Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 448 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Haag

Haag [hág, hol. hách], Den Haag, ’s-Gravenhage — mesto v západnom Holandsku neďaleko pobrežia Severného mora, od ktorého ho delí asi 3 km široký pás piesočných dún, administratívne stredisko provincie Zuid-Holland; 528-tis. obyvateľov (2017), aglomerácia okolo 700-tis. obyvateľov. Priemysel polygrafický, papiernický, chemický, gumársky, strojársky, potravinársky, výroba porcelánu a fajansy. Rybársky prístav, kontajnerová základňa.

Vzniklo pri poľovníckom hrade založenom 1250, prvýkrát písomne doložené 1370. Po vytvorení Spojených nizozemských provincií 1581 sídlo generálnych stavov, od konca 16. stor. rezidencia miestodržiteľa, 1815 – 30 sídelné mesto kráľov Spojeného nizozemského kráľovstva, od 1830 holandského kráľa, parlamentu, vlády, ako aj viacerých ústredných štátnych orgánov (hlavné mesto Holandska je Amsterdam). Sídlo vyše 60 zahraničných zastupiteľských úradov, viacerých medzinárodných inštitúcií (napr. Medzinárodný súdny dvor, Stály arbitrážny dvor) a nadnárodných obchodných spoločností, miesto konania mnohých významných diplomatických rokovaní a konferencií (napr. haagskych mierových konferencií). Haag nebol nikdy opevnený, štatút mesta získal až 1811. Počas 2. svetovej vojny silno poškodený, veľká časť bola znovuvybudovaná.

Stavebné pamiatky: komplex historických budov Binnenhof, ku ktorého najstarším častiam patria neskororománsky Rolsaal (okolo 1250) a ranogotický Ridderzaal (1280), neskorogotický kostol Grote Kerk (1399) a stará radnica (1564, v 18. a 19. stor. rozšírená); kráľovský letohrádok Huis ten Bosch (1645 – 52); renesančný kostol Nieuwe Kerk (1654), bývalý kráľovský palác Nordeinde (17. stor.), kráľovský palác Lange Voorhout (18. stor.), neorenesančný Palác mieru (Vredespaleis, 1909 – 13; sídlo Medzinárodného súdneho dvora a Haagskej akadémie medzinárodného práva), kongresové centrum Congresgebouw (1958 – 69, J. J. P. Oud). Významné kultúrne, vedecké a turistické stredisko. Viaceré významné múzeá, napr. mestské múzeum Gemeentemuseum (1935 podľa plánov H. P. Berlageho) so zbierkami umenia 19. – 20. stor., umeleckoremeselných výrobkov (z keramiky, skla, drahých kovov; mobiliár) a odievania (vyše 40-tis. kusov historických a súčasných odevov, módnych doplnkov a šperkov); poštové múzeum a i., galérie, napr. Mauritshuis (kráľovská obrazáreň založená 1822 s významnými zbierkami flámskeho a holandského maliarstva; sídli v klasicistickom paláci postavenom 1633 – 44 J. van Campenom a P. Postom), Rijksmuseum Mesdag (francúzske a holandské maliarstvo 19. – 20. stor.), divadlá (Kráľovské divadlo) ap. Vysoké školy (Kráľovská akadémia výtvarného umenia, Kráľovské konzervatórium hudby a tanca) a i. vzdelávacie a vedecké inštitúcie (Haagska akadémia medzinárodného práva, štátny archív, Kráľovská knižnica a i.).

Súčasťou Haagu sú prímorské letoviská Scheveningen (bývalá rybárska dedina, dnes predmestie Haagu vzdialené 5 km od centra, s niekoľko km dlhou a 100 m širokou plážou s jemným pieskom) a Kijkduin. Súčasťou aglomerácie Haagu je o. i. mesto Leidschendam, v ktorého blízkosti boli počas stavebných prác 1991 objavené zvyšky tzv. Corbulovho prieplavu vykopaného 47 n. l. rímskymi vojakmi počas ťaženia Gnaea Domitia Corbula (†67 n. l.) proti Frízom. V blízkosti Haagu chránené oblasti piesočných dún, juhovýchodne od pobrežia rozárium s viac ako 20-tis. ružami v 350 kultivaroch; medzi Haagom a Leidenom intenzívne pestovanie okrasných cibuľovín.

Halle

Halle, Halle an der Saale — mesto v strednej časti Nemecka v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko na pravom brehu rieky Sála; 238-tis. obyvateľov (2017). Sídlo viacerých spolkových a krajinských úradov. Priemysel chemický, polygrafický, strojársky (o. i. výroba dopravných prostriedkov — osobné vagóny), kovoobrábací, elektronický, cementársky, potravinársky Významná dopravná križovatka, riečny prístav Halle-Trotha (začiatok vodnej cesty na Sále). Turistické stredisko, liečivé kúpele Wittekind pri slaných prameňoch. V blízkosti bohaté ložiská hnedého uhlia, vápenca a soli (ťažila sa od železnej doby).

Vzniklo na mieste starého osídlenia (od stredného a mladého paleolitu), prvýkrát písomne doložené 806 ako Halla (priestor, kde sa dobýva soľ), po 1150 mesto, od 1260 člen Hanzy, 1503 – 1680 rezidencia magdeburských arcibiskupov. V 16. stor. prevažne protestantské mesto, v 17. stor. centrum pietizmu.

Stavebné pamiatky: štvorvežový neskorogotický kostol Marktkirche Unser Lieben Frauen (Marienkirche; 1529 – 37; postavený na mieste dvoch starých románskych kostolov, z ktorých sa zachovali dve veže), neskorogotická zvonica Rote Turm (1418 – 1509), dóm (ranogotické jadro od 1280, 1520 – 23 neskorogoticky prestavaný, portál sakristie je z jedným z prvých ranorenesančných v strednom Nemecku), bývalé arcibiskupské sídlo Neue Residenz (od 1529), štvorkrídlový neskorogotický zámok Moritzburg (1484 – 1517, 1637 zničený, 1901 – 13 prestavaný; dnes Štátna galéria so zbierkami umenia 19. – 20. stor.), neskorogotický kostol Moritzkirche (1388 – 1511), neskorogotický kostol Ulrichskirche (od 1975 koncertná sála), hrad Giebichenstein (doložený 961, pôvodne rezidencia magdeburských biskupov, v súčasnosti sídlo Vysokej školy umenia a dizajnu).

Stredisko vedy s dlhoročnou tradíciou: viaceré vysoké školy, napr. univerzita (založená 1694), ktorá sa 1817 zlúčila s univerzitou vo Wittenbergu (založená 1502), v súčasnosti ako Martin-Luther-Universität Halle-Wittenberg, od svojho vzniku významné duchovné centrum (študovali na nej aj viacerí významní Slováci); najstaršia nemecká prírodovedecká spoločnosť Deutsche Akademie der Naturforscher Leopoldina (založená 1652 v Schweinfurte, od 1878 sídli v Halle); niekoľko ústavov Inštitútu Maxa Plancka a viacero iných vedeckovýskumných ústavov; vzdelávacia nadácia Franckesche Stiftungen (založená v 90. rokoch 17. stor. nemeckým evanjelickým teológom a pedagógom A. H. Franckem) a Cansteinov biblický ústav (založený v 90. rokoch 17. stor. A. H. Franckem a právnikom Carlom Hildebrandom von Canstein, *1667, †1719), ktorý sa venuje tlačeniu a šíreniu Biblie, v súčasnosti obidva pričlenené k univerzite; knižnice (napr. univerzitná a krajinská knižnica; Marienbibliothek — najstaršia a najväčšia evanjelická cirkevná knižnica v Nemecku); opera a viaceré divadlá; múzeá (napr. Händlovo múzeum v jeho rodnom dome, solivarské múzeum, archeologické múzeum a i.). Viaceré festivaly, napr. od 1952 každoročne usporadúvané Händlove slávnosti. Botanická a zoologická záhrada, planetárium.

Hainburg an der Donau

Hainburg an der Donau — mesto v severovýchodnom Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko na Dunaji v blízkosti hranice so Slovenskom západne od Bratislavy v Devínskej bráne (Porta Hungarica); 6,5 tis. obyvateľov (2017). Priemysel tabakový, textilný, potravinársky (mlynársky). Založené v poslednej tretine 11. stor., od 1244 mesto, v stredoveku patrilo k významným rakúskym mestám. Stavebné pamiatky: ruiny hradu (založený 1050, v 2. pol. 12. stor. prebudovaný, 1683 spolu s mestom zničený Turkami); zvyšky mestských hradieb (1. pol. 13. stor.), z ktorých sa zachovali tri brány – Viedenská (Wienertor; dnes mestské múzeum), Uhorská (Ungartor) a Rybárska (Fischertor), ako aj vodná veža (pôvodne hrad založený v pol. 12. stor.); mestský farský kostol Heiligen Aposteln Philippus und Jacobus (1. pol. 13. stor., po 1683 barokovo prestavaný); rokokový mariánsky stĺp (1749) a i. V blízkosti Hainburgu zvyšky rímskeho mesta Carnuntum. Oblasť v okolí Hainburgu je súčasťou národného parku Donau-Auen.

Halaj, Ján

Halaj, Ján, 7. 9. 1919 Petrila, Rumunsko – 6. 2. 1997 Zvolen — slovenský lesný odborník. R. 1945 – 48 pôsobil na Slovenskej vysokej škole technickej (dnes STU) v Bratislave, 1949 – 51 na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva v Košiciach, 1952 – 64 v Ústave pre hospodársku úpravu lesov (neskôr Lesoprojekt, od 2006 súčasť Národného lesníckeho centra) a od 1964 vo Výskumnom ústave lesného hospodárstva (od 2006 súčasť Národného lesníckeho centra ), súčasne od 1952 prednášal na Lesníckej fakulte Vysokej školy lesníckej a drevárskej (dnes TU) vo Zvolene; 1964 DrSc., 1966 profesor. Zaoberal sa najmä metódami určovania zásob a prírastkov v lese a jeho hospodárskou úpravou, celoštátne koordinoval práce na rastových tabuľkách. Hlavné diela: Percentá prebierok pre hlavné dreviny (1986), Rastové tabuľky hlavných drevín ČSSR (1987), Rubná zrelosť drevín (1990).

H

H

1. astron. H I oblasť → oblasť H I; H II oblasť → oblasť H II;

2. fyz. značka jednotky indukčnosti henry;

2. hud. a) siedmy stupeň základnej diatonickej stupnice C dur, b) tónina a stupnica H dur, c) základný tón durového trojzvuku H dur;

3. chem. značka vodíka.

Ha

Ha — značka hahnia.

ha

ha — značka jednotky plošného obsahu hektára.

háfiz

háfiz [arab.] — v islamských krajinách čestný titul moslima, ktorý pozná Korán naspamäť.

Hafnia

Hafnia [vl. m.] — rod fakultatívne anaeróbnych pohyblivých neopuzdrených paličkovitých gramnegatívnych baktérií na povrchu s bičíkmi, čeľaď Enterobacteriaceae. Vyskytujú sa v pôde, vo vode a v črevách človeka i zvierat. Hafnia alvei, synonymum Enterobacter hafniae, sa vyskytuje v stolici, v pôde, vo vode a v mliečnych produktoch. Môže vyvolávať infekcie močových ciest, ranové infekcie a ojedinele hnačky v spojení s bakteriémiou; niekedy sa izoluje aj zo stolice zdravých ľudí a zvierat.

halové javy

halové javy — optické javy v atmosfére v tvare kruhov, oblúkov, stĺpov alebo jasných škvŕn, vyvolané odrazom a lomom slnečného alebo mesačného svetla na kryštálikoch ľadu rozptýlených vo vzduchu, v našich zemepisných šírkach zväčša vo vysokých oblakoch (cirostratus). Najčastejšie sa vyskytuje malé halo, slabo dúhovo sfarbený kruh okolo Slnka (Mesiaca) s uhlovým polomerom 22°, pri ktorom sfarbenie kruhu prechádza z červenej farby na vnútornej strane až k modrej farbe na vonkajšej strane, zriedkavejšie je veľké halo, ktorého slabšie dúhovo sfarbené kruhy majú uhlový polomer 46°. K halovým javom patria aj bočné slnká (parhéliá, dve svetlé dúhovo sfarbené plôšky ležiace vľavo a vpravo od Slnka v uhlovej výške, v ktorej sa práve nachádza Slnko), halové stĺpy, cirkumzenitálne oblúky a i.

Halab

Halab, historicky Aleppo — mesto v severozáp. Sýrii, administratívne stredisko provincie Halab; 1,800 mil. obyvateľov (2017). Podľa počtu obyvateľov najväčšie mesto a jedno z najvýznamnejších hospodárskych stredísk krajiny, významné obchodné stredisko priľahlej poľnohospodárskej oblasti. Priemysel textilný (najmä hodvábnický), odevný, kožiarsky, potravinársky, kovoobrábací, cementársky, chemický (o. i. výroba priemyselných hnojív); remeslá (výroba kobercov a i.). Dopravná križovatka, medzinárodné letisko, ropovodom spojené s mestom Homs.

Jedno z najstarších miest na Blízkom východe s dôležitou strategickou polohou. Vzniklo na križovatke obchodných ciest, prvýkrát sa spomína v chetitských prameňoch z 2. tisícročia pred n. l. V starobabylonskom období (18./17. stor. pred n. l.) centrum vplyvnej ríše Jamchad, v 16. stor. pred n. l. sa dostalo pod vplyv Chetitov, po páde ich ríše v 13. stor. pred n. l. pravdepodobne sídlo menších kniežatstiev. R. 742 pred n. l. ho ovládli Asýrčania, 610 pred n. l. Peržania, 333 pred n. l. Alexander III. Veľký. V 3. stor. pred n. l. za vlády Seleuka I. Nikatora bolo vybudované helenistické mesto s pravouhlou sieťou ulíc (nazývalo sa Beroea), ktoré patrilo Seleukovcom až do 64 pred n. l., keď Rimania ovládli Sýriu. R. 637 dobyté Arabmi, mimoriadny kultúrny rozkvet zaznamenalo v 10. stor. za vlády Hamdánovcov a v 12. a 13. stor. Ajjúbovcov. R. 1516 – 1918 súčasť Osmanskej ríše.

Stredovekú orientálnu atmosféru mesta vytvára množstvo mešít, karavánserailov, trhovísk (tzv. súqov) a kupeckých domov stavaných z vápenca (prev. v 16. a 17. stor.). K najvýznamnejším stavebným pamiatkam patria: citadela na 50 m vysokom, čiastočne umelo vybudovanom kopci nad mestom, kde pôvodne stálo chetitské hradisko (tell), postavená 1209 na obranu proti križiakom, ktorí ju nikdy nedobyli, jeden z najvýznamnejších príkladov stredovekých islamských fortifikačných stavieb; viacero mešít, napr. Abrahámova mešita (1167), Veľká mešita (1158, na mieste pôvodnej umajjovskej z 715 zničenej požiarom, minaret 1090 – 95); mešita a náboženská škola madrasa Halavíja (1124, s použitím zvyškov bývalého byzantského Chrámu sv. Heleny); ajjúbovský palác al-Azíz (1230) a i. R. 1986 bolo historické centrum mesta Halab zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Viaceré vysoké školy, univerzita (založená 1960), Národné múzeum s významnými archeologickými zbierkami, štátna knižnica.

Halasi-Kun, George

Halasi-Kun, George, 28. 7. 1916 Záhreb, Chorvátsko – 20. 7. 2011 Trenton, New Jersey — americký hydrológ a vodohospodár. R. 1946 – 48 pracovník Štátneho stavebného úradu v Liptovskom Mikuláši, 1949 – 53 Krajského národného výboru v Košiciach a Prešove, 1954 – 57 Pozemných stavieb v Košiciach, od 1958 pôsobil na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, 1971 – 91 v Topografickom ústave štátu New Jersey. Člen Americkej geologickej spoločnosti (GSA, 1969), Maďarskej akadémie vied (1993) a Národnej akadémie vied Ukrajiny (1993). Zameriaval sa na hydrológiu malých povodí, analýzu stredovekých máp, znečisťovanie životného prostredia, čistenie odpadových vôd i na ochranu životného prostredia. Výsledky svojich výskumov publikoval najmä v 37-zväzkovom Columbia University Seminar Proceedings, pričom 3. zväzok je venovaný hydrológii Slovenska a 10. zväzok hydrológii str. Európy (10).

Hajko, Vladimír

Hajko, Vladimír, 3. 10. 1920 Krompachy, okres Spišská Nová Ves – 24. 7. 2011 Košice — slovenský fyzik. R. 1944 pôsobil v Ústave technickej fyziky SVŠT (dnes STU) v Bratislave, 1953 – 63 na Katedre fyziky Vysokej školy technickej (dnes TU) v Košiciach (1953 – 62 prorektor Vysokej školy technickej), 1963 – 82 na Katedre experimentálnej fyziky Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach (1963 – 69 dekan Prírodovedeckej fakulty, 1969 – 74 rektor Univerzity P. J. Šafárika), súčasne 1980 – 82 externý riaditeľ Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach, 1982 – 85 riaditeľ ústavu (pôsobil v ňom až do 1989); 1960 profesor, 1972 akademik SAV, 1973 akademik ČSAV. R. 1974 – 89 predseda SAV, 1974 – 89 podpredseda ČSAV. Zaoberal sa fyzikou magnetických javov, na pracoviskách v Košiciach inicioval výskum magnetických vlastností feromagnetických látok a v tomto odbore vybudoval vedeckú školu. So spolupracovníkmi navrhol nový pohľad na mechanizmus premagnetovania feromagnetických tyčí a teoreticky interpretoval špecifickú povahu hysterézy demagnetizačného faktora, vďaka čomu bolo možné predvídať priebeh tohto javu v rôznych miestach tyče. Na základe štúdia zmien magnetickej štruktúry feromagnetík vytvoril predstavu o mikrofyzikálnych procesoch podmieňujúcich javy reptation a bascule negative (posúvanie, resp. stáčanie nesymetrických hysteréznych slučiek). Prispel k jednoznačnému potvrdeniu existencie záporných Barkhausenových skokov, k vypracovaniu fenomenologickej teórie ich vzniku a k objasneniu ich závislosti od fyzikálnych podmienok experimentu. Inicioval usporadúvanie pravidelných celoštátnych konferencií o magnetizme v Košiciach a bol ich hlavným organizátorom. Zaslúžil sa o založenie Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach (1963) a bol jej prvým dekanom. Autor 38 vedeckých prác v domácich a zahraničných odborných časopisoch, vedúci autorského kolektívu publikácií Fyzika v príkladoch (1960; vyšla vo viacerých vydaniach i v zahraničí), Základy fyziky (1980), Magnetizačné procesy (1982), Fyzika v experimentoch (1988; prepracovaná anglická verzia Physics in Experiments, 1997). Nositeľ štátnej ceny SR (1972), zahraničný člen Akadémie vied bývalej NDR (1977), bývalého ZSSR (1982), Ukrajiny (1990), Dr. h. c. Štátnej univerzity v Užhorode (1985) a Spojeného ústavu jadrových výskumov v Dubne (2005).

Haas, Arthur Erich

Haas [hás], Arthur Erich, 30. 4. 1884 Brno – 20. 2. 1941 Chicago — americký teoretický fyzik rakúskeho pôvodu. Študoval na univerzite vo Viedni (1906), 1913 – 20 profesor na univerzite v Lipsku, od 1923 vo Viedni, 1935 emigroval do USA, od 1936 profesor fyziky na univerzite v Notre Dame (Indiana, USA). Do 1909 sa zaoberal históriou fyziky, potom teoretickou fyzikou. Ako prvý aplikoval kvantovú hypotézu na model atómu, 1910 vypracoval návrh na kvantovanie Thomsonovho modelu. Usiloval sa dať do súvisu Einsteinovu hypotézu o kvantovej povahe žiarenia a štruktúru atómu (Haasov model). Odvodil kvantitatívny vzťah medzi Planckovou konštantou a polomerom atómu, na základe svojho modelu vypočítal 1910 Rydbergovu konštantu.

Haas, Wander Johannes de

Haas [hás], Wander Johannes de, 2. 3. 1878 Lisse – 26. 4. 1960 Bilthoven — holandský fyzik. Po skončení štúdia fyziky na univerzite v Leidene 1905 – 11 asistent u H. Kamerlingha Onnesa, 1912 doktorát, 1911 – 13 súkromný asistent Henriho de Bois (*1863, †1918) v Berlíne, 1917 profesor na Vysokej technickej škole v Delfte, od 1924 na univerzite v Groningene a Leidene. Až do odchodu do dôchodku (1958) riaditeľ kryogénneho laboratória H. Kamerlingha Onnesa. Zaoberal sa metódami získavania nízkych teplôt a správaním kovov pri týchto teplotách. Adiabatickou demagnetizáciou dosiahol rekordne nízku teplotu 2 · 10-4 K. Spolu s A. Einsteinom uskutočnili 1915 experiment, ktorým chceli dokázať existenciu Ampèrových molekulových prúdov. Až neskôr, po presnejších meraniach iných experimentátorov, sa ukázalo, že ich pokus potvrdil existenciu spinu elektrónu (Einsteinov-de Hassov pokus). Spolu s ruským fyzikom L. V. Šubnikovom objavil 1930 oscilácie elektrického odporu bizmutu v magnetickom poli pri teplote kvapalného hélia a nepriamoúmernú závislosť odporu od hodnoty poľa (Šubnikovov-de Haasov jav). Spolu s Pieterom M. van Alphenom 1931 objavil závislosť magnetickej susceptibility kovov od intenzity magnetického poľa (de Haasov-van Alphenov jav).

Hall, Edwin Herbert

Hall [hól], Edwin Herbert, 7. 11. 1855 Great Falls, dnes Gorham, Maine, USA – 20. 11. 1938 Cambridge, Massachusetts, USA — americký fyzik. R. 1881 – 1921 pôsobil na Harvardovej univerzite, od 1895 profesor. Zaoberal sa termoelektrickými javmi, elektromagnetizmom, elektrickou a tepelnou vodivosťou kovov a skúmal, či sa odpor vodiča zmení pôsobením magnetického poľa. Pri jednom z pokusov 1879 zistil, že ak na zlatú platničku, ktorou preteká elektrický prúd, začne pôsobiť magnetické pole, indukuje sa v nej elektrické pole kolmé na smer elektrického prúdu, ako aj na smer magnetického poľa (→ Hallov jav).

hadrón

hadrón [gr.] — fyz. častica, ktorá sa skladá z kvarkov a z gluónov, medzi ktorými pôsobí silná interakcia. Vlastnosti (kvantové čísla) hadrónov určujú tzv. valenčné kvarky; tie sú obklopené oblakom virtuálnych kvarkovo-antikvarkových párov a gluónov. Hadróny, ktoré sa skladajú z troch valenčných kvarkov, sa nazývajú baryóny; mezóny sú hadróny zložené z jedného valenčného kvarku a jedného valenčného antikvarku. Medzi hadróny patria aj elementárne častice vytvárajúce atómové jadrá (protóny a neutróny). Jediným stabilným hadrónom v prírode je protón; stabilný je aj neutrón viazaný v nerádioaktívnych atómových jadrách, ale ako voľná častica sa za približne 15 min. rozpadá na protón, elektrón a elektrónové antineutríno (neutríno). Ostatné hadróny vznikajú vo vysokoenergetických zrážkach častíc v urýchľovačoch alebo pri dopade kozmického žiarenia, sú nestabilné, rýchlo (typicky rádovo za 10-23 s) sa rozpadajú na ľahšie hadróny a nakoniec na stabilné elementárne častice. Teória silných interakcií (→ kvantová chromodynamika) pripúšťa napr. aj existenciu tetrakvarkových mezónov (zložených z dvoch valenčných kvarkov a dvoch valenčných antikvarkov) alebo pentakvarkových baryónov (zo štyroch valenčných kvarkov a jedného valenčného antikvarku), ako aj glubólov, viazaných stavov z dvoch alebo troch valenčných gluónov. Existencia takýchto hadrónov však zatiaľ nebola v experimentoch presvedčivo dokázaná.

hacker

hacker [heker; angl.], heker —

1. v širšom význame počítačový odborník, ktorý využíva hlboké špecializované vedomosti na riešenie úloh najmä z oblasti počítačovej bezpečnosti alebo programovania vrátane systémového programovania použitím skôr taktických ad hoc než strategických systematických prístupov;

2. v užšom význame počítačový pirát, používateľ počítača, ktorý sa bez prístupových práv usiluje preniknúť do cudzích počítačov. Okrem kriminálnych motívov (→ počítačová kriminalita) môže byť cieľom takéhoto konania aj upozorniť na problémy zabezpečenia údajov alebo vyniknúť v schopnosti preniknúť do čo najlepšie zabezpečených systémov skôr ako iný hacker.

H-2

H-2 — hlavný histokompatibilný komplex pri myšiach (Mus musculus); jeho genetická oblasť sa nachádza na 17. chromozóme.

Haagsky tribunál

Haagsky tribunál [hág-] — zaužívané nesprávne označenie súdov so sídlom v Haagu vytváraných ad hoc Organizáciou Spojených národov na stíhanie a potrestanie osôb, ktoré sa dopustili vojnových zločinov alebo zločinov proti ľudskosti, napr. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu.

Haast

Haast [hást] — horský priesmyk v Južných Alpách na Južnom ostrove Nového Zélandu, 560 m n. m. Prechádza ním cesta (dobudovaná 1965) spájajúca západné pobrežie s mestom Queenstown v regióne Otago. Vzhľadom na slabý ekonomický význam obidvoch oblastí ide najmä o turisticky exponovaný dopravný ťah.

Habartov

Habartov — mesto v západnej časti Česka v Karlovarskom kraji v okrese Sokolov na okraji Sokolovskej panvy; 4,9 tis. obyvateľov (2017). Textilný priemysel. V okolí ťažba hnedého uhlia.

habeas tibi

habeas tibi [-ás; lat.] — nech je po tvojom (ale následky si pripíš).

habent sua fata libelli

habent sua fata libelli [fá- -bellí; lat.] — knihy majú svoje osudy (Terentianus Maurus, 2. stor.). V zmysle: knihy sa čítajú alebo upadajú do zabudnutia podľa toho, ako ich prijmú čitatelia.

haberlea

haberlea, Haberlea — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď gesnériovité. Vždyzelené rastliny pochádzajúce z Balkánu (Bulharsko, Grécko), vzácne zvyšky treťohornej flóry. Majú jednoduché vajcovité, na okraji zúbkované, väčšinou mäkkochlpaté listy v ružiciach a dlhostopkaté súkvetia lievikovitých bielych alebo modrých kvetov. Patrí sem napr. 10 – 15 cm vysoký druh haberlea rodopská (Haberlea rhodopensis), ktorá sa pestuje v skalkách alebo na múroch.

Habeš

Habeš — zastaraný hovorový názov Etiópie.

habituálne anomálie

habituálne anomálie — zmeny tvaru rastliny alebo jej orgánov v dôsledku pôsobenia genetických zmien alebo biotických či abiotických faktorov prostredia, napr. vznik hálky.

habituálny

habituálny [lat.] — navyknutý, zvyčajný, bežný, opakujúci sa, zvykom ustálený.

Habranthus

Habranthus [-tus] — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď amarylkovité. Trvalky s bazálnymi čiarkovitými listami a lievikovitými kvetmi. Patria sem napr. 20 – 30 cm vysoký druh Habranthus robustus s ružovými kvetmi a do 15 cm vysoký druh Habranthus tubispathus (synonymum Habranthus andersonii), ktorého kvety sú zvnútra žlté a zvonka medenočervené.

hacienda

hacienda [špan.] — vidiecka usadlosť, veľkostatok v bývalých španielskych kolóniách v Strednej a Južnej Amerike.

hackney

hackney [hekni; angl.] — plemeno koňa vyšľachtené v 19. stor. v Anglicku krížením norfolských a yorkshirských klusákov s anglickým plnokrvníkom. Má jednofarebnú srsť, dlhý krk, malú hlavu s malými pyskmi aj ušnicami a s veľkými očami, silné končatiny a vysoko posadený chvost. Výška v kohútiku 147 – 173 cm. Vytrvalý záprahový kôň, ktorý sa využíva aj na jazdenie a klusácke dostihy.

hac via

hac via [hák viá; lat.] — touto cestou, tadiaľto, takto.

Hačava

Hačava — miestna časť obce Hnúšťa.

háčik

háčikjaz. diakritické znamienko pod písmenom zahnuté doprava (v tvare obrátenej čiarky). V poľštine sa používa na označenie nosových samohlások a označuje sa termínom ogonek (napr. dąb, ręka, Dąbrowski, Zasępa).

Hačiman

Hačiman — obľúbené japonské šintoistické božstvo, patrón bojovníkov a ochranca blaha spoločenstva. Zrejme deifikovaný duch legendárneho cisára Ódžina. V 8. stor. ho pokladali za ochrancu buddhizmu; dostal buddhistický titul daibosacu, čiže Veľký bódhisattva. Najvýznamnejšiu svätyňu má na ostrove Kjúšu, významná je aj svätyňa v Kamakure, ktorú na dnešné miesto presťahoval 1180 Minamoto-no Joritomo, čím túto lokalitu predurčil na to, aby sa o niekoľko rokov stala centrom kamakurského šógunátu.

Hačinoe

Hačinoe, Hachinohe — prístavné mesto v Japonsku v severovýchodnej časti ostrova Honšu na pobreží Tichého oceána v prefektúre Aomori; 234-tis. obyvateľov (2017). Priemysel hutnícky, potravinársky (najmä rybný), chemický (výroba priemyselných hnojív), cementársky, strojársky, celulózovo-papierenský, textilný Remeslá (rezbárstvo – výroba tradičných pestrofarebných koníkov). Významný rybársky prístav, letisko. Prímorské kúpele.

háčkovanie siete

háčkovanie siete — pridržiavanie spodného lana siete so záťažou pri dne pomocou háčika počas výlovu rýb.

Hadano

Hadano — mesto v Japonsku v juhovýchodnej časti ostrova Honšu v prefektúre Kanagawa na nížine Kantó západne od Jokohamy; 166-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky, textilný, potravinársky. Mesto od 1955. Univerzita.

Hadd

Hadd, Mys Hadd, Ra’s al-Hadd — mys vo východnom Ománe vybiehajúci do Arabského mora, najvýchodnejší bod Arabského polostrova, 59°48’ východnej zemepisnej dĺžky, 22°33’ severnej zemepisnej šírky.

Hadhur

Hadhur, Džabal Hadhur, arab. Hadhur Nabi Šujajb, Hadhur Nabi Shuayb — najvyšší vrch Jemenu západne od hlavného mesta Saná, 3 760 m n. m. Budovaný metamorfovanými a vyvretými horninami.