austrálie, 1959 – 61 pôsobil na Austrálskej národnej univerzite v Canberre. R. 1961 – 63 profesor ekonómie na Waynovej štátnej univerzite v Detroite, 1964 – 90 profesor (od 1990 emeritný profesor) Kalifornskej univerzite v Berkeley. Člen americkej Národnej akadémie vied, Americkej akadémie umení a vied a Ekonometrickej spoločnosti, zaslúžilý člen Americkej ekonomickej asociácie. Zaoberal sa využitím matematických nástrojov v ekonómii, teóriou hier, informácií a neistoty. Svojou analýzou v oblasti teórie nekooperatívnych hier významne prispel k rozpracovaniu teórie hier vynájdením možných riešení hier s neúplnými informáciami, čím položil teoretické základy výskumu v oblasti ekonómie informácií. Hlavné diela: Eseje o etike, sociálnom správaní a vedeckom výklade (Essays on Ethics, Social Behavior, and Scientific Explanation, 1976), Racionálne správanie a taktika rovnováhy v hrách a sociálnych situáciách (Rational Behavior and Bargaining Equilibrium in Games and Social Situations, 1977), Všeobecná teória vyváženého výberu pri hrách (A General Theory of Equilibrium Selection in Games, 1988, spoluautor). Nobelova cena za ekonómiu (1994, s J. F. Nashom a R. Seltenom) za novátorskú analýzu rovnováhy v teórii nekooperatívnych hier.

Hartford

Hartford [hárt-] — mesto v USA, hlavné mesto štátu Connecticut; 123-tis. obyvateľov, aglomerácia 1,214 mil. obyvateľov (2016). Priemysel strojársky a jemnej mechaniky. Finančné centrum, sídlo viacerých poisťovacích spoločností. Jedno z najstarších miest v USA, vzniklo 1635 ako Newtown pri holandskej pevnosti (založenej okolo 1633), od 1637 súčasný názov. Stavebné pamiatky: Old State House (1792 – 96, dnes múzeum), katedrála Christ Church (1828 – 29), Dom spisovateľky H. Stoweovej-Beecherovej (1871), Dom Marka Twaina (1874), Cheney Building (1875 – 76), The State Capitol (1878) a i. Na prelome 60. a 70. rokov 20. stor. bolo postavených mnoho administratívnych budov. Univerzita (založená 1957) a viaceré vysoké školy, napr. Trinity College (založená 1823), Hartford Graduate Center (založená 1955), múzeá, napr. jedno z najstarších amerických umeleckohistorických múzeí Wadsworth Atheneum (založené 1844).

Hartmann, Eduard von

Hartmann, Eduard von, 23. 2. 1842 Berlín – 5. 6. 1906 Gross-Lichterfelde, dnes súčasť Berlína — nemecký filozof, zástanca filozofie nevedomého, kategoriológ. Bol ovplyvnený voluntarizmom a pesimizmom A. Schoppenhauera a filozofiou identity F. Schellinga. Kriticky sa postavil proti vtedajšiemu pozitivizmu. Patrí medzi predchodcov iracionalizmu, ako aj medzi zakladateľov vitalizmu a modernej filozofie života. Nevedomie definoval ako tretiu skutočnosť po vedomí a hmote. Keďže nevedomie obsahuje predstavy všetkých vecí, je vševedúce a všemohúce. Podľa Hartmanna sú všetky druhy vnímania nevedomé, uvedomované sú len jeho výsledky. Hlavné diela: Filozofia nevedomého (Philosophie des Unbewusstes, 1869), Estetika (Ästhetik, 1887), Učenie o kategóriách (Kategorienlehre, 1896), Dejiny metafyziky (Geschichte der Metaphysik, 1900).

Hartmann, Karl Amadeus

Hartmann, Karl Amadeus, 2. 8. 1905 Mníchov – 5. 12. 1963 tamže — nemecký hudobný skladateľ, dramaturg a organizátor hudobného života, popri G. Mahlerovi jeden z najvýznamnejších skladateľov symfonickej hudby od 30. rokov 20. stor. R. 1924 – 27 študoval hudobnú teóriu a kompozíciu na Hudobnej akadémii v Mníchove, neskôr bol súkromným žiakom H. Scherchena a 1941 – 42 A. Weberna. Rozhodujúci vplyv na Hartmannovu tvorbu však mal A. Berg. R. 1933 sa pre svoje avantgardné zmýšľanie musel úplne stiahnuť z nemeckého hudobného života a jeho diela sa uvádzali len v zahraničí. V Nemecku bol opäť činný až po 2. svetovej vojne. S cieľom propagovať a poznávať novú hudbu založil 1945 v Mníchove a až do konca života viedol hudobné združenie Musica viva, ktoré uvádzalo diela klasikov hudby 20. stor. Od 1953 stál na čele nemeckej sekcie Medzinárodného združenia modernej hudby. Jadro jeho originálnej tvorby obsahuje 8 symfónií, v ktorých nadviazal na G. Mahlera (najmä v 1. symfónii pre mezzosoprán a orchester na verše W. Whitmanna, 1940, a v 3. symfónii vo dvoch častiach, 1949). V melodike, formovej výstavbe, ako aj v inštrumentácii symfonickej tvorby uplatňoval výdobytky moderného hudobného jazyka. Vo svojej výrazne expresívnej hudbe sa nezriekal tonality, aj keď využíval dodekafonické postupy. Jeho jediná historická opera Mladosť Simplicia Simplicissima (Des Simplicius Simplicissimus Jugend, 1934) tematicky čerpá zo starej nemeckej piesne a chorálu a svojím sociálnokritickým a humanistickým postojom patrí (popri opere Maliar Mathis P. Hindemitha) k významným dielam nemeckej opernej hudby 20. stor. Autor orchestrálnej skladby Concertino (1933), 2 sláčikových kvartet (1935 a 1949), Koncertu pre trúbku a dychový orchester (1933), kantáty Friede-Anno 48 (1937), Smútočného koncertu pre husle a sláčikový orchester (1939, revízia 1959), Koncertu pre klavír, dychové a bicie nástroje (1953), Koncertu pre violu a klavír so sprievodom dychových a bicích nástrojov (1955) a i. Jeho posledným dielom (nedokončeným) sú Vokálne scény pre barytón a orchester (Gesangsszene) podľa fragmentu hry Sodoma a Gomora J. Giraudouxa, ktoré mali premiéru vo Frankfurte nad Mohanom 1964. Nositeľ viacerých hudobných a iných ocenení.

Hartmann, Nicolai

Hartmann, Nicolai, 20. 2. 1882 Riga – 9. 10. 1950 Göttingen — nemecký filozof. R. 1922 – 25 prednášal filozofiu v Marburgu, 1925 – 31 v Kolíne nad Rýnom, 1931 – 45 v Berlíne a 1945 – 50 v Göttingene. Pokračovateľ marburského novokantovstva, špecializoval sa na problematiku ontológie a gnozeológie. Tvorca systematickej náuky o bytí označovanej ako empirická, resp. realistická ontológia. Vychádzal z kritického pohľadu na tradičnú ontológiu. Rešpektoval síce Aristotelovu teóriu stupňovitej výstavby reality, jeho koncepcia kategórií je však špecifická. Každá vrstva bytia má sebe vlastné kategórie a zároveň kategórie, ktoré má spoločné s ostatnými vrstvami. Nejde však o totožné kategórie, skôr o iné variácie jedného princípu. To, čo sa v neživej vrstve chápe ako determinácia, sa v kategórii rozumného človeka prejavuje ako sloboda. Hartmann vstúpil originálnym spôsobom aj do problematiky psychológie a axiológie. Podľa neho osobnosť je spojená so subjektom, je viazaná na konkrétnu osobu, ktorá v ontologickom systéme predstavuje najvyššiu vrstvu bytia. Osobnosť nemôže byť viazaná na nepersonálny subjekt, akým je napríklad národ, ale vďaka vedomiu na svet hodnôt, ktoré môže prenášať do sveta reality, čo ju zaväzuje byť zodpovednou za svoje konanie. Hlavné diela: Základné črty metafyziky poznania (Grundzüge einer Metaphysik der Erkenntnis, 1921), Problém duchovného bytia (Das Problem des geistigen Seins, 1933), Možnosť a skutočnosť (Möglichkeit und Wirklichkeit, 1938), Štruktúra reálneho sveta (Der Aufbau der realen Welt, 1940), Nové cesty ontológie (Neue Wege der Ontologie, 1949; slov. 1972), Estetika (Ästhetik, 1953).

Harunobu, Suzuki

Harunobu, Suzuki, pôvodne Suzuki Hozumi, nazývaný Džihei, aj Čóeiken, Šikondžin, 1724 – 25 Edo, dnes Tokio – 1770 tamže — japonský grafik, ilustrátor a maliar, významný predstaviteľ japonského drevorezu.

O jeho živote a štúdiách nie sú známe presné údaje. Jeho tvorbu možno rozdeliť na tri obdobia: 1760 – 65 vytváral dvojfarebné tušové tlače (tzv. benizurie), ktoré sa vyznačujú konzervatívnym poňatím (najmä portréty hercov a ilustrácie), 1764 – 66 obrázkové kalendáre, 1765 – 70 sa venoval viacfarebnej tlači (tzv. nišiki-e). R. 1765 sa stal vedúcou postavou tzv. plebejských škôl ukijo-e a začal vydávať farebné drevorezy.

Významne sa zaslúžil o rozvoj japonského drevorezu. Ako prvý použil techniku viacfarebnej tlače z viacerých drevených dosiek, používal 4 – 10 farieb. Prvé tlače, ktoré týmto spôsobom vytvoril, boli súkromné objednávky obrázkových kalendárov a ilustrácie. Vytváral najmä série žánrových spoločenských výjavov s poetickým podtextom a obrázky krásavíc (voľné grafické listy, tzv. bidžin-ga).

R. 1762 – 70 vytvoril okolo 20 obrázkových kníh (tzv. ehon), z ktorých k najslávnejším patrí 2-dielna kniha Brokáty jari (Haru no nišiki, vydaná 1771).

Jeho diela sa vyznačujú vyváženou kompozíciou, jemnou farebnosťou, unikátnou vizuálnou lyrickosťou a dokonalou technikou tlače, predstavujú prechod od ranej lyrickej fázy ukijo-e k neskoršiemu naturalistickému obdobiu. Jeho výrazný štýl vzpriamených štíhlych krások inšpiroval celý rad imitátorov, ale i falšovateľov.

Harvardova univerzita

Harvardova univerzita, angl. Harvard University — najstaršia americká univerzita patriaca k najprestížnejším univerzitám v USA. Založená 1636 v New Towne (dnešný Cambridge, Massachusetts, súčasť aglomerácie Bostonu) ako college, výučba sa začala v lete 1638 s jedným profesorom a v jednej budove, 1639 nazvaná Harvard College podľa puritánskeho teológa Johna Harvarda (*1607, †1638), ktorý jej daroval svoju knižnicu a polovicu majetku, od 1780 univerzita. Spočiatku bola financovaná cirkvou, 1851 sa od nej odlúčila, v súčasnosti je financovaná z prostriedkov vlastnej nadácie (neštátna univerzita, patriaca k najbohatším v USA). Po získaní prvej univerzitnej budovy (dnes nazývaná Harvard Yard,1637 – 38) sa univerzita rozrástla, boli postavené ďalšie budovy, 1782 bola založená lekárska fakulta, 1811 univerzitná klinika Massachusetts General Hospital (MGH), 1816 Harvard Divinity School, 1817 právnická fakulta, 1870 otvorená univerzitná budova Annanberg Hall, 1915 hlavná budova knižnice Widener Library a i.

Harvardova univerzita poskytuje všetky stupne vysokoškolského vzdelávania okolo 22-tis. študentom z celého sveta na viacerých fakultách: Harvard Faculty of Arts and Sciences (humanitné a prírodné vedy, informatika), Harvard College, Harvard Extension School, Harvard School of Dental Medicine, Harvard Medical School (všeobecná a špeciálna medicína), Harvard Business School (ekonómia, manažment), Graduate School of Design (architektúra, urbanizmus), Harvard Divinity School (teológia, svetové náboženstvá), Harvard Graduate School of Education (výchova, vzdelávanie), Harvard John A. Paulson School of Engineering and Applied Sciences, Harvard Kennedy School (politológia, ekonómia), The Graduate School of Arts and Sciences, Harvard Law School (právo), Radcliffe Institute for Advanced Study (založená 1879 pôvodne pre ženy; zameraná o. i. na rodové štúdiá), Harvard T. H. Chan School of Public Health (verejné zdravotníctvo).

Súčasťou univerzity sú aj viaceré inštitúcie, napr. vydavateľstvo Harvard University Press (založené 1913), viaceré múzeá (Harvard Museum of Natural History založené 1998, obsahuje zbierky z botaniky, zoológie, mineralógie, geológie; Peabody Museum of Archaeology and Ethnology založené 1866, obsahuje zbierky z archeológie, etnológie; Harvard Art Museums, 1895, 1901, 1912; Arnold Arboretum, 1872), astronomické observatórium (Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics), jedna z najväčších a najvýznamnejších univerzitných knižníc na svete Harvardská knižnica, ktorá združuje viac ako 70 vedeckých a i. knižníc a archívov (Harvard College Library, Harvard Law School Library, Biblioteca Berenson, Dumbarton Oaks Research Library, Birkhoff Mathematical Library a i.), Harvardov-Yenchingov inštitút pre výskum Ďalekého východu (založený 1928), viaceré zdravotnícke zariadenia a výskumné inštitúcie a i. Absolventi (i jednotlivé fakulty) Harvardovej univerzity sú úzko spojení s mnohými oblasťami amerického duchovného a politického života, študovali na nej viacerí americkí prezidenti (napr. T. Roosevelt, F. D. Roosevelt a J. F. Kennedy) a iné významné osobnosti. S univerzitou je spojených okolo 48 nositeľov Nobelovej ceny.

Hanzelová, Vladimíra

Hanzelová, Vladimíra, 15. 10. 1951 Košice — slovenská parazitologička. Od 1975 pôsobí v Oddelení systematiky Parazitologického ústavu SAV v Košiciach; 2000 DrSc. Zaoberá sa systematikou, taxonómiou a evolúciou druhov z kmeňa ploskavce (Plathelminthes), najmä triedou pásomnice (Cestoda). Autorka diela Pásomnice rodu Proteocephalus Weinland, 1858 (Cestoda: Proteocephalidae), parazity rýb v Európe (1998) a desiatok vedeckých prác publikovaných najmä v zahraničí. Nositeľka Zlatej medaily SAV (2001) a medaily SAV za podporu vedy (2012).

haplotyp

haplotyp [gr.] —

1. symbolické označenie špecifickej kombinácie alel nachádzajúcich sa v tesnej blízkosti na jednom chromozóme. Medzi týmito alelami veľmi zriedka dochádza ku rekombinácii, preto sa do ďalšej generácie prenášajú (dedia) ako jeden celok (nie ako jednotlivé gény) od jedného z rodičov. Príkladom haplotypu je označenie kombinácie alel pri HLA komplexe;

2. označenie súboru tesne susediacich reštrikčných miest, ktoré sú vo väzbe so sledovaným génom. Špecifické reštrikčné endonukleázy môžu DNA štiepiť v reštrikčných miestach alebo reštrikčné miesto zostáva neporušené, čo závisí od jeho polymorfizmu. Takýmto spôsobom sa vytvárajú rôzne haplotypy. Označenie sa používa pri genetickej metóde RFLP, ktorou sa analyzujú napr. mutácie pri niektorých genetických chorobách ap.

hamiltonián

hamiltonián [he-] —

1. mat. synonymum Hamiltonovho operátora;

2. v klasickej mechanike funkcia opisujúca stav mechanickej sústavy prostredníctvom súradníc a hybností všetkých častíc tvoriacich sústavu (→ Hamiltonova funkcia);

3. v kvantovej mechanike operátor (→ Hamiltonov operátor) zodpovedajúci celkovej energii sústavy. Nazvaný podľa W. R. Hamiltona.

Hamiltonova funkcia

Hamiltonova funkcia [he-] —

1. mat. funkcia \(H\) v parciálnej diferenciálnej rovnici 1. rádu

\(\displaystyle{\frac{\partial z}{\partial t}+H\left(t,x^1,\dots,x^n,\frac{\partial z}{\partial x^1},\dots,\frac{\partial z}{\partial x^n}\right) = 0}\)

(Hamiltonova-Jacobiho diferenciálna rovnica), kde \(z\) je hľadaná funkcia \(n + 1\) premenných \(t\), \(x^1,\dots, x^n\), ktorá sa v rovnici explicitne nevyskytuje;

2. fyz. aj hamiltonián – funkcia charakterizujúca stav fyzikálnej sústavy (môže ju tvoriť aj jedna častica) vo fázovom priestore v daných fyzikálnych podmienkach. Je funkciou zovšeobecnených súradníc \(q_i\), zovšeobecnených hybností \(p_i\) a času \(t\) a je definovaná vzťahom

\(\displaystyle{H(q_i,p_i,t)=\sum_{i=1}^np_i{\dot q}_i-L},\)

kde \({\dot q}_i\) sú zovšeobecnené rýchlosti a \(L\) je Lagrangeova funkcia. Ak je táto mechanická sústava voľnou sústavou alebo je viazaná holonómnymi (väzbové podmienky neobsahujú derivácie súradníc) a zároveň skleronómnymi väzbami (väzbové podmienky neobsahujú explicitne čas) a jej stav nezávisí od času (\(\partial H/\partial t=0\)), Hamiltonova funkcia má tvar

\(H = T + V\)

a význam celkovej energie danej sústavy (\(T\) a \(V\) predstavujú celkovú kinetickú a celkovú potenciálnu energiu sústavy). Nazvaná podľa W. R. Hamiltona.

Hamiltonov operátor

Hamiltonov operátor [he-], hamiltonián —

1. mat. aj operátor nabla – vektorový operátor tvaru

\(\displaystyle{\nabla =\frac{\partial }{\partial x}\mathsf{i}+\frac{\partial }{\partial y}\mathsf{j}+\frac{\partial }{\partial z} \mathsf{k}},\)

pomocou ktorého možno vyjadriť:

a) gradient skalárného poľa \(U\) v tvare

\(\displaystyle{\nabla U=\frac{\partial U}{\partial x}\mathsf{i} + \frac{\partial U}{\partial y}\mathsf{j} + \frac{\partial U}{\partial z}\mathsf{k} = \mathrm{grad}\ U},\)

b) divergenciu vektorového poľa \(\boldsymbol V = u\mathsf{i} + v\mathsf{j} + w\mathsf{k}\) v tvare

\(\displaystyle{\nabla \cdot \boldsymbol V=\left(\frac{\partial }{\partial x}\mathsf{i} + \frac{\partial }{\partial y}\mathsf{j} + \frac{\partial }{\partial z}\mathsf{k} \right)\cdot (u \mathsf{i} + v \mathsf{j} + w \mathsf{k}) = \frac{\partial u}{\partial x}+\frac{\partial v}{\partial y}+\frac{\partial w}{\partial z}= \mathrm{div}\ \boldsymbol V},\)

c) rotáciu vektorového poľa \(\boldsymbol V\) v tvare

\(\displaystyle{\mathrm{rot}\boldsymbol V = \nabla \times \boldsymbol V = \left(\frac{\partial }{\partial x}\mathsf{i}+\frac{\partial }{\partial y}\mathsf{j}+\frac{\partial }{\partial z}\mathsf{k}\right) \times (u \mathsf{i} + v \mathsf{j} + w \mathsf{k}) = \left(\frac{\partial w}{\partial y}-\frac{\partial v}{\partial z}\right) \mathsf{i} +\left(\frac{\partial u}{\partial z}-\frac{\partial w}{\partial x}\right) \mathsf{j} +\left(\frac{\partial v}{\partial x}-\frac{\partial u}{\partial y}\right) \mathsf{k}};\)

2. fyz. zn. \(\hat H\)— operátor v kvantovej mechanike, definujúci časový vývoj kvantovej sústavy. Formálne je totožný s Hamiltonovou funkciou, ak sa fyzikálne veličiny v nej vystupujúce nahradia operátormi, napríklad zložka hybnosti \(p_x\) je nahradená operátorom -\(i\mathrm{\hslash }\frac{\partial }{\partial x}\). Pre kvantovú časticu nachádzajúcu sa v poli, v ktorom má potenciálnu energiu \(V\)(\(x\), \(y\), \(z\)), má Hamiltonov operátor tvar

\(\displaystyle{-~\frac{h^{2}}{8{\pi }^{2}m}\left(\frac{{\partial }^{2}}{\partial x^{2}}+\frac{{\partial }^{2}}{\partial y^{2}}+\frac{{\partial }^{2}}{\partial z^{2}}\right) + V(x, y, z)},\)

kde \(m\) je hmotnosť častice a \(h\) Planckova konštanta. Vlastné hodnoty Hamiltonovho operátora zodpovedajú vlastným hodnotám energie stacionárnych stavov sústavy.

Hartig, Georg Ludwig

Hartig, Georg Ludwig, 2. 9. 1764 Gladenbach, Hessensko – 2. 2. 1837 Berlín — nemecký lesný inžinier, otec Theodora Hartiga. R. 1811 – 37 pôsobil ako krajinský lesmajster a zároveň od 1821 ako docent na univerzite v Berlíne na ním založenej Katedre lesníctva (neskoršia lesnícka akadémia, dnes Lesnícka vysoká škola v Eberswalde-Finowe). Zaoberal sa najmä tvorbou lesných, zvyčajne hustých porastov. R. 1806 – 27 redigoval viaceré lesnícke časopisy, napr. Forst- und Jagdarchiv. Hlavné diela: Návod na pestovanie dreva (Anweisung zur Holzzucht, 1791), Návod na taxáciu lesov (Anweisung zur Taxation der Forste, 1795), Učebnica pre lesníkov (Lehrbuch für Förster, 1808).

Harvey, William

Harvey [hárvi], William, 1. 4. 1578 Folkestone – 3. 6. 1657 Londýn — anglický prírodovedec a lekár, zakladateľ vedeckej fyziológie a embryológie. Študoval na Cambridgeskej univerzite, 1602 ukončil štúdium medicíny na univerzite v Padove. Pôsobil v Oxforde a vo Viedni, od 1607 profesor chirurgie, anatómie a fyziológie na lekárskej fakulte a 1609 – 43 asistent v Nemocnici svätého Bartolomeja v Londýne, od 1654 prezident Kráľovskej lekárskej fakulty v Londýne; jeden z osobných lekárov kráľov Jakuba I. a Karola I. R. 1616 zverejnil objav krvného obehu v tele, objasnil úlohu a činnosť žilových chlopní a čistiacu funkciu pečene; sformuloval vedecké základy embryológie, podľa ktorých všetko živé pochádza z vajíčka (omne vivum ex ovo). Hlavné diela: Anatomická štúdia o pohybe srdca a krvi živých bytostí (Exercitatio anatomica de motu cordis et sanguinis in animalibus, 1628), Štúdia o pôvode zvierat a vývine plodu (Exercitationes de generatione animalium, 1651).

Hantzschova syntéza

Hantzschova syntéza [hančo-] — chemická reakcia na prípravu derivátov pyridínu z príslušného aldehydu, acetoctanu etylového a amoniaku (alebo chloridu amónneho).

Doteraz sa často využíva v chemickom a vo farmaceutickom priemysle. Nazvaná podľa A. R. Hantzscha.

Hanuliak, Ivan

Hanuliak, Ivan, 2. 8. 1946 Lodno, okres Kysucké Nové Mesto — slovenský informatik. R. 1968 – 73 pôsobil vo Výskumnom ústave výpočtovej techniky v Žiline, 1973 – 90 na Katedre technickej kybernetiky Strojníckej a elektotechnickej fakulty, od 1990 na Katedre technickej kybernetiky Fakulty riadenia (od 1996 Fakulta riadenia a informatiky) Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline (dnes Žilinská univerzita); 2002 profesor. Podieľal sa na návrhu, príprave a realizácii prototypu počítača RPP-16, experimentálnej verifikácii dátovej siete v ČSFR i na Slovensku a realizácii strediska paralelných počítačov a algoritmov na Žilinskej univerzite. Vo vedeckom výskume sa zaoberá teóriou a praxou paralelných počítačov (NOW, SMP, GRID) a ich aplikáciami (efektívne paralelné algoritmy). Autor monografií Paralelné architektúry – multiprocesory, počítačové siete (1997) a Paralelné počítače a algoritmy (1999), autor a spoluautor 48 pôvodných vedeckých článkov doma i v zahraničí, 20 skrípt a učebných pomôcok, 7 inžinierskych diel a nových technológií a i.

harddisk

harddisk [hárd-], angl. hard disc — inform. → pevný disk.

hardvér

hardvér, angl. hardware — inform. súhrnný názov všetkých technických prostriedkov počítača zabezpečujúcich podľa programu proces spracovania informácie (→ softvér) od jej vstupu až po výstup, t. j. procesor a pamäť počítača, periférne zariadenia počítača (monitor, myš, klávesnica, tlačiareň, skener) a i.

hardvérový kľúč

hardvérový kľúčinform. technické zariadenie, ktoré sa pripája k počítaču na overenie oprávnenosti používania určitého softvéru alebo hardvéru. Ak pripojené nie je, takto chránený softvér alebo hardvér možno použiť v obmedzenom rozsahu alebo ho nemožno použiť vôbec. Hardvérový kľúč sa používa na predchádzanie neoprávnenému kopírovaniu softvéru, ako aj na zabezpečenie ochrany autorských práv. Moderné hardvérové kľúče majú zabudovanú pamäť, v ktorej sú uložené dáta alebo dôležité časti softvéru a v ktorej sa využíva vysoký stupeň šifrovania. Na pripojenie hardvérového kľúča sa spravidla využíva USB port počítača.

Hartmanis, Juris

Hartmanis, Juris, 5. 7. 1928 Riga — lotyšský informatik. Po skončení 2. svetovej vojny emigroval do Nemecka a potom do USA, kde pôsobil vo Výskumnom laboratóriu firmy General Electric v oblasti počítačovej vedy, od 1965 profesor na Cornellovej univerzite v Ithace. Nositeľ Turingovej ceny (1993, s R. Stearnsom) za výskum v oblasti teórie zložitosti v informatike, ktorú spolu s J. Stearnsom založil.

Hammingova vzdialenosť

Hammingova vzdialenosť [he-] — celé číslo udávajúce počet pozícií, v ktorých sa navzájom líšia dva reťazce symbolov s rovnakou dĺžkou (napr. Hammingova vzdialenosť medzi 1011101 a 1011011 je 2, Hammingova vzdialenosť medzi 2143885 a 2743991 je 4). Nazvaná podľa amerického informatika a matematika R. W. Hamminga, ktorý ju prvýkrát zaviedol vo svojej práci o kódoch rozpoznávajúcich a opravujúcich chyby (publikovaná v apríli 1950 v časopise The Bell System Technical Journal).

Hamming, Richard Wesley

Hamming [he-], Richard Wesley, 11. 2. 1915 Chicago – 7. 1. 1998 Monterey, Kalifornia, USA — americký informatik a matematik. Od 1945 spolupracoval na Projekte Manhattan v Los Alamos, 1946 – 76 pôsobil v Bell Laboratories, 1976 – 97 profesor na Naval Postgraduate School. Jeden zo zakladateľov algebraickej teórie kódov (→ Hammingova vzdialenosť, → cyklický kód). R. 1968 získal Turingovu cenu za prácu o kódoch rozpoznávajúcich a opravujúcich chyby. Jeho práce mali veľký vplyv na rozvoj informatiky a telekomunikácií.

hamak

hamak [taino > špan. > fr.] — závesné lôžko zo sieťoviny alebo z tkaniny.

Hamal

Hamal — najjasnejšia hviezda v súhvezdí Barana vzdialená od Zeme 23 pc, vrcholiaca o polnoci koncom októbra 65° nad južným obzorom. Obor zdanlivej jasnosti 2,0m, absolútnej jasnosti 0,2m a spektrálneho typu K2 III. Názov pochádza z arabského ra’s al hamal – hlava barana.

Hämälainenová-Kirvesniemiová, Marja-Liisa

Hämälainenová-Kirvesniemiová (Hämälainen-Kirvesniemi), Marja-Liisa, 10. 9. 1955 Simpele — fínska lyžiarka. Trojnásobná olympijská víťazka v behu na lyžiach na 5, 10 a 50 km na zimných olympijských hrách 1984 v Sarajeve. Na majstrovstvách sveta 1985 získala strieborné medaily v behu na 5 a 10 km. R. 1982 – 83 a 1983 – 84 víťazka Svetového pohára.

hamamelovité

hamamelovité [gr.], Hamamelidaceae — čeľaď dvojklíčnolistových rastlín, rad hamamelotvaré (Hamamelidales). Veľmi starobylé opadavé alebo vždyzelené dreviny pochádzajúce z teplejších oblastí mierneho a subtropického pásma. Majú chlpaté konáre, jednoduché listy, obojpohlavné štvorpočetné kvety niekedy s dlhými žltými až oranžovými korunnými lupienkami, plod tobolka. Patrí sem okolo 200 druhov.

hamartofóbia

hamartofóbia [gr.] — strach z omylov, hriechov alebo z robenia chýb.

hamartológia

hamartológia [gr.] — učenie o hriechu (gr. hamartia = hriech). Je súčasťou soteriológie a časťou dogmatickej teológie, súvisí s morálnou teológiou. Väčšina z hamartologických koncepcií sa zhoduje: 1. v učení o dedičnom hriechu a ním narušenej podstate človeka, ktorá sa prejavuje vedomým prestupovaním Božej vôle; 2. v hodnotení ústredného významu Kristovej smrti na vykúpenie z hriechov a v dôležitosti všeobecného pokánia.

hamburčanka

hamburčanka [vl. m.] — ľahké nosivé pomerne bojovné (najmä kohúty) plemeno kúr. Pôvodné hamburčanky so striebornobodkovanou kresbou boli vyšľachtené 1850 v Anglicku; v západnej Európe vznikli neskôr zlatobodkované, zlatoškvrnitopásikavé, striebornoškvrnitopásikavé a čierne hamburčanky. Hmotnosť striebornobodkovaných hamburčaniek je 1,5 – 2,5 kg, pri ostatných o 0,5 kg menšia; znáška okolo 160 ks vajec ročne.

hamburger

hamburger — mleté mäso (alebo syr) v podobe karbonátky servírované v prekrojenej žemli alebo rožku spolu so zeleninou, s kečupom, horčicou, majonézou ap.; najčastejšie sa používa vyprážané alebo grilované hovädzie mäso ochutené korením. Hamburger patrí medzi tzv. rýchle občerstvenie. Nazvaný podľa nemeckého mesta Hamburg.

hameau

hameau [amo; fr.] —

1. vieska, samota, niekoľko domov zoskupených mimo hlavnej sídelnej štruktúry;

2. archit. umelo vytvorená skupina vidieckych chalúp (mlyn, ovčiareň, stodola, mliekareň), romantický prvok zakomponovaný do prírodnej scenérie 18. stor. Prvýkrát zriadená v parku pri Malom Trianone vo Versailles (1781 – 86) pre Máriu Antoinettu (Hameau de Marie-Antoinette). R. 1979 bola ako súčasť areálu Versailles zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

hamerleska

hamerleska [angl.] — broková, guľová alebo kombinovaná poľovná zbraň so sklopnými hlavňami a skrytými kladivkami (súčasť bicieho mechanizmu), ktoré sa najčastejšie napínajú otvorením zbrane (sklopením hlavní).

Hamilton

Hamilton [he-] — hlavné mesto a prístav Bermúd (zámorské územie Spojeného kráľovstva) na ostrove Great Bermuda; 1-tis. obyvateľov (2010). Doky. Obchodné a turistické stredisko. Založené 1790, od 1815 správne stredisko Bermúd, od 1897 mesto.

Hamilton

Hamilton [he-] — mesto v USA v juhozápadnej časti štátu Ohio na rieke Miami (prítok Ohia) severne od mesta Cincinnati; 62-tis. obyvateľov (2015). Priemysel strojársky, papiernický, textilný. Sídlo jednej z fakúlt Miami University (Oxford, Ohio).

Hamilton

Hamilton [he-] — rieka v Kanade, od 1965 Churchill.

Hamiti

Hamiti — staršie označenie jazykovo a etnicky príbuzných skupín obyvateľov najmä sev. a severových. Afriky. K Hamitom bývali zaraďovaní starí Egypťania, Berberi, Kušiti a používatelia čadských jazykov. Názov Hamiti zaviedol v 19. stor. nemecký lingvista a egyptológ K. R. Lepsius. V súčasnosti sa hamitské jazyky označujú ako afroázijské jazyky.